Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/183/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Marius Pedersen, a.s., IČO: 34 115 901, so sídlom Opatovská 1735, Trenčín, právne zastúpený: URBAN STEINECKER, GAŠPAREC, BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, za účasti : 1. Združenie domových samospráv, IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 14, 851 06 Bratislava, 2. Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 561/2020, č. sp. 5538/2021-1.1 zo dňa 21.06.2021, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Dňa 06. 05. 2020 žalobca doručil žalovanému orgánu verejnej správy v súlade s a podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Regionálna skládka odpadov Banská Bystrica - prístavba prevádzkovej budovy a zmena technológie čistenia priesakových vôd“ vypracované podľa Prílohy č. 8a k . 2. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti žalobcu bola prestavba prevádzkovej budovy a zmena technológie čistenia priesakových vôd na čističke odpadových vôd (ďalej ako „ČOV“) v areáli Regionálnej skládky odpadov v Banskej Bystrici. 3. Regionálna skládka odpadov Banská Bystrica a jej vplyvy na životné prostredie boli predmetom posudzovania v zmysle v rokoch 1995 - 1996 v rámci navrhovanej činnosti „Regionálna skládka 3. stavebnej triedy Banská Bystrica“. Proces posudzovania bol ukončený v roku 1996 vydaním záverečného stanoviska (list žalovaného zo dňa 21. júna 1996), pričom k nakladaniu s priesakovými kvapalinami na skládke odpadov sú uvedené len všeobecne informácie: „Čistiareň odpadových vôd - biologické spracovanie formou lagúnovania a filtrovanie filtrom BIONYX v kombinácii s fyzikálno-chemickým čistením.“ Od roku 2004 je prevádzka Regionálnej skládky odpadov, Banská Bystrica riadená v zmysle integrovaného povolenia - rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica, č. j. 1801/254/2003/OIPK/Mi, číslo rozhodnutia 74 005 01 03 zo dňa 26.08.2004 v znení neskorších zmien. Súčasťou tohto povolenia je

okrem iných „bod II. povolenie zmeny stavby „Regionálna skládka odpadov, Banská Bystrica“ v rozsahu: Rekonštrukcia a intenzifikácia čistiarne odpadových vôd. Existujúci objekt ČOV nachádzajúci sa v areáli skládky v súčasnosti nie je v prevádzke z dôvodu nevyhovujúcej technológie. Priesaková kvapalina zo skládky zachytávaná v zbernej nádrži je priebežne odčerpávaná a odvážaná na zmluvnú čistiareň odpadových vôd. 4. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania, bola prestavba prevádzkovej budovy a zmena technológie čistenia priesakových vôd v ČOV. Navrhovaná zmena (úprava) ČOV spočívala v namontovaní novej technológie čistenia odpadových vôd (priesakových kvapalín) využívajúcej proces reverznej osmózy. Technológia mala byť osadená do súčasného stavebného objektu ČOV a mala využívať jestvujúce podzemné betónové nádrže ako aj nadzemné priestory prevádzkovej budovy čistiarne. Konečným výstupom z navrhovaného technologického zariadenia na čistenie priesakových kvapalín na skládke mala byť vyčistená voda a koncentrovaná voda. Vyčistená voda pomocou čerpadla mala byť kontinuálne vyčerpávaná z nádrže N6 do jestvujúcej odtokovej kanalizácie so zaústením do recipientu. Recipientom bol bezmenný potok v r. km 0,5, ktorý je pravostranným prítokom Hrona v r. km 181,1 a ktorý preteká časťou Banskej Bystrice - Šalková. Režim vypúšťania vyčistených priesakových vôd mal byť kontinuálny. Z nádrže N6 mali byť tiež odoberané vzorky vyčistenej vody pre kontrolné analýzy a koncentrovaná voda bude odvážaná autocisternou na zneškodnenie na vhodnú externú ČOV, resp. sa mala čiastočne vracať späť do retenčnej nádrže priesakových vôd napr. v suchom období s nízkou tvorbou priesakovej vody. 5. Žalovaného odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie konajúci v prvom stupni listom č. 3927/2020-1.7/pb, 22555/2020, 22556/2020-int. zo dňa 14. 05. 2020 upovedomil dotknutú obec, dotknuté orgány, povoľujúci orgán, rezortný orgán a všetkých známych účastníkov konania, že dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa správneho poriadku začalo správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a podľa zaslal informáciu o oznámení o zmene navrhovanej činnosti a vyzval ich na zaujatie stanoviska podľa . Žalovaný zároveň dotknutú obec požiadal, aby zabezpečili sprístupnenie oznámenia o navrhovanej činnosti najmenej 10 pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií. 6. Informáciu a text oznámenia o zmene navrhovanej činnosti zverejnilo žalovaný dňa 14.05.2020 na svojom webovom sídle. 7. K oznámeniu o zmene bolo v stanovenej lehote doručených 6 stanovísk. 8. Listom č. 3927/2020-1.7/pb 28281/2020 zo dňa 15. 06. 2020 žalovaný upovedomil o podkladoch rozhodnutia a podľa správneho poriadku oznámil, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie do 5 pracovných dní od doručenia tohto upovedomenia. 9. Žalovaný v zisťovacom konaní vydal rozhodnutie č. 3927/2020-1.7/pb, 50128/2020, 50129/2020- int. zo dňa 05. 10. 2020, v ktorom rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa , pričom v súlade s určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie: Navrhovateľ uvedie do žiadosti o povolenie na vypúšťanie prečistených priesakových (odpadových) vôd v zmysle platnej legislatívy tabuľku č. 1, uvedenú na str. 10 tohto rozhodnutia, v ktorej sú uvedené navrhované priemerné koncentračné hodnoty znečistenia v jednotlivých ukazovateľoch na odtoku z ČOV a bilančné hodnoty vypúšťaného znečistenia, ktoré navrhovateľ žiada do povolenia na vypúšťanie; navrhovateľ je povinný požiadať v rámci zmeny integrovaného povolenia o prehodnotenie podmienok pre vypúšťanie odpadových vôd; systematicky kontrolovať kvalitu prečistených priesakových vôd, odvádzaných do recipientu; navrhnúť vhodné opatrenia na zabezpečenie deklarovanej čistoty vypúšťaných prečistených priesakových vôd. Pri realizácii zmeny navrhovanej činnosti je potrebné minimalizovať možné nepriaznivé vplyvy z činnosti prevádzky na zdravie zamestnancov; počas realizácie zabezpečiť prevádzku zmeny navrhovanej činnosti, aby bolo minimalizované riziko úniku škodlivých látok do pôdy, povrchových a podzemných vôd; bezodkladne ohlasovať povoľujúcemu orgánu havárie a iné mimoriadne udalosti v prevádzke zmeny navrhovanej činnosti. 10. Proti rozhodnutiu bol dňa 20.10.2020 podaný rozklad od ďalšieho účastníka Združenie domových samospráv, o.z.. O rozklade rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 561/2020 zo dňa 21.06.2021 tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie žalovaného č. 3927/2020-1.7/pb, 50128/2020, 50129/2020- int. zo dňa 05.10.2020 vydaného v zisťovacom konaní, sa mení tak, že zmena navrhovanej činnosti „Regionálna skládka odpadov Banská Bystrica - prístavba prevádzkovej budovy a zmena technológie čistenia priesakových vôd“ uvedená v

predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa bude posudzovať podľa . 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal rozhodnutie o rozklade, pričom jeho odôvodnenie je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti VI. tohto rozsudku.

II. Žaloba

12. Správnou žalobou súdu doručenou elektronicky dňa 21.07.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 561/2020, č. sp. 5538/2021-1.1 zo dňa 21.06.2021, ktoré považoval za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť.

Námietka 1

14. V administratívnom konaní žalobca vzniesol námietku, že osoba, ktorej elektronický podpis bol priložený k podaniu rozkladu, nie je osobou oprávnenou konať za a v mene Združenia domových samospráv, a teda nedošlo k podaniu kvalifikovaného rozkladu. Žalovaný sa touto námietkou v rozhodnutí nezaoberal a obmedzil sa na konštatovanie že „osobitná komisia zistila, že podaný rozklad spĺňa podmienky podľa správneho poriadku na začatie konania o rozklade a rozklad bol podaný včas a oprávnenou osobou.“ Žalovaný nevysvetlil, prečo je námietka bezpredmetná, zostávajú legitímne pochybnosti o oprávnení pani Jurkovičovej konať za Združenia domových samospráv a rozklad elektronicky podpísať.

15. Ak v priebehu konania podali účastníci námietky alebo návrhy, správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal. Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. -29; taktiež porovnaj vec Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; vec Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; vec Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998; vec H. c Belgicko z 30. novembra 1987).

16. Argument žalobcu o neexistencii riadneho kvalifikovaného podania vo veci samej bola právne a skutkovo relevantná otázka súvisiaca s predmetom ochrany, ktorá má rozhodujúci charakter, nakoľko v prípade potvrdenia správnosti tohto argumentu by tento nesporne viedol k ukončeniu administratívneho konania, a teda má význam z hľadiska výsledku administratívneho konania. Preto sa v rozhodnutí žalovaného vyžadovala špecifická odpoveď na námietku o absencii kvalifikovaného podania rozkladu.

17. Žalovaný podal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď výlučne na jednu námietku, a to námietku týkajúcu sa prípustnosti stanoviska ako podkladu v konaní o rozklade. Žalobca v rámci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov zmeny navrhovanej činnosti predostrel viacero námietok, avšak žalovaný sa k týmto námietkam nevyjadril. Ako príklad možno uviesť námietku vecnej nesprávnosti stanoviska, v ktorej žalobca vysvetlil, v čom spočíva nesprávnosť záverov v stanovisku. Žalovaný nie len že neuviedol, ako sa s touto námietkou vysporiadal, ale ani neuviedol, prečo sa s touto námietkou nevysporiadal. Žalovaný tak neposkytol žalobcovi ako účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na predložené otázky, jednoznačne súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a to napriek tomu, že vo výroku rozhodnutia o rozklade rozhodol v neprospech žalobcu.

18. Žalobca ďalej namietal, že v konaní pred žalovaným došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní a vydaniu nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalovaný prihliadol na rozklad napriek tomu, že nedošlo k riadnemu podaniu kvalifikovaného návrhu oprávnenou osobou a rovnako pri rozhodovaní prihliadol na nezákonný podklad rozhodnutia. Rozklad nebol nikdy správnemu orgánu riadne doručený

a žalovaný nemal na takéto podanie vo veci samej vôbec prihliadať, nemal ho žiadnym spôsobom vybavovať, a teda nemal ani nikdy napadnuté rozhodnutie vydať.

Námietka 2

19. Rozklad, na základe ktorého prebehlo druhostupňové konanie pred Žalovaným ako druhostupňovým orgánom bol podaný formou e-mailu zo dňa 19.10.2020 o 21:57 hod. V zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku možno „podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice.“ Teda podávateľ rozkladu mal v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku doručiť toto podanie v zákonom ustanovenej lehote ako elektronické podanie autorizované podľa zákona o e-Governmente. „Ak účastník konania neautorizované elektronické podanie v lehote 3 pracovných dní nedoplní, bude sa mať za to, že na správny orgán nebolo doručené žiadne podanie vo veci samej. Správny orgán potom takto doručené podanie žiadnym spôsobom nevybavuje - najmä ho meritórne neskúma a ani konanie vo veci nezastavuje, keďže konanie ani nebolo právne účinným spôsobom začaté, a to z dôvodu, že správnemu orgánu nikdy nebol doručený kvalifikovaný (účinný) návrh na začatie konania (podanie vyvolávajúce účinky začatia konania).“

20. Rozklad bol podaný elektronickou formou cez Ústredný portál verejnej správy, podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom patriacim p. Laure Jurkovičovej, čo vyplýva z potvrdenia o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu k podaniu rozkladu. Laura Jurkovičová nebola osobou oprávnenou na podpísanie rozkladu za Združenie domových samospráv, o.z.. Rozklad ako podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente, preto ani nebol v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku do troch pracovných dní doplnený žiadnym zákonom predvídaným spôsobom a žalovaný nemal na takéto podanie vo veci samej vôbec prihliadať.

