Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-88-2023.pdf
PDF · 112.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/88/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B., C., D. X, nar. XX.X.XXXX a 2. E. B., C., D. X, nar. XX.X.XXXX, zást. oboch advokát JUDr. Vladimír Zeleňák, Košice, Letná 47, proti žalovanému: B. F., C., D. XX, nar. XX.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Ľuba Berezňaninová, PhD., Prešov, Hlavná 45, o 3 000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice I č. k. 42C/6/2021 - 117 zo 7. septembra 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcom proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, na ktoré plnenie žalobcovia voči žalovanému s ú o p r á v n e n í spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom značeným v záhlaví žalovanému uložil žalobcom zaplatiť 3 000 € s úrokmi z omeškania 5 % p. a. od 10.6.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že 9.6.2019 žalobca 2 v hmotnoprávnom postavení odovzdávajúceho a obchodná spoločnosť Lagin a spol. - realitná kancelária s.r.o. (IČO: 50 461 907 – pozn. odvolacieho súdu; ďalej aj len ako „realitná kancelária“) v hmotnoprávnom postavení sprostredkovateľa/ preberajúceho zastupujúceho predávajúceho vlastníka bytu č. 13 v Košiciach na Bukurešťskej 32, v katastri nehnuteľností evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. E. G., o ktorého kúpu žalobcovia prejavili záujem (ďalej aj len ako „predmetný byt“), spolu podpísali dohodu o úhrade zálohy – blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € (ďalej aj len ako „dohoda z 9.6.2019“ a „záloha/blokovací depozit“) s tým, že zmluva kúpna zmluva na predmetný byt medzi vlastníkom a žalobcami sa mala uzavrieť do 15.11.2019; v zastúpení vlastníka predmetného bytu osobou oprávnenou na prevzatie/prijatie zálohy/blokovacieho depozitu bola realitná kancelária ako zástupca vlastníka čo do sprostredkovania predaja predmetného bytu, na ktorej účet tento depozit sa mal zaplatiť, pričom medzi stranami nebolo sporným, že zo strany odovzdávajúceho 9.6.2019 došlo k zaplateniu zálohy/blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € na bankový účet uvedený v zmluve, ako ani to, že jediným vlastníkom a disponentom s prostriedkami na tomto účte bol žalovaný. Pre prípad porušenia svojho záväzku kúpnu zmluvu na predmetný byt uzavrieť v určenom termíne odovzdávajúci bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zálohy/blokovacieho depozitu a naopak preberajúci sa zaviazal, že zálohu/blokovací depozit do 7 pracovných dní vráti v prospech odovzdávajúceho, ak k podpisu predmetnej kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane vlastníka bytu. Uvedené vyplynulo aj z uznesenia OR PZ z 12.7.2020 vo veci ČVS:ORP-24/4-VS- KE-2020, pričom zo správy príslušnej notárky (JUDr. Kašperová) vyplynulo, že po poručiteľke H. I., zomr. XX.X.XXXX ešte aj k 2.7.2020 prebiehalo dedičské konanie (sp. zn. 23D/138/2018), kde predmetom
prejednania bol aj predmetný byt. Vzhľadom na to, že dedičské konanie po zomrelom vlastníkovi nebolo ukončené ani k 15.11.2019, po rozsiahlej predchádzajúcej vzájomnej komunikácii žalobcu 2 či už s realitnou kanceláriou, žalovaným alebo jeho manželkou, tento najprv e-mailom z 25.11.2019 a následne cestou svojho zástupcu aj písomnou výzvou z 2.12.2019 adresovanou realitnej kancelárii definitívne požiadal o vrátenie zálohy/blokovacieho depozitu v žalovanej výške do 10.12.2019. Z výpisu z obchodného registra zistil, že realitná kancelária k 10.10.2019 bola zrušená bez likvidácie a zanikla ex offo výmazom z obchodného registra k 28.11.2019, pričom jej jediným spoločníkom a zároveň aj jediným štatutárnym orgánom bol práve žalovaný.
