Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD, členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, v právnej veci žalobcu: W. C. - E., s miestom podnikania R. XXX/X, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102483564/2021 zo dňa 06.12.2021 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101128602/2021 zo dňa 30.06.2021, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 102483564/2021 zo dňa 06.12.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101128602/2021 zo dňa 30.06.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102483564/2021 zo dňa 06.12.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101128602/2021 zo dňa 30.06.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubený rozdiel dane z priadnej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 21.920,- Eur.

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu identifikoval v záveroch správcu dane a žalovaného o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“ alebo „“) založených na zisteniach, že nemeckí dodávatelia vykázali pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ustanovenia , , a zákona o DPH ako aj na ustanovenie zákona o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporujú

ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel, neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ustanovenia § 66 ods. 16 zákona o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania tvrdiac, že uvedený tovar nemeckí dodávatelia žalobcovi dodali v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH. S týmto záverom žalobca nesúhlasil, nakoľko na faktúrach od uvedených dodávateľov sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „Regelung der Zuschlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Litdana - C-624/15 z 18.05.2017, zaoberajúce sa v zásade totožnou skutkovou a právnou situáciou, pričom SD EÚ dospel k nasledujúcemu záveru: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe pri zachovaní bežnej obozretnosti zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). Žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že spoločnosť Litdana sa mala správať obozretnejšie, keď si v minulosti mala overovať význam označenia „section 69-71“ uvedeného na dodávateľských faktúrach. Žalobca v kontexte vyššie uvedených skutočností mal za to, že sa v danom prípade správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť Litdana, keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli pri dodávkach „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň sa žalobca ešte v roku 2015 obrátil na audítorku za účelom jasného potvrdenia, že v danom prípade postupuje správne a že dodávky od nemeckých dodávateľov zdaňuje v osobitnom režime zákonne. Odpoveď audítorky ho opätovne utvrdila v presvedčení, že postupuje v súlade so zákonom. Nie je zrejmé, v čom sa mala spoločnosť Litdana správať v porovnaní so žalobcom obozretnejšie - žalobca si predsa dohodol osobitný režim zdaňovania priamo v písomných dodávateľských zmluvách, pričom, podobne ako spoločnosť Litdana, aj on si aktívne preveroval, či sú v danom prípade podmienky pre aplikovanie osobitného režimu zdaňovania splnené (konkrétne sa obrátil na príslušnú audítorku so žiadosťou o preverenie správnosti jeho postupu). Preto závery žalovaného o tom, že spoločnosť Litdana sa v prípade posudzovanom SD EÚ mala správať obozretnejšie, sú nesprávne.

3. Žalobca uviedol, že v danom prípade nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že by jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). Žalobca bol po celý čas v dobrej viere o tom, že príslušné ojazdené vozidlá odoberá od svojich nemeckých dodávateľov v režime osobitného zdaňovania prirážky v zmysle § 66 zákona o DPH. V tomto presvedčení ho utvrdzoval celý rad skutkových okolností potvrdzujúcich, že ide o dodávky použitého tovaru v osobitnom režime, a že žalobca postupuje správne. Poukázal na to, že bol o tejto skutočnosti neformálne (ústne) ubezpečený

zo strany samotných dodávateľov, ktorí mu od počiatku tvrdli, že predmetné ojazdené vozidlá nakupujú vo Francúzsku a v Belgicku tiež v osobitnom režime zdaňovania. Na začiatku spolupráce s dodávateľmi uzatvoril aj Rámcové dohody o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dodávatelia dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávatelia sa zaväzujú poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú podľa žalobcu hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom, ktoré v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime, a to dostatočne určitým spôsobom. Ani jeden z dodávateľov nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s rámcovými dohodami nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky.

4. Žalobca tvrdenie nemeckých dodávateľov o tom, že nerozumeli poznámke na faktúrach, resp. že si mysleli, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime, označil za nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku. Žalobca poukázal na to, že keby aj nemeckí dodávatelia nepoznali obsah ustanovenia § 66 ods. 16 zákona o DPH, ktoré je v predmetnej poznámke spomenuté, museli si byť vedomí významu poznámky, keďže úplne explicitne bez akejkoľvek pochybnosti uvádza v nemeckom jazyku, že ide o dodanie tovaru s použitím úpravy zdaňovania prirážky. Preto ich výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitli, keď je voči nim zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že vypovedali spôsobom, ktorým obhajovali svoj (nesprávny) postup, pre ktorý im hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.

5. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne Ing. T., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne Ľudmily T. - účtovníčky žalobcu.

6. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika Dr. Q., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018, a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žaloba v čase obchodov nemal.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne, neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrúbili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda.

8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Pripomenul, že v preskúmavanom prípade predmetom sporu je žalobcom aplikovaná osobitná úprava uplatňovania DPH pri obchodovaní s ojazdenými motorovými vozidlami. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od dodávateľov z iných členských štátov EÚ (Nemecko), ktoré predával tuzemským odberateľom, pričom pri nákupe a následnom predaji vozidiel používal osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa ustanovenia § 66 zákona o DPH. Správca dane i žalovaný na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre použitie osobitnej úpravy uplatňovania DPH. Tiež skonštatovali, že žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi neprijal primerané opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že uskutočnené plnenia nie sú súčasťou podvodného konania, pričom zistené okolností spochybňujú aj konanie žalobcu v dobrej viere o tom, že ojazdené motorové vozidlá nakúpil v osobitnom režime zdaňovania prirážky.

9. Podľa žalovaného žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH, ojazdené motorové vozidlá mu nedodali osoby uvedené v § 66 ods. 2 zákona o DPH, nemeckí dodávatelia žalobcu pri dodaní vozidiel neuplatnili daň podľa osobitnej úpravy zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte. Dokazovaním bolo preukázané, že dodávatelia žalobcu v inom členskom štáte pri predaji ojazdených motorových vozidiel (použitý tovar) uplatňovali „bežný režim zdaňovania“, teda uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania týchto vozidiel do iného členského štátu a žalobcovi ako osobe identifikovanej pre daň z pridanej hodnoty fakturovali dodanie týchto vozidiel v cenách bez DPH (čo vyplýva aj z predložených faktúr) a takéto intrakomunitárne dodanie tovaru uviedli i v súhrnnom výkaze, čo sa následne premietlo do systému VIES, ktorý má správca dane k dispozícii. Bolo jednoznačne preukázané, že v predmetnej veci došlo k uplatneniu mechanizmu DPH, pri ktorom je dodávka u dodávateľa oslobodená od tejto dane a k zdaneniu dochádza u nadobúdateľa tovaru v Slovenskej republike, a to v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, ods. 2 a § 20 ods. 1, ods. 2 a nasl. zákona o DPH. Ide o tzv. „bežný režim“ zdaňovania, čo potvrdila i nemecká finančná správa v rámci medzinárodnej výmeny informácií. V predmetnej veci bol teda rozhodujúci postup, ktorý použili nemeckí dodávatelia vo vzťahu k žalobcovi ako kupujúcemu. Podstata osobitného režimu zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdaňovania len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, resp. bola uplatnená podľa osobitnej úpravy, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o DPH, v ktorom sú zakotvené podmienky pre použitie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal, nakoľko použitý tovar (ojazdené motorové vozidlá) mu bol nepochybne dodaný osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa obdobného ustanovenia ako je § 43 slovenského zákona o DPH. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania pri použitom tovare, pretože sa jednalo o tzv. intrakomunitárne obchody.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že nemeckí dodávatelia žalobcu ojazdené motorové vozidlá nakúpili poväčšine z Francúzska a Belgicka, pričom ich nadobudnutie v Nemecku riadne zdanili. Predmetné vozidlá teda nemeckí dodávatelia nakúpili v bežnom režime zdaňovania, a preto pri ich následnom predaji žalobcovi neuplatnili osobitnú úpravu zdaňovania, ale uplatnili režim štandardného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu. Nemeckí dodávatelia pri nákupe ojazdených motorových vozidiel daň priznali a nakoľko vozidlá použili na účely svojho podnikania, mali aj nárok na odpočítanie tejto dane, t.j. transakcie na vstupe boli u nich daňovo neutrálne. Pri následnom predaji uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel odberateľovi z iného členského štátu, ktorý bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z odpovedí nemeckej finančnej správy (podrobne rozpísané v napadnutom rozhodnutí), ale aj z predložených faktúr, na ktorých je uvedená informácia, že ide o dodanie tovaru s oslobodením od dane, z priložených dokladov o preprave a potvrdení o prijatí tovaru, podpísaním ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie vozidiel na Slovensku a v neposlednom rade z údajov, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej spolupráce z hlásení zo systému VIES. Nemeckí dodávatelia teda z hľadiska dane z pridanej hodnoty uvedením nepravdivej informácie o uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania nezískali žiadne daňové zvýhodnenie. Naopak bol to žalobca, ktorý uvedením nepravdivých údajov o osobitnom režime zdaňovania prirážky a uplatňovaním tohto režimu, napriek tomu, že zákonné podmienky na jeho aplikáciu splnené neboli, získal neoprávnené daňové zvýhodnenie v podobe znižovania si vlastnej daňovej povinnosti, keďže DPH odviedol len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou, napriek tomu, že DPH bol povinný odviesť z celej predajnej ceny

zníženej o daň. V preskúmavanom prípade došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH a princípu neutrality DPH, keď nemeckí dodávatelia správne uplatnili bežný režim zdaňovania, nakoľko ojazdené motorové vozidlá pri nadobudnutí riadne zdanili, a teda osobitný režim zdaňovania prirážky uplatniť nemohli, avšak žalobca uplatňoval osobitnú úpravu zdaňovania prirážky, a to aj napriek tomu, že podmienky na jej uplatnenie splnené neboli.

11. K argumentácii rámcovými dohodami o dodaní tovaru, v ktorých sa má explicitne uvádzať, že tovar (ojazdené motorové vozidlá) bude dodávaný v osobitnom režime zdaňovania, žalovaný uviedol, že podľa informácií od nemeckej finančnej správy je v rámcových dohodách dohodnuté iba to, že nemeckí dodávatelia dodajú vozidlá žalobcovi, režim zdaňovania ohľadom osobitnej úpravy uplatňovania dane v nich nie je dohodnutý. V danej veci sa nemecká finančná správa nestotožnila s tvrdením žalobcu, že osobitný režim zdaňovania označuje v rámcových dohodách slovo „Sonderregime“, keď vo svojej odpovedi doslovne uviedla, že uvedené slovo sa v Nemecku v súvislosti s uplatňovaním osobitného režimu zdaňovania nepoužíva, ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. Podľa názoru žalovaného uvedené tvrdenia nemeckej finančnej správy dokresľuje aj tá skutočnosť, že v rámcovej dohode, ktorú žalobca uzatvoril so spoločnosťou Y. GmbH, bol pôvodne v zátvorke vysvetlený význam slova „Sonderregime“ tak, že ide o „nákup bez DPH v Belgicku a vo Francúzsku, predaj bez DPH W. C.“ (následne bola táto veta z rámcových dohôd vypustená, v súčasnosti nie je možné zistiť na koho žiadosť). Je evidentné, že táto formulácia neodkazuje na osobitný režim uplatňovania DPH, ktorý je založený na zdanení prirážky, teda na zdanení kladného rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou tovaru, a nie na oslobodení od DPH. Význam slova „Sonderregime“, s uvedeným spresnením, potom možno vysvetľovať úplne opačne ako ho vysvetľuje žalobca, teda tak, že ide o dodávky tovaru (ojazdených motorových vozidiel), ktoré sú realizované ako intrakomunitárne dodávky tovaru s oslobodením od dane. Uvedené skutočnosti podľa žalovaného spochybňujú argumentáciu žalobcu, že nemeckým dodávateľom muselo byť zrejmé, že dodávky tovaru (ojazdených motorových vozidiel) sa nemajú realizovať v bežnom režime, ale v osobitnom režime, pričom treba prihliadať aj na skutočnosť, že zákon o DPH neviaže osobitný režim zdaňovania len k dodávkam použitého tovaru, resp. umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ale osobitná úprava uplatňovania dane sa používa aj v iných prípadoch (v slovenskom zákone o DPH vymedzených v ustanoveniach § 65 až § 68d).

12. K tvrdeniu žalobcu, že dôkazom o správnosti použitého režimu zdaňovania sú aj faktúry od nemeckých dodávateľov, na ktorých je uvedená nemecko-slovenská informácia v znení „Regelung der Zuschlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“, žalovaný uviedol, že na faktúrach za nákup ojazdených motorových vozidiel sa explicitne konštatuje aj tá skutočnosť, že ojazdené motorové vozidlá sú dodávané s oslobodením od dane z titulu dodania do iného členského štátu. Predložené faktúry teda obsahujú informácie o dvoch rozdielnych režimoch zdaňovania vo vzťahu k DPH, nakoľko je na nich uvedená informácia o oslobodení od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a súčasne aj odkaz na osobitný režim zdaňovania. Informácia o oslobodení od dane je uvedená v nemeckom jazyku a odkazuje na príslušné paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH, informácia o osobitnom režime zdaňovania je dvojjazyčná a odkazuje na príslušné paragrafové znenie slovenského zákona o DPH. Uvedenie dvoch protichodných, vzájomne si odporujúcich režimov zdaňovania, je podľa žalovaného okolnosťou, ktorá mala u žalobcu vzbudiť prinajmenšom podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu. K tvrdeniu žalobcu, že neskúmal význam poznámky uvedenej na faktúrach v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na ustanovenia nemeckého zákona o DPH, týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a ktorou nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v bežnom režime zdaňovania, žalovaný uviedol, že takýto postup je u obchodníka s použitým tovarom s niekoľkoročnými skúsenosťami v danom odvetví nezlučiteľný so zásadami opatrného a obozretného obchodného styku, pričom je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že informáciu uvedenú na faktúrach odkazujúcu na dodanie tovaru s oslobodením od dane v rámci spoločenstva neignoroval účelovo. Žalobca sa nezaoberal ani tým, že dvojjazyčná poznámka (v nemeckom a súčasne aj v slovenskom jazyku) o uplatňovaní osobitnej úpravy zdaňovania odkazuje iba na ustanovenie § 66 slovenského zákona o DPH. Pritom je neobvyklé, aby nemeckí dodávatelia dopodrobna poznali znenie všetkých zákonov o DPH ďalších členských štátov EÚ a namiesto odkazu na príslušné paragrafové znenie zákona o DPH svojho štátu, prípadne odkazu na únijné právo, uvádzali na faktúrach odkaz na ustanovenie zákona o DPH štátu svojho odberateľa, dokonca v jazyku odberateľa, a to aj napriek tomu, že jazyk všetkých členských štátov nemôžu poznať. Neobvyklou je aj tá skutočnosť, že dva rôzne

samostatné právne nemecké subjekty uvádzali poznámku odkazujúcu na osobitný režim zdaňovania v rovnakom znení a v rovnakej formulácii, iba s uvedením § 66 slovenského zákona o DPH. V tomto kontexte žalovaný zdôrazňuje, že žalobca si musel byť vedomý toho, že pokiaľ podniká so špecifickým tovarom (ojazdené motorové vozidlá), ktorý sa nezriedka využíva k podvodom na DPH a súčasne pri ňom aplikuje osobitnú úpravu zdaňovania, sú naňho kladené zvýšené nároky spočívajúce v požiadavke na určitú mieru obozretnosti, ktorú však aj s ohľadom na uvedené skutočnosti neprejavil.

13. K argumentácii stanoviskom daňovej poradkyne Ing. T. a vyjadreniami žalobcovej účtovníčky pani T. žalovaný uviedol, že daňové orgány sa vo svojich rozhodnutiach zaoberali vyjadreniami účtovníčky žalobcu, z ktorých je zrejmé, že nepoznala detaily obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami, nakoľko všetky záležitosti vybavoval žalobca a ani nevedela po nemecky, a teda nebol jej zrejmý význam poznámky v nemeckom jazyku odkazujúci na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru v rámci EÚ. Pokiaľ ide o daňovú poradkyňu, túto žalobca oslovil za účelom usmernenia ohľadom účtovania nákupu a predaja ojazdených motorových vozidiel, a nie za účelom, či splnil podmienky na použitie osobitnej úpravy zdaňovania prirážky (dopyt bol formulovaný tak, že žalobca splnil podmienky pre použitie osobitného režimu zdaňovania). Daňová poradkyňa vo svojej odpovedi popísala z hľadiska DPH a z hľadiska dane z príjmu povinnosti kupujúceho, keď dodávateľ pri dodaní použitého tovaru uplatňuje osobitný režim zdaňovania. Žalovaný nespochybňuje, že popísané povinnosti a spôsob účtovania pri uplatnení osobitného režimu zdaňovania sú v súlade s relevantnou legislatívou. Avšak v danej veci spornou bola tá skutočnosť, že žalobca daňovú poradkyňu neoslovil za tým účelom, či splnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Okrem toho daňová poradkyňa ani nemala prostriedky, informačné systémy a ani iné nástroje, aby sa k danej veci, bez ďalšieho dokazovania, mohla relevantne vyjadriť.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nevyrubil žalobcovi daň z dôvodu „formálneho nedostatku dodávateľských faktúr“ (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), avšak uvedenie rozporuplných informácií na faktúrach o dvoch rozdielnych režimoch zdaňovania predstavuje jednu z indícií, ktorá mala viesť u žalobcu k väčšej obozretnosti a k dôkladnejšiemu preverovaniu dodávateľmi uplatňovaného režimu zdaňovania. Nejednoznačný a rozporuplný termín použitý v predložených dohodách o dodaní tovaru („Sonderrregime“), ktorý žiadnym spôsobom neodkazuje na príslušný zákon o DPH a už vonkoncom nie na relevantné ustanovenie tohto zákona týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy dane a ktorý bol v pôvodnej (neopravenej) dohode vysvetlený ako „nákup bez DPH v Belgicku a vo Francúzsku, predaj bez DPH žalobcovi“, bol ďalšou čiastkovou indíciou, ktorá mala žalobcu upozorniť na väčšiu opatrnosť ohľadom preverovania režimu zdaňovania uplatňovaného jeho dodávateľmi. Pritom ďalšie indície podľa žalovaného nasvedčujú skôr tomu, že bol to práve žalobca, ktorý od začiatku obchodovania s nemeckými dodávateľmi postupoval s cieľom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie z pohľadu DPH. Obaja nemeckí dodávatelia zhodne tvrdili, že odkaz na použitie osobitného režimu zdaňovania uvádzali na faktúrach na žiadosť žalobcu, čo vo svojom prvotnom vyjadrení žalobca aj potvrdil. Následne síce toto svoje tvrdenie rozporoval, avšak uvedené zhodné tvrdenie oboch nemeckých dodávateľov (nie len jedného) je podporené aj vyjadrením nemeckej advokátskej kancelárie, ktoré mal žalobca k dispozícii, a v ktorom je rovnako uvedené, že odkaz na osobitný režim zdaňovania požadoval od nemeckých subjektov žalobca. Zásadnou v danej veci je aj tá skutočnosť, že žalobca už v čase realizácie obchodov disponoval dokladmi označenými ako „potvrdenia o doručení predmetu dodávky v rámci spoločenstva v IČŠ - dôkaz o preprave a potvrdenie o prijatí od zákazníka“ s odkazom na § 17a ods. 2 č. 3 a 4 nemeckého zákona o DPH, na ktorých je jednoznačne uvedené (bez akejkoľvek ďalšej protichodnej informácie), že ojazdené motorové vozidlá sú dodávané v bežnom režime zdaňovania, teda s oslobodením od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu. Podpísaním predmetných potvrdení sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie vozidiel na Slovensku (v zmysle § 11 slovenského zákona o DPH). S ohľadom na uvedené potvrdenia je nepravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že počas celej doby realizácie obchodov mu neboli známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho presvedčenie, že postupuje správne, keď uplatňuje osobitný režim zdaňovania prirážky.

15. K žalobnej argumentácii poukazovaním na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana žalovaný vyjadril názor, že dôsledne postupoval v zmysle právneho záveru vysloveného v predmetnom judikáte, podľa ktorého daňové orgány sú oprávnené nepriznať zdaniteľnej osobe právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere, alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Aj keď bolo na žalobcovi,

za akých podmienok obchody uzavrie a aké riziká je ochotný podstúpiť, dá sa predpokladať, že pokiaľ by obchodoval za primerane obozretných podmienok, hlavne by si dôkladne preveril obchodnú históriu svojich dodávateľov, ktorých sám považuje za nehodnoverných, preveril si ich zázemie, režim zdaňovania, ktorý uplatňujú pri ojazdených motorových vozidlách a tento si aj jednoznačne zmluvne dohodol, dôsledne analyzoval údaje uvedené na listinných dokladoch (faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, podpísaním ktorých sa zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku), takýmto spôsobom by osvedčil svoju dobrú vieru založenú na tom, že vykonal všetky opatrenia, ktoré bolo možné po ňom rozumne požadovať, aby zabránil daňovému úniku. Žalovaný zastáva názor, že vymedzil celý rad objektívnych okolností, na základe ktorých bolo možné vyvodiť záver, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia, aby postupoval v súlade so zákonom o DPH.

16. Žalobca sa následne vyjadril replikou, v rámci ktorej zdôraznil niektoré argumentačné tézy žaloby. Na repliku žalovaného podal žalovaný dupliku.

17. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správne žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné vyhovieť.

18. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102483564/2021 zo dňa 06.12.2021, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101128602/2021 zo dňa 30.06.2021, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 21.920,- Eur.

19. Spornou otázkou je vecná správnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel - dodaných žalobcovi z iného členského štátu EÚ, keď správne orgány podľa žalobných námietok neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana.

20. Žalobca v zdaňovacom období jún 2017 nakúpil od nemeckého dodávateľa E. S. J., Y.-T.-L. XX, XXXXX V., IČ DPH H (ďalej aj „E. S. GbR“) ojazdené motorové vozidlá na základe nasledovných faktúr:

- Faktúra č. XXXX-XXX zo dňa 02.06.2017, predmet fakturácie: Seat, typ: Altea 1.6 TDI VIN: U suma 6.700,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX-XXX zo dňa 08.06.2017, predmet fakturácie: Citroen, typ: C3 1.4 HDI, VIN: U suma 5.400,00 Eur

21. Žalobca v zdaňovacom období jún 2017 nakúpil ojazdené motorové vozidlá aj od nemeckého dodávateľa Y. GmbH, F. XX-XXXXX, Q., IČ DPH DE XXXXXXXXX (ďalej aj „Y. GmbH“) na základe nasledovných faktúr:

- Faktúra č. XXX zo dňa 02.06.2017, predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O suma 9.700,00 Eur;

- Faktúra č. XXX zo dňa 02.06.2017, predmet fakturácie: PEUGEOT 3008 HDI, VIN: U suma 9.000,00 Eur;

- Faktúra č. XXX zo dňa 02.06.2017, predmet fakturácie: BMW X3, VIN: O suma 14.800,00 Eur;

- Faktúra č. XXX zo dňa 08.06.2017, predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O suma 10.400,00 Eur;

- Faktúra č. XXX zo dňa 08.06.217, predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O suma 9.800,00 Eur;

- Faktúra č. XXX zo dňa 08.06.2017, predmet fakturácie: BMW 318D GT, VIN: O suma 13.300,00 Eur;

- Faktúra č. XXX zo dňa 08.06.2017, predmet fakturácie: BMW 116 D, VIN: O suma 9.700,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX zo dňa 13.06.2017, predmet fakturácie: C. LAGUNA, VIN: U suma 7.000,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX. zo dňa 13.06.2017, predmet fakturácie: BMW 116 D, VIN: O suma 7.200,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX zo dňa 20.06.2017, predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O suma 9.000,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX zo dňa 27.06.2017, predmet fakturácie: ŠKODA SUPERB, VIN: M suma 8.500,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX zo dňa 27.06.2017, predmet fakturácie: RENAULT LAGUNA, VIN: U suma 6.000,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX zo dňa 27.06.2017, predmet fakturácie: AUDI A4 TDI, VIN: O suma 11.200,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX zo dňa 27.06.2017, predmet fakturácie: VW TIGUAN TDI, VIN: O suma 12.100,00 Eur;

- Faktúra č. XXXX zo dňa 30.06.2017, predmet fakturácie: ŠKODA SUPERB, VIN: M suma 8.400,00 Eur:

- Faktúra č. XXXX zo dňa 30.06.2017, predmet fakturácie: MB B 180 CDI, VIN: O suma 10.300,00 Eur.

22. Predmetné dodávateľské faktúry žalobca neuviedol v záznamoch vedených podľa § 70 zákona o DPH, neuviedol ich v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie jún 2017 a nepriznal a nezaplatil daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.

23. Na všetkých faktúrach týkajúcich sa nákupu ojazdených motorových vozidiel je uvedená poznámka v nemeckom jazyku „Steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b USrG in Verbindung mit § 6.a UstG“, čo v preklade znamená, že dodávateľ uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach v rámci Spoločenstva a súčasne aj poznámka „Regelung der Zuschlagbesteuerung Gebrauchtwagen § 66 Abs. 16“, ku ktorej je pripojený slovenský preklad "uprava zdanovania prirazky - pouzity tovar § 66 ods. 16".

24. Žalobca v zdaňovacom období jún 2017 evidoval vo svojej účtovnej evidencii nasledovné faktúry vystavené pre tuzemských odberateľov za predaj ojazdených motorových vozidiel:

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 05.06.2XX7 vystavená pre odberateľa A. V., L. XXXX/XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: BMW X3, VIN: O dátum dodania: 05.06.2017, fakturovaná suma 14.900,00 Eur (14.800,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 09.06.2XX7 vystavená pre odberateľa U. C., Vl. Z. XXXX/XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O dátum dodania: 09.06.2017, fakturovaná suma 9.800,00 Eur (9.700,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 12.06.2017 vystavená pre odberateľa T. U., L. W. U. XXX, XXX XX L. W. U., predmet fakturácie: BMW 318D GT, VIN: O dátum dodania: 12.06.2017, fakturovaná suma 13.400,00 Eur (13.300,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 12.06.2017 vystavená pre odberateľa Y. V., U. XX, XXX XX U., predmet fakturácie: Peugeot 3008 HDI, VIN: U dátum dodania: 12.06.2017, fakturovaná suma 9.100,00 Eur (9.000,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 14.06.2XX7 vystavená pre odberateľa L. A., H. ulica XXXX/XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O dátum dodania: 14.06.2017, fakturovaná suma 10.500,00 Eur (10.400,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 15.06.2XX7 vystavená pre odberateľa Y. L., Q. XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: BMW 116 D, VIN: O dátum dodania: 15.06.2017, fakturovaná suma 7.300,00 Eur (7.200,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 19.06.2017 vystavená pre odberateľa C. V., L. XXX/XX, XXX XX U., predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O dátum dodania: 19.06.2017, fakturovaná suma 9.900,00 Eur (9.800,00 Eur +prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 19.06.2XX7 vystavená pre odberateľa R. V., E. V. XXXX/XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: BMW X1, VIN: O dátum dodania: 19.06.2017, fakturovaná suma 12.100,00 Eur (12.000,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 22.06.2XX7 vystavená pre odberateľa Y. U., T. XXXX/XX, XXX 01 L., predmet fakturácie: BMW 116 D, VIN: O dátum dodania: 22.06.2017, fakturovaná suma 9.800,00 Eur (9.700,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 23.06.2XX7 vystavená pre odberateľa T. Y., ulica Vl. Z. XXXX/XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: Renault Laguna, VIN: U dátum dodania: 23.06.2017, fakturovaná suma 7.100,00 Eur (7.000,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 23.06.2XX7 vystavená pre odberateľa Y. V., R. XXXX/XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: VW GOLF TDI, VIN: O dátum dodania: 23.06.2017, fakturovaná suma 9.100,00 Eur (9.000,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 6.06.2XX7 vystavená pre odberateľa L. A., H. ulica XXXX/XX, XXX 01 M., predmet fakturácie: Citroen C3 1.4 HDI, VIN: U dátum dodania: 26.06.2017, fakturovaná suma 5.500,00 Eur (5.400,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 28.06.217 vystavená pre odberateľa I. Y., N. XXXX/X, XXX XX M. - Y., predmet fakturácie: Renault Laguna, VIN: U dátum dodania: 28.06.2017, fakturovaná suma 6.100,00 Eur (6.000,00 Eur + prirážka 100,00 Eur);

- Faktúra č. XXXXXX zo dňa 29.06.217 vystavená pre odberateľa W. V., Q. XXXX/XX, XXX XX M., predmet fakturácie: Škoda SUPERB, VIN: M dátum dodania: 29.06.2017, fakturovaná suma 8.600,00 Eur (8.500,00 Eur + prirážka 100,00 Eur). Všetky odberateľské faktúry obsahujú písomnú informáciu „Pri predaji bol použitý § 66 ods. 16 zákona o DPH. Úpravy zdaňovania prirážky - použitý tovar, v súvislosti § 74 ods. 1, písm. n) Krajina dovozu: Nemecko". Zdanenie prirážky nie je na faktúrach uvedené. Zo záznamov vedených podľa § 70 zákona o DPH vyplýva, že za zdaňovacie obdobie jún 2017 žalobca odviedol daň z dodania tovaru v tuzemsku (ojazdených motorových vozidiel) iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou. Odvedená daň bola spolu v úhrnnej sume 280,00 Eur (z každej faktúry v sume 20,00 Eur, zo základu dane 100,00 Eur).