21. Z registra mimovládnych neziskových organizácií vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že štatutárnym orgánom oprávneným konať za Združenie domových samospráv, o.z. je predseda Marcel Slávik.

22. V zmysle „Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.“

23. K výkladu ustanovenia sa vyjadruje odborná literatúra nasledovným spôsobom: „Zastupiteľské oprávnenie zákonného zástupcu v zmysle je viazané na zamestnanecký, resp. členský pomer k právnickej osobe. Rozsah zastupiteľského oprávnenia zákonného zástupcu právnickej osoby je podľa citovaného ustanovenia vymedzený alternatívne: buď je určený vnútornými predpismi, alebo je určený kritériom obvyklosti vo vzťahu k pracovnému zaradeniu pracovníka alebo člena právnickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že právna úprava rozsah zastupiteľského oprávnenia nestanoví priamo, ale určuje len kritériá, od ktorých sa jeho rozsah bude odvíjať. Kľúčovým kritériom na jeho vymedzenie je predovšetkým funkcia, ktorú určitý človek ako zamestnanec alebo člen v organizačnej štruktúre právnickej osoby zastáva. Ako primárne kritérium pri určovaní rozsahu zastupiteľského oprávnenia platná právna úprava preferuje určenie vo vnútorných predpisoch právnickej osoby (organizačné poriadky, interné predpisy, stanovy, pracovný poriadok a iné), čo zodpovedá zásade zmluvnej autonómie. Ako sekundárne kritérium platná právna úprava stanoví kritérium obvyklosti vo vzťahu k pracovnému zaradeniu. Povedané inými slovami, konkrétny rozsah oprávnenia bude primárne vyplývať z vnútorných predpisov právnickej osoby, pričom pri nedostatku uvedenej úpravy sa bude konkrétny úkon zamestnanca či člena pomeriavať kritériom obvyklosti vo vzťahu k pracovnému zaradeniu.“

24. Zo stanov Združenia zverejnených na webovej stránke Združenia vyplýva, že jedinou osobu oprávnenou konať v mene Združenia a teda aj podpísať Rozklad je predseda združenia ako štatutárny orgán Združenia, ktorým je v súčasnosti p. Slávik. Naopak, zo stanov Združenia nevyplýva, že by na podpisovanie za Združenie mala byť oprávnená akákoľvek ďalšia osoba. Podávanie riadnych opravných prostriedkov správnemu orgánu rovnako nespĺňa kritérium obvyklosti v zmysle .

25. Podpísanie rozkladu predstavovalo podľa žalobcu jednoznačne prekročenie rozsahu pôsobnosti, ktorý pre podpisujúcu osobu vyplýva z vnútorných predpisov Združenia alebo z toho, čo možno vzhľadom na jej zaradenie vo vnútornej štruktúre Združenia považovať za obvyklé konanie subjektu v zmysle . Navyše, ten, kto koná v mene právnickej osoby, musí v správnom konaní preukázať, že je oprávnený za ňu konať a toto svoje oprávnenie preukazuje správnemu orgánu spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Podľa žalobcu nebolo správnemu orgánu preukázané oprávnenie p. Jurkovičovej konať v mene Združenia domových samospráv, o.z., nakoľko v zmysle predloženého vyjadrenia označeného ako „Vyjadrenie k písomnosti sp. zn. 2037/2020-1.7, 56064/2020“, zo dňa 08.11.2020 sa združenie len všeobecným spôsobom opiera o ustanovenie , keď v predmetnom vyjadrení uvádza, že „úkony vykonané riaditeľkou ZDS pani Jurkovičovou je potrebné vykladať ako úkon orgánu právnickej osoby resp. osoby u ktorej je to bežné, pričom s ohľadom na „Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.“; úkon vykonaný riaditeľkou ZDS spĺňa obe hypotézy citovanej právnej normy a tak jej vznikla dispozícia konať v mene ZDS .“ Vzhľadom na znenie stanov združenia a povahu dotknutého právneho úkonu je Žalobca zároveň presvedčený, že nie len, že nedošlo k preukázaniu oprávnenia p. Jurkovičovej podpísať rozklad, ale k tomu ani objektívne dôjsť nemohlo.

26. Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej je záruka identifikácie účastníka konania a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydaného v konaní dňa 06.08.2013 „Zaručený (pozn. kvalifikovaný) elektronický podpis má rovnaké dôsledky ako podpis na prvopise a podanie, ktoré je opatrené zaručeným elektronickým podpisom má účinky podania prvopisu.“

27. Zakiaľ čo zo samotného znenia rozkladu vyplýva, že tento podalo Združenie domových samospráv, o.z., kvalifikovaný elektronický podpis, ktorým bol rozklad opatrený, patrí osobe, ktorá nie je oprávnená takéto podanie vo veci samej podpísať. V tomto smere poukazujeme na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. v zmysle ktorého „V prípade, kdy podpis na podání ve správním rízení prokazatelne není podpisem osoby, která je označena jako osoba jej činící, nutno za této situace dospet k záveru, že z podání není patrno, kdo jej vlastne činí, v dusledku čehož nejsou splnený jak náležitosti podání dle § 19 odst. 2 zákona č. 71/1967 Sb., tak i postupu dle odstavce 3. citovaného ustanovení.“

Námietka 3

28. Rozhodnutie žalovaného o rozklade bolo nezákonné, nakoľko žalovaný pri jeho vydaní prihliadol na nezákonný podklad. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil na stotožnenie sa s argumentáciou uvedenou v stanovisku č. 75802021 zo dňa 15.02.2021, ktoré vydal žalovaný, Sekcia vôd a ktoré sa stalo obsahom administratívneho spisu na podklade žiadosti žalovaného č. 5538/2021-1.1 58052/2020 zo dňa 14. 01. 2020.

