Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša vo veci žalobcu T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., K. XX, zast. JUDr. Martinom Štrkolcom, PhD., advokátom so sídlom Košice, Bazová 41, proti žalovanému G. L., nar. X.X.XXXX, bytom W., V. XX, o zaplatenie 5.950,- € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -67 zo dňa 24.6.2021 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.950,- € s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.500,- € od 24.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 450,- € od 19.6.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.950,- € s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.500,- € od 24.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 450,- € od 1.3.2020 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.9.2019 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.500,- € bezúročne oproti záväzku žalovaného vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi najneskôr dňa 23.12.2019. Dňa 27.1.2020 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 450,- € bezúročne oproti záväzku žalovaného ju vrátiť najneskôr do 29.2.2020. Žalovaný svoj splatný dlh nesplnil a pôžičky žalobcovi nevrátil, čím sa dostal do omeškania, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného žiadal priznať tiež úroky z omeškania v zákonnej výške.

3. Súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie a nárok právne posúdil podľa ustanovení a , a , (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 1.2.2013). Skonštatoval, že zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu (veci zastupiteľné), najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, možno ju uzavrieť ústne aj konkludentným prejavom. Uznanie dlhu podľa je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval, pričom na priznanie týchto účinkov je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu zabezpečuje

uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná, čo znamená, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval; takáto námietka by však mala úspech len vtedy, ak by bola preukázaná. V danom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté ústnou formou dve zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalobca požičal žalovanému podľa prvej zmluvy peňažné prostriedky vo výške 5.500,- € a druhou zmluvou sumu 450,- €. Žalovaný svoj dlh týkajúci sa v poradí prvej zmluvy o pôžičke v celom rozsahu uznal čo do dôvodu aj výšky, ktorú skutočnosť potvrdil na listine zo dňa 8.1.2020, na ktorej je jeho podpis úradne overený. Súd prvej inštancie nemal preukázané tvrdenie žalovaného, že od žalobcu si požičal len sumu 2.000,- €, a nie sumu 5.500,- €, ktorú mu poukázal na jeho účet, a to dňa 10.9.2019 - 500 €, dňa 13.9.2019 - 500 € a dňa 19.11.2019 - 1.000 € a že skutočne poskytnutú pôžičku vo výške 2.000,- € žalobcovi vrátil niekedy koncom januára 2020, po podpísaní uznania dlhu, ktorú listinu mal žalobca po vrátení pôžičky roztrhať. Súd skonštatoval, že vzhľadom na uznanie dlhu vo výške 5.500,- € žalovaným, je založená vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v tejto výške v čase uznania trval, preto dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že dlh v žalovanej výške ani nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval, zaťažovalo žalovaného. Žalovaný dôkazné bremeno v tomto smere podľa posúdenia súdu prvej inštancie neuniesol, keďže jednoznačne nepreukázal, že skutočne došlo k poskytnutiu pôžičky len