25. Medzi dokumentami, ktoré žalobcovi zaistil Kriminálny úrad Finančnej správy a následne ich poskytol správcovi dane na účely výkonu daňovej kontroly, sa nachádzali aj rámcové dohody o dodaní tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi Y. GmbH a E., S. GbR. Nakoľko rámcové dohody boli vyhotovené v nemeckom jazyku, na žiadosť správcu dane žalobca zabezpečil ich úradný preklad do slovenského jazyka. Podľa úradného prekladu predmetom dohody (zmluvy), ktorú žalobca uzatvoril s nemeckým dodávateľom Y. GmbH dňa 02.01.2015, je povinnosť dodávateľa dodať klientovi (zákazníkovi) tovar (osobné motorové vozidlá) v osobitnom režime (nákup bez DPH v Belgicku a vo Francúzsku, predaj bez DPH spoločnosti W. C. - E.), v dohodnutej lehote a za dohodnutých podmienok podľa jednotlivých objednávok klienta, ako aj povinnosť klienta uhradiť odmenu za poskytnuté služby a tovar dohodnutú v jednotlivých objednávkach klienta. Správcovi dane bola predložená aj opravená rámcová dohoda spísaná s dodávateľom Y. GmbH, oprava spočívala vo vypustení vety „nákup bez DPH v Belgicku a vo Francúzsku, predaj bez DPH spoločnosti W. C. - E.". S nemeckým dodávateľom E., S. GbR žalobca uzatvoril rámcovú dohodu o dodaní tovaru zo dňa 02.01.2015. Predmetom dohody (zmluvy) je povinnosť dodávateľa dodať klientovi (zákazníkovi) tovar (osobné motorové vozidlá) v osobitnom režime, v dohodnutej lehote a za dohodnutých podmienok podľa jednotlivých objednávok klienta, ako aj povinnosť klienta uhradiť odmenu za poskytnuté služby a tovar dohodnutú v jednotlivých objednávkach klienta.

26. Dňa 11.09.2019 správca dane vykonal ústne pojednávanie so žalobcom, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalobca uviedol, že v roku 2017 sa zaoberal nákupom a následným predajom ojazdených motorových vozidiel a náhradných dielov. Ojazdené vozidlá nakupoval v osobitnom režime od nemeckých dodávateľov Y. GmbH a E. S. GbR. Tvrdil, že pred kúpou si preveroval, v akom daňovom režime nemeckí dodávatelia nadobudli predmetné vozidlá, ústne mu potvrdili, že vozidlá dovážajú z iných členských štátov (z Belgicka a Francúzska) v osobitnom režime. Uviedol, že informácia o osobitnom režime je zachytená aj v zmluvách, ktoré mal s nemeckými dodávateľmi uzatvorené. Obchody prebiehali tak, že nemeckí dodávatelia na svojich internetových portáloch zverejnili vozidlá na predaj, na základe dopytu zákazníka si žalobca vozidlo vyhľadal a telefonicky si ho rezervoval, následne vycestoval k dodávateľovi na obhliadku vozidla, niekedy aj so zákazníkom. Vozidlá prepravoval po vlastnej osi, prihlasovanie v Slovenskej republike a poistenie „si riešil“ samotný zákazník, ktorému vozidlo odovzdal buď na prevádzke R. XXX/X, M. alebo, ak s ním zákazník vycestoval do Nemecka, prevzal si vozidlo priamo v Nemecku. Z obchodu mal v tom čase čistú províziu cca 100,00 Eur. Žalobca uviedol, že uplatnenie osobitného režimu konzultoval s dvomi audítormi, pričom od Ing. T. z M. má aj písomné vyjadrenie. K poznámke na faktúrach od nemeckých dodávateľov v slovenskom jazyku „Uprava zdanovania prirázky - pouzitý tovar § 66 ods. 16“ sa vyjadril v tom zmysle, že túto poznámku na faktúrach uvádzali nemeckí dodávatelia, on ich o to nežiadal. K poznámke v nemeckom jazyku „Steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. § 4 Nr. 1b UStG in

Verbindung mit § 6.a UstG“ žalobca uviedol, že mu nikdy nenapadlo preložiť túto poznámku a skúmať nemecké paragrafy. Prílohou zápisnice o ústnom pojednávaní je písomný dopyt, na základe ktorého žalobca požiadal daňovú poradkyňu Ing. Elenu T. o usmernenie a potvrdenie správnosti účtovania pri uplatňovaní § 66 zákona o DPH. Žalobca v dopyte uviedol, že na základe požiadavky zákazníkov začal dovážať z Nemecka ojazdené osobné autá od nemeckého dodávateľa, ktorý mu vystavuje faktúry s uvedením poznámky, že pri predaji použil § 66 ods. 16 zákona o DPH - úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar. Faktúra je bez DPH. Následne žalobca vystaví pre odberateľa faktúru v sume fakturovanej nemeckým dodávateľom, ku ktorej prihodí prirážku napr. 100,00 Eur, pričom zdaňuje iba túto prirážku. Faktúry sú uhrádzané v hotovosti a to aj nad sumu 5.000,00 Eur, žalobca nemá od dodávateľa príjmový pokladničný doklad. Na základe takto zadaných informácií žalobca požiadal o usmernenie pri uplatňovaní § 66 zákona o DPH po daňovej a účtovnej stránke. V odpovedi daňová poradkyňa Ing. T. popísala z hľadiska DPH a z hľadiska dane z príjmu povinnosti kupujúceho, keď dodávateľ pri dodaní použitého tovaru použije osobitný režim zdanenia. Počas ústneho pojednávania žalobca žiadne ďalšie doklady na podporu svojich tvrdení ohľadom splnenia podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy dane v zmysle § 66 zákona o DPH nepredložil.

27. V Zápisnici o podaní vysvetlenia č. 103680/2019 zo dňa 21.02.2019 žalobca popísal priebeh obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami, uviedol, že najskôr ho kontaktuje zákazník, ktorý má záujem o kúpu konkrétneho vozidla, potom ide so zákazníkom, avšak nie je to pravidlo, k dodávateľovi do Nemecka vybaviť kúpu, resp. sprostredkovanie kúpy. Následne zmluvne zabezpečí kúpu vozidla a vystaví faktúru, na ktorej je uvedená celková cena pozostávajúca zo sumy vozidla uvedenej na zmluve a sumy prirážky za sprostredkovanie kúpy. Na otázku Kriminálneho úradu Finančnej správy, či v daňových priznaniach žalobcu sú deklarované služby za sprostredkovanie vozidiel dovezených zo zahraničia z iných členských štátov EÚ, uviedol, že „všetko je vo faktúre, je to nákup tovaru - vozidla, neoddeľujem to ako službu“. Z ďalších vyjadrení žalobcu vyplynulo, že ojazdené motorové vozidlá nadobudol iba od nemeckých dodávateľov E. S. GbR a Y. GmbH v režime podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH. Z dôvodu, že nemecká právna kancelária odporúčala neuvádzať na dodávateľských faktúrach formuláciu o osobitnej úprave, ale len odkaz na zmluvu s dodávateľom a dátumom spísania zmluvy, si dal v roku 2017 vypracovať audit a ohľadom uvádzania informácie na faktúrach o uplatňovaní osobitnej úpravy zdaňovania oslovil aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, kde mu odporučili túto informáciu na faktúrach uvádzať. Žalobca tiež tvrdil, že mal kontrolu z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zameranú na to, či tovar - motorové vozidlá - nahlasuje na daňový úrad, tzv. krížovú kontrolu, v rámci ktorej zamestnanci Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky kontrolovali faktúry za jeden mesiac. Podľa jeho vyjadrenia uviedli, že je správne na faktúrach uvádzať režim osobitnej úpravy. Z uvedeného dôvodu túto informáciu uvádza na faktúrach, dodávateľ to akceptuje. Na podporu vyššie uvedených tvrdení daňový subjekt predložil príslušníkom Kriminálneho úradu Finančnej správy zmluvy (rámcové dohody) s nemeckými dodávateľmi Y. GmbH a E. S. GbR a vyjadrenie nemeckej právnej kancelárie. V predloženom vyjadrení nemeckej právnej kancelárie, ktoré vypracoval Dr. Y. Q. dňa 06.12.2017, na základe požiadavky nemeckej spoločnosti Y. GmbH, je okrem iného uvedené, že kupujúci požaduje od nemeckej spoločnosti, aby na faktúrach vyznačovala odkaz na osobitnú úpravu zdaňovania v zmysle slovenského zákona o DPH (porovnateľne s § 25 nemeckého zákona o DPH). S ohľadom na uvedenú požiadavku Dr. Q. konštatuje, že tak podľa národného práva o DPH, ako aj podľa čl. 314 Smernice Rady 2006/112/ES uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania závisí od istých predpokladov, ktoré v danej veci nie sú splnené. Poukazuje na § 25a ods. 7 č. 1 nemeckého zákona o DPH, podľa ktorého uplatnenie osobitnej úpravy je vylúčené, ak bol dotknutý predmet zdanenia nadobudnutý predtým cestou intrakomunitárneho nadobudnutia podnikateľom so sídlom v zahraničí. Z pohľadu slovenského klienta spoločnosti Y. GmbH je to presne tento prípad, nakoľko motorové vozidlo nadobudol od spoločnosti Y. GmbH v zahraničí (v Nemecku) s oslobodením od dane. Ako vyslovene vyplýva z vystavenej faktúry, spoločnosť Y. GmbH deklarovala intrakomunitárne dodanie, ktoré bolo oslobodené od dane, a preto klient musí na Slovensku intrakomunitárne nadobudnutie tovaru zdaniť. Dr. Q. v stanovisku tiež konštatuje, že aj samotný Súdny dvor EÚ vyhodnotil súčasný odkaz na intrakomunitárne dodanie a aj na osobitnú úpravu zdaňovania ako odporujúci pravidlám a pripustil len vo výnimočných prípadoch, vychádzajúc z princípov známych už z právnej praxe, že obchodník/predajca s následným opätovným predajom môže v takomto prípade uplatniť osobitný režim zdanenia, len ak nekonal s úmyslom skrátiť daň. S ohľadom na požiadavku slovenského klienta, aby spoločnosť Y. GmbH uvádzala na vystavených faktúrach v slovenskom jazyku aj odkaz na osobitnú úpravu, Dr. Q. odporučil nemeckej spoločnosti, aby sa nevystavovala možnému obvineniu z účasti na nejasnej dokladovej situácii, ktorú slovenský klient možno použije na to, aby dosiahol priaznivejšie daňové zvýhodnenie. To by ich totiž vystavilo obvineniu z