29. Žalobca namietal prípustnosť a zákonnosť tohto podkladu pre rozhodnutie už v rámci administratívneho konania. Žalovaný sa k námietke týkajúcej sa prípustnosti stanoviska v rozhodnutí vyjadril nasledovne: „K námietke navrhovateľa doručenej listom zo dňa 25. 05. 2021 „Rozkladová komisia preto nepostupovala v súlade so zákonom a tento obišla, keď požiadala o stanovisko orgán, ktorému neprislúcha takéto stanovisko v zmysle Zákona o posudzovaní predložiť.“ Odvolací orgán uvádza, že uvedený postup je v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku a uvedené konanie predstavuje realizáciu povinnosti správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Konanie o posúdení vplyvu navrhovanej činnosti a následné odvolacie konanie je konaním vedeným v zmysle ustanovení správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu sa odvolací orgán s predloženou námietkou nestotožňuje.“

30. Uvedený záver žalobca nepovažoval za správny a namietal použitie stanoviska ako podkladu pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný požiadal o stanovisko orgán, ktorý na podanie písomného stanoviska neoprávňuje. Stanovisko nemalo byť súčasťou predmetného konania, a preto jeho obsah ani nemohol prispieť k náležitému zisteniu skutočného stavu v zmysle

ods. 1 správneho poriadku. Za požiadavku na zistenie skutočného stavu veci je treba považovať zistenie všetkých skutočností nevyhnutných a potrebných pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci. Kombináciu slov „presne a úplne“ je však potrebné interpretovať tak, že nemá ísť o dosiahnutie „absolútnej pravdy“, ale „pravdy“, ktorá správnemu orgánu objektívne umožňuje vo veci riadne, objektívne a spravodlivo rozhodnúť.

31. Žalovaný požiadal svoju Sekciu vôd o stanovisko k zmene navrhovanej činnosti napriek tomu, že tento orgán nebol v prvostupňovom konaní o posudzovaní vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie rezortným orgánom, povoľujúcim orgánom, ako ani dotknutým orgánom v zmysle . Prvostupňový orgán po začatí správneho konania vo veci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie v súlade s úpravou zisťovacieho konania vyrozumel o zmene navrhovanej činnosti všetky orgány, ktoré mali byť o zmene navrhovanej činnosti vyrozumené a tieto mali možnosť predložiť v zákonnej lehote prvostupňovému orgánu svoje písomné stanoviská, vyjadrenia či posudky.

32. Sekciu vôd nie je možné považovať za dotknutý orgán podľa , nakoľko nenapĺňa definíciu v ustanovení tohto zákona, v zmysle ktorej je dotknutým orgánom „orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti, jej zmeny (...)“ Rovnako Sekcia vôd nenapĺňa definíciu rezortného orgánu podľa , ako ani definíciu povoľovacieho orgánu podľa tohto zákona. Sekcia vôd preto nemá postavenie orgánu, ktorý by bol a osobitným zákonom označený za orgán oprávnený (a povinný) na podanie písomného stanoviska, vyjadrenia či posudku, a keď žalovaný o toto stanovisko požiadal, urobil tak bez patričného zákonného podkladu.

33. V zmysle môže dotknutý orgán doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Teda, ak by aj Sekcia vôd mala postavenie dotknutého orgánu v zmysle , v prípade nedoručenia stanoviska v zákonnej lehote by mal príslušný orgán na toto nedoručenie nahliadať ako na podanie súhlasného stanoviska. Teda, ak Sekcia vôd podľa žalovaného napĺňa v rámci zisťovacieho konania definíciu podľa zákona, potom ide o orgán, ktorý už v rámci prvostupňového konania stanovisko podal, a to stanovisko súhlasné. Teda, všetky orgány, ktoré mali a mohli podať k Zmene navrhovanej činnosti stanovisko, vyjadrenie či posudok, tieto buď podali alebo platí fikcia súhlasného stanoviska, vyjadrenia či posudku.

Námietka 4

34. Okrem toho žiadosť rozkladovej komisie bola doručená Sekcii vôd dňa 15.01.2021, avšak stanovisko bolo rozkladovej komisii doručené dňa 19.02.2021, teda nepochybne došlo k doručeniu stanoviska po uplynutí lehoty desiatich pracovných dní stanovenej v žiadosti. nastavuje presné postupy, presné časové rámce na vykonanie jednotlivých úkonov, vrátane podania vyjadrení a označuje i okruhy subjektov oprávnených na vykonanie týchto úkonov. Ak v rámci prvostupňového konania nemalo podľa Zákona o posudzovaní dôjsť k podaniu stanoviska, a teda nemalo takéto stanovisko subjektu - Sekcie vôd tvoriť podkladový materiál pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, potom nie je dôvod, aby toto stanovisko tvorilo podklad pre vydanie druhostupňového rozhodnutia.

Námietka 5

35. Žalobca považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za ne o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a súvisiacej legislatívy, na ktoré odkazoval žalobca vo svojom vyjadrení v administratívnom konaní, a preto nekriticky prebral argumentáciu stanoviska a prijať záver uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia, ale by rozklad zamietol a potvrdil tak správnosť záverov obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí.

36. Žalovaný nesprávne právne posúdil dotknuté ustanovenia , vrátane prílohy č. 10 k tomuto zákonu, ktorá stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie podľa , keď v rozhodnutí uviedol, že prvostupňový orgán nedostatočne zohľadnil kritériá pre zisťovacie konanie

„Povaha a rozsah navrhovanej činnosti“ a „Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov“. Nesprávnosť interpretácie uvedených kritérií a ich aplikácie na skutkový stav možno vyvodiť aj zo znenia prílohy č. 8 , ktorá pre čistiarne odpadových vôd s kapacitou pod 2000 ekvivalentných obyvateľov stanovenej na základe ukazovateľa znečistenia BSK5, neustanovuje požiadavku vykonať ani zisťovacie konanie ani povinné hodnotenie podľa Zákona o posudzovaní. Naproti tomu, kapacita čistiarne odpadových vôd na skládke odpadov, vypočítaná na základe hodnoty BSK5 vyskytujúcej sa v priesakovej vode v rozmedzí rokov 2012 - 2019, predstavuje hodnotu 74 EO. Interpretácia kritérií „Povaha a rozsah navrhovanej činnosti“ a „Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov“ žalovaným preto vedie k nezmyselným záverom, keď má byť dôvodom na vykonanie posudzovania činnosť, ktorá by sama o sebe na základe uvedených hodnôt nebola ani len predmetom zisťovacieho konania. Ak by žalovaný interpretoval uvedené kritériá spôsobom súladným so znením ako celku, nemohol by si osvojiť záver obsiahnutý vo výroku napadnutého rozhodnutia.

III. Vyjadrenie žalovaného

37. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým aj písomným podaním doručeným súdu dňa 09.11.2021, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť, pričom jeho argumentácia bola obdobná ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

38. Odvolacie konanie nie je možné vykonať podľa , ale sa spravuje až 61 správneho poriadku a správny orgán nie je viazaný výlučne skutkovým stavom, ktorý zistil prvostupňový správny orgán, ale môže vykonať aj vlastné zisťovanie a mať vlastnú, aj odlišnú správnu úvahu. Žalovaný mal za to, že navrhovaná činnosť môže mať okrem vplyvov určených prvostupňovým orgánom aj ďalšie vplyvy, a to vplyv na vodnú zložku životného prostredia. Odvolací orgán si preto vyžiadal stanovisko od sekcie vôd, organizačného útvaru žalovaného, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych predpisov na úseku štátnej vodnej správy súvisiacich s aplikáciou zákona o posudzovaní vplyvov.

39. V zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku sú podkladom pre rozhodnutie najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Argument žalobcu, že správny orgán v rámci druhostupňového konania použil stanovisko, ktoré získal v rozpore so zákonom je iba formalistickým tvrdením, ktoré odporuje hmotnoprávnemu imperatívu povinnosti správneho orgánu zistiť riadne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať také podklady, ktoré budú dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

40. Žalovaný v rámci rozhodovania o tom, či zmena navrhovanej činnosti má byť posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov nevychádzalo iba z prepočtu na ekvivalent obyvateľov, ale rovnako prihliadalo na ďalšie vplyvy na životné prostredie, ktoré zmena navrhovanej činnosti bude predstavovať. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na stanovisko ministerstva, sekcie vôd, v ktorom je uvedené: „je potrebné zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na kvalitu povrchových a podzemných vôd v dotknutom území a na miestne hydrogeologické podmienky v nadväznosti na ustanovenia o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov na ekologický stav dotknutého vodného útvaru povrchovej vody resp. ovplyvnených vodných útvarov povrchovej vody a stav dotknutých útvarov podzemných vôd. Taktiež by mali byť vyhodnotené kumulatívne vplyvy zmeny navrhovanej činnosti s ďalšími antropogennými vplyvmi v záujmovom území, ktoré môžu mať dopad na jednotlivé zložky životného prostredia, osobitne na stav povrchových a podzemných vôd.“

41. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti“, priesaková kvapalina zo skládky odpadov obsahujúca nebezpečné látky (nebezpečný odpad k. č. 190702) predstavuje viaceré významné environmentálne riziká. Vzhľadom na skutočnosť, že dôjde k zmene riadenia procesu spracovania priesakových kvapalín zo skládky, kedy odvoz priesakových kvapalín do zariadenia na čistenie odpadových vôd, alebo kvapalných odpadov mimo územia skládky

odpadov bude nahradený čistením zachytených priesakových kvapalín na mieste skládky odpadov a vypúšťaním vyčistenej vody do blízkeho bezmenného potoka, mení sa pôvodný rozsah navrhovanej činnosti a tieto skutočnosti v oznámení o zmene neboli dostatočne popísané; II. Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov, kedy sa pri činnostiach zaradených v časti A prílohy č. 8 (povinné hodnotenie bez limitu) predpokladá významný vplyv na životné prostredie vrátane zdravia a tento predpoklad je nutné preskúmať náležitou identifikáciou a hodnotením všetkých vplyvov na základe aktuálnych a dostatočných informácií a údajov relevantných k posudzovaniu predmetnej zmeny navrhovanej činnosti a to aj v kumulácii s ďalšími antropogennými vplyvmi v záujmovom území, ktoré môžu mať dopad na jednotlivé zložky životného prostredia, osobitne na stav povrchových a podzemných vôd, ako aj na dotknuté obyvateľstvo. Odvolací orgán má za to, že vplyvy na životné prostredie a zdravie človeka neboli komplexne zhodnotené.“

