Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-269-2014.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/269/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: X. Z., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. K. B. XXX, R.. V.Š., v konaní o zaplatenie 239,03 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,41 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 11.9.2014 do zaplatenia,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30 EUR spolu s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania od 5.4.2011 do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 5.6.2014 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 239,03 EUR, 18,9 %-tný ročný úrok zo sumy 30 EUR od 28.5.2014 do zaplatenia, 8,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 157,30 EUR od 28.5.2014 do zaplatenia, 25 %-tný ročný úrok zo sumy 60,41 EUR od 28.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že účastníci uzavreli dňa 29.3.2011 zmluvu o bežnom účte. Žalobca k 27.5.2014 eviduje na tomto účte debetný zostatok vo výške 60,41 EUR ako zmluvne nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov uložených na účte, ktoré úročí žalobca debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou žalobcom, ktorá je ku dňu nasledujúcemu po dni posledného vyčíslenia debetného zostatku vo výške 25 % ročne. Zo žaloby ďalej vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného vystavil žalobca dňa 30.3.2011 oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 30 EUR formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 30.3.2011 a zmluvné strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 16,9 % ročne a sadzbe úroku z omeškania 9 % ročne. Keďže žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky (platobnú disciplínu), žalobca dňa 31.1.2013 určil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny eviduje k 27.5.2014 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 178,62 EUR, ktorú predstavuje istina vo výške 30 EUR, úrok vo výške 12,30 EUR vyčíslený k 27.5.2014, úrok z omeškania vo výške 21,32 EUR vyčíslený k 27.5.2014 a neuhradené poplatky vo výške 115 EUR.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmetom konania je suma ktorá nepresahuje 1.000 EUR, jedná sa na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení o drobný spor. Súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:
Z článku I. Bežný účet bod 3) zmluvy o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 29.3.2011 vyplýva, že majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných finančných prostriedkov na účte, ak nie je dohodnuté inak. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania (prekročenia) finančných prostriedkov majiteľa účtu úročí banka vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou v zmysle Všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej len „VOP“). Z článku II. Povolené prečerpanie vyplýva, že banka sa zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí banka s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Majiteľ účtu má záujem o poskytnutie prečerpania účtu za podmienok uvedených v žiadosti o poskytnutie ČSOB povoleného prečerpania bežného účtu.
Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004164210R zo dňa 30.3.2011 vyplýva, že na základe žiadosti žalovaného, mu žalobca schválil povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 30 EUR s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu. Z tohto oznámenia ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania výška úrokovej sadzby je 16,9 % ročne a sadzba úroku z omeškania je 9 % ročne.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 10 (zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania) ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 11 (dôsledky porušenia povinnosti) ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Zo žaloby vyplýva, že žalovaná suma pozostáva dá sa povedať z dvoch zložiek a to nepovoleného prečerpania vo výške 60,41 EUR a povoleného prečerpania vo výške 30 EUR. Čo sa týka nepovoleného prečerpania, súd považuje za paradoxné pokiaľ na základe tej istej zmluvy, teda zmluvy o bežnom účte, vzniklo jednak povolené ako aj nepovolené prečerpanie. Pokiaľ malo vzniknúť nepovolené prečerpanie vo výške 60,41 EUR, toto možno považovať, podľa názoru súdu, iba za bezdôvodného obohatenie, pretože pokiaľ žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, nakoľko ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalobca mu v časti o zaplatenie sumy 60,41 EUR nepovolil prečerpanie peňažných prostriedkov, preto súd žalobcovi túto sumu priznal, avšak z titulu bezdôvodného obohatenia, spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania, bez priznania 25 %-tného ročného úroku, ktorý aj keď sa má jednať o tzv. sankčný úrok, ako to označuje žalobca, jeho výška je, podľa názoru súdu, navyše v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto zamietol žalobu v časti priznania úroku vo výške 25 % z istiny 60,41 EUR a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania, pričom keďže súd posúdil tento nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobca jednoznačne nepreukázal, aby bol vyzval žalovaného na zaplatenie tohto dlhu z titulu nepovoleného prečerpania, súd vychádzal zo skutočnosti, kedy bola žalovanému doručená žaloba, pričom to bolo dňa 10.9.2014 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.9.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Čo sa týka nároku vzniknutého z titulu povoleného prečerpania, súd poukazuje na vyššie uvedené zákonné ustanovenie týkajúce sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, pričom keďže táto zmluva neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti a to, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 v platnom znení), ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 v platnom znení), považuje sa tento úver za bezúročný a bezpoplatkový. V súvislosti s jednotlivými poplatkami, a to poplatkom za upomienku v sume 10 EUR, výzvu 1 v sume 35 EUR, výzvu 2 v sume 35 EUR a poslednú výzvu v sume 35 EUR, súd poukazuje na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že zmluva musí obsahovať aj výšku poplatkov, pričom je nepochybné, že v zmluve poplatky nie sú žiadnym spôsobom upravené, navyše súd aj výšku týchto poplatkov považuje za rozpornú s dobrými mravmi, keďže nie je zrejmé, čo majú tieto poplatky odzrkadľovať, avšak určite niekoľkonásobne prevyšujú prípadné poštové náklady a svojím charakterom sa podľa názoru súdu jedná o zmluvnú pokutu, ktorá taktiež nebola písomne dojednaná a teda nemôže byť platná. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie nároku žalobcu však je dôsledok, že úver poskytnutý formou povoleného prečerpania je bezúročný a bezpoplatkový, preto súd priznal žalobcovi istinu v sume 30 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania od 5.4.2011, odkedy bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho dlhu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.