vo výške 2.000,- €. Predložil síce e - mailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom na sociálnej sieti, z ktorej skutočne vyplýva, že v tom čase žalobca požičal žalovanému sumu 2.000,- € bezhotovostnými prevodmi z účtu žalobcu na účet žalovaného, ale žalobca aj žalovaný potvrdili, že medzi nimi ako dlhoročnými kamarátmi bolo bežným zvykom, že peniaze si požičiavali, prípadne vracali osobne aj v hotovosti a to bez písomných potvrdení. Uvedené vyplýva aj z tvrdení žalovaného, ktorý uviedol, že požičanú sumu 2.000,- € vrátil žalobcovi bez písomného potvrdenia niekedy koncom januára 2020 v hotovosti. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie námietky žalovaného vo vzťahu k prvej zmluve o pôžičke (5.500,- €), považoval za nepreukázané a nárok žalobcu v tejto časti uznal v celom rozsahu za dôvodný. V prípade druhej zmluvy o pôžičke (450,- €) z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že túto sumu žalobca poukázal na účet žalovaného dňa 1.2.2020 a keďže žalovaný nepredložil žiadny dôkaz na svoje tvrdenie, že sumu 450,- € žalobcovi vrátil niekedy vo februári 2020, neuniesol ani na toto tvrdenie dôkazné bremeno, a preto súd uznal nárok žalobcu aj v tejto časti za dôvodný a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 5.950,- €. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, podľa ust. a v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 1.2.2013), súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.500,- € odo dňa omeškania 24.12.2019 do zaplatenia a zo sumy 450,- € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 19.6.2020 do zaplatenia (žaloba bola žalovanému doručená dňa 17.6.2020, žalovaný bol povinný plniť nasledujúceho dňa 18.6.2020 a keďže neplnil, do omeškania sa dostal od 19.6.2020), a to s použitím ust. , keďže žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby vyzval žalovaného na plnenie. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. a žalobcovi, ktorý bol v časti istiny v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť tak, že žalobu súd v plnom rozsahu zamietne a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná, prípadne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobu považoval za nedôvodnú, keďže žalobca svoj nárok opiera o zmluvu o pôžičke, ktorá neexistuje a nikdy žalobcom nebola predložená. Trval na tom, že žalobca mu požičal finančné prostriedky len vo výške 2.000,- €, o čom predložil dôkazy (výpisy z účtu) a požaduje od neho vrátiť 5.500, - € ku dňu 23.12.2019, čo predstavuje 175 % úrok. Žalobca tvrdil, že celkovú sumu mu požičal po častiach a okrem 2.000, - € mu dal v hotovosti, ale nevedel povedať kedy, ani v akých častiach, s čím on nesúhlasí, keďže všetky finančné prostriedky mu žalobca posielal výhradne na jeho bankový účet. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na jeho opakované tvrdenia, že žalobca ho donútil podpísať zmluvu o uznaní dlhu pod nátlakom a následne ho donútil ísť k notárovi potvrdiť podpis na zmluve, aj keď s jej obsahom sa vôbec nestotožňoval. Poukázal na komunikáciu medzi ním a žalobcom na sociálnej sieti facebook, ním predloženú súdu v podobe listinného dôkazu, v ktorej sa jasne písalo, že žalobca mu požičal sumu 2.000,- € a mal mu vrátiť 5.000,- €, k čomu si ešte pripočítal dňa 23.12.2019 ďalších 500,- € ako ďalší úrok. Právny zástupca žalobcu k uvedenému listinnému dôkazu uviedol, že tento dôkaz nie je nijakým spôsobom verifikovaný, pričom netvrdil, že takáto komunikácia medzi stranami

