Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Flyline s. r. o., Pohraničná 1/2, Komárno, IČO: 46 794 832, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100453926/2019 zo dňa 18. 02. 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane začal s výkonom daňovej kontroly u žalobcu dňa 14. 06. 2017, predmetom ktorej bola daň z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DPPO“) za rok 2014 a 2015, ako i kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve za účtovné obdobie roku 2014 a 2015.

2. Dňa 27. 06. 2017 na ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu prevzal správca dane predložené účtovné doklady týkajúce sa kontrolovaného obdobia.

3. Výzvou zo dňa 27. 09. 2017 vyzval správca dane žalobcu o predloženie tam uvedených dokladov a za tým účelom predvolal D. C. - konateľku žalobcu na ústne pojednávanie dňa 06. 12. 2017, ktorá sa ospravedlnila a písomne oznámila, že účtovníctvo za obdobie roku 2014 a 2015 vedie pre spoločnosť P. U., s ktorou bola ukončená spolupráca a účtovníctvo je zverené inej účtovníckej spoločnosti. Požadované doklady nevedela predložiť. Do záležitostí za obdobie 2014 a 2015 nechce nová účtovná spoločnosť vstupovať. Podrobná analytická evidencia účtov 395 bez pohybov a 548 bola vytlačená a v prílohe posiela.

4. Ďalšou výzvou zo dňa 12. 04. 2018 správca dane oznámil žalobcovi zistené skutočnosti - organizačná zložka žalobcu v Maďarsku (Flyline s. r. o., Pohraničná 1/2, Komárno, Magyarországi Fióktelepe, Budapest, Nánási út.75 - 77, v ďalšom texte len stála prevádzkareň) uzatvorila pracovno-právny vzťah z pilotmi, technikmi a administratívnymi zamestnancami (maďarské občianstvo s trvalým pobytom v Maďarsku). Žalobca deklaruje prenájom zamestnancov, resp. refakturáciu miezd. Správca dane v inom konaní zistil, že je iba formálnym zamestnávateľom pilotov a technikov, ich skutočným ekonomickým zamestnancom je konečný zamestnávateľ Q. S., E.. Poukázal na o dočasnom pridelení zamestnancov. Žalobca prostredníctvom svojej stálej prevádzkarne v Maďarsku uzavrel

pracovné zmluvy s pilotmi a technikmi, fakturuje prenájom zamestnancov spoločnosti S., spol. s r. o. a fakturuje poplatky spoločnosti - K. Z. K. service F.. a K. D. B. Ltd, a končený zamestnávateľ je Q. S.. Oznámil mu, že správca dane na DPPO za zdaňovacie obdobie roku 2015 zistil, že žalobca si uplatnil náklady - daňové výdavky účtovným zápisom zo dňa 31. 12. 2015 na účte MD 548 - ostatné náklady a hospodársku činnosť - protiúčet 325 001 - záväzky voči dcérskemu podniku v sume 10 958,58 eura, uvedený účtovný zápis nebol preukázaný žiadnym preukazným dokladom. Žalobca bol vyzvaný na predloženie účtovného rozvrhu v roku 2014 a 2015, internej smernice za uvedené obdobie, ďalej na preukázanie transformovania účtovníctva organizačnej zložky do účtovníctva zriaďovateľa, účet 548 - ostatné náklady na hospodársku činnosť s príslušnými externými a internými dokladmi preukazujúcimi jednotlivé účtovné prípady. V zdaňovacom období 2015 mal daňový subjekt ako účtovná jednotka povinnosť viesť podvojné účtovníctvo v súlade s Postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave Podvojného účtovníctva. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a z toho dôvodu predmetné náklady posúdil správca dane v súlade s pre porušenie , a a citovaného zákona.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 05. 2018 k výzve uviedol, že predpokladá oznámenie Správneho orgánu Fondu zdravotného poistenia, z ktorého vyplýva, že pod č. 203-48221-16/2015 na základe žiadosti žalobcu bola vykonaná evidencia zdravotného poistenia osôb - zamestnancov Flyline s. r. o., ktorí sú uvedení v prílohe s identifikačnými údajmi a s údajom o začiatku poistenia. V prípade, že doklady nebudú postačujúce, dodal, že požiadal potvrdenie od príslušného orgánu v Maďarsku, