Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-216-2015.pdf
PDF · 82.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/216/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX, A., o zaplatenie sumy 39,48 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 07.05.2015 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 39,48 eur s 8,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 21.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 30.01.2009 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300018408, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 45,64 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 2. Do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu 1.147,16 eur. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 30 o viac ako 3 mesiace, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Ku dňu 20.11.2014 mal žalovaný sumu neuhradených splátok 39,48 eur.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
V zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie: zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru z 30.01.2009, oznámením veriteľa o schválení úveru, splátkovým kalendárom a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
Dňa 30.01.2009 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300018408, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 45,64 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 2. Do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil sumu 1.147,16 eur. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 30 o viac ako 3 mesiace, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Ku dňu 20.11.2014 mal žalovaný sumu neuhradených splátok 39,48 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.01.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 30.01.2009, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.01.2009, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.01.2009, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného k 30.01.2009, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 30.01.2009, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 30.01.2009, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 30.01.2009, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 24.11.2009, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľa použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Nie je sporné, že účastníci konania dňa 30.01.2009 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver výške 663,88 eur. Žalovaný neplnil povinnosť splácať úver riadne a včas, preto po
omeškaní sa so zaplatením splátky č. 30 žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka žiadal o zaplatenie celého nesplateného úveru. Žalovaný celkovo podľa karty klienta zaplatil žalobcovi sumu 1.105,41 eur. Pretože žalovaný zaplatil žalobcovi vyššiu sumu ako bola titulom úverového vzťahu poskytnutá, nie je dôvodné zaviazať žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy podanou žalobou. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu vysoko prevyšujúcu poskytnutú istinu.
Pokiaľ by žalovaná suma obsahovala nárok na zaplatenie úroku podľa zmluvy, resp. nešpecifikovaných poplatkov, je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia článku 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok.
Úrok vo výške 68,89 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru v žalobe uplatnený je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká.
Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v januári 2009 na www.nbsr.sk <http://www.nbsr.sk> súd zistil ročnú percentuálnu mieru nákladov pri spotrebiteľských úveroch 16,14 % a úrokovú sadzbu 15,81 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky 68,89 % tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách o skoro 500 %. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy, ktorá by mala predstavovať uplatnený úrok vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli a náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.