Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/558/2015

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: F. F., A.. XX. X. XXXX, W. M. XX/XX, W., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti povinnej: P.. O. D., A.. X. X. XXXX, W. I. XX, X. L., zast. Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokátom so sídlom Farská 12, Nitra, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 900,- eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, so sídlom Exekútorského úradu Š. Rosívala 2, Bratislava, pod sp. zn. Ex 1131/2013, takto

rozhodol:

Námietky povinnej proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.

Odklad exekúcie sa n e p o v o ľ u j e.

Námietkam povinnej proti trovám exekúcie súdneho exekútora súd v y h o v u j e v časti prevyšujúcej 120,54 eur.

Námietky povinnej proti trovám exekúcie oprávnenej súd z a m i e t a.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom sa dňa 20. 12. 2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1131/2013 na uloženej povinnosti zaplatiť 900,- eur s príslušenstvom, priznanej zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. -10 zo dňa 17. 1. 2013. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 050590 zo dňa 15. 1. 2014, ktoré vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 900,- eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Dňa 28. 3. 2014 doručil súdu právny zástupca povinnej námietku miestnej príslušnosti, ktorou žiadal, aby bola vec postúpená príslušnému súdu podľa bydliska povinnej, ktorým je Okresný súd Pezinok, a aby tento rozhodoval aj o podaných námietkach proti exekúcii. Dňa 1. 4. 2014 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu na rozhodnutie včas podané námietky povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Povinná námietky proti exekúcii odôvodnila tým, že neboli dodržané procesné podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodoval o žiadosti o udelenie poverenia napriek tomu, že mu z iných konaní vedených na tomto súde muselo byť známe, že nie je miestne príslušný, preto poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené v rozpore so zákonom a exekúcia je vedená nezákonne. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, ktorý mal podľa upovedomenia o začatí exekúcie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. 3. 2013, na tomto je však vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti 5. 3. 2012, čo je dokonca o jeden deň skôr, ako bol podaný samotný návrh na začatie konania. Exekučný titul nebol nikdy riadne doručený povinnej, o predmetnom konaní nemala žiadnu vedomosť. Z dôvodu závažného porušenia práv povinnej v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, ktorej bolo konaním súdu odňaté právo konať pred súdom, podala povinná návrh na obnovu konania sp. zn. pred Okresným súdom Bratislava

V. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa preto dosiaľ nestalo vykonateľným, čo je materiálnym predpokladom vykonávania exekúcie. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyznačená v rozpore s príslušnými ustanoveniami , exekučný titul nebol povinnej riadne doručený a nemala možnosť proti nemu podať riadny opravný prostriedok. Povinná tiež namietala proti nesprávnemu postupu súdneho exekútora. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené až po jej žiadosti a urgencii po zistení skutočnosti, že jej boli zablokované peňažné prostriedky na účte v banke, resp. platiteľovi mzdy uložená povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy na základe exekučného príkazu. Z ust. Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor je oprávnený vydať exekučný príkaz až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli. Súdny exekútor poverený nepríslušným súdom v tomto prípade vydal exekučný príkaz v rozpore s predmetným ustanovením. Vzhľadom na uvedené povinná žiadala, aby súd námietkam vyhovel v celom rozsahu a exekúciu zastavil.

Oprávnená vo vyjadrení k podaným námietkam uviedla, že v danom prípade nešlo o výlučnú miestnu príslušnosť, preto súd nebol povinný v danom štádiu konania skúmať miestnu príslušnosť v zmysle . Súd skúma miestnu príslušnosť z úradnej povinnosti tiež vtedy, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych konaniach ako navrhovateľ, nie v prípade, ak ako účastník konania vystupuje v rôznych konaniach pred daným súdom odporca. Namietanie miestnej nepríslušnosti je preto neopodstatnené, aj keď oprávnená sa nazdávala, že Okresný súd Liptovský Mikuláš je miestne príslušným súdom. Nepríslušnosť súdu však nespôsobuje zánik vymáhaného nároku, nebráni jeho vykonateľnosti a nie je ani dôvodom neprípustnosti exekúcie. Pokiaľ povinná namietala doručenie exekučného titulu, ide len o jej ničím nepodložené tvrdenia. Exekučný titul bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, teda bol povinnej riadne doručený v súlade s Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti preukazuje formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Oprávnená tiež poukázala na to, že ust. umožňuje náhradné doručenie zmenkového platobného rozkazu podľa , za deň doručenia sa v tomto prípade považuje deň, keď bola zásielka vrátená súdu, i keď sa o tom adresát nedozvedel. Exekučný poriadok neukladá exekútorovi povinnosť najskôr doručiť povinnému upovedomenie o začatí exekúcie a až následne vydať príkaz na začatie exekúcie, takýto postup by bol navyše v rozpore so základným účelom exekučného konania, ktorým je nútený výkon rozhodnutia, ktoré nebolo dobrovoľne splnené. Tvrdenie, že súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie pred uplynutím lehoty na podanie námietok, povinná nijako nepreukázala, navyše podľa informácií poskytnutých Exekútorským úradom vo veci nebol vydaný žiadny exekučný príkaz. Namietané skutočnosti spočívajúce v postupe súdneho exekútora nie sú dôvodom na podanie námietok proti exekúcii. Vzhľadom na uvedené sú námietky povinnej v celom rozsahu neopodstatnené, preto oprávnená navrhla tieto zamietnuť a zaviazať povinnú nahradiť trovy právneho zastúpenia oprávnenej.

Napokon povinná dňa 5. 5. 2014 doručila tunajšiemu súdu návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý odôvodnila tým, že jej boli zablokované peňažné prostriedky vo výške 1.107,- eur z účtu, rovnako bolo platiteľovi mzdy zaslané oznámenie začatia výkonu exekúcie. Povinnej bolo takto obmedzené právo nakladať so svojím majetkom v dvojnásobnej výške ako je výška samotnej pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie, takýto postup je nadbytočný, nedôvodný a neprimeraný k výške pohľadávky. Povinná poukázala zároveň na ust. § 61b Exekučného poriadku, podľa ktorého sa nesmie exekúcia vykonávať v širšom rozsahu než je potrebné na uspokojenie pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie. Odklad exekúcie je odôvodnený tým, že povinná je osamelou matkou starajúcou sa o maloleté dieťa, ktorá okrem mzdy nemá žiadny iný príjem ani majetok a vykonaním exekúcie nebude mať dostatok finančných prostriedkov ani na základné životné potreby (nájom, dochádzanie do práce a starostlivosť o maloleté dieťa). Tento stav nebol spôsobený vinou povinnej, ale komplikovaná životná situácia je spôsobená do značnej miery stratou bývania po rozvode manželstva a výlučnou (aj finančne) starostlivosťou o dcéru. Vzhľadom na to, že na úhradu celej vymáhanej sumy postačia aj peňažné prostriedky blokované bankou, vykonávanie exekúcie ešte aj zrážkou zo mzdy povinnej, prípadne iným spôsobom, je nadbytočné. Vykonanie exekúcie bude mať pre povinnú vyššie uvedené nepriaznivé dôsledky, pričom na strane oprávnenej nehrozí vznik škody. Je tiež treba prihliadať aj na možné bezdôvodné obohatenie oprávnenej z dôvodu podaného návrhu na obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul.

Súd sa stotožnil s námietkou miestnej nepríslušnosti a postúpil vec Okresnému súdu Pezinok, ktorý však nesúhlasil s postúpením, a preto predložil vec svojmu nadriadenému súdu. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -45 zo dňa 22. 10. 2014 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Pezinok,

sp. zn. , s postúpením veci Okresným súdom Liptovský Mikuláš, sp. zn. , je dôvodný, a príslušným súdom je Okresný súd Liptovský Mikuláš. Povinná mala v čase začatia konania bydlisko v obvode tohto súdu. Následne, dňa 20. 2. 2015 bola vec postúpená späť na tunajší súd. Po postúpení bola veci pridelená sp. zn. .

Súd následne zisťoval, akým spôsobom bol povinnej doručený exekučný titul a v akom štádiu sa nachádza návrh povinnej na obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Okresný súd Bratislava V dňa 1. 6. 2015 oznámil, že zmenkový platobný rozkaz č. k. -10 zo dňa 17. 1. 2013 bol doručovaný povinnej do vlastných rúk, táto zásielka bola vrátená súdu ako nedoručená (neprevzatá v odbernej lehote) a následne bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia. V uvedenom prípade bola uplatnená fikcia doručenia podľa , ktorá v prípade zmenkového platobného rozkazu nie je vylúčená. K oznámeniu bola zároveň pripojená fotokópia doručenky exekučného titulu. Podľa oznámenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. 7. 2015, návrh na povolenie obnovy konania bol vedený na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zb. . Súd uznesením č. k. -76 zo dňa 7. 5. 2015 zamietol návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. . Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť čo do zamietnutia návrhu na povolenie obnovy dňa 20. 6. 2015, v časti trov konania bolo navrhovateľom podané odvolanie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa druhá veta , zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu.

Podľa , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa , údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 Exekučného poriadku sú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podaných námietkach viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len to, či nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Neskúma však už vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku (po dni vydania rozhodnutia). V predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. -10 zo dňa 17. 1. 2013, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 5. 3. 2013. Týmto rozhodnutím bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 900,- eur a náhradu trov konania 54,- eur.

Povinná namietala, že exekučný titul jej nebol riadne doručený, a teda o ňom nemala žiadnu vedomosť. Z oznámenia Okresného súdu Bratislava V a z predloženej fotokópie doručenky mal súd preukázané, že exekučný titul bol povinnej doručovaný do vlastných rúk. Po tom, ako doručovateľ povinnú dňa 6. 2. 2013 nezastihol, upovedomil ju, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie. Nakoľko ani tento pokus nebol dňa 7. 2. 2013 úspešný a povinná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, bola táto vrátená Okresnému súdu Bratislava V a na exekučnom titule bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 5. 3. 2013. nevylučuje tzv. náhradné doručenie zmenkové platobného rozkazu podľa , na rozdiel od platobného rozkazu podľa a nasl. (porovnaj znenie : „Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.“). S povinnou je treba súhlasiť v tom, že samotné vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nie je nezvratným dôkazom o tom, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť, a exekučný súd je oprávnený preskúmať správnosť vyznačenia tejto doložky v prípade, ak je spochybnená. V prejednávanej veci však súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na exekučnom titule vyznačená správne. Okresný súd Bratislava V dodržal pri doručovaní zmenkového platobného rozkazu príslušné zákonné ustanovenia (najmä v spojení s ) a po konštatovaní, že sú splnené podmienky náhradného doručenia, správne opatril exekučný titul doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Právny zástupca povinnej navyše nijakým spôsobom nereagoval na výzvu súdu, aby oznámil, kde sa povinná zdržiavala v čase doručovania platobného rozkazu. Pretože povinná neuviedla nijaké tvrdenia, ktoré by preukázateľne spochybnili doručenie exekučného titulu fikciou, je potrebné považovať exekučný titul za vykonateľný ( ). K tomu istému záveru dospel ostatne aj Okresný súd Bratislava V v uznesení č. k. -76 zo dňa 7. 5. 2015, ktorým návrh povinnej na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. zamietol.

Zvyšné skutočnosti uvádzané povinnou už nie sú v konaní o námietkach rozhodujúce, nakoľko nespôsobujú zánik vymáhaného nároku ani nebránia jeho vymáhateľnosti. Pokiaľ bol na exekučnom titule omylom vyznačený nesprávny dátum vykonateľnosti, táto skutočnosť sama osebe nemôže zapríčiniť neprípustnosť exekúcie. Povinná tiež toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala ani bližšie nešpecifikovala, pretože exekučný titul, ktorý je súčasťou súdneho spisu, obsahuje správnu doložku právoplatnosti a vykonateľnosti (ku dňu 5. 3. 2013). Podobne ani podanie žiadosti o udelenie poverenia na miestne nepríslušný súd nie je dôvodom na vyhovenie námietkam, v predmetnom konaní navyše nadriadený súd dospel k záveru, že miestne príslušným je Okresný súd Liptovský Mikuláš, na ktorý sa súdny exekútor pôvodne obrátil. Napokon súd nezistil ani žiadne závažné procesné nedostatky v postupe súdneho exekútora. K namietaniu ust. § 52 ods. 1 Exekučného poriadku došlo zrejme len nedostatočným porozumením Exekučnému poriadku zo strany povinnej, nakoľko tento dôsledne rozlišuje upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. Upovedomenie sa doručuje oprávnenému a povinnému, avšak súdny exekútor spravidla súčasne s ním zasiela príkaz na začatie exekúcie príslušnej inštitúcii (banka, platiteľ mzdy - pozri napr. § 67 ods. 1 Exekučného poriadku), aby bola príslušná suma u povinného zablokovaná. Účelom takejto právnej úpravy je predísť situácii, keď by povinný po obdržaní upovedomenia „vybielil účty“ a znemožnil tak riadny výkon rozhodnutia. Na základe exekučného príkazu podľa § 52 Exekučného poriadku dochádza už k reálnemu vyplateniu zablokovanej sumy oprávnenému, resp. súdnemu exekútorovi. Skutočnosť, že upovedomenie bolo povinnej doručené až po jej urgencii, bola spôsobená závadami pri doručovaní.

Vzhľadom na uvedené súd námietky povinnej zamietol, keď povinná nepreukázala existenciu takých okolností, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a podmienky uvedené v § 38 ods. 2 boli ku dňu začatia exekučného konania splnené.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia

vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Povinná podaným návrhom na povolenie odkladu exekúcie sledovala predovšetkým, aby súdny exekútor prestal blokovať jej majetok a príjmy v rozsahu presahujúcom vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom a trovy exekúcie. Povinná v danom prípade správne poukázala na znenie § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, avšak skutočnosť, že súdny exekútor uskutočňuje exekúciu v neprimeranom rozsahu nie je dôvodom na povolenie odkladu exekúcie; povinná má iné právne prostriedky, ako sa v takomto prípade brániť (okrem súčinnosti so súdnym exekútorom návrh na čiastočné zastavenie exekúcie). Už zo samotného návrhu povinnej však vyplýva, že podmienky na povolenie odkladu podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. zo sociálnych dôvodov, nie sú splnené. Z obsahu tohto podania je totiž zrejmé, že povinná vlastní dostatok finančných prostriedkov na úhradu celej vymáhanej sumy bez toho, aby to malo pre ňu a pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé dôsledky, pričom na riadne živobytie jej postačí odblokovanie u platiteľa mzdy. Tá skutočnosť, že povinná má dostatok prostriedkov, ale nechce vymáhanú pohľadávku vrátane príslušenstva a trov exekúcie uhradiť, pretože spochybňuje vymáhateľnosť exekučného titulu, nemôže viesť k odkladu exekúcie zo sociálnych dôvodov. Tieto skutočnosti by mohli odôvodniť povolenie odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Ani takéto rozhodnutie však už neprichádza do úvahy, keďže príslušný súd návrh na obnovu konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, právoplatne zamietol. Len pre úplnosť súd uvádza, že z predloženého exekútorského spisu bolo zistené, že súdny exekútor následne vydal príkaz na odblokovanie účtu povinnej a príkaz na ukončenie zrážok zo mzdy povinnej, a exekúcia je teda vedená v súlade s § 61b ods. 1 Exekučného poriadku. Predmetný návrh povinnej navyše nespĺňal všetky obsahové náležitosti, nakoľko povinná opomenula uviesť skutočnosti týkajúce sa prechodnosti jej nepriaznivej finančnej situácie, keď z návrhu nebolo vôbec zrejmé, dokedy sa odklad exekúcie žiada, a tento nedostatok nebol napriek výzvam súdu odstránený. Z uvedených dôvodov súd odklad exekúcie nepovolil.

Povinná zároveň s námietkami proti exekúcii podala aj námietky proti trovám exekúcie, ktoré bližšie neodôvodnila.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Osobitným právnym predpisom je Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej „“).

Podľa , odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33, eura a najviac 33 193, eura.

Podľa , ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa , základ na určenie odmeny podľa tejto sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Trovami exekúcie sú trovy súdneho exekútora (odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie) a trovy oprávneného (trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku).

Súdny exekútor uviedol v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 24. 1. 2014 ako predbežné trovy exekúcie odmenu súdneho exekútora vo výške 97,50 eur, hotové výdavky vo výške 16,60 eur a 20 % DPH vo výške 22,82 eur, spolu tak trovy vo výške 136,92 eur. Trovy exekúcie oprávnenej sú vyčíslené sumou 16,50 eur (súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie).

Výškou vymoženej (vymáhanej) pohľadávky je potrebné rozumieť celý vymáhaný nárok, t. j. pohľadávku oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie oprávneného. Súdny exekútor preto správne vyčíslil odmenu podľa , po zaokrúhlení v zmysle vo výške 97, eur, t. j. 10 % zo sumy 970, eur (istina 900,- eur + trovy súdneho konania 54,- eur + súdny poplatok 16,50 eur). Súdny exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov v upovedomení o začatí exekúcie vo výške 16,60 eur, v predbežných trovách exekúcie si však môže vyčísliť náhradu hotových výdavkov len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe predloženého exekútorského spisu mal súd ku dňu vydania upovedomenia preukázané vynaloženie nákladov s doručovaním žiadosti o udelenie poverenia (0,45 eur), žiadosti o súčinnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. (0,45 eur) a sociálnej poisťovni (0,45 eur) a poplatok za elektronickú lustráciu bankových účtov (0,70 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenej a povinnej (spolu 0,90 eur), celkom tak vo výške 2,95 eur. Nakoľko v exekútorskom spise prakticky absentujú doručenky súdneho exekútora, ktorými by bolo preukázané doručenie jednotlivých písomností a cena poštovného, uznal súd len náklady doručovania, ktoré sú preukázané inak (odpoveďami príslušných orgánov, známe súdu z jeho činnosti, vyplývajúce z iných skutočností uvedených v exekútorskom spise), avšak len vo výške obyčajnej listovej zásielky. Vynaloženie iných hotových výdavkov v čase vydania upovedomenia nemal súd nijako preukázané.

Vzhľadom na to, že časť trov si súdny exekútor uplatnil v rozpore s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, nepatrí mu ani daň z pridanej hodnoty pôvodne uplatnená vo výške 22,82 eur zo sumy 114,10 eur. Základom pre výpočet dane z pridanej hodnoty súdneho exekútora má byť suma 100,45 eur, z čoho 20% DPH predstavuje 20,09 eur.

V rozpore so znením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške 136,92 eur. Správne mali byť vyčíslené sumou 120,54 eur, z čoho odmena súdneho exekútora predstavuje 97,50 eur, náhrada hotových výdavkov vzniknutých ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavuje 2,95 eur a DPH predstavuje 20,09 eur. V prípade nesplnenia vymáhanej povinnosti do 14 dní od doručenia upovedomenia sa zvyšuje odmena exekútora na plnú výšku (t. j. 195,- eur), o vzniku ďalších trov je povinný súdny exekútor účastníkov konania upovedomiť v zmysle § 202 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené súd vyhovel námietkam povinnej proti trovám exekúcie súdneho exekútora v časti prevyšujúcej 120,54 eur. Predbežné trovy exekúcie mali byť správne vyčíslené sumou 120,54 eur.

Trovy exekúcie oprávnenej boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sumou 16,50 eur pripadajúcou na zaplatený súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v prejednávanej veci nemal žiadne pochybnosti o správnosti takto vyčíslených trov, preto námietky povinnej proti predbežným trovám oprávnenej zamietol. Pokiaľ si oprávnená vyčíslila vo vyjadrení k námietkam trovy právneho zastúpenia, ktoré jej v tejto súvislosti vznikli, nemohol súd o týchto trovách

v tomto štádiu konania rozhodovať. Tieto trovy vznikli až po vydaní upovedomenia, preto v prípade, ak majú byť v exekúcii zákonným spôsobom vymáhané, bude súdny exekútor povinný upovedomiť o ich vzniku (ako aj o vzniku iných trov exekúcie prevyšujúcich trovy vyčíslené v predbežných trovách) účastníkov konania v zmysle § 202 Exekučného poriadku so zachovaním práva podať námietky proti týmto ďalším trovám. Súd nemohol tieto trovy ani „priznať“ súdnym rozhodnutím, nakoľko súd sám rozhoduje o trovách exekúcie len vtedy, ak exekúciu zastavuje (§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku). V ostatných prípadoch súd len preskúmava správnosť uplatnenia trov súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.