3. Bol toho právneho názoru, že žalobcovia svojich práv v tomto spore správne sa domáhali titulom vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného ako tretieho subjektu odlišného od realitnej kancelárie, ktorá dohodu z 9.6.2019 so žalobcom 2 spísala a podpísala, keďže v konaní nebolo sporným, že ten finančné prostriedky vo výške 3 000 € od žalobcov prijal na svoj súkromný účet ako fyzická osoba bez akéhokoľvek titulu. Uplatnený nárok neposudzoval preto titulom zmluvného vzťahu s realitnou kanceláriou, ale ako nárok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia žalovaného. Uzavrel preto, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto súdnom spore je žalovaný a následne posudzoval preto, či k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov vôbec došlo plnením poskytnutým bez právneho dôvodu.
4. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní nepodložil žiadnymi dôkazmi svoju obranu, že jeho súkromný bankový účet, na ktorý žalobcovia zálohu/blokovací depozit zaplatili, bol len platobným miestom realitnej kancelárie a že stále išlo o peniaze tejto obchodnej spoločnosti, a nie jeho ako jej konateľa a najmä, že tieto, ako sa bránil v spore, v skutočnosti boli použité na uspokojenie záväzkov realitnej kancelárie, ktoré žalovaný bližšie nešpecifikoval, uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a všetky tieto jeho tvrdenia považoval preto za nepreukázané. Dospel preto k záveru, že žalovaný neosvedčil preto ani právny dôvod, prečo finančné prostriedky zo zmluvného vzťahu medzi odlišnými subjektmi došli na jeho účet ako fyzickej osoby, pričom podľa dohody z 9.6.2019 blokovací depozit žalobcami mal byť uhradený priamo na účet sprostredkovateľa/preberajúceho, ktorým bola realitná kancelária, a nie žalovaný a že táto skutočnosť žalobcom zakladá preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
5. Nestotožnil sa s obranou žalovaného ani v tom, že povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v skutočnosti porušili žalobcovia a že v zmysle dohody z 9.6.2019 žalujúcej strane preto vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, na ktorú došlo k započítaniu blokovacieho depozitu. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel totiž k záveru, že k podpísaniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane vlastníka predmetného bytu, keďže dedičské konanie po ňom k 15.11.2019, dokedy kúpna zmluva podľa dohody z 9.6.2019 sa mala uzavrieť, nebolo skončené, toto preukázane prebiehalo ešte aj k 2.7.2020 a žalobcovia nemali preto ani možnosť kúpnu zmluvu podpísať, keďže nebolo zrejmé, kto z dedičov je vlastníkom predmetného bytu a aký bude výsledok dedičského konania. Uzavrel tak, že žalovaný neosvedčil naplnenie predpokladu pre vznik nároku realitnej kancelárie na zmluvnú pokutu, ako ani to, že vôbec poskytol pokyny potrebné na uzavretie kúpnej zmluvy a preto k započítaniu nároku žalobcov na zmluvnú pokutu dôjsť nemohlo.
6. Keďže v konaní nezistil žalobcami tvrdenú nezhodu skutočnej vôle strán dohody z 9.6.2019 a jej prejavu, za dôvodné nepovažoval ani ich námietky, že táto dohoda mala byť simulovaným právnym úkonom. Predmetnú dohodu považoval preto za právny úkon platný, ktorý bol jasný a zrozumiteľný, jej strany mali vôľu ju uzatvoriť a hoci žalobcovia konali v skutkovom omyle, že zálohu/blokovací depozit platia na bankový účet realitnej kancelárie, tento ich omyl nehodnotil ako natoľko závažný, aby ovplyvnil ich vôľu predmetnú dohodu vôbec uzatvoriť a podľa jeho právneho záveru ani tento omyl danú dohodu nerobí neplatnou.
