Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-77-2008.pdf
PDF · 140.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/77/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: JUDr. Stanislav Volár, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu VETES Vrbové, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 174, Vrbové, IČO: 34 145 877, zastúpená: JUDr. Barbora Volárová, advokátka so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovaným: X/ L.. M. C.G., N. R. XXX, S., zastúpený: JUDr. Miloš Papcún, advokát so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, 2/ M.. L. D., N. Z. XXXX, S., o zaplatenie 12.582,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.582,95 eura spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.582,95 eura od 05.06.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 05.10.2007 doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18.06.2007 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súdu uložil žalovaným v 1. a 2. rade sumu 379.074,- Sk (12.582,95 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5% ročne zo sumy 12.582,95 eura od 22.09.2004 do zaplatenia a uložil žalovaným povinnosť nahradiť mu trovy konania.
Žalobu vecne odôvodnil tým, že na základe kontroly v spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. (ďalej len "VETES"), vykonanej Správou finančnej kontroly Bratislava bolo zistené, že VETES nevrátil neoprávnene čerpané dotácie k cenám tepelnej energie za roky 1997 a 1998 (ďalej aj "dotácia" alebo "dotácie"). Kontrola bola ukončená protokolom č. L. zo dňa 19.06.2003; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2003. Na uvedenom základe bol VETES zaviazaný a povinný v termíne do 19.07.2003 vrátiť dotácie spolu s penále, v celkovej sume 336.810,- Sk. Konatelia VETES-u (t. j. žalovaní) splnenie tejto povinnosti nezabezpečili, uloženú povinnosť nesplnili ani dodatočne a následne bolo pre vymoženie uvedenej sumy dňa 12.07.2004 začaté exekučné konanie pod č. k. Ex 332/2004 (ďalej aj "exekúcia") na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása (ďalej aj "exekútor") a príkaz na začatie exekúcie na celkovú sumu 715.884,- Sk. Žalovaní tým, že nezabezpečili zaplatenie dlžnej sumy v stanovenom termíne, spôsobili VETES-u škodu pozostávajúcu z úrokov z omeškania zo sumy 235.199,- Sk od 20.07.2003 do zaplatenia a z trov exekúcie, v celkovej sume 379.074,- Sk. Žalovaní ako konatelia VETES-u porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti a sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spôsobili.
Ďalej uviedol, že exekúciou boli uhradené dňa 04.08.2004 suma 360.500,- Sk a dňa 21.09.2004 suma 355.384,- Sk. Valné zhromaždenie (ďalej aj "VZ") VETES-u uznesením zaviazalo konateľa k vymáhaniu náhrady škody spôsobenej VETES-u nevrátením dotácie. Samotnú škodu VZ rozdelilo na dve etapy, a to škodu spôsobenú prečerpaním dotácie za r. 1997 v sume 228.181,- Sk, za r. 1998 v sume 7.018,- Sk udelenými penále za r. 1997 v sume 98 574,- Sk a za r. 1998 v sume 3.032,- Sk, ktorá bude vymáhaná od konateľa a ekonómky a škodu spôsobenú v II. etape v sume 379 074,- Sk, ktorá bude vymáhaná od konateľov a ekonómky VETES-u.
K podanej žalobe ako dôkazy pripojil: výpis z Obchodného registra na VETES; Zápisnicu zo zasadnutia VZ a Dozornej rady VETES-u zo dňa 10.11.2005 (ďalej aj "zápisnica z VZ a DR"); Uznesenie č. 1/XI/2005 (nepodpísané); Príkaz na začatie exekúcie, sp. zn. EX 332/2004 zo dňa 12.07.2004; Upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn. EX 332/2004, zo dňa 12.07.2004; výpis z účtu VETES-u vo VÚB, a.s., č. 9267047212, zo dňa 30.09.2004; výpis z účtu VETES-u v DEXIA banke, a.s., č. XXXXXXXXXX, zo dňa 04.08.2004 a Rozhodnutie Správy finančnej kontroly č. L., zo dňa 19.06.2003.