42. Žalovaný ďalej v rozhodnutí poukázal na stanovisko sekcie vôd, z ktorého vyplýva nasledovné: „Za účelom zistenia vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na kvalitu vody v recipiente sú v oznámení o zmene navrhovanej činnosti pre jednotlivé ukazovatele znečistenia uvedené zmiešavacie rovnice. Podľa výsledkov zmiešavacích rovníc pre vyčistené priesakové vody budú všetky ukazovatele po zmiešaní vyčistených priesakových vôd vo vodách recipientu bezmenného toku v súlade s platnou legislatívou, ale hodnoty výsledných koncentrácií niektorých znečisťujúcich látok (napr. Hg, Cd, Pb, As, halogénové organické zlúčeniny) vo vypúšťaných vyčistených vodách po zmiešaní sú na hranici limitných hodnôt určených pre povrchové vody v nariadení vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že dôjde k zmene riadenia procesu priesakových vôd zo skládky, kedy odvoz priesakových kvapalín do zariadenia na čistenie odpadových vôd alebo kvapalných odpadov bude nahradený čistením zachytených priesakových kvapalín a vypustením vyčistenej vody do bezmenného potoka, je nutné posúdenie vplyvu vypúšťaných znečisťujúcich látok nielen na recipient, z hľadiska kvality vôd toku bezmenného potoka ale v konečnom dôsledku aj na kvalitu vodného toku Hron. Taktiež vzhľadom na ovplyvnenie povrchových vôd v priamej súvislosti na infiltráciu podzemných vôd, je taktiež potrebné zhodnotiť vplyv zmeny na podzemné vody nielen v bezprostrednom okolí prostredníctvom monitorovacích vrtov telesa skládky, ale aj v širšom dotknutom území. V neposlednej miere, vzhľadom na skutočnosť, že koncentrovaná voda z ČOV bude vyvážaná na externú ČOV, je potrebné posúdiť vplyv koncentrovanej vody na kapacitu a zaťaženie dotknutej externej ČOV.“

43. Žalovaný poukázal na to, že správny orgán sa pri rozhodovaní vo veci nemôže striktne držať iba gramatického znenia ustanovení zákona, resp. v tomto prípade najmä jeho prílohy č. 8, časť 10, riadok 6, ktorá stanovuje povinné hodnotenie pre ČOV až nad 100 000 ekvivalentných obyvateľov, ale musí prihliadnuť aj na účel zákona, ktorým je v zmysle včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti.

44. Žalovaný svoje rozhodnutie vo veci oprel aj o stanovisko dotknutej obce (mesto Banská Bystrica), ktorá požadovala posudzovať zmenu navrhovanej činnosti z dôvodu obavy o zhoršenie kvality vôd, na kvalitu ktorej (predovšetkým zápach) sa už v súčasnosti sťažujú obyvatelia dotknutého územia. Žalovaný nepovažoval postup prvostupňového správneho orgánu za dostatočný, pretože požiadavky a námietky dotknutej obce - Mesta Banská Bystrica sú tak závažného charakteru, že spolu s dôvodmi uvedenými v stanovisku ministerstva, sekcie vôd odôvodňujú potrebu komplexného posúdenia zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie s cieľom zistiť presne a úplne skutočný stav veci.

45. Žalovaný mal v tomto prejednávanom prípade za to, že zisťovacie konanie nepostačuje na to, aby boli náležite zistené a vyhodnotené všetky vplyvy na životné prostredie, a preto rozhodol tak, že zmenil výrok prvostupňového orgánu a nariadil mu vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

IV. Konanie pred správnym súdom

46. Uznesením č.k. -74 zo dňa 19.05.2022 správny súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania Združenie domových samospráv, o.z. a Mesto Banská Bystrica.

47. Súd vyzval pribratých účastníkov, aby sa vyjadrili k správnej žalobe, prípadne aby sa vyjadrili aj k vyjadreniu žalovaného. Pribratí účastníci svoje vyjadrenia do súdneho spisu nedoručili.

48. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa nariadil vo veci pojednávanie podľa dňa 28.09.2022, ktorých sa riadne predvolaní žalobca a jeho právny zástupca bez uvedenia dôvodu nezúčastnili, preto súd vec prejednal bez ich prítomnosti v súlade s a oznámil účastníkom termín vyhlásenia rozhodnutia. Súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 26.10.2022.

V. Relevantné právne predpisy

49. Podľa účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja.

50. Podľa účelom zákona je najmä určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia.

51. Podľa č. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2006/24/20200721.html>, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

52. Podľa Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/20200721.html>, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2006/24/20200721.html> a prílohy č. 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/24/20200721.html>, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/20200721.html>, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

53. Podľa rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.

54. Podľa výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

55. Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na

dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

56. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

57. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

58. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

59. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

60. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

61. Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1967/71/20180901.html> sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

62. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v , ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa , pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

63. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

64. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

65. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením. Zároveň tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov a práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

66. Účel s ohľadom na kontext posudzovaného súdneho sporu predovšetkým je včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja a určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia.

67. Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vplyvom na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Zákon medzi na životné prostredie radí aj realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny a súhrnne ich označuje ako navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti.

68. V zmysle posudzovaním vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,

69. Postup pri posudzovaním vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup je upravený v tretej časti , pričom jeho súčasťou je i . sa nepovažuje za posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Je to samostatný krok procesu posudzovania a týka sa činností uvedených v časti B prílohy č. 8 zákona <https:// www.enviroportal.sk/uploads/files/EIA_SEA/Priloha-c.-8a-A.doc> a ich zmien. Predmetom zisťovacieho konania je posúdenie, či vplyvy navrhovanej činnosti, s ohľadom na jej povahu a rozsah činnosti, miesto vykonávania činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu, význam očakávaných účinkov a písomné stanoviská verejnosti budú také, že je alebo nie je potrebné ich posúdenie podľa zákona. začína predložením zámeru <https://www.enviroportal.sk/agendy/podnikatel/posudzovanie- vplyvov-na-zp/zamer> navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a jeho proces je osobitne upravený v . Pokiaľ správny orgán na základe výsledkov zisťovacieho konania dospeje k názoru, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať, vydá o tom rozhodnutie, pričom následne navrhovateľ môže požiadať o povolenie navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Pokiaľ správny orgán na základe výsledkov zisťovacieho konania dospeje k názoru, že sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa , vydá o tom rozhodnutie a ďalej v intenciách právnej úpravy podľa tohto zákona pokračuje proces posudzovania.

