Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5C/107/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcom v rade 1/ F. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. U. XXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpeného opatrovníčkou I. A., tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, v rade 2/ I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, v konaní o zaplatenie 5.529,75 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca v rade 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 529,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 167,45 € a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 529,75 € od 24.02.2013 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne s odporkyňou v rade 2/, ktorej bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, č.k. -41 a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v rade 1/ je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 808,38 € spoločne a nerozdielne s odporkyňou v rade 2/, ktorej bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, č.k. -41 a samostatne vo výške 358,89 €, na účet jeho právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 23.01.2014 sa navrhovateľ domáhal od odporcov v rade 1 a 2, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 5.529,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 167,45 € vyčísleným za obdobie od 21.02.2011 do 23.02.2013 a ďalej vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5. 529,75 € od 24.02. 2013 do zaplatenia titulom nesplatenej časti úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi odporcami v rade 1 a 2 ako dlžníkmi a právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom. Odporkyňa v rade 2 proti platobnému rozkazu podala odpor, však bez odôvodnenia vo veci samej, preto ho súd uznesením zo dňa 25. 06. 2014, č. k.

- 58 odmietol. Vo vzťahu k odporkyni v rade 2 tak platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Odporcovi v rade 1 sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd vo vzťahu k odporcovi v rade 1 uznesením zo dňa 25. 06. 2014, č. k. - 60 zrušil.

Odporkyňa v rade 2 sa k návrhu navrhovateľa vo veci samej nijako nevyjadrila, vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, resp. jej výške nič nenamietala, poukázala len na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu. Opatrovník odporcu v rade 2, ktorého pobyt zostal súdu v konaní neznámy sa k návrhu nevyjadril.

Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to zmluvou o splátkovom úvere č. 0511986326, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE uzavretou medzi Slovensko Sporiteľňou, a. s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom a prílohou k nej, oznámením Slovenskej sporiteľne, a. s. o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovanej odporcom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a. s. uzatvoril dňa 08.03.2007 s odporcami v rade 1 a 2 ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. 0511986326. Právny predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal, že odporcom 1 a 2 poskytne úver vo výške 4.979,09 € (150.000,- Sk) a odporcovia sa zaviazali poskytnutý úver splácať v 119-tich splátkach po 75,75 € (2.282,- Sk). Výška úroku z úveru bola dohodnutá premenlivou úrokovou sadzbou 12,60 % ročne. V zmluve sa účastníci dohodli, že odporcovia budú uhrádzať poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. V úverovej zmluve boli okrem podstatných náležitostí zmluvy uvedené nasledujúce náležitosti: dátum splatnosti prvej splátky úveru, počet splátok, výška jednotlivých splátok, termíny splatnosti splátok, konečná splatnosť úveru a ročná percentuálna miera nákladov RPMN. V zmluve odporcovia vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné úverové podmienky, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt (úver) poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1514/2012/CE a prílohy k nej mal súd preukázané, že dňa 13.12.2012 Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila pohľadávku voči odporcom v rade 1 a 2 z vyššie uvedenej úverovej zmluvy na navrhovateľa.

Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporkyňa v rade 2 ani opatrovník odporcu v rade 1 nespochybnili mal súd za preukázané, že si odporcovia povinnosť splácať úver nesplnili, pričom im z tohto dôvodu vznikol dlh ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 7 208, 65 €, z toho dlžná istina 5.902, 37 €, riadny úrok 882,85 €, úrok z omeškania 378,58 € a poplatky 44,85 €.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie dlžných splátok úveru vo výške 75, 75 € splatných od 20.02.2011 do 20.02.2017 v počte 73 a celkovej výške 5529,75 €. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 04.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( ), zmluvy o úvere ( ), zmluvy o kontrolnej činnosti ( ), zasielateľskej zmluvy ( ), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( ), zmluvy o tichom spoločenstve ( ), zmluvy o otvorení akreditívu ( ), zmluvy o inkase ( ), zmluvy o bankovom uložení veci ( ), zmluvy o bežnom účte ( ) a zmluvy o vkladovom účte ( ).

Podľa ust. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa v znení účinnom od 1. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. (prechodné ustanovenie k novele Zákonom č. 568/ 2007 Z. z.) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu úverových zmlúv (ďalej len Zákon) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ Zák. č. 258/ 2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 2 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa § 92 ods. 8 Zák. č. 483/ 2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení iných zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že uplatnený návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcami v rade 1 a 2 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej im poskytol peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ktoré sa títo zaviazali právnemu predchodcovi navrhovateľa vrátiť a zaplatiť úroky. Nakoľko sa jedná o zmluvu, spadajúcu pod rámec Zákona č. 258/ 2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, súd posúdil, či sú úverová zmluva v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a zistil, že bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme ako aj obsahuje potrebné náležitosti, podľa § 4 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, s tým, že aj keby tieto neobsahovala, nakoľko bol odporcom 1 a 2 na základe zmluvy poskytnutý úver a odporcovia 1 a 2 ho čerpali, má sa za to, že zmluva je platná (§ 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči odporcom v rade 1 a 2 bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na navrhovateľa. Súd skúmal, či došlo

k platnému postúpeniu pohľadávky, v súlade s právnymi predpismi. Vyššie citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky stanovuje podmienky, za akých môže banka svoju pohľadávku voči klientovi postúpiť, aby nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Zákonnými podmienkami postúpenia pohľadávky sú: 1) omeškanie klienta so splácaním záväzku alebo jeho časti po dobu dlhšiu ako 90 dní, 2) písomná výzva banky klientovi, aby nesplatený záväzok alebo jeho časť uhradil a 3) neuhradenie záväzku alebo jeho časti klientom napriek písomnej výzve banky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách vo svojej druhej vete za bodkočiarkou taktiež stanovuje, že v prípade, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, môže banka pohľadávku voči klientovi postúpiť napriek tomu, že svoj nesplatený záväzok (jeho časť) na základe výzvy zaslanej bankou uhradil.

