Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/511/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. F. Š., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - G. Š., D.. XX.XX.XXXX, H. N. X. X, N., zast. AK Kanisová & Kanis s.r.o., so sídlom Špitalská 10, Bratislava, a otec - L.. W. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. X. X, N., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.07.2015, č.k. -33 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0), takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že maloletý O. F. Š., D.. XX.XX.XXXX sa na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dočasne zveruje do starostlivosti matky.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.07.2015, č.k. -33 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa na čas do skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností domáhala zverenia maloletého do jej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške 150 € mesačne, majúc za to, že nie je miestne príslušným konať a rozhodovať o návrhu matky, taktiež z dôvodu, že z obsahu návrhu matky nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o príslušnosť zdôraznil, že sa pokúšal ustáliť miestnu príslušnosť, avšak z dôvodu konania matky a jej právneho zástupcu bolo uvedené neúspešné. S názorom právneho zástupcu matky týkajúcim sa výkladu pojmu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v zmysle sa nestotožnil. Skutočnosť, že matka spolu s maloletým sa nachádzajú v bližšie nešpecifikovanom azylovom ubytovacom zariadení, ktoré podľa názoru matky nemožno považovať za miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, keďže nenesie v sebe prvok stability a istej trvácnosti, nemožno podľa názoru súdu považovať za celkom relevantný z hľadiska posudzovania miestnej príslušnosti súdu na rozhodovanie. Pobyt v takýchto zariadeniach nebýva vždy presne časovo obmedzený a ani výlučne krátkodobý, môže trvať i dlhšie časové obdobie. Samotné tvrdenie matky, že sa jedná len o dočasné riešenie bytovej otázky a matka nemá v úmysle sa v takomto zariadení spolu s maloletým trvale zdržiavať, je teda z pohľadu súdu nedostatočný pre utvorenie záveru, že na konanie je miestne príslušným. Konštatoval, že matka a jej právny zástupca zatajením miesta pobytu znemožnili súdu vykonávať jeho kompetencie, konkrétne sa jedná o prešetrenie pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré súd uskutočňuje cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a ktoré prešetrenie je základom každého konania starostlivosti o maloleté dieťa. Zdôraznil, že súd starostlivosti o maloleté deti nie je súdom plniacim úlohu „ štatistu “, ktorý bude pri svojom rozhodovaní vychádzať výlučne z tvrdení uvádzaných jedným z rodičov. Takýto postup súdu by mal za následok, že postavenie matky oproti postaveniu otca by bolo nerovné, značne posilnené oproti postaveniu otca, čo by v konečnom dôsledku znemožnilo otcovi účinne uplatňovať jeho práva v rámci súdneho konania. Súd v danom konaní nevzhliadol na strane matky ani maloletého tak závažné akútne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali taký postup, ktorým by súd matku v jej konaní podporil, umožnil jej tak legitimizovať jej súčasné konanie a vytvoriť tak stav, ktorý by v konečnom dôsledku znamenal popretie všetkých zásad súdneho procesu, tak ako sú formulované v našom právnom poriadku. Pokiaľ ide o samotné skutočnosti, ktorými matka zdôvodňovala svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, napriek rozsiahlosti návrhu matky, v tomto podľa názoru súdu absentujú skutočnosti týkajúce sa súčasných vzťahov rodičov maloletého z pohľadu výkonu rodičovských práv a povinností. Tvrdenia matky uvádzané v návrhu sú v určitom rozpore, keď matka na jednej strane uvádza, že otec sa o maloletého nezaujíma, na strane druhej sa dožaduje dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Rovnako je tomu tak aj v otázke plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, keď matka v návrhu uviedla, že otec na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva, následne uviedla, že v mesiaci júl 2015 jej poskytol sumu 200 €. Vzhľadom k tomu, že maloletý v čase rozhodovania súdu mal 1 kalendárny mesiac, súdu nie je zrejmé, čo mala matka na mysli, keď uviedla, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní výnimočne. Vec právne posúdil podľa , , , , a .

