Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/515/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073 o náhradu škody 175,- eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 387,24 eur, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod spisovou značkou u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Šaľa, ktorý podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „ exekučný súd “). Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 14.06.2011 podal podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora pričom konajúci súd v rozpore s ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku rozhodol uznesením č. - 11 zo dňa 29.06.2011 o zmene súdneho exekútora teda po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty pričom exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti ani nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný posúdeniu a rozhodnutiu veci. Uviedol, že škoda 175,- eur pozostáva zo sumy 70,- eur za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, zo sumy 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému, zo sumy 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a zo sumy 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, zároveň uviedol, že navrhovateľ požaduje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 223 dní a uviedol, že v sume 387,24 eur nemajetkovej ujmy dospel k alikvótnym pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu na základe doktríny ústavného súdu, ktorá vychádza z toho, že ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní na každý rok sa vzťahuje sadisfakcia v sume 20 000,- Sk t.j. 663,88 eur a poukázal na nálezy ústavného súdu

- 25, -3, , -40, -55, -44, III: ÚS

229/04-52, -30, -36, -38. Navrhovateľ zároveň uviedol, že podľa písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody avšak odporca na túto žiadosť pozitívne nereagoval. Uviedol, že je potrebné deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. K návrhu navrhovateľ nepripojil žiadne prílohy. K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 15.04.2015, ktorý uviedol, že navrhovateľ preniesol celú dôkladnú povinnosť na konajúci súd pričom dôkazné bremeno znáša sám a uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody a uviedol, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahu v konaní , poukázal aj na ustanovenie podľa, ktorého nárok na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a 11 . Poukázal aj na ustanovenie , podľa ktorého ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Uviedol, že navrhovateľ predčasne uplatnil nárok na súde a uviedol, že navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadosti a zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok navrhovateľa na náhradu škody a odporca teda nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca v uvedenom vyjadrení poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ohľadne existencie prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na z.č. , kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote pričom navrhovateľ doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Uviedol, že zo skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa o škode musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, a teda v prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní uznesenia o zmene exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie uznesenia a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty na vydanie uznesenia o zmene exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol navrhovateľ správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má odporca za to, že navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani jej výšku. Taktiež odporca uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 387,24 eur nemajetková ujma u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná výška nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. V ďalšom poukázal odporca na ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Odporca zároveň poukázal na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý pripojil k uvedenému konaniu v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako i sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov a poukázal na niektoré výňatky z neho. Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Poukázal pritom na ustanovenia a Napokon odporca uviedol, že z dôvodu nepreukázania a splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa navrhovateľ považuje návrh za právne neopodstatnený a žiadal, aby konajúci súd návrh v celom rozsahu zamietol pričom odporca si náhradu trov konania uplatnil. Na pojednávaní konané dňa 02.10.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý mailovým podaním zo dňa 24.09.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pričom uviedol, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti pričom k uvedenému konaniu pripojil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracovala Ekonomická univerzita v Bratislave a zároveň pripojila aj vyjadrenie vo veci, ktorým sa vyjadril k vyjadreniu odporcu. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca odporcu, ktorý mailovým podaním zo dňa 25.09.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nežiadal o odročenie pojednávania. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Podľa a citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v a 11. Podľa uvedeného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa a citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Komárno č. zistil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28.05.2003, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 11.6.2003 pričom exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č. zo dňa 18.03.2003 a predmetom exekúcie bolo vymoženie sumy 179,25 eur s príslušenstvom. Dňa 18.06.2013 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie, ako aj vyššie uvedený platobný rozkaz. Súd poverením zo dňa 24.06.2003 poveril exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu exekútora zo dňa 18.11.2010. O návrhu rozhodol exekučný súd uznesením č. -11 zo dňa 29.06.2011, ktorým vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma. Uvedený zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje . Podľa , , právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie ) a to z toho dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda

kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha od odporcu náhrady škody v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 387,24 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať uznesenie o zmene súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora oprávneným. Súd konštatuje, že o návrhu na zmenu exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 22.12.2010 a teda rozhodol 189 dní po uplynutí zákonnej lehoty. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. -75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa , pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. ). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v (obdobne aj pojem v „primeranej lehote" obsiahnutý v Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (). Lehota 30 dní na preskúmanie návrhu na zmenu exekútora v Exekučného poriadku platného od 1.9.2005, resp. v Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd návrh na zmenu exekútora v spojitosti s priloženými listinami nachádzajúcimi sa v spise náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a získal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o zmene exekútora vrátane vyjadrenia pôvodného exekútora. Konajúci súd skúmal či uvedený platobný rozkaz bol vydaný v súlade s princípmi na ochranu práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva oprávnenie exekučnému súdu skúmať, či exekučný titul spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pričom vyhodnocuje jeho prípadnú neplatnosť. Súd zdôrazňuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 30 dňová lehota na rozhodnutie v exekučných veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora mimoriadne krátka na to, aby exekučný súd návrh náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol. Konajúci súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodov, že navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda, nepreukázal kedy mu táto škoda vznikla, ani príčinnú súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom. To isté platí aj v prípade požadovanej nemajetkovej umy. Navrhovateľ teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie podmienok a na požadovanú náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že navrhovateľ v priebehu sporu nepreukázal kedy požadoval od odporcu predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody a nemajetkovej ujmy tak, aby súd mohol posúdiť či návrh na začatie konania bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty 6 mesiacov po prerokovaní žiadosti. Navrhovateľ tiež súdu nepreukázal text žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a úspešnému odporcovi úspešnému náhradu trov konania nepriznal, keďže odporca trovy konania nešpecifikoval ani nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. /

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.