7. Vzhľadom na tieto svoje skutkové a právne závery za irelevantné pre rozhodnutie tohto sporu považoval skutočnosti, ktoré by sa dali zistiť vykonaním ďalšieho žalobcami navrhovaného dokazovania (o zápise vlastníckych práv k predmetnému bytu v katastri nehnuteľností, o zrušení realitnej kancelárie ako obchodnej spoločnosti z príslušného spisu obchodného registra, či z dedičského spisu po poručiteľke H. I. za účelom zistenia, či realitná kancelária ako sprostredkovateľ vôbec mala plnomocenstvo na uzavretie dohody z 9.6.2019) a tieto vykonať preto nepotreboval. Rovnako ako nadbytočný odmietol vykonať aj výsluch žalovaným navrhnutých svedkov, ktorí boli prítomní pri obhliadke predmetného bytu argumentujúc, že ich výsluchom nie je možné preukázať skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie v tejto veci, pre ktoré samotná obhliadka nie je rozhodujúcim úkonom, pričom žalovaný zároveň ani neuviedol, z akého dôvodu a k akej skutočnosti, ktorá dosiaľ nie je obsahom vyjadrení sporových strán, títo svedkovia sa majú vyjadriť, k čomu má dokazovanie ich výsluchom smerovať. 8. Z týchto dôvodov po zistení, že žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne sa obohatil, žalobe v celom rozsahu vyhovel vrátane úrokov z omeškania, ktoré s poukazom na §121 ods. 3, §517 ods. 1 a ods. 2 o. z. v spojení s §3 ods. 1 NV SR č. 87/1995 Z. z. popri istine žalobcom prisúdil s počiatkom omeškania žalovaného od 10.6.2019 s odôvodením, že tento počiatok omeškania medzi stranami nebol sporný. O trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu ustanovenej v §255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď zmenil tak že žalobu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Proti rozsudku predovšetkým namieta, že prijatie zálohy/blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € na jeho osobný účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. označený v dohode z 9.6.2019 bol len výsledkom splnenia zmluvného záväzku žalobcu z tejto platne uzavretej dohody, t. j. išlo o zmluvne určené platobné miesto. Za týchto okolností skutočnosť, že majiteľom uvedeného účtu je on osobne, podľa neho nie je preto právne relevantná a nie je ani dôvodom pre záver, že on dané plnenie prijal bez právneho dôvodu, keďže týmto právnym dôvodom na jeho prijatie bola práve písomná dohoda z 9.6.2019.
11. Okrem toho on v postavení konateľa realitnej kancelárie, ktorá dohodu z 9.6.2019 podpísala, ex lege (§133 ods. 1 a §135a ods. 1 obch. z.) je osobou za túto obchodnú spoločnosť oprávnenou prijať akékoľvek peňažné plnenie, pričom v danom prípade stále ide o peniaze realitnej kancelárie. Opačný záver súdu podľa odvolateľa je preto v rozpore tak s vykonaným dokazovaním, ako aj s relevantnou právnou úpravou o splnení dlhu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. S odvolaním sa na to, že žiaden zákon obchodnej spoločnosti neukladá povinnosť mať zriadený účet v banke, názor súdu o nesprávnosti postupu žalovaného ako konateľa realitnej kancelárie, ktorý zálohu/blokovací depozit od žalobcov podľa dohody z 9.6.2019 prijal na účet v banke, ktorého bol majiteľom ako fyzická osoba, podľa odvolateľa je právne bezvýznamný záver súdu o nepreukázaní jeho obrany v spore, že z plnenia, ktoré od žalobcu takto prijal, boli uhradené niektoré záväzky realitnej kancelárie. 12. Zotrval preto na svojej obrane o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, a to aj z dôvodu, že on osobne nie je právnym nástupcom zaniknutej realitnej kancelárie a z toho dôvodu medzi ním a žalobcami neexistuje hmotnoprávny a nikdy ani neexistoval žiaden právny vzťah, a to ani na základe tvrdeného bezdôvodného obohatenia.