krátenia dane alebo spolupáchateľstve na danom čine, a preto neodporučil spoločnosti Y. GmbH uvádzať na faktúrach dodatok v slovenskom jazyku s odkazom na osobitnú úpravu zdanenia.

28. Obchodné transakcie medzi nemeckým dodávateľom Y. GmbH a žalobcom správca dane preveril aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. V doručenej odpovedi je uvedené, že spoločnosť Y. GmbH v Nemecku neuplatňovala režim osobitnej úpravy zdaňovania, pričom tento režim zdaňovania neuplatnila ani voči žalobcovi. Vozidlá, ktoré boli dodané žalobcovi, pochádzali prevažne z Francúzska a Belgicka, spoločnosť Y. GmbH ich nadobudla v rámci Spoločenstva od dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane. Nakoľko vystavené faktúry obsahovali informáciu aj o uplatnení oslobodenia od dane a zároveň aj informáciu o uplatňovaní osobitného režimu zdanenia, bolo dňa 26.03.2019 voči pánovi R. Y. (konateľ spoločnosti) začaté daňové trestné konanie. Dňa 30.12.2019 nemecká spoločnosť všetky faktúry opravila tak, že poznámku o osobitnom režime zdanenia odstránila. Právny zástupca pána Y. poskytol vyjadrenie, podľa ktorého subjekty R. Y. a W. C. považovali dodatok odkazujúci na § 66 ods. 16 slovenského zákona o DPH za predpoklad na právne prípustné intrakomunitárne dodanie na Slovensku. Nemecká daňová správa v odpovedi poukázala aj na doklady označené ako potvrdenia o preprave a prijatí tovaru odberateľom (s odkazom na § 17a ods. 2 č. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia o DPH). Na týchto dokladoch, ktoré žalobca pri preberaní vozidiel v Nemecku podpísal, je uvedené, že tovar je dodávaný v režime oslobodenia od dane, pričom odberateľ (žalobca) sa zaväzuje zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v štáte určenia. Z ďalších poskytnutých informácií vyplýva, že v rámcovej zmluve (nemecká daňová správa disponovala iba rámcovou zmluvou, ktorú jej zaslal slovenský správca dane v prílohe žiadosti o MVI, nemecký dodávateľ žiadnu rámcovú zmluvu nepredložil), sa dohodlo iba to, že spoločnosť Y. GmbH dodá žalobcovi tovar - ojazdené motorové vozidlá, avšak nie je v nej nič uvedené o spôsobe zdanenia.

29. Prostredníctvom ďalšej medzinárodnej výmeny informácií správca dane preveril obchodné transakcie s nemeckým dodávateľom E. S. GbR. Z doručenej odpovede vyplynulo, že spoločnosť E. S. GbR v roku 2017 neuplatňovala pri predaji ojazdených motorových vozidiel osobitný režim zdanenia, dodané vozidlá nespĺňali podmienky pre použitie tohto režimu, nakoľko nemecká spoločnosť ich nadobudla v rámci Spoločenstva a ich nadobudnutie v Nemecku riadne zdanila. Pri predaji ojazdených motorových vozidiel slovenskému odberateľovi (žalobcovi) nemecká spoločnosť uplatnila oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu, čo deklarovala aj na faktúrach uvedením poznámky "Steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. § 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6a UStG." Protichodnú poznámku o uplatňovaní osobitnej úpravy dane v slovenskom a nemeckom jazyku ("Regelung der Zuschlagbesteuerung Gebrauchtwagen § 66 Abs. 16 /uprava zdanovania prirázky

- pouzitý tovar § 66 ods. 16") nemecká spoločnosť na faktúrach uvádzala na žiadosť slovenského daňového subjektu, pretože „sa to teraz vyžaduje“ v postupe zdaňovania na Slovensku. Význam poznámky nebol zástupcom spoločnosti E. S. GbR známy a poznámka bola bez overenia uvedená na faktúrach z dôvodu dobrých obchodných vzťahov so žalobcom. Zo strany nemeckého dodávateľa nebola predložená žiadna rámcová zmluva. Prílohou odpovede sú doklady - potvrdenia o preprave a prijatí tovaru odberateľom, ktoré odkazujú na § 17a ods. 2 č. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia o DPH. Na týchto dokladoch, ktoré žalobca pri prevzatí vozidiel v Nemecku podpísal, je uvedené, že tovar je dodávaný v režime oslobodenia od dane, pričom odberateľ (žalobca) sa zaväzuje zdaniť nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v štáte určenia.

30. Nakoľko správca dane odpoveď týkajúcu sa obchodnej spolupráce medzi nemeckou spoločnosťou E. S. GbR a žalobcom považoval za neúplnú, keďže nemecká finančná správa neodpovedala na všetky otázky a nezaslala dokumenty potrebné k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2017 až december 2017, správca dane dňa 28.11.2019 zaslal Žiadosť o doplnenie odpovede MVI DPH. Dňa 06.05.2020 bola doručená konečná odpoveď na žiadosť o doplnenie odpovede. Z doplnenej odpovede vyplynulo, že voči spoločníkom spoločnosti E. S. GbR bolo dňa 13.06.2019 začaté daňové trestné konanie, pretože výstupné faktúry obsahujú na jednej strane poznámku s odkazom na oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského stálu a zároveň poznámku o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia. Obvinení uplatňujú svoje právo nevypovedať, a preto nie je možné ich vypočuť ako svedkov. V závere odpovede nemecký správca dane uvádza, že neexistuje žiadny písomný doklad o požiadavke slovenského daňového subjektu zahrnúť poznámku o osobitnej úprave uplatňovania dane na faktúry, ide len o tvrdenie. Avšak opis sa zhoduje s opisom ďalších „hesenských dodávateľov” a uvedenie tejto poznámky sa uskutočnilo len na faktúrach vystavených pre pána C..