K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že konateľom sa stal 01.01.2000 na základe konkurzu a pri nástupe do funkcie mu nikto agendu neodovzdal a neinformoval o skutočnosti, že v rokoch 1997 a 1998 jeho predchodca prečerpával štátne dotácie na výrobu tepla, aby si vylepšil svoju finančnú situáciu a prečerpané prostriedky štátu nevracal. Je presvedčený, že pri ročnom zúčtovaní dotácii bola táto skutočnosť známa všetkým zainteresovaným osobám v danom období a o tejto skutočnosti sa dozvedel až doručením exekučného titulu. Na základe exekučného titulu spolu s druhým konateľom informovali mesto Vrbové o tomto probléme a žiadali sme o urýchlené platby za VETES-om poskytované služby pre mesto Vrbové. Žiadali tiež Správu finančnej kontroly, Ministerstvo financí, exekútora osobne aj písomne o zhovievavosť respektíve splátkový kalendár pri plnení tejto povinnosti, no bezvýsledne. Príslušné dokumenty sa nachádzajú vo VETES-e. Finančná situácia VETES-u v danom období bola žalostná (druhotná finančná neschopnosť) z dôvodu neplatenia mestom Vrbové za poskytnuté služby a v neposlednom rade zaťažením VETES-u veľmi vysokým dlhom z minulosti voči bankám. Prvoradou povinnosťou podľa žalovaného v 1. rade, bolo uhráda za média vstupujúce do výroby tepla pre obyvateľstvo (voda, elektrina, plyn) a už s týmito platbami mali problémy a donekonečna dohadovali s dodávateľmi splátkové kalendáre, pričom Mesto Vrbové sa k VETES-u správalo doslova macošsky, takže z vlastných zdrojov pri minimálnej tvorbe zisku z výroby tepla nebolo možné predmetnú pohľadávku splatiť. Záverom žalovaný uviedol, že nie si je vedomý žiadneho porušenia svojich povinností, ani žiadneho zákonného predpisu pri likvidácii údajnej škody, ktorú nezavinil. Nedostatok finančných prostriedkov bol hlavným dôvodom, pre ktorý daná situácia vznikla a nedostatok finančných prostriedkov spôsobilo hlavne Mesto Vrbové, ktoré svoje záväzky voči VETES-u Vrbové jednoducho škrtlo s odôvodnením, že VETES je aj tak mestský. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Rovnako sa k žalobnému návrhu vyjadrila aj žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že konateľom spoločnosti (VETESU) sa stal rozhodnutím MsZ ako poslanec mesta, pričom mal pracovnú zmluvu. Pri nástupe nikto neinformoval o nenávratných dotáciách, o tomto záväzku vôbec nevedel, dozvedel sa o ňom až z doručeného exekučného titulu, na ktorý odpovedal exekútorovi s tým, že VETES je vo finančnej núdzi, jeho návrh, čo do výšky a dôvodu uznávame a požiadal o zhovievavosť. Fakt, že spoločnosť bola bez finančných prostriedkov sa dá jednoducho overiť výpisom z bankového účtu a tento fakt môže potvrdiť i ekonómka p. Y.. Ďalej uviedol, že napísal Ministerstvu financí a osobne, i s druhým konateľom, navštívil riaditeľa odboru rozpočtovej sekcie a vysvetlili sme mu finančnú situáciu, žiadali povolenie splátok alebo odpustenie, čo sme rovnako realizovali i na Správe finančnej kontroly osobne i písomne. Listy sa majú nachádzať vo VETES-e. Uviedol tiež, že keby disponovali finančnými prostriedkami dáme príkaz k úhrade. Poukázal tiež na tvrdenie o platovej neschopnosti môže potvrdiť i fakt, že stále dohadoval splátkový kalendár na dodávky všetkých druhov médií, hlavne plynu. Na svoju obranu tiež uviedol, že nie si je vedomý žiadneho porušenia svojich povinností, ani porušenia žiadneho zákonného predpisu, žiadnu škodu nezavinil, pohľadávku nebolo možné uhradiť, pretože nemali finančné zdroje. Nedostatok finančných zdrojov spôsobilo mesto, ktoré malo voči VETESU-u záväzok, ale nakoniec ho zrušilo - list zo dňa 19.10.2003, v ktorom mesto stanovilo záväzok voči VETES-u na 3.017.210,70 Sk. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože nikto nemôže spravodlivo žiadať, aby zodpovedal za škodu, ktorú nespôsobil a z postu zamestnanca žiadny právny predpis neporušil.
Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňa podmienky prechodu súdnictva v zmysle zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov.
Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7Cb/77/2008-256 zo dňa 19.04.2013, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21Cob/150/2013-287 zo dňa 31.04.2014, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že po preskúmaní obsahu spisu nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaní konatelia sa porušenia povinnosti konateľov nedopustili. Skutočnosť, že konatelia prečerpanie dotácii nezavinili, nie je liberačným dôvodom, ktorý by ich zbavil zodpovednosti z porušenia povinnosti konateľov. Ďalej odvolací súdu uviedol, že predmetom dokazovania je posudzovanie splnenia povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, čo nebolo zatiaľ v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, rovnako ako nebolo relevantnými dôkazmi preukázané, že by konatelia mali snahu vzniknutú situáciu riešiť. Taktiež odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia súdu prvého stupňa nevyplýva, aké konkrétne úkony považoval súd prvého stupňa za tie, ktorými by žalovaní svoju odbornú starostlivosť, ktorú zákon od konateľov automaticky vyžaduje a ktorá sa predpokladá preukázali, aké činnosti vykonali, aby aspoň čiastočne dlžnú sumu znížili a tým predišli exekúcii, resp. znížili náklady exekúcie. Súčasne odvolací súd považoval za potrebné, aby sa súd prvého stupňa zameral zisťovanie na to, kedy konatelia preukázateľne informovali spoločníka o povinnosti súvisiacej s úhradou penále, či táto informácia bola prerokovaná na valnom zhromaždení žalobcu, aby týmto bol preukázaný výkon a splnenie oznamovacej povinnosti, ktorú zákon konateľom ukladá. Odvolací súd tiež uviedol, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal ani s dokladmi predloženými žalobcom, konkrétne výpisom z účtu žalobcu v období po vydaní rozhodnutia Správou finančnej kontroly Bratislava, ktorým bolo uložené žalobcovi penále, pretože podľa týchto výpisov sa na účte spoločnosti VETES Vrbové s.r.o. finančné prostriedky nachádzali.
Súd zopakoval už vykonané dokazovanie a doplnil ho v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, oboznámil sa so spisom, listinnými dôkazmi, založenými v ňom, výpoveďami účastníkov, prednesmi ich právnych zástupcov a zistil tento skutkový a právny stav:
Z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Trnava súd zistil, že VETES bol založený zakladateľskou listinou zo dňa 22.08.1996, jediným jeho spoločníkom je Mesto Vrbové, že žalovaný v 1. rade bol konateľom VETES-u od 31.12.1999 do 01.06.2004 a žalovaný v 2. rade bol konateľom VETES- u od 18.07.2002 do 30.12.2004, a tiež, že rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. 25K 5/2008-161- zo dňa 12.06.2008 bol na majetok VETES-u vyhlásený konkurz a správcom konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený JUDr. Stanislav Volár.
Z Rozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava č. L. zo dňa 19.06.2003 súd zistil, že VETES-u bola uložená povinnosť v stanovenej lehote odviesť do štátneho rozpočtu SR neoprávnene zadržané finančné prostriedky v sume 235.199,- Sk, a penále z neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov, v sume 101.611,- Sk z dôvodu porušenia rozpočtovej disciplíny pri čerpaní dotácií k cenám tepelnej energie za r. 1997 a za r. 1998.
Zo Zápisnice z valného zhromaždenia (ďalej len ,,VZ“) a dozornej rady (ďalej len ,,DR“) zo dňa 10.11.2005 súd zistil, že sa na ňom zúčastnili: W.. L.. N. ako primátor mesta, vykonávajúci pôsobnosť VZ, ďalej L.. S.. G., L.. O.. G., I.. Ž. ako členky dozornej rady VETES-u a L.. A.. A. ako (aktuálny) konateľ VETES-u. Jediným bodom programu bolo riešenie náhrady škody spôsobenej nevrátením dotácií za r. 1997 a r. 1998, so záverom, že škody (rozdelené na 2 etapy) sa budú vymáhať od konateľov a ekonómky spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o., k čomu VZ zaviazalo aktuálneho konateľa.
Z (kópií) Upovedomenia o začatí exekúcie a z Príkazu na začatie exekúcie, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom dňa 12.07.2004 pod sp. zn. EX332/2004 na podklade: 1/ vykonateľného exekučného titulu - Rozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava č. L. zo dňa
19.06.2003, pre vymoženie pohľadávky 235.199,- Sk s 0,2%-ným denným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 20.07.2003 až do zaplatenia (ku dňu 12.07.2004 v sume 343 865,90 Sk) a predbežných trov exekúcie v sume 141 820,- Sk, 2/ návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. EX 332/2004 zo dňa 26.05.2004 a 3/ poverenia Okresného súdu Piešťany na vykonanie exekúcie zo dňa 07.07.2004 súd zistil, že dňa 27.05.2004 začalo exekučné konanie a poverený súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Z výpisu z účtu v DEXIA banke Slovensko, a.s. zo dňa 04.08.2004 súd zistil, že uvedeného dňa bola z účtu VETES-u odpísaná suma 360 500,- Sk v prospech účtu XXXXXXXXX/XXXX.
Z výpisu z účtu vo VÚB, a.s. zo dňa 30.09.2004 súd zistil, že dňa 21.09.2004 bola z účtu VETES-u odpísaná suma 355.384,- Sk v prospech účtu č. XXXXXXXXX/XXXX.
Z listu VETES-u zo dňa 01.04.2003 adresovaného SPP a.s. súd zistil, že konatelia VETES-u požiadali SPP a.s. o odpustenie sankcií za oneskorené uhradenie faktúry za dodávku plynu v sume 470.941,- Sk (ako aj ďalších platieb), zapríčinenej oneskorenými platbami od základného školstva.
Z písomného vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 16.06.2010 súd zistil, že konateľom VETES-u sa stal dňom 01.01.2000; pri nástupe do funkcie mu nikto oficiálne agendu neodovzdal a nikto ho neinformoval o tom, že jeho predchodca v r. 1997 a v r. 1998 prečerpával štátne dotácie na výrobu tepla za účelom vylepšenia finančnej situácie a že prečerpané prostriedky štátu nevracal. O tejto skutočnosti sa dozvedel až z exekučného titulu; o uvedenom probléme obaja konatelia informovali Mesto Vrbové (ďalej aj "mesto") a požiadali o urýchlené platby za VETES-om poskytované služby pre mesto, k čomu nedošlo. Konatelia žiadali Správu finančnej kontroly, Ministerstvo financií a exekútora osobne aj písomne o zhovievavosť, príp. splátkový kalendár, ale bezvýsledne. VETES bol v danom období v druhotnej platobnej neschopnosti, z dôvodu neplatenia mestom za poskytované služby, neplatením nájomníkov za dodávky tepla a teplej vody a poskytované služby a v neposlednom rade zaťažením VETES-u vysokým dlhom z minulosti voči bankám (rádovo 10 mil. Sk). Prvoradou povinnosťou VETES-u bolo uhrádzať médiá potrebné na výrobu tepla pre obyvateľov (voda, elektrina, plyn), s čím mali problém a neustále dohadovali s dodávateľmi splátkové kalendáre. Z vlastných zdrojov pri minimálnej tvorbe zisku z výroby tepla (nariadenej mestom) nebolo možné predmetnú pohľadávku splatiť. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko situáciu nezavinil, škodu nespôsobil a žiadny právny predpis neporušil.
Z písomného vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 13.06.2010 k podanej žalobe súd zistil, že konateľom VETES-u sa stal rozhodnutím Mestského zastupiteľstva (ďalej aj "MsZ") ako poslanec mesta. Pri nástupe nebol informovaný o nenávratných dotáciách, o tomto záväzku sa dozvedel až doručením exekučného titulu. Exekútorovi oznámil, že VETES je vo finančnej núdzi. Rovnako napísal aj na Ministerstvo financií (ďalej aj "MF") a osobne, aj s druhým konateľom (t. j. žalovaným v 1. rade) požiadali MF o povolenie splátok alebo odpustenie, čo rovnako realizovali aj na Správe finančnej kontroly osobne i písomne. Uviedol, že pokiaľ by disponovali finančnými prostriedkami, dali by príkaz na úhradu. O platobnej neschopnosti VETES-u svedčia i jeho neustále dohadovania splátkových kalendárov za médiá, najmä za plyn. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nemôže zodpovedať za škodu, ktorú nespôsobil a žiadny právny predpis neporušil.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.10.2011 k (zhora uvedeným) podaniam žalovaných v 1. a 2. rade súd zistil, že žalobca zopakoval svoje tvrdenia uvedené v podanej žalobe čo do Rozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava L. (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2003). Uviedol, že žalovaní ako vtedajší konatelia úpadcu predmetné rozhodnutie ignorovali, dlžnú istinu ani penále v lehote splatnosti ani neskôr neuhradili, preto bolo dňa 12.07.2004 začaté exekučné konania (viď zhora). Tvrdil, že nezabezpečením riadneho a včasného zaplatenia dlžnej sumy žalovaní spôsobili úpadcovi škodu v celkovej výške 12.582,- eur, predstavujúcu trovy exekučného konania a úroky z omeškania vzniknuté po právoplatnosti zhora uvedeného rozhodnutia. Spochybnil tvrdenie žalovaných v tom smere, že neplatili z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, keď poukázal na to, že v júli 2003, teda v čase splatnosti pohľadávky mal VETES na účte vo VÚB sumu 724.731,11 Sk, pričom pohľadávka v tom čase predstavovala len sumu 336.810,- Sk; v novembri 2003 VETES mal na inom účte zostatok až 961.525,27 Sk a v decembri 2003 mal VETES na jednom účte 650.919,38 Sk a na druhom účte dokonca sumu
1.629.898,40 Sk. Z uvedeného je zrejmé, že dlžná suma mohla byť zaplatená bez toho, aby to ohrozilo fungovanie VETES-u. V ďalšom uviedol možnosti a riešenia vzniknutej situácie žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré nevyužili a po dobu 1 roka po splatnosti pohľadávky nevyvinuli žiadnu aktivitu, aby problém vyriešili. Spochybnil tiež tvrdenia žalovaných v ich vyjadreniach čo do žiadosti o splátkový kalendár Správy finančnej kontroly MF SR (ďalej aj "SFK") i exekútora, keď žiadne dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia neexistujú, úpadca žiadne takéto dokumenty ani neeviduje a rovnako tak vtedajší členovia dozornej rady úpadcu žiadne doklad nevideli. Tvrdil, že žalovaní nepožiadali o pomoc ani mesto Vrbové ako jediného spoločníka úpadcu. Zdôraznil, že zlá finančná situácia úpadcu, teda VETES-u, bola spôsobená aj ľahostajnosťou žalovaných ako konateľov spoločnosti.
V ďalšom poukázal na to, že na náhradu škody uplatňuje voči žalovaným ako konateľom VETES-u, pričom poukázal na to, že táto ich zodpovednosť je zodpovednosť objektívnou, ktorou sa môže zbaviť výlučne prostredníctvom liberačných dôvodov uvedených v ust. § 374 a § 135a ods. 3 OBZ.
Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu v banke (VÚB, a.s.) spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. súd zistil, že žalobca mal vo VÚB, a.s. na účte číslo XXXXXXXXXX k 21.07.2003 zostatok vo výške 724,731,11 Sk, k 19.11.2003 zostatok vo výške 736.518,47 Sk, k 20.11.2003 zostatok vo výške 951.943,- Sk, k 21.11.2003 zostatok vo výške 961.525,- Sk, k 24.11.2003 zostatok vo výške 932.053,47 Sk, k 08.12.2003 zostatok vo výške 651.151,28 Sk, k 22.12.2003 zostatok vo výške 650.919,38 Sk. Ďalej z výpisu z účtu v banke žalobcu č. XXXXXXXXXX (PKB, a.s.) súd zistil, že žalobca mal k 31.07.2003 zostatok vo výške 16.343,50 Sk, k 19.11.2003 zostatok vo výške 1.250.525,59 Sk a k 17.12.2003 zostatok vo výške 1.629.898,40 Sk.
Súd ďalej z vyjadrenia žalobcu zo dňa 06.10.2011 súd zistil, že žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného v 1. rade v tom smere, že nemal vedomosť o prečerpaných prostriedkoch zo štátneho rozpočtu a že o tomto sa dozvedel až z doručeného exekučného titulu a to z toho dôvodu, že obaja žalovaní ako konatelia VETES-u museli vedieť, že vo VETES-e prebieha finančná kontrola k dotáciám a zápisnicu z tejto kontroly zo dňa 16.04.2003 podpísal žalovaný v 1. rade.
Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na doterajších písomných aj ústnych vyjadreniach a poukazuje tiež na závery odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení keď uviedla, že neboli splnené povinnosti odporcov v 1. a 2. rade postupovať s odbornou starostlivosťou v otázke, akým spôsobom, kedy informovali odporcovia v 1. a 2. rade spoločníka spoločnosti VETES Vrbové o tom, že bola v roku 2003 uložená povinnosť vrátiť dotácie a zaplatiť penále, taktiež poukázala na skutočnosť, že predložila dôkazy - výpisy z účtov spoločnosti VETES za rok 2003 z účtov vo VÚB a Dexia banke. Uviedla tiež, že výpovede svedkov v konaní sú nevierohodné, keď sú vzájomne rozporné a neurčité, pričom uviedla, že svedkovia vypovedané skutočnosti vedeli len z dosluchu. Súčasne uviedla, že ani jeden zo svedkov svojou svedeckou výpoveďou nepreukázal, kedy a za akých okolností, akým spôsobom došlo k tomu, že niektorí z konateľov oboznámili jediného spoločníka o situácii s vrátením dotácii a so zaplatením penále. Poukázala aj na skutočnosť, že obaja žalovaní ako konatelia žalobcu boli limitovaný v dispozícii s majetkom spoločnosti sumou 50.000,- Sk so súhlasom primátora a pri sume 200.000,- Sk so súhlasom valného zhromaždenia a keďže v danom prípade išlo o pokutu vo výške nad 20.000,- Sk, teda predpokladá sa, že mali požiadať niektorí z konateľov o súhlas valné zhromaždenie, čo sa však neudialo. Uviedla tiež, že neexistuje žiaden liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti konateľov. Ďalej uviedla, že mesto disponovalo rezervným fondom, ktorý mohlo poskytnúť, ak by požiadali konatelia.
Z výsluchu žalovaného v 1. rade na pojednávaní súd zistil, že žalovaný v 1. rade jedinému spoločníkovi
- mestu oznamoval, že je proti VETES-u vedená exekúcia a táto pohľadávka by mala byť prioritne uhradená, avšak primátor mesta uprednostňoval iné platby. Uviedol, že VETES nemohol tvoriť zisk a z finančných prostriedkov na účte uhrádzal platby potrebné pre chod spoločnosti. Pokiaľ by uhradil sumu tak, ako to bolo uložené právoplatným rozhodnutím, nezostali by mu finančné prostriedky na chod VETES-u, hrozilo by odstavenie energií, dodávka pohonných hmôt a bol by povinný hradiť iné zmluvné pokuty. Ak by neuhradili platby napríklad za plyn, bolo by ohrozované vykurovanie domov. V uvedenom čase mal VETES záväzok aj voči banke vo výške 12 mil. Sk. K sumám na účte VETES- u, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom podaní, žalovaný v 1. rade uviedol, že v týchto sumách boli finančné prostriedky, ktoré poukazovali vlastníci bytov a nebytových priestorov a s ktorými VETES nemohol disponovať.
Tvrdil, že VETES mal snahu splácať vyčerpané dotácie, uhradil 60 tis. Sk, ale SFK túto sumu vrátila s tým, že nesúhlasí so splátkovým kalendárom. Súčasťou zápisnice z gremiálnej porady zo 04.06.2002 sa konštatuje, že sa VETES-u vrátilo späť 60 tis. SK, ktoré mal VETES zaplatiť ako pokutu, o čom žalovaný v 1. rade informoval v tom čase ako konateľ VETES-u.
Z výsluchu žalovaného v 2. rade na pojednávaní súd zistil, že mesto VETES-u nevychádzalo v ústrety, keď napríklad VETES bol prinútený vziať si úver 5 mil. Sk, zmluvu podpísal primátor mesta z poskytnutého úveru išli 3 mil. Sk na mzdy. Uviedol, že mesto dosahovalo príjmy na úkor VETES-u napríklad tým, že náklady na organizovanie jarmoku išli na účet VETES-u a zisk zostal mestu. Tiež uviedol, že VETES mal neplatičov užívajúcich mestské byty a nikdy nebol vyjasnený majetok medzi mestom a VETES-om.
Z listu konateľov VETES-u zo dňa 30.01.2004 adresovaného Správe finančnej kontroly (ďalej aj "SFK") súd zistil, že konatelia požiadali o umožnenie splatenia požadovanej sumy v splátkach s tým, že prvú splátku - 100 tis. Sk uhrádzajú uvedeným dňom a že žiadosť o úľavu o odpustenie penále je vo vybavovaní, keď uviedli, že vzhľadom k ekonomickej situácii neboli schopní splniť dlh keď sami majú dlžníkov nielen medzi občanmi, ale aj v školách.