70. V predmetnej veci bol podľa pôvodného projektového riešenia skládky v areáli vybudovaný objekt CˇOV - priesakových kvapalín, pritekajúcich z drenážneho syste´mu skládky odpadov (nie nebezpečného odpadu). Navrhovaná´ forma čistenia priesakovy´ch kvapalín bola založená na biologickom spracovaní formou lagu´novania a filtrovania filtrom BIONYX v kombinácii s fyzikálno- chemickým cˇisteni´m, kde po precˇisteni´ mala bytˇ voda z CˇOV odva´dzana´ do recipientu. Priesakové ´ kvapaliny zo skládky sa zhromazˇdˇovali v akumulacˇnej na´drzˇi priesakovy´ch kvapali´n.

71. Predmetom zmeny navrhovanej cˇinnosti bola prístavba ČOV a insˇtala´cia novej technolo´gie cˇistenia odpadovy´ch vo^d (priesakovy´ch kvapali´n) na ba´ze reverznej osmo´zy umiestnena´ v jestvuju ´com objekte CˇOV a vyuzˇi´vatˇ mala existuju´ce podzemne´ beto´nove´ na´drzˇe, vra´tane nadzemny ´ch priestorov objektu. Technicke´ riesˇenie vycha´dzalo z technolo´gie cˇistenia priesakovy´ch vo^d, ktore´ doda´vatelˇ navrhol a odsku´sˇal na niekolˇky´ch skla´dkach žalobcu na u´zemi´ Cˇeskej republiky. Táto technolo´gia je zlozˇena´ z predu´pravy surovej priesakovej vody, dvoch jednotiek RO, chemicke ´ho hospoda´rstva, na´drzˇi´ na skladovanie rôznych procesny´ch technologicky´ch vo^d, su´visiacich cˇerpadiel, potrubny´ch prepojeni´, elektroinsˇtala´cie a riadiaceho syste´mu.

72. K spornej otázke výkladu prílohy č. 8, časť 10 riadok 6 správny súd uvádza, že pre ČOV a kanalizačné siete určil zákonodarca limity, pri ktorých obligatórne rezortný orgán vykoná hodnotenie podľa Zz. (od 100 000 ekvivalentných obyvateľov) a kedy pred možné hodnotenie podľa zákona posúdi v zisťovacom konaní (od 2 000 do 100 000 ekvivalentných obyvateľov). S poukazom na uvedené parametre nevylučujú vykonanie zisťovacieho konania aj v prípade hodnoty EO (EO - množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu produkovanému jedným obyvateľom, t. j. 60 g BSK5 za deň) nižšej ako 2 000. Ak ide o viacero na seba nadväzujúcich zmien tej istej činnosti, ktoré samostatne nedosahujú prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/20200721.html>, ale v súčte ich dosahujú alebo prekračujú, považujú sa tieto zmeny činnosti za jednu činnosť. Preto argument žalobcu, že kapacita čistiarne odpadových vôd na skládke odpadov, vypočítaná na základe hodnoty BSK5 vyskytujúcej sa v priesakovej vode v rozmedzí rokov 2012 - 2019, predstavuje hodnotu 74 EO, nemožno vnímať ako kategorický, vylučujúci uskutočniteľnosť zisťovacieho konania podľa . Ako vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný správny orgán vzal do úvahy viaceré kritériá, na základe ktorých dospel k záveru, že jednak uskutoční a tiež, ktoré ho viedli k záveru, že je pre predmetnú žalobcom navrhovanú zmenu činnosti vykonať posudzovanie vplyvov navrhovanej podľa .

73. Správny súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že nemožno opomínať, že účelom je včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti

74. Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre uvedené v prílohe č. 10 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/20200721.html>, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/20200721.html> ( ).

75. Z administratívneho spisu vyplýva a uviedol to aj žalovaný vo svojom rozhodnutí o rozklade, že v zmysle podkladu opísaného v ods. 40 odôvodnenia rozsudku bolo navrhnuté vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov zmeny navrhovanej činnosti s ďalšími antropogennými vplyvmi v záujmovom území, ktoré môžu mať dopad na jednotlivé zložky životného prostredia, osobitne na stav povrchových a podzemných vôd.

76. V zmysle ďalšieho podkladu, stanoviska dotknutej obce znečisťujúce látky (napr. Hg, Cd, Pb, As, halogénové organické zlúčeniny) vo vypúšťaných vyčistených vodách po zmiešaní s vodou v bezmennom prítoku rieky Hron sú na hranici limitných hodnôt určených pre povrchové vody v nariadení vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení neskorších predpisov. Dotknutá obec požadovala posudzovať zmenu navrhovanej činnosti z dôvodu obavy o zhoršenie kvality vôd, na kvalitu ktorej (predovšetkým zápach) sa už v čase pred navrhovanou zmenou sťažujú obyvatelia dotknutého územia

77. V dôsledku zmeny riadenia procesu priesakových vôd zo skládky, kedy odvoz priesakových kvapalín do zariadenia na čistenie odpadových vôd alebo kvapalných odpadov bude nahradený čistením zachytených priesakových kvapalín a vypustením vyčistenej vody do bezmenného potoka, s ohľadom na vyššie uvedené, sa správny súd stotožnil so žalovaným, že žalobcom navrhovaná zmena činnosti

má byť posúdená z hľadiska kvality vôd toku bezmenného potoka majúcej vplyv aj na kvalitu vodného toku Hron. Uvedená úvaha zodpovedá aj dikcii .

78. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v prvostupňovom konaní zabezpečil informovanie verejnosti o zámere žalobcu a upovedomil dotknutú obec, dotknuté orgány, povoľujúci orgán, rezortný orgán a všetkých známych účastníkov konania v súlade s , .

79. Dotknutá obec požadovala navrhovanú zmenu posúdiť z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie predovšetkým z dôvodu obavy o zhoršenie kvality vôd, na kvalitu ktorej sa sťažovali obyvatelia dotknutého územia ešte pred navrhovanou zmenou, pričom sa dá predpokladať aj vzhľadom na namerané hodnoty v bezmennom potoku, že zhoršené parametre (na hranici prípustných hodnôt) chemického zloženia vody je dôsledkom činnosti ČOV žalobcu.

80. Z podkladu zabezpečeného žalovaným v konaní o rozklade, zo stanoviska Sekcie vôd žalovaného, vyplýva tiež opodstatnenosť posúdiť predmetnú zmenu navrhovanej činnosti z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie.

81. Tak ako sú opísané v odsekoch 40 až 45 odôvodnenia rozsudku, boli dôvody rozhodnutia napadnutého žalobou, že sa bude posudzovať navrhované zmena činnosti z hľadiska jej vplyvu podľa ekvivalentné s dôvodmi zmeny prvostupňového rozhodnutia, sa správnemu súdu z hľadiska ich preskúmateľnosti javili dostatočne zrozumiteľne interpretované. Zo zisťovacieho konania na základe zadovážených podkladov dospel žalovaný legitímne k záveru, že len nepostačuje na to, aby boli náležite zistené a vyhodnotené všetky vplyvy na životné prostredie a je potrebné zabezpečiť prostredníctvom postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, a tak včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, prípadne určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia. V spojitosti s namietanou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súd dodáva, že žalovaný na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, pričom zo skutkových zistení vyvodil adekvátne právne závery. Nemožno preto konštatovať, že by žalovaný v predmetnej veci nesprávne interpretoval použitý právny predpis alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

82. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť použitého podkladu zadováženého v konaní o rozklade, stanovisko Sekcie vôd žalovaného č. 75802021 zo dňa 15.02.2021, správny súd poukazuje na dikciu § 32 ods. 1 a ods. 2 a § 46 správneho poriadku. Rozhodnutie správneho musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zistený skutočný stav správny orgán právne posudzuje, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s právnymi predpismi. V tejto svojej činnosti správny orgán využíva vlastné úvahy alebo preberá odborné stanoviská autorít (metodické usmernenia, odborná literatúra, judikatúra súdov), pričom v tomto ohľade nie je limitovaný zdrojmi, je limitovaný iba požiadavkou zákonnosti jeho právnych záverov.

83. K namietanej použiteľnosti stanoviska Sekcie vôd žalovaného ako podkladu pre rozhodnutie v konaní o rozklade je potrebné uviesť, že uvedené stanovisko nemožno vnímať ako poklad rezortného alebo povoľovacieho orgánu zabezpečovaný správnym orgánom v prvostupňovom konaní v zmysle , , teda ako podklad týkajúci sa zisťovania skutočného stavu. Išlo o odborné stanovisko orgánu konajúceho o rozklade, ktorého zabezpečenie vytvorenie bolo cielené na správne právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Vnútorné členenie žalovaného rozlišujúce funkciu ministra (rozhodujúci orgán), rozkladovú komisiu (poradný orgán) alebo Sekciu vôd (organizačná zložka) je len vecou organizácie žalovaného a zabezpečenie odborného stanoviska pre potreby posúdenia veci v rozkladovom konaní preto nemožno zamieňať s úkonom súvisiacim s procesom zisťovacieho konania podľa .

84. Vytvorenie stanoviska Sekcie vôd nebolo v intenciách postupu podľa , , a písomným stanoviskom rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu alebo dotknutej obce a z týchto dôvodov toto stanovisko neobmedzovala ani lehota na jeho predloženie žalovanému, ako to namietal žalobca vo svojej žalobe.

85. Podstatnú časť žaloby žalobca venoval rozkladu účastníka Združenie domových samospráv, o.z. proti rozhodnutiu vydanom žalovaným v prvom stupni, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 3927/2020-1.7/pb, 50128/2020, 50129/2020-int. zo dňa 05. 10. 2020. Žalobca namietal, že za účastníka podpísala rozklad neoprávnená osoba, a preto na toto podanie nemal žalovaný prihliadať a o rozklade rozhodnúť.

86. Súd súhlasil s tvrdením žalobcu, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia v prvom rade štatutárne orgány alebo aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Taktiež súhlasil súd s tvrdením, že spôsob podania predmetného rozkladu, kedy nebol podpísaný štatutárom uvedeným v registri mimovládnych neziskových organizácií vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ale osobou, ktorej plnomocenstvo alebo iná relevantná listina neboli pripojené k rozkladu mohla bez ďalšieho vzbudiť legitímne pochybnosti o oprávnení na rozklade podpísanej osoby (pani Laury Jurkovičovej) konať za účastníka Združenia domových samospráv, o.z. a rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného elektronicky podpísať.

87. K tejto žalobnej námietke žalovaný na pojednávaní dňa 28.09.2022 predložil súdu dôkaz, že štatutár účastníka Združenia domových samospráv, o.z. na výzvu žalovaného č. 2037/2020-1.7/bd, 56064/2020 zo dňa 02.11.2020 reagoval zaslaním informácie prostredníctvom emailu zo dňa 08.11.2020, že úkony riaditeľky Združenia domových samospráv, o.z. pni Laury Jurkovičovej majú byť považované ako úkony vykonané za túto právnickú osobu.

88. Na základe uvedeného stanoviska Združenia domových samospráv, o.z. nemal žalovaný dôvod pochybovať, že rozklad proti rozhodnutiu žalovaného č. 3927/2020-1.7/pb, 50128/2020, 50129/2020- int. zo dňa 05. 10. 2020 bol podaný účastníkom správneho konania a že podanie (rozklad) podpísala za účastníka oprávnená osoba.

89. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že podklady, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

90. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

91. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov, títo podľa ustálenej judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Ide o subjekty, ktoré boli účastníkmi v administratívnom konaní, pričom ich účasť pred súdom a uvádzané námietky nemajú vplyv na výsledok súdneho konania. Účasť ďalšieho účastníka pred správnym súdom je plnením jeho práva byť informovaný o predmete konania, postupnosti jednotlivých úkonov v konaní a o jeho výsledku, pričom je na ňom, či práva spojené s účasťou v konaní vykoná sám, alebo si na tento účel zvolí právneho zástupcu. V prípade, že splnomocní zastupovaním v konaní advokáta, nesie si zásadne náklady s tým spojené sám.

92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).