13. Odvolateľ namieta aj správnosť záveru súdu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane vlastníka predmetného bytu z dôvodu neukončeného dedičského konania ani k 2.7.2020. V tomto smere namieta, že k odôvodneniu stranami nespochybneného uznesenia policajného orgánu z 12.7.2020, z ktorého súd tento poznatok zistil, pristupoval selektívne, keď pri svojom rozhodovaní neprihliadal a nijako ani sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré toto dedičské konanie nebolo ukončené k rozhodujúcemu dátumu 15.11.2019, hoci tieto rovnako sú obsiahnuté v predmetnom uznesení polície a vyplynuli z jeho svedeckej výpovede a tiež z výpovede JUDr. Barbory Lagin, ktorá ako svedok podľa odvolateľa riadne a zrozumiteľne objasnila zvolený postup predaja predmetného bytu a súd v priebehu dokazovania sa s nimi preto oboznámil. Pokiaľ súd v tejto súvislosti v konaní nevykonal ani žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov prítomných pri obhliadke bytu, namieta porušenie práva na spravodlivý proces, keď týmito skutočnosťami sa nezaoberal ani v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia v tejto veci.
14. Podľa odvolateľa z týchto dôvodov nie je preto možné jednoznačne uzavrieť ani to, že on na úkor žalobcov sa bezdôvodne obohatil, ako ani to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane vlastníka bytu. Uvedený záver súdu je podľa neho preto nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho a z nedostatočne vykonaného a vyhodnoteného dokazovania, najmä predmetného uznesenia policajného orgánu, ktorý obsahuje rozhodujúce informácie o skutkovom stave veci, pričom práve skutočnosť, že súd s touto listinou sa oboznámil nedostatočne, podľa odvolateľa viedla k tomu, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, následne vec nesprávne právne posúdil, a to aj v dôsledku nevykonania dôkazu výsluchom ním navrhnutých svedkov a v nadväznosti na to zároveň aj nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, z ktorého nie je zrejmé, ako vyhodnotil všetky relevantné okolnosti obsiahnuté
v uznesení OR PZ, čo viedlo k vydaniu nesprávneho meritórneho rozhodnutia. Za unáhlený označuje preto aj záver súdu, že obhliadka bytu nemá žiaden význam pre rozhodnutie prejednávanej veci. Podľa neho ide o nezákonný procesný postup súdu, ktorým došlo k odňatiu jeho možnosti uplatňovať pred súdom všetky svoje procesné práva, najmä právo navrhovať dôkazy, vypočúvať svedkov a klásť im otázky, vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré vyplynuli z ich výsluchu a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania.
15. Podľa žalobcov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne správny, dostatočne odôvodnený, ktorý netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti, navrhujú preto, aby odvolací súd ho potvrdil, pričom s odôvodnením súdu v plnom rozsahu sa stotožňujú. S poukazom na to, že k 15.11.2019 dedičské konanie po vlastníkovi predmetného bytu evidovanom v katastri nehnuteľností nebolo právoplatne ukončené, trvajú na tom, že z ich strany nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu ohľadom predmetného bytu a tvrdenia žalovaného o ich zodpovednosti za neuzavretie kúpnej zmluvy podľa nich sú irelevantné.
16. Žalovaný, ktorého zástupcovi vyjadrenie protistrany k jeho odvolaniu bolo doručené 25.12.2022, nevyužil svoje zákonné právo a k tomuto odvolaciu repliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
18. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 26.6.2024 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 19.6.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP). 20. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.
21. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v prejednávanom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a vo veci rozhodol preto vecne správne, keď žalobe z toho dôvodu v celom rozsahu vyhovel; v konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to napriek tomu, že vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dohodu z 9.6.2019 o úhrade zálohy – blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € považoval za platný právny úkon.