Z listu VETES-u zo dňa 25.09.2003 adresovaného SFK podpísaného žalovaným v 2. rade súd zistil, že žalovaný v 2. rade žiadal o umožnenie úhrady dlhu v splátkach z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti.
Z výsluchu svedkyne L.. S., bývalej členky dozornej rady VETES-u, súd zistil, že z jej činnosti v dozornej rade vie, že vo VETES-e sa veľké zisky nevykazovali, nakoľko jeho činnosť nebola veľmi zisková a pri výrobe tepla bol stanovený limit, v akom rozsahu sa zisk môže vykazovať. Uviedla, že v čase, keď robila ekonómku vo VETES-e robievala sa kompenzácia vzájomných pohľadávok a záväzkov.
Z výsluchu svedkyne L.. G., ktorá v relevantnom čase pracovala ako ekonómka mesta Vrbové, súd zistil, že primátor mesta na porade informoval o exekúcii voči VETES-u a že peniaze z prenájmu nebytových priestorov od 01.01.2000 bralo mesto.
Z výsluchu W.F.. N., ktorý bol v relevantnom čase primátorom mesta Vrbové, súd zistil, že po uložení pokuty o prečerpanej dotácii sa dozvedel asi až z exekúcie. Na finančnú kontrolu vo VETES-e si nepamätá. Poprel, že by ho žalovaní oslovili za účelom riešenia vzniknutého problému s uloženou pokutou. Uviedol, že mesto založilo VETES, aby slúžilo občanom, na ktorých zisk nechceli tvoriť. Uvádzal, že v tom čase sa hospodárilo 50:50 a potom išlo do záporných čísel. Ďalej uviedol, že konatelia VETES-u mali limit na úhrady do výšky 50 tis. Sk, on mal limit na úhrady do výšky 200 tis. Sk a nad uvedenú sumu by bol potrebný súhlas mestského zastupiteľstva. Uviedol tiež, že pokiaľ by žalovaní chceli predmetnú sumu uhradiť v splátkach, mohli tak urobiť. Svedok vo výsluchu uviedol, že existovali prednostné platby, ktoré museli konatelia uhrádzať, a to za vodu, elektriku a plyn. Na otázku žalovaného v 1. rade priznal, že tento ho asi pol roka pred exekúciou o vec informoval. Na otázku žalovaného v 2. rade priznal, že mal vedomosť o vykonávaní finančnej kontroly vo VETES-e, o jej výsledky sa však nezaujímal. Na otázku žalovaného v 1. rade kde skončil majetok, ktorý VETES zaplatil bankám, cca. 12 mil. Sk, ktoré splácal, svedok uviedol, že ten majetok by mal byť majetkom mesta a má ho v prenájme Dexia banka.
Z výsluchu svedka L.. A., ktorý bol konateľom VETES-u od 15.10.2004 do 31.10.2007 súd zistil, že VETES peniaze na účtoch nikdy nemal, žil "z ruky do úst". Pokiaľ prišli peniaze, ihneď uhrádzali svoje záväzky - boli tlačení plynármi, vodármi. Pokiaľ bol svedok konateľom VETES-u, tento v plusových číslach nikdy nebol. O situácii vo VETES-e vedel tak primátor, ako i mestské zastupiteľstvo, nakoľko im predkladal správy. Mesto nebolo ochotné riešiť stav účtov VETES-u, keď chcel dosahovať zisky, nebol pochopený. Mesto VETES nepodporovalo, nebolo ochotné spolupracovať v krízových situáciách, bolo VETES-u dlžné finančné zdroje, avšak výšku si už nepamätal.
Zo zápisnice z rokovania mestského zastupiteľstva vo Vrbovom z 29.11.2007 súd zistil, že stav saldo konta VETES-u k 19.11.2007 bol v neprospech VETES-u v sume 4.362.181,50 Sk, že dlhová služba VETES-u predstavovala sumu 5.694.190,80 Sk a neuhradené straty do roku 2006 vrátane predstavovali
sumu 2.752.000 Sk. Najvážnejšia bola situácia za uhrádzanie médií SPP, a.s. ktorému VETES dlhoval sumu 2.235.230 Sk, na splatenie ktorej SPP stanovil splátkový kalendár s tým, že v prípade nedodržania môže dôjsť k odstávke plynu. Ďalej súd z tejto zápisnice zistil, že dlhy obyvateľov mesta voči VETES-u ku dňu 19.11.2007 predstavovali 1.553.583 Sk, z toho za roky 2002 - 2004 v sume presahujúcej sumu 660 tis. Sk. L.. G., ktorá analýzu ekonomického stavu VETES-u vypracovala navrhla okrem iného ukončiť činnosť VETES-u k 31.12.2007, resp. k 31.03.2008.