sporu neprebehla, avšak poukázal na to, že dodatočne si žalobca nevie overiť, či takáto komunikácia a v takom rozsahu prebehla medzi stranami, príp. že komunikácia môže byť vytrhnutá z kontextu a preto žiadal, aby súd na tento listinný dôkaz neprihliadal. V tejto súvislosti poukázal na to, že používatelia sociálnej siete facebook majú možnosť mať spárovaný účet s vlastným mobilným číslom a aj v tomto prípade žalobca má spárované mobilné telefónne číslo s jeho účtom na sociálnej sieti, na základe čoho je zrejmé, že predložené správy si navzájom posielali. Žalobca navyše na pojednávaní priznal, že táto komunikácia medzi nimi mohla prebehnúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá dôvod na podanie odvolania v súlade s ust. , a .

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že jeho argumentácia je nedôvodná v plnom rozsahu a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny, zákonný a náležite odôvodnený. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať pochybnosť o správnosti záverov súdu prvej inštancie. K odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že argumentácia žalovaného obsiahnutá v čl. IV odvolania je blanketná a zjavne vecne nesprávna, tento odvolací dôvod nemôže byť daný, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy navrhované sporovými stranami. V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu podľa žalovaný v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nezohľadnil jeho ničím nepreukázané a absurdné skutkové tvrdenia, napr. o údajnom „nátlaku“, ktorý mal žalobca na neho vyvíjať, o údajnom vrátení požičaných peňažných prostriedkov a pod. K týmto výhradám žalovaného uviedol, že nevyvíjal na žalovaného žiadne formy nátlaku a vykonané dokazovanie potvrdilo, že strany sporu boli dlhoročnými kamarátmi, pričom bol to práve žalovaný, kto žalobcu opakovane zavádzal. Žalovaný na pojednávaní údajný „nátlak“, ktorý mal naňho vyvíjať, opísal veľmi vágne, pričom je zrejmé, že aj keby boli tieto tvrdenia žalovaného pravdivé, tak nemohlo ísť o nátlak v právnom slova zmysle, ktorý by mohol mať vplyv na platnosť právneho úkonu uznania dlhu. Podľa názoru žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Ani samotná komunikácia na sociálnej sieti predložená žalovaným na pojednávaní, bez ohľadu na jej neautenticitu a procesnú irelevanciu, i) nepreukazuje, že by mu žalovaný vrátil časť požičaných peňažných prostriedkov a zároveň ii) vôbec nevylučuje, že odovzdal žalovanému peňažné prostriedky v súhrnnej výške 5.950,- € titulom pôžičiek. Podľa žalobcu konajúci súd sa vecne správne vysporiadal i s právnou stránkou prejednávanej veci, pokiaľ dospel k záveru, že žalovaný v konaní nevyvrátil právnu domnienku založenú uznaním dlhu (pôžička vo výške 5.500,- €) a taktiež nepreukázal, že by mu vrátil peňažné prostriedky vo výške 450,- €, ktoré mu poslal na jeho bankový účet. Uznanie zakladá právnu domnienku, podľa ktorej záväzok v dobe uznania trval a nemožno túto právnu domnienku vyvrátiť samotným popretím skutočnosti, o ktorej platí právna domnienka. K tejto otázke poukázal na závery rozhodovacej praxe a citoval právny názor z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a sp. zn. . Podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok súdu nevykazuje žiadnu nesprávnosť vytýkanú žalovaným v podanom odvolaní, dokazovanie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom pre prijatie rozhodnutia, všetky dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, skutkový stav bol subsumovaný pod príslušné právne normy, závery vyvodené konajúcim súdom sú logické a náležite odôvodnené, pričom v napadnutom rozsudku nie je možné nájsť akýkoľvek náznak arbitrárnosti, svojvôle, neudržateľnosti, či akékoľvek porušenie práv žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny v zmysle v celom rozsahu a priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa ust. , .

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.10.2022 o 10.00 hod. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

8. Žalobca v podanom odvolaní síce formálne označil odvolacie dôvody upravené v ust. , a , ale z obsahu odvolania vyplýva, že materiálne uplatnil iba odvolacie dôvody podľa ust. a , pokiaľ svojimi námietkami v odvolaní vytýkal nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a nedostatky právneho posúdenia prejednávanej veci.

9. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, preto logickým predpokladom naplnenia tohto odvolacieho dôvodu je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie bol dotknutou stranou navrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky odvolateľa nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný a zároveň, aby skutočnosť, ktorá má byť týmto dôkazom objektivizovaná, bola pre rozhodnutie významná. V danom prípade žalovaný v podanom odvolaní neoznačil žiadny ním navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, ktorý súd prvej inštancie nevykonal, preto odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol v odvolaní materiálne, a teda ani procesne účinne uplatnený.

10. Odvolací dôvod podľa ust. týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia (nesprávnych skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

11. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením [odvolací dôvod podľa ] je omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

12. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej vyhovujúcej časti z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a , v rámci ktorých žalobca namietal nesprávnosť skutkových zistení a spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané a rozsudok v napadnutom výroku je vecne správny. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán alebo chybne hodnotil vykonané dôkazy alebo, aby spor posúdil podľa nesprávnej právnej normy, nesprávnym spôsobom právnu normu interpretoval, príp. ju inak nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav alebo vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu prejednávanej veci a aj po právnej stránke spor posúdil správnym spôsobom, pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení a , v intenciách ktorých správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa ust. a nasl. a zásad ustálených v právnej praxi a vyvodil správny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 5.950,- € s prísl. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal uzavretie zmlúv o pôžičkách poskytnutých žalovanému i skutočné

odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému, preukázal tiež výšku nároku a pravdivosť ním tvrdenej skutočnosti, že žalovaný mu požičané peniaze doposiaľ nevrátil. Procesnú obranu žalovaného, ktorá v podstatnom bola založená na popretí reálneho odovzdania predmetu pôžičky vo výške presahujúcej sumu 2.000,- €, súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ako nedôvodnú a v skutkových okolnostiach vyvodil správny záver, že žalovaný neuniesol v danom spore dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami, ako aj so spôsobom právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie vrátane správneho posúdenia otázky dôkazného bremena strán v danom spore.

13. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. , podľa ktorej súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok správne posudzoval, vyplýva, že v spore o vrátenie požičaných peňazí má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a dlžník mu požičané peniaze (riadne a včas) nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na jej základe odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak unesie veriteľ (žalobca) dôkazné bremeno v tomto smere, pričom súčasne súd vyhodnotí procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú, v takom prípade rozhodne v prospech žalobcu. V prípade uznania dlhu v písomnej forme dlžníkom (ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi), čo do základu i výšky v zmysle ust. , je veriteľ vo výhode, pretože nemusí v prípadnom súdnom spore dokazovať existenciu dlhu. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, a to, že v čase uznania tento dlh existoval, čím sa prenáša dôkazné bremeno v spore na dlžníka.

14. V danom spore aj podľa posúdenia odvolacieho súdu poskytnutie tvrdených pôžičiek žalobcom žalovanému je preukázané písomným uznaním dlhu žalovaného zo dňa 8.1.2020 (č.l. 3), v ktorom žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu i výšky celkovo 5.500,- € a ktorú listinu žalovaný vlastnoručne podpísal úradne overeným podpisom. Ide o rozhodujúci dôkaz v listinnej podobe, zakladajúci domnienku o existencii dlhu v uvedenej výške, na podklade ktorého súd prvej inštancie správne posúdil otázku rozloženia a unesenia dôkazného bremena stranami sporu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam a v súlade so zákonom hodnotil vykonané dôkazy, pokiaľ dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalobca mu neposkytol peňažné prostriedky v žalovanej výške, ale iba v sume 2.000,- €, ktorú žalobcovi (v hotovosti, bez potvrdenia) už vrátil. Žalovaný svoje tvrdenia v rámci procesnej obrany v konaní dôkazne nepodložil, pokiaľ ich preukazoval prepisom komunikácie so žalobcom na sociálnej sieti, z ktorej jednoznačne nevyplýva, že žalobca mu poskytol pôžičky iba v celkovej sume 2.000,- €. Tvrdenia žalovaného sú v rozpore s písomným uznaním dlhu ním podpísaným pred notárom dňa 8.1.2020, ktorým žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 5.500,- € na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 15.9.2019. Žalovaný v konaní zmysluplne nevysvetlil dôvod, pre ktorý podpísal písomné uznanie dlhu znejúce na celkový dlh z pôžičky vo výške 5.500,- €, pričom bližšie nekonkretizoval ani svoje tvrdenie o nátlaku zo strany žalobcu, pod vplyvom ktorého mal písomné uznanie dlhu dňa 8.1.2020 podpísať a za tým účelom sa dostaviť k notárovi. Pokiaľ v danej dôkaznej situácii súd prvej inštancie skutkovo a právne uzavrel, že žalovaný prevzal od žalobcu peňažné prostriedky v celkovej výške 5.500,- € (a sumu 450,- € poukázanú dňa 1.2.2020 bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet) a že žalovaný vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam dôkazné bremeno v danom spore neuniesol, niet mu čo vytknúť a aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie sporu v prospech žalobcu.

15. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalovaný opakovane uvádza iba námietky a právne argumenty prezentované už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi správnym, zákonným a presvedčivým spôsobom vysporiadal. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie a dôvodov, na ktorých je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené a neodôvodňujú prijať rozhodnutie v tomto spore v prospech žalovaného.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. , potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti konečného rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).