22. Pri posudzovaní otázky (ne)platnosti dohody z 9.6.2019 o úhrade zálohy – blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € ako právneho úkonu vychádzajúc z jeho charakteru nemožno opomenúť, že účelom jej uzavretia v danom prípade bol záväzok realitnej kancelárie nie vo vlastnom mene, ale ako subjektu zastupujúceho vlastníka predmetného bytu pri sprostredkovaní jeho predaja momentom jej prijatia už nie je oprávnená tento byt ďalej ponúkať na predaj tretím osobám. Rovnako nie vlastným menom, ale len v zastúpení vlastníka predmetného bytu realitná kancelária bola osobou oprávnenou na prevzatie/prijatie zálohy/blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € a zároveň bola povinná k držbe tohto blokovacieho depozitu až po moment podpisu samotnej kúpnej zmluvy a táto potom sa mala započítať na kúpnu
cenu v prospech predávajúceho vlastníka. Je preto nepochybné, že oprávnenie realitnej kancelárie ako sprostredkovateľa na základe zmluvy s vlastníkom na prevzatie zálohy/blokovacieho depozitu za vlastníka mohlo platne vzniknúť, len pokiaľ táto disponovala písomným plnomocenstvom vlastníka ako záujemcu o uzavretie kúpnej zmluvy na prevzatie tohto peňažného plnenia (§777 o. z.). 23. Medzi sporovými stranami v danom prípade nebola spornou skutočnosť, že (i) obchodná spoločnosť Lagin a spol. - realitná kancelária s.r.o. ako preberajúci a zároveň aj ako sprostredkovateľ pri spisovaní dohody z 9.6.2019 o úhrade zálohy – blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € so žalobcom 2 vystupoval ako zástupca vlastníka bytu, o ktorého kúpu žalobcovia prejavili záujem, ktorý v tejto dohode bol individualizovaný ako nehnuteľnosť v Košiciach na ulici Bukurešťská 32, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. E. G., že (ii) realitná kancelária v zastúpení tohto vlastníka vo vzťahu k žalobcom vystupovala ako osoba oprávnená k prevzatiu/prijatiu zálohy/blokovacieho depozitu vo výške 3 000 € na účet sprostredkovateľa/ preberajúceho, že (iii) za žalobcov blokovací depozit v žalovanej výške na označený účet 9.6.2019 poskytol žalobca 2, že k relevantnému dátumu 9.6.2019 (iv) vlastníkom označeného účtu a výlučným disponentom s peňažnými prostriedkami na danom účte bol žalovaný, (v) vlastníkom predmetného bytu nehnuteľností podľa údajov katastra nehnuteľností bola H. I., (vi) táto zomrela XX.X.XXXX a (vii) predmetný byt bol predmetom prejednania dedičstva po poručiteľke H. I.. Uvedené skutočnosti okrem toho boli aj objektivizované predloženými listinnými dôkazmi, ktoré ani jedna zo strán nespochybnila a z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní v tejto veci (dohoda z 9.6.2019, príkaz banke z 9.6.2019 na úhradu 3 000 € na bankový účet žalovaného, uznesenie OR PZ Košice z 12.7.2020 vo veci ČVS: ORP-24/4-VS-KE-2020).
24. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie o. i. tak nesporne vyplynulo, že H. I. ako evidovaný vlastník predmetného bytu zomrela ešte 13.3.2018, t. j. viac ako jeden rok a tri mesiace pred uzavretím dohody z 9.6.2019 o úhrade zálohy – blokovacieho depozitu vo výške 3 000 €, ktorá sa mala započítať na kúpnu cenu v jej prospech, hoci táto v danom čase už nežila. Žalovaný v konaní nepreukázal (a ani len netvrdil), že realitná kancelária ako sprostredkovateľ predaja predmetného bytu pre jeho vlastníka, ktorá sporný hmotnoprávny úkon so žalobcom spísala 9.6.2019, odvolávajúc sa na zmocnenie od vlastníka bytu, na prevzatie tejto zálohy/depozitu bola oprávnená v mene vlastníka aj po jeho smrti (§33b ods. 2 o. z.), pričom v zmysle §777 o. z. sprostredkovateľ aj za života vlastníka v postavení záujemcu o uzavretie kúpnej zmluvy bol oprávnený za tohto prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom. V konaní aj inak nesporná skutočnosť, že poručiteľka H. I. zomrela XX.X.XXXX a že predmetom dedičského konania po nej bol (aj) predmetný byt, pre súd prvej inštancie vyplynula z odôvodnenia stranami inak nespochybneného obsahu zmieneného uznesenia OR PZ Košice z 12.7.2020 (16. odsek jeho odôvodnenia), v konaní im však nepripísal ten právny význam, ktorý, a to najmä úmrtie vlastníka predmetného bytu a s tým spojený zánik zmocnenia realitnej kancelárie na prevzatie plnenia od žalobcov k 9.6.2019 v skutočnosti majú. Odvolateľ v súvislosti so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z odôvodnenia predmetného uznesenia OR PZ Košice z 12.7.2020 súdu vytkol pritom jedine to, že tento pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy aj ďalšie v uznesení obsiahnuté skutočnosti, ktoré podľa neho preukazujú jeho obranu, že k ukončeniu dedičského konania po poručiteľke H. I. do predpokladaného termínu a tým ani k uzavretiu kúpnej zmluvy do dohodnutého termínu 15.11.2019 nedošlo z viny žalobcov.