Zo správy nezávislého audítora o audite účtovnej závierky VETES-u za kalendárny rok 2004 zo dňa 15.08.2005 vypracovanej spoločnosťou ALFA-AUDIT, spol. s r.o. súd zistil, že VETES v uvedenom období dosahoval stratu 1.350.000 Sk, pri nákladoch vo výške 28.823.000,-Sk a dosiahnutých výnosoch 27.473.000,- Sk. V závere správy je upozornenie na skutočnosť, že spoločnosť po viac období za sebou vykazuje záporné vlastné imanie, čo môže mať vplyv na nepretržitosť trvania účtovnej jednotky (VETES- u).
Z prednesu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na pojednávaní súd zistil, že namieta pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade, keď uviedol, že žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide a poukázal, že skutočná škoda - ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku žalobcu došla až 04.08.2004, keď bolo odpísané z účtu úpadcu suma 350.500,- Sk a 21.09.2004 ďalšia suma vo výške 355.000,- Sk v exekučnom konaní a žalovaný v 1. rade prestal vykonávať funkciu konateľa spoločnosti, z ktorej bol odvolaný k 01.06.2004. V ďalšom právny zástupca poukázal a zdôvodnil zlú finančnú situáciu žalobcu - spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o., ktorá situácia mala základ ešte v období, keď žalovaný v 1. rade nebol konateľom, ako aj poukázal na zlú spoluprácu mesta Vrbové ako jediného spoločníka spoločnosti VETES Vrbové s.r.o. a neochotu riešiť vzniknuté problémy.
Zo záverečnej reči žalovaného v 2. rade súd zistil, že žalovaný v 2. rade poukázal na svoje predchádzajúce tvrdenia a uviedol tiež, že vtedajší primátor o príchode kontroly vedel a vedel aj o výsledku tejto kontroly, čiže ako spoločník spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. o vzniknutom probléme vedel od začiatku. Rovnako žalovaný poukázal aj na vedomosť vtedajšieho primátora o snahe dosiahnuť s finančnou správou dohodu o splátkach, a v tomto smere počítali s prispením mesta.
Podľa ust. § 133 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,OBZ“), štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Z vykonaného dokazovania bolo z výpisu z obchodného registra žalobcu (spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o.) nepochybné, že žalovaný v 1. rade bol konateľom žalobcu v období od 31.12.1999 do 19.01.2006, taktiež bolo nepochybné, že žalovaný v 2. rade bol konateľom žalobcu v období do 27.09.2002 do 19.01.2006.
Z vykonaného dokazovania je tiež preukázané, že obaja žalovaní ako konatelia spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. v rozhodnom čase nijakým spôsobom nekonali s odbornou starostlivosťou v otázke vrátenia nevrátených dotácii k cenám tepelnej energie za roky 1997 a 1998, keď preukázateľne neinformovali jediného spoločníka obchodnej spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. a to Mesto Vrbové, jednak o vzniknutej situácii, t.j. o existencii rozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava č. II/18/134/2003 zo dňa 19.06.2003 ukladajúcej povinnosť spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. vrátiť dotácie do 19.07.2003 a následne svojím konaním, respektíve nekonaním nechali situáciu dôjsť až do núteného výkonu rozhodnutia exekúciou vykonávanou súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom v prospech oprávneného Správu finančnej kontroly, kde následne bola v exekúcií spoločnosťou VETES Vrbové, s.r.o. uhradená poverenému exekútorovi celková suma 715.884,- Sk, ktorá v sume 336.810,- predstavovala uplatnenú pohľadávku z titulu nevrátených dotácii vrátane príslušenstva a suma 379.074,- Sk bola uhradená titulom trov tejto exekúcie.
V konaní žalovaní uviedli na svoju obranu nedostatok finančných zdrojov spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. na úhradu predmetnej pohľadávky a zlú finančnú situáciu spoločnosti, keďže dlhodobo vykazovala stratu a zisk prioritne nebolo spoločníkom plánovaný. V neprospech žalovaných svedčí aj skutočnosť,
že ako konatelia spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. boli oprávnení nakladať s majetkom tejto spoločnosti do limitovanej výšky, pričom konanie nad ustanovený limit si vyžadovalo predchádzajúci súhlas jediného spoločníka, t.j. Mesta Vrbové. V konaní okrem tvrdení žalovaných nebolo nijako preukázané, že by preukázateľne vykonali vo vzťahu k jedinému spoločníkovi akúkoľvek aktivitu smerujúcu k sanácii vzniknutej situácie, o ktorej aktivite by konatelia mohli predložiť dôkaz na svoju obranu. Z doteraz vykonaného dokazovania nebolo tiež preukázané, že by žalovaní túto aktivitu, ktorá by preukazovala ich konanie s odbornou starostlivosťou vykonali. K tejto otázke je potrebné uviesť tiež, že v konaní pred súdnom nestačí tvrdiť určitú skutočnosť, ale tvrdenú skutočnosť je potrebné hodnoverným spôsobom preukázať.
Podľa ust. § 135 zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,OBZ“), konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. (2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.
Podľa ust. § 135a ods. 1 až 3 OBZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. (2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a/ poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b/ nadobudli majetok v rozpore s § 59a. (3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Podľa ust. § 757 OBZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa ust. § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Zodpovednosť konateľov (v súdenej veci žalovaných) je v zmysle cit. zákonného ustanovenia zodpovednosťou objektívnou. V ods. 2 je iba príkladmo uvedený vznik zodpovednosti konateľa a následnej povinnosti nahradiť škodu. V zmysle ods. 3 konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Právna úprava týkajúca sa postavenia štatutárnych orgánov spoločnosti kladie dôraz na výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. Ak nekoná štatutárny orgán s odbornou starostlivosťou, poruší tým svoje povinnosti pri výkone pôsobnosti konateľa a je povinný nahradiť škodu. Konatelia zodpovedajú za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu a zodpovednosť za škodu im vzniká aj porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom (§ 757), kedy sa povinnosti konateľa v zákone upravujú príkladným výpočtom uvedeným v ust. § 135a ods. 2 písm. a), b) OBZ. Prvoradé pri skúmaní zodpovednosti konateľa za škodu vzniknutú spoločnosti je posúdenie, či konateľ spoločnosti porušil svojím konaním povinnosti, ktoré mu z ust. § 135a OBZ vyplývajú, pričom vo všeobecnosti možno skonštatovať, že konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti ak konal neodborne, ak postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym postupom spôsobil spoločnosti
škodu. Okrem toho musí byť splnená podmienka, že jeho konanie nebolo v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom zodpovedá i za činnosť, pri ktorej uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie nesprávnosti konania konateľa, ktorý nebude zodpovedať za škodu za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky, teda konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne, čo musí preukázať konateľ, zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne.
Žalovaní ako konatelia spoločnosti porušili svojím konaním povinnosti, ktoré im ukladá zákon uvedené v ustanovení § 135a OBZ, zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločnosti, pričom konali neodborne, postupovali respektíve nekonali v dobrej viere, ani s odbornou starostlivosťou a svojím neodborným postupom spôsobil spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. škodu. Toto ich konanie nebolo v záujme spoločnosti a jej spoločníka, za vzniknutú škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
K vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaným v 1. rade súd uvádza, že zodpovednosť za škodu spôsobenú konateľom je zodpovednosťou objektívnou a v konaní nebolo preukázané konanie žalovaného v 1. rade s odbornou starostlivosťou. V tomto smere súd poukazuje na výklad uvedený vyššie. Z obsahu námietky vyplýva, že žalovaný poukazuje, že k zníženiu majetku žalobcu došlo až po tom, čo on nebol konateľom. Tiež je potrebné uviesť, že zodpovednosť za vzniknutú škodu (aj) žalovaného v 1. rade má základ v nepreukázaní jeho konania s odbornou starostlivosťou, keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní opaku. Súčasťou procesnej obrany žalovaného v 1. rade boli mimo iné aj tvrdenia, že síce informoval spoločníka o vzniknutej situácii, no tieto tvrdenia hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal.
Výška konateľmi spôsobenej škody v konaní nebola sporná, žalobca ju uplatnil ako exekúciou uhradenú sumu (715.884,- Sk - 336.810,- Sk) = 379.074,- Sk. Pričom samotná suma 379.074,- Sk podľa žalobného návrhu predstavuje trovy exekúcie. Suma 336.810,- Sk predstavuje žalobkyňou uhradenú pohľadávku Správy finančnej kontroly. V danom prípade bola výška spôsobenej škody žalovanými vyčíslená v sume 379.074,- Sk a súd preto pri určovaní výšky škody vychádzal z predložených listinných dôkazov, pričom považoval za preukázané, že za spôsobenú škodu zodpovedajú žalovaní spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 369 ods. 1 zákona účinného do 31.01.2013, (ďalej len ,,OBZ“) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
V danom prípade je predmetom konania peňažné plnenie titulom náhrady škody spôsobenej konateľmi právnickej osoby - žalobcu. Keďže z povahy veci ide o nárok mimozmluvného charakteru a v konaní nebolo žiadnymi listinnými dôkazmi preukázané, že by v konaní uplatnená škoda bola voči žalovaným uplatnená ešte pred samotným súdnym konaním a v návrhu boli úroky z omeškania z požadovanej sumy uplatnené od 22.09.2004 do zaplatenia, ktorý dátum počiatku úročenia úrokov z omeškania nebol v návrhu, ani v konaní nijako hodnoverne preukázaný, súd teda priznal úroky z omeškania z uplatnenej peňažnej sumy až po doručení žaloby obom žalovaným, ktorá im bola doručená 04.06.2010 a začiatok (omeškania s plnením peňažného dlhu) úročenia úrokov z omeškania stanovil až na deň nasledujúci po dni doručenia žaloby, teda počnúc dňom 05.06.2010.
Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1%. Teda výška úroku z omeškania pre dané obdobie omeškania dlžníkov s plnením peňažného dlhu od 05.06.2010 do zaplatenia predstavuje hodnotu 9% (8 + 1).
Vzhľadom na skutočnosť, že v návrhu bol úrok z omeškania uplatnený vo výške 14,5% ročne od 22.09.2004, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle vyššie uvedeného iba vo výške 9% ročne od 05.06.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd podľa ust. § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach [§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované] uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP [rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy], 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené [§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP (súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP), d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa], 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).