31. Správca dane vykonal aj ďalšie dokazovanie, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu.

32. Dňa 30.06.2021 Daňový úrad Trenčín vydal rozhodnutie č. 101128602/2021, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 21.920,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom s poukazom na dokazovanie vykonané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení ktorého dospel k právnemu záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nielen z prirážky. Žalobca podľa správcu dane nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, t.j. že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským odberateľom. Žalobca sa podľa správcu dane neoprávnene odvoláva na aplikáciu rozsudku SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať za účelové konanie, neodrážajúce skutočnosť.

33. Na odvolanie žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. 102483564/2021 zo dňa 06.12.2021 rozhodnutie správcu dane potvrdilo. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane, poukázal na ustanovenia daňového poriadku a zákona o DPH, ktoré boli podstatné pri rozhodovaní vo veci a vyjadril sa k námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré posúdil ako nedôvodné. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia“, teda oslobodený od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký zákon o DPH a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť aj žalobca (základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval v súlade so zákonom o DPH. Žalobca nepreukázal ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil dôkaz ani o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne Ing. Pastierikovej, na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné, nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi, podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ vo veci C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná. V zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že skutkové okolností zistené v prípade spoločnosti Litdana nie sú totožné so skutkovými okolnosťami zistenými u žalobcu, nakoľko tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.

34. Žalobca vo veci nákupu ojazdených motorových vozidiel predložil faktúry, ktorými deklaroval, že splnil podmienky pre použitie § 66 zákona o DPH, avšak na predložených faktúrach sú uvedené dve protichodné, vzájomne sa vylučujúce poznámky o použitom spôsobe zdanenia. Na faktúrach je v nemeckom jazyku uvedená poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s

odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu § 43 zákona o DPH) a v nemeckom a súčasne aj v slovenskom jazyku poznámka o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na ustanovenie § 66 slovenského zákona o DPH. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že v prípade žalobcu nemožno dvojaké označenie uvedené na sporných faktúrach vykladať ako určitú dvojzmyselnosť v tom zmysle, že sa zdaňuje len prirážka obchodníka, pričom hodnotu predávaného tovaru zostáva oslobodená od dane, tak ako tomu bolo v prípade spoločnosti Litdana, kde na predložených faktúrach bola uvedená informácia „Free of VAT“, bez odkazu na konkrétne paragrafové znenie národného zákona o DPH. V prípade žalobcu protichodné, vzájomne sa vylučujúce označenie ohľadom uplatňovaného režimu zdanenia, uvedené na predložených faktúrach, je podľa žalovaného takej povahy, že u obozretného daňového subjektu malo vzbudiť podozrenie na existenciu daňového podvodu. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca sa žiadnym spôsobom neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, keďže si žiadnym spôsobom neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na ustanovenia nemeckého zákona o DPH, týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pričom nepreukázal ani tú skutočnosť, že na začiatku obchodnej spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom, tak ako to urobila spoločnosť Litdana. Žalovaný mal za to, že uvedenie protichodnej poznámky odkazujúcej na osobitnú úprav u zdanenia, obzvlášť za situácie, keď táto poznámka bola na faktúrach, ktoré pre žalobcu vystavili nemeckí dodávatelia, uvedená aj v slovenskom jazyku a odkazovala iba na slovenskú úpravu zákona o DPH, týkajúcu sa osobitnej úpravy dane (§ 66 ods. 16 zákona o DPH), je okolnosťou, ktorá u obozretného podnikateľského subjektu mala vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalosti, prípadne podvodu v oblasti DPH. V danej veci pochybnosť o konaní žalobcu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na slovenský § 66 zákona o DPH na žiadosť žalobcu, čo podľa žalovaného potvrdil aj žalobca. Uvedené skutkové okolnosti vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach preto nepreukazujú dobromyseľné konanie žalobcu.

35. Žalovaný mal za to, že on aj správca dane v preskúmavanom prípade preverovali aj tú skutočnosť, či žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi konal v dobrej viere, resp. či prijal všetky opatrenia, ktoré sú v jeho moci, aby sa uistil, že operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o DPH, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že informáciu o použití osobitného režimu zdanenia mu ústne poskytli jeho dodávatelia v inom členskom štáte. Naopak, dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali tzv. „bežný spôsob zdanenia“, čo deklarovali na faktúrach uvedením informácie o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušne paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu § 43 zákona o DPH), pričom dodanie tovaru do iného členského štátu uviedli aj v súhrnnom výkaze. Okrem toho žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informáciu, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku (v zmysle § 11 slovenského zákona o DPH). Je teda zrejmé, že žalobca už v čase realizácie sporných transakcii nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože ak by takto konal, potom dispozícia viacerými neštandardnými indíciami a overiteľnými informáciami by ho oprávňovala predpokladať, že v rámci obchodných operácii bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca neprijal podľa žalovaného všetky rozumné opatrenia, ktoré možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby plnenia, ktorých bol účastný, neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní žalobcu subjektu v dobrej viere. Žalovaný mal za to, že z dôkazov predložených samotným žalobcom (dodávateľské faktúry; vyjadrenie nemeckej advokátskej kancelárie ohľadom režimu zdanenia, v ktorom je tiež uvedené, že odkaz na osobitnú úpravu požadoval od nemeckého dodávateľa žalobca), ako aj zadovážených správcom dane (odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii; potvrdenia o prijatí tovaru vystavované spoločnosťami za účelom preukázania oslobodenia od dane a podpísané žalobcom, údaje zo systému VIES) jednoznačne vyplýva, že nemeckí dodávatelia žalobcu nepostupovali podľa osobitného režimu, ale vozidlá dodali s oslobodením od dane. Skutkové zistenia vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach preukazujú podľa žalovaného, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činnosti neprijal primerané opatrenia, ktoré od neho možno vyžadovať, aby sa uistil, že jeho plnenia nebudú súčasťou podvodného alebo

zneužívajúceho konania. K námietke žalobcu, týkajúcej sa miestneho zisťovania správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2017, pri ktorom správca dane nezistil žiadne pochybenie, žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie nemožno porovnávať s daňovou kontrolou, každý z týchto inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav, pričom záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 zákona o DPH, je podľa žalovaného vecne správny.

36. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

39. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

40. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

41. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

42. Podľa základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

43. Podľa na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.

44. Podľa obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

45. Podľa základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje .

46. Podľa obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

47. Podľa ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa .

48. Podľa platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky

- umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

50. Správny súd pripomína, že prejednávaná vec skutkovo aj právne súvisí s už rozhodnutými vecami sp. zn. (zdaňovacie obdobie február 2017) a sp. zn. (zdaňovacie obdobie júl 2017), nakoľko ich jednotiacim prvkom je tá istá daňová kontrola vykonávaná správcom dane za obdobie január 2017 až december 2017. Po preskúmaní prejednávanej veci správny súd dospel k záveru, že nie je dôvod odchýliť sa od právneho názoru vyjadreného vo veciach sp. zn. a sp. zn. .

51. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci daňovými orgánmi z dôvodu, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku SD EÚ vo veci C-624/15 - Litdana, keď mali dospieť k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 zákona o DPH. Správne orgány sa v tomto konaní vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou síce zaoberali, avšak podľa názoru správneho súdu v nedostatočnej miere. Správny súd sa nestotožnil so závermi správcu dane a žalovaného ohľadne predložených rámcových zmlúv, ktorých existenciu v žalobcom predloženej verzii nemeckí dodávatelia popreli. Uvedené zmluvy, ktoré žalobca predložil, svedčia o jeho dobromyseľnosti a súčasne vrhajú negatívne svetlo na výpovede/vyjadrenia nemeckých dodávateľov. Žalobca predložil zmluvy, ktoré boli podpísané, a o ktorých tvrdí, že sú pravé, pričom v zmluvách je upravený špeciálny režim (Sonderregime), ktorý je následne uvádzaný na faktúrach. V zásade každej bežnej osobe je pri slovnom výraze Sonderregime v nemeckom jazyku a jeho preklade zrejmé, že ide o slovné spojenie špeciálny (osobitný) režim. Súčasne ak k uvedenému pristúpilo na dodávateľských faktúrach k predmetným dodávkam ojazdených automobilov uvedenie dvojjazyčnej informácie „Regelung der Zuschlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“, tak uvedené vážne navodzuje, že tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti a dobrej viere sú dôvodné. Konštatácia správnych orgánov, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval aplikovať ním jednostranne zvolený spôsob zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zákona od DPH, je podľa názoru súdu nesprávna. Žalobca v daňovom konaní po celý čas poukazoval na svoju dobrú vieru ohľadne správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. V tomto momente je preto nevyhnutné dôsledne sa vysporiadať s okolnosťami vyjadrení žalobcu, ako aj jeho dodávateľov,

pričom skutočnosť, že predložené rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku, ktorých existenciu nemeckí dodávatelia popierali, nemožno vyložiť na ťarchu žalobcu. Ďalej má správny súd za to, že skutočnosť, že slovo „Sonderregime“ nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky, taktiež nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom, a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali, a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno za účelom preukázania, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti svojho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať aj na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú. S ohľadom na uvedené nie sú výpovede nemeckých dodávateľov dôveryhodné, pokiaľ k uvedenému nepristúpi ďalšia okolnosť, ktorá by svedčila o správnosti ich tvrdení (napr. podpis na zmluvách predložených žalobcom nie je ich podpis), alebo iný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že žalobca nebol osobou konajúcou v dobrej viere. Správny súd má tiež za to, že tvrdenie žalobcu uvedené v zápisnici zo dňa 11.09.2019 (žiadal uvedenie textu „Regelung der Zuschlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Oprava zdaňovania prirážky

- použitý tovar § 66 ods. 16“) samo o sebe nesvedčí tomu, že žalobca nekonal v dobrej viere. Na základe takejto žiadosti nemožno bez ďalšieho dôkazu vzhľadom na skutkovú situáciu prijať záver, že žalobca nebol dobromyseľný, keď žiadal uvádzať len to, čo považoval za správne z pohľadu svojho postupu.

52. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve obsahovo a významovo protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t. j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku SD EÚ vo veci C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel - tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, podstatné to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane a žalovaní síce uviedli svoju argumentáciu ohľadne neexistencie dobrej viery žalobcu, avšak pri svojich záveroch sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu, resp. predčasne na podklade indícií uzavreli stav veci. Správny súd má za to, že správca dane všetky dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku SD EÚ vo veci C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné, z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci s rozobratím konkrétnych námietok žalobcu ohľadne rámcových zmlúv, kde nateraz argumentácia žalovaného a správcu dane nebola správna, keď sa jednostranne opreli o dôkazy od nemeckých dodávateľov a dôkazy v prospech dobrej viery žalobcu odmietli bez komplexnejšieho vysvetlenia a vyhodnotenia. Žalovaným tvrdené skutočnosti o daňovej neutralite konania dodávateľov žalobcu, resp. o nadobudnutí tovaru týmito dodávateľmi v rámci bežného dodania, nespôsobujú bez ďalšieho, že neuviedli žalobcu do omylu pri dodávke tovaru, hoci aj neúmyselne. Ak do obchodovania so žalobcom jeho nemeckí dodávatelia nepochybili pri svojich daňových povinnostiach v Nemeckej spolkovej republike, tak takéto konanie neznamená, že nemohla nastať chyba v komunikácii, ktorá spôsobila vzniknutý stav, a to neodvedenie dane. K argumentácii žalovaného, že nie je dôvod pochybovať o výpovediach dodávateľov, nakoľko trestné stíhanie v Nemeckej spolkovej republike bolo začaté až po ich výpovediach, správny súd uvádza, že táto je len dohadom bez riadnej analýzy rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný a správca dane podľa názoru správneho súdu nedostatočne vyhodnotili dôkazy vo vzájomnej súvislosti ohľadom dobrej viery žalobcu, keď správna úvaha žalovaného a správcu dane v tejto časti bola nedostatočná. Správny súd k žalovaným tvrdeným indíciám konštatuje, že rozhodnutie správnych orgánov nemôže byť založené na indíciách (predpokladoch či dohadoch), ale musí vychádzať z riadne zistených dôkazov majúcich povahu objektivizovaného faktu, ktoré preukážu alebo nepreukážu dobromyseľnosť (dobrú vieru) žalobcu a jeho prípadnú účasť na podvodnom konaní. Vzhľadom na zložitosť prípadu musia správne orgány oprieť svoje úvahy o riadne vykonané dokazovanie, ktoré preukáže nimi prijaté závery bez pochybností.

53. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

54. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

55. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

56. Správny súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, s ktorou vadou je spojená aj vada nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko pre nedostatky správnej úvahy vytknuté v bodoch 51. a 52. tohto rozsudku je potrebné právne závery daňových orgánov považovať za predčasné, t.j. nesprávne. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane riadne sa vysporiadať s otázkou (kategóriou) dobrej viery žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH v súvislosti s dovozom ojazdených automobilov z iného členského štátu a posúdiť, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode. Správca dane musí vyhodnotiť aj výpovede zástupcov nemeckých dodávateľov vo vzťahu k ich trestnému stíhaniu a skutočnosti, že žalobca predložil zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktoré zahraniční obchodní partneri popreli. Súčasne je vhodné doplniť dokazovanie o prípadné vysvetlenie žalobcu o ekonomickej návratnosti dovozu vozidiel s maržou nižšou ako 80,- eur za vozidlo (po odvedení DPH 20,- Eur) o ďalších podrobných detailoch obchodov žalobcu, ktoré boli vykonané v kontrolovanom zdaňovacom období, pričom je potrebné sa zamerať aj na odberateľov žalobcu, a to vzhľadom na opakovaný výskyt mien a adries v preskúmavaných veciach. Je potrebné tieto osoby vyťažiť za účelom zistenia, ako si našli vozidlá v Nemecku, aké tieto vozidlá mali ceny pri zverejnenej inzercii a koľko ich stála preprava vozidiel, akým spôsobom túto prepravu realizovali. Rovnako je vhodné doplniť dokazovanie ohľadne cien zverejnených dodávateľmi žalobcu pri predávaných vozidlách, ktorí by mali mať vedenú evidenciu o predávaných vozidlách. Následne, ak budú identifikované rozpory medzi jednotlivými zisteniami (dôkazmi), je potrebné žalobcu s týmito rozpormi konfrontovať, dať mu možnosť sa k výsledkom doplneného dokazovania vyjadriť a nanovo sa vysporiadať s otázkou dobromyseľnosti (dobrej viery) žalobcu v intenciách rozsudku SD EÚ vo veci C-624/15.

57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa .

58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.