25. Aj z tohto podľa odvolateľa súdom opomenutého obsahu uznesenia polície však vyplýva, že H. I. predaj predmetného bytu jednak chcela uskutočniť ešte za svojho života, čo znamená, že jej smrťou dňom 13.3.2018 v zmysle §33b ods. 2 o. z. zaniklo aj oprávnenie realitnej kancelárie za ňu čokoľvek konať a jednak, že obstaraním predaja bytu mala poveriť J. I. F. (manželka žalovaného), a to ústnou formou. Keďže však menovaná ako záujemca k 9.6.2019 už nežila, realitnú kanceláriu ani nemohla písomne zmocniť, aby zálohu/blokovací depozit vo výške 3 000 € za ňu ako vlastníka od žalobcov prevzala (§777 o. z.). Uzavretie spornej dohody po uplynutí viac ako 1 a štvrť roka od smrti vlastníka nepochybne nemožno pritom považovať ani za úkon splnomocnenca, ktorý po smrti vlastníka neznesie odklad, urobený s cieľom, aby prípadný právny nástupca vlastníka neutrpel ujmu na svojich právach (§33b ods. 6 o. z.), pričom podľa uznesenia OR PZ Košice z 12.7.2020 ešte ani k 2.7.2020 nebolo známe, kto ním bude, pretože dedičské konanie po zomrelom vlastníkovi stále prebiehalo ešte aj k uvedenému dátumu, t. j. aj po 15.11.2019 ako dátumu, ktorý bol pre uzavretie kúpnej zmluvy rozhodujúcim. Nebyť neplatnosti samotnej dohody, správne boli preto úvahy súdu prvej inštancie, že dôvody brániace uzavretiu kúpnej zmluvy do 15.11.2019 predovšetkým boli na strane vlastníka predmetného bytu. Z dohody z 9.6.2019 nevyplynulo pritom ani len náznakom, že vlastník predmetného bytu, za ktorého pri prijatí zálohy/blokovacieho depozitu realitná kancelária konala so
žalobcami, nežil, prípadne že dedičské konanie po ňom ukončené nie je alebo žeby žalobcovia boli povinní poskytnúť akúkoľvek súčinnosť smerujúcu k jeho ukončeniu. 26. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia preto pokiaľ žalobcovia poskytli peňažné plnenie na základe dohody z 9.6.2019, poskytli ho subjektu, ktorý na jeho prijatie nebol hmotnoprávne zmocnený vlastníkom a pokiaľ žalovaný ako konateľ realitnej kancelárie od žalobcov zálohu/blokovací depozit prijal za zomrelého vlastníka, ide o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, ktorý v zmysle §451 ods. 2 o. z. je bezdôvodným obohatením. Ide pritom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre jeho rozpor so zákonom (§39 o. z.), ktorá nastáva priamo zo zákona už v čase jeho urobenia, pričom súd nemá možnosť dodatočne zvážiť, či túto „(ne)uzná“, resp. či ju „(ne)zohľadní“ a pretože bezdôvodné obohatenie v zmysle §451 ods. 1 o. z. musí vydať ten, kto na úkor iného bezdôvodne sa obohatí, súd prvej inštancie v danom prípade správne sa zameral na zistenie právne relevantnej skutočnosti, kto vlastne sa na úkor žalobcov plnením z tohto neplatného právneho úkonu obohatil, a nie to, kto tento neplatný právny úkon za vlastníka so žalobcom uzavrel (realitná kancelária).