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a maloletého do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveriť do jej osobnej starostlivosti. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom odôvodnení napadnutého uznesenia, najmä s jeho výkladom pojmu bydlisko maloletého dieťaťa nesúhlasila. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia vychádzal z domnienky, že bydliska maloletého je ubytovacie zariadenie, v ktorom sa s matkou aktuálne dočasne zdržiavajú a následne vysvetľoval na základe akej právnej skutočnosti bolo toto miesto určené ako bydlisko maloletého. Súd takýmto rozhodnutím, v spojení s jeho odôvodnením neprihliadol na jej oznámenie z 22.07.2015, v ktorom informovala súd o tom, že na základe dohody s otcom zvolili ako miesto trvalého pobytu ako aj bydliska maloletého adresu X. XXXXX/X, N. - D. O., vychádzal výhradne z vlastných záverov svojvoľne prijatých. Zdôraznila, že pojem bydlisko maloletého dieťaťa nie je definovaný, z ustálenej súdnej praxe súdov však možno za bydlisko účastníka konania považovať miesto, v ktorom sa účastník zdržiava s úmyslom sa tam zdržiavať. Bydlisko maloletého dieťaťa je potom miesto, kde sa táto osoba zdržiava z vôle zákonných zástupcov, na základe rozhodnutia súdu alebo na základe iných rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti uviedla, že s maloletým sa do ubytovacieho zariadenia v ktorom sa v súčasnosti zdržiava presťahovala po útoku otca, ide o dočasné riešenie ich bytovej otázky, nemá v úmysle s maloletým sa v danom zariadení zdržiavať. Ubytovacie zariadenie v ktorom sa momentálne zdržiava v žiadnom prípade nemožno považovať za miesto bydliska maloletého. Súd v odôvodnení uznesenia vychádzal z odlišného právneho názoru, a to že pobyt v takýchto zariadeniach nebýva vždy presne časovo obmedzený a ani výlučne krátkodobý a môže trvať i dlhšie časové obdobie. Súd tak namiesto jej prejavu a tvrdení, ktorými deklarovala svoj zámer riešiť bytovú otázku bez zbytočného odkladu, preferuje vlastné závery a názory na pobyt osôb v takýchto zariadeniach a dĺžku takéhoto pobytu. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že zatajovaním adresy zasahuje do výkonu rodičovských práv otca a súčasne súdu znemožňuje vykonávať jeho kompetencie. Do rodičovských práv otca nemá záujem zasahovať, prostredníctvom svojho právneho zástupcu viackrát požiadala o stretnutie s otcom, čo otec nevyužil. Prekážkou rozhodnutia súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia rovnako nemôže byť skutočnosť, že by znemožňovala súdu vykonávať jeho kompetencie, konkrétne prešetrenie pomerov na strane maloletého. V tejto súvislosti poukázala na to, že súd v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov konania, nevykonáva dokazovanie tak, ako sa to uskutočňuje pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia vychádza z návrhu, zo skutočností ktoré sú v ňom uvedené, prípadne listinných alebo iných dôkazov, ktoré boli pripojené. S poukazom na uvedené podľa jej názoru, ak by súd prvého stupňa postupoval dôsledne v zmysle relevantných ustanovení a ustálenej judikatúry súdov, z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 13.07.2015 by mal preukázanú nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je zároveň v záujme maloletého. Nariadením predbežného opatrenia by bola zaistená stabilita a životná istota maloletého spočívajúca v ustálení jeho pomerov a osobnej starostlivosti o neho. Súd však predbežné opatrenie nenariadil, a to aj napriek tomu, že po útokoch zo strany otca musela odísť zo spoločnej domácnosti spolu aj s maloletým a do súčasnosti sa o neho osobne stará. Súd tak nevydaním predbežného opatrenia ponechal maloletého v neistote, nezabezpečil mu stabilné prostredie, neprihliadol na záujem maloletého, ktorý je prvoradým princípom, ktorým by sa konanie starostlivosti súdov o maloleté deti malo riadiť.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa , vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o jeho miestnej nepríslušnosti, s výkladom pojmu bydliska maloletého dieťaťa, ako aj s tvrdením súdu, že neuvedením adresy súčasného pobytu matky spolu s maloletým bolo súdu znemožnené ( v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia ) vykonávať jeho kompetencie, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil v neprospech matky ako jeden z dôvodov na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že účastník konania je v zmysle povinný označiť aj svoje bydlisko ako identifikačný údaj pre určenie miestnej príslušnosti súdu na konanie, zároveň však uvádza, že každú vec je potrebné posudzovať individuálne, čo v danej veci s ohľadom na dôvody uvedené v návrhu matky znamená aj potrebu dôsledného vyhodnotenia dôvodov neuvedenia tak podstatnej skutočnosti, ktorou je aktuálny pobyt matky spolu s maloletým mimo miesta jej bydliska.

Podľa obsahu návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému a jeho v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dôvodom odchodu matky zo spoločnej domácnosti bol opakovaný fyzický útok otca na matku dňa 23.05.2015 vo vysokom štádiu tehotenstva, ktorú skutočnosť pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení matka dostatočným spôsobom osvedčila predložením lekárskej správy z ošetrenia dňa 25.05.2015, oznámením na polícii dňa 27.05.2015, ako aj fotkami bytu, v ktorom rodičia žili. Pokiaľ matka za tejto situácie opustila byt a odišla do azylového zariadenia, v ktorom sa po pôrode aj s maloletým v súčasnej dobe zdržiava, odvolací súd má za to, že ide o dočasné, núdzové riešenie bez úmyslu matky sa v takomto zariadení trvale zdržiavať, čo znamená, že takýto pobyt matky s maloletým nezakladá bydlisko matky, ako aj bydlisko maloletého dieťaťa a bydlisko matky spolu s maloletým je stále na adrese X. XXXXX/X N.. Konanie matky, ktorá súdu neuviedla adresu jej súčasného pobytu vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä lekársku správu a oznámenie na polícii sa odvolaciemu súdu nejaví ako svojvoľné, najmä ak išlo o ženu 3 týždne po pôrode ( v čase podania návrhu ), rovnako má za to, že matka neuvedením adresy neznemožnila súdu vykonávať jeho kompetencie ( šetrenie pomerov ), ani nepostavila súd do úlohy štatistu, keďže súd rozhodoval len o predbežnom opatrení, ktoré konanie má aj procesne odlišný charakter ako konanie vo veci samej. Pre potreby rozhodnutia o predbežnom opatrení v ktorom sa dokazovanie nevykonáva, mal podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky do rozhodnutia vo veci samej, a to osvedčením, že matka opustila spoločnú domácnosť, rovnako mal osvedčené dôvody opustenia spoločnej domácnosti ( lekárska správa, oznámenie na polícii ) a obavu matky o zabezpečenie stabilného a istého prostredia maloletého dieťaťa v jej starostlivosti po útokoch otca na jej osobu. V konaní starostlivosti o maloleté deti, a to aj v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, čo súd prvého stupňa v danej konkrétnej veci dostatočným spôsobom nezabezpečil. Či sa tvrdenia matky uvedené v jej návrhu v konečnom dôsledku potvrdia, bude predmetom dokazovania vo veci samej, takéto dokazovanie prekračuje rámec konania o nariadení predbežného opatrenia, nakoniec nie je to účelom predbežného opatrenia.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, ktoré matka žiadala, v rámci predbežného opatrenia určiť vo výške 150 € mesačne z dôvodu, že otec na výživu maloletého neprispieva, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ návrh matky v tejto časti zamietol, keďže maloleté dieťa sa narodilo dňa 27.06.2015 a otec v mesiaci júl 2015 poslal matke na výživu maloletého dieťaťa sumu 200 €. O tom, že výživa maloletého dieťaťa nie je ohrozená nakoniec svedčí aj odvolací petit matky, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť len v časti zverenia maloletého bez určenia vyživovacej povinnosti otca. Uvedené znamená, že otec si k maloletému dieťaťu svoju vyživovaciu povinnosť plní, z ktorého dôvodu nie je potrebné túto predbežne upraviť súdnym rozhodnutím.

Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v konaní vo veci samej v rámci ktorého konania je súd povinný riadne zistiť skutkový stav, a to aj šetrením pomerov, je matka povinná uviesť adresu svojho súčasného pobytu, nakoniec túto po rozhodnutí o predbežnom opatrení zistil aj sám súd prvého stupňa dotazom na jednotlivé azylové zariadenia v rámci N.. Pokiaľ ide o dokazovanie vo veci samej, je treba dať pravdu súdu prvého stupňa, že neuvedením adresy by sa súdu znemožnilo vykonať potrebné dokazovanie, ktoré je súd v zmysle , povinný v konaní starostlivosti o maloleté deti vykonať.

Obava matky uvedená v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne eliminovaná nariadením predbežného opatrenia. V tomto smere bola maloletému dieťaťu poskytnutá dostatočná ochrana jeho práv a právom chránených záujmov, v ďalšom konaní, t.j. v konaní vo veci samej je však súd už povinný postupovať v zmysle príslušných ustanovení ako , tak aj Zákona o rodine, čo si jednoznačne vyžaduje súčinnosť už oboch rodičov, a to aj v uvedení súčasného pobytu maloletého dieťaťa za účelom zistenia schopností a možností rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, zistenia osobnostných predpokladov, ako aj vytvorených podmienok rodičov na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa.

S poukazom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky podľa zmenil a uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu matky na určenie nevyhnutného výživného podľa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.