V predmetnom prípade súd nemal preukázané splnenie podmienok ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky. Konkrétne nemal preukázané, že odporcovia v rade 1 a 2 boli bankou - právnym predchodcom navrhovateľa vyzvaní na úhradu nesplateného záväzku (jeho časti), hoci je táto skutočnosť viac ako pravdepodobná. V konaní však bolo preukázané, že ku dňu postúpenia pohľadávky presiahol súčet splátok, s ktorými boli odporcovia 1 a 2 v omeškaní jeden rok (odporcovia boli v omeškaní so splátkami splatnými minimálne od 20.02.2011, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo 13. 12. 2012). Preto bola banka v takomto prípade oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči nim, aj ak by si ju odporcovia 1 a 2 dodatočne splnili. V takomto prípade nie je nevyhnuté trvať na preukázaní splnenia podmienky výzvy banky na úhradu záväzku alebo jeho časti, nakoľko takáto výzva má v predmetnom prípade čisto formálny charakter a nie je spôsobilá reálne ovplyvniť (zvrátiť) oprávnenie banky svoju pohľadávku voči odporcom v rade 1 a 2 postúpiť.

Preto, keďže inak boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávok v zmysle a 525 súd ustálil, že pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená platne.

Súd mal teda v konaní preukázané, že si odporcovia svoju povinnosť vyplývajúcu z úverových zmlúv vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky nesplnili a tieto právnemu predchodcovi neuhradili a pohľadávka bola platane postúpená na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie splátok úveru splatných od 20. 02. 2011 do 20. 2. 2017 v celkovej výške 5.529, 75 €, ktorú povinnosť súd, vychádzajú z vyššie uvedených skutočností uložil odporcovi v rade 1. Odporca v rade 1 je povinný tak urobiť spoločne a nerozdielne s odporkyňou v rade 2, ktorej bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom zo dňa 06.03.2014, č. k. - 41.

Nakoľko sa odporca v rade 1 so splnením svojej povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky dostal do omeškania, je povinný v zmysle ust. v znení účinnom do 31.01.2013 za obdobie omeškania platiť navrhovateľovi úrok z omeškania (nárok na ktorý ako príslušenstvo pohľadávky na neho v súlade s ust. prešiel) a to vo výške maximálne podľa predpisov občianskeho práva, (teda o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), pretože sa jedná o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil z jednotlivých splátok od 21. 02. 2011 do 23. 02. 2013 a tento vyčíslil vo výške 167,45 € (nižšej, než na aký by mal nárok, pričom súd v súlade s ust. neprekročil jeho žalobný návrh a úrok z omeškania mu priznal len v uplatnenej výške). Za obdobie od 24. 02. 2013, teda deň nasledujúci po zosplatnení záväzku navrhovateľom je odporca v rade 1 povinný platiť úrok z omeškania z celej nesplatenej sumy úveru (zosplatnených splátok za obdobie od 20.02.2011 do 20.02.2017). Ku dňu 24. 02. 2013 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75% ročne, preto má odporca 1 povinnosť platiť úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Túto povinnosť má spoločne a nerozdielne s odporkyňou v rade 2.

Nad rámec odôvodnenia súd uvádza, že nárok navrhovateľa posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy ako bola zákonne definovaná v ustanovení v jeho znení účinnom od 01. 01. 2008, nakoľko sa jedná o nárok, ktorý vznikol po 01.01.2008. Súd v zmluve o úvere nezistil neprijateľné podmienky, ktoré by súviseli s uplatňovaným nárokom navrhovateľa. V inom rozsahu ako sa týka navrhovateľom uplatneného nároku súd prítomnosť neprijateľných podmienok v zmluvne o úvere neskúmal, nakoľko to nebolo potrebné pre rozhodnutie o prejednávanom nároku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal právo na náhradu trov účelne vynaložených na bránenie jeho práva proti odporcovi 1, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 € a trov jeho právneho zastúpenia advokátom vo výške 862,77 €. Navrhovateľ má nárok na trovy právneho zastúpenia podľa , a , Vyhl. č. v platnom znení o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 02. 10. 2015) v tarifnej výške 190,89 € a režijný paušál na náhradu niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €. V zmysle psím. a/ Vyhlášky má navrhovateľ nárok na náhradu cestovného vynaloženého jeho právnym zástupcom na cestu z miesta jeho sídla na pojednávanie konané na Okresnom súde Revúca vo výške 12,- € a v zmysle Vyhlášky nárok na náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu stráveného cestou z miesta jeho sídla na Okresný súd Revúca vo výške 111,18 €. V zmysle ust. Vyhlášky súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady právnemu zástupcovi navrhovateľa o 20 % DPH (sumu 141, €), nakoľko preukázal, že je jej platcom. Trovy konania navrhovateľa vo výške 808,38 € zaplatí odporca v rade 1 spoločne a nerozdielne s odporkyňou v rade 2, ktorej táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, č.k. -41 a vo výške 358,89 € ich zaplatí samostatne V súlade s odporca v rade 1 zaplatí náhradu trov konania navrhovateľa na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).