27. Keďže medzi stranami nebolo sporným a aj výsledkami vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo objektivizované, že peňažné plnenie vo výške 3 000 € z neplatnej dohody z 9.6.2019 žalobcami bolo poskytnuté na bankový účet, ktorého majiteľom a jediným disponentom s prostriedkami na ňom bol žalovaný ako fyzická osoba, ktorý v konaní nijako nepreukázal, že tieto prostriedky si neponechal pre seba, nepochybne správny je skutkový aj právny záver súdu prvej inštancie, že subjektom, ktorý plnením žalobcu z neplatného právneho úkonu získal majetkový prospech vo výške 3 000 €, a teda na úkor žalobcov bezdôvodne sa obohatil, v danom prípade je práve žalovaný, a nie realitná kancelária, ktorá spornú dohodu so žalobcom spísala a vecne správne je preto aj jeho rozhodnutie o povinnosti žalovaného toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcom, ktorí sa toho domáhajú.
28. Ani pri týchto úvahách nemožno však opomenúť, že žalobcami poskytnuté peňažné plnenie aj keď malo byť platené na účet realitnej kancelárie, nebolo určené pre realitnú kanceláriu, ale bolo určené pre predávajúceho vlastníka ako preddavok na kúpnu cenu (§498 o. z.) a ako taký mal byť len v držbe realitnej kancelárie, a to až do momentu podpísania kúpnej zmluvy; neobstojí preto ani tá obrana žalovaného, že išlo o peňažné prostriedky patriace realitnej kancelárii a preto realitnej kancelárii voči žalobcom ani nevznikol nárok na započítanie tohto preddavku na zmluvnú pokutu, keďže nejde o vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka (§580 o. z., a contrario).
29. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia jednoznačne je preto daná tak pasívna vecná legitimácia žalovaného, ako aj aktívna vecná legitimácia žalujúcich manželov, za ktorých sporné plnenie žalovanému na jeho súkromný bankový účet 9.6.2019 poskytol žalobca 2.
30. Z dôvodu, že dohoda z 9.6.2019 je absolútne neplatným právnym úkonom, bez ďalšieho neobstoja odvolacie námietky žalovaného ani o platobnom mieste v prospech realitnej kancelárie, ktorým mal byť jeho súkromný bankový účet, ako ani o tom, že on nie je nástupcom zaniknutej realitnej kancelárie, či jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že k uzavretiu kúpnej zmluvy s vlastníkom nemalo dôjsť z dôvodov na strane žalobcov ako záujemcov o kúpu. Nevykonaním týchto dôkazov vrátane dokazovania výsluchom žalovaných navrhovaných svedkov prítomných pri obhliadke predmetného bytu, pretože tieto bez ďalšieho nie sú spôsobilé zvrátiť skutočnosť, že dohoda z 9.6.2019 je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohlo preto dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.
31. Z uvedených dôvodov odvolací súd potom, čo v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného neobstoja, pretože žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a postupom podľa §387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutom zamietavom výroku v celom rozsahu potvrdil preto ako vecne správny vrátane správneho a zákonného, na zásade úspechu strany v konaní založeného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
32. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu strany v konaní, ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a nárok na ich plnú náhradu priznal preto
vo veci v celom rozsahu úspešným žalobcom. O výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Vzhľadom na opísané okolnosti prípadu vykonaným dokazovaním zistené na strane realitnej kancelárie, resp. na strane jej konateľa odvolací súd nevzhliadol priestor na rozhodnutie o trovách konania aplikovaním §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného žalovaného.
33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).