Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-50-2014.pdf
PDF · 86.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/50/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska l, Bratislava, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom AK Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. X, v konaní zastúpená ustanovenou opatrovníčkou P. P., tajomníčkou Okresného súdu C., o zaplatenie 50,70 EUR, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 22.07.2013 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 50,70 Eur a trov konania, lebo žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného cestovného lístka.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila, napriek tomu, že návrh s prílohami a poučenie účastník konania o jeho procesných právach a povinnostiach účastníka konania jej bolo riadne doručený.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok s Var. Symbolom číslo: 112626 z dňa 15.06.2011 predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná cestovala mestskou dopravou v Bratislave bez platného cestovného lístka, ktorá skutočnosť bola zistená pri kontrole cestovných lístkov revízorom na linke MHD č. 13, číslo voza: 7101/1, dňa 15.06.2011 o 07,37 hod. v úseku zastávok Poštová a Žilinská v Bratislave. Žalovaný nevedel zaplatiť cestovné 0,70 EUR ako ani postih 50,- EUR.
Podľa § 115a ods. 2/ zák. č. 99/1963 Z.b. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (do 1.000 Eur).
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu.
Podľa § 760 O.z., zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 O.z., podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
Podľa Článku 6 ods. 2 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v čase prepravy (ďalej „Prepravný poriadok“), cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.
Podľa Článku 6 ods. 3 vety prvej a druhej Prepravného poriadku platného v čase prepravy, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške do sto násobku základného cestovného bez príplatku a zliav. Aktuálnu výšku úhrady stanovuje tarifa.
Podľa čl. 2 bodu 1 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (ďalej „Tarifa) platnej v čase prepravy, základné cestovné za cestovný lístok s časovou platnosťou 15 minút - základné cestovné (lístok je neprestupný) je 0,70 eur.
Podľa § 8 ods. 5, 6a 7 zák.č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
Základným cestovným v železničnej doprave sa rozumie cestovné v druhej vozňovej triede osobného vlaku bez príplatkov a zliav.
Základné cestovné v čase kontroly bolo 0,70 Eur.
Žalobca si predmetným návrhom uplatňoval nezaplatenú úhradu v zmysle citovaných zákonných ustanovení splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený cestovný lístok t.j. dňom 22.07.2013.
Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“) , sa právo premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110) . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 108 OZ sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Podľa § 122 ods. 2 OZ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
V § 108 Občianskeho zákonníka je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy
(§ 760 až § 773 OZ) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 Občianskeho zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 OZ ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 514/2009 Z.z.. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.
Zákon č.514/2009 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Nakoľko tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom , treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením OZ je práve § 108. Zákon č. 514/2009 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, preto treba použiť § 563 OZ a dlžník - cestujúci je teda povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd.
Ustanovenie § 52 ods.2 OZ v citovanom znení ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 v citovanom znení , nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Takýto právny záver je v súlade s rozhodnutím NS SR spisová značka 3MCdo zo dňa 21.4.2015.
Z citovaného ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka vyplýva, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. To potom znamená , že aj pri posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z ust. §-u 100 ods.1 a 101 OZ.
Podľa ustanovenia § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3- ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vzhľadom na vyše uvedené súd v nasledujúcom potom zisťoval to, či návrh na súd bol podaný v premlčacej lehote zákonom stanovenej pre tento právny vzťah.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva ,ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká, nemožno ho súdom oprávnenému priznať.
Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s premlčaním v prípade vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, resp. ako je tomu v tomto konaní, kedy k premlčaniu prihliadol na základe § 5b č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a všeobecne akceptovanej judikatúre súdov k otázke premlčania.
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok s Var. Symbolom číslo: 112626 z dňa 15.06.2011 predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná cestovala mestskou dopravou v Bratislave bez platného cestovného lístka, ktorá skutočnosť bola zistená pri kontrole cestovných lístkov revízorom na linke MHD č. 13, číslo voza: 7101/1, dňa 15.06.2011 o 07,37 hod. v úseku zastávok Poštová a Žilinská v Bratislave. Žalovaný nevedel zaplatiť cestovné 0,70 EUR ako ani postih 50,- EUR.
Právo z prepravy uplatňované v tomto konaní bolo možné uplatniť prvý raz dňa 31.07.2011 ako to vyplýva z č. l. 4 súdneho spisu a to písomného podania žalobcu adresovaného žalovanej: „Pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ v ktorom podaní žalobca poskytol žalovanej lehotu do 31.07.2011 na zaplatenie sumy a márnym uplynutím tejto lehoty začala plynúť 1-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 31.07.2012. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu po uplynutí tejto lehoty až dňa 22.07.2013 z čoho je zrejmé že bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby podľa ust. § 108 OZ a preto súd podanú žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že napriek úspechu odporkyne v konaní žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní úspešný účastník konania a to žalovaná si v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisového materiálu nebolo preukázané, že by jej mohli vzniknúť trovy spojené s týmto konaní, preto súd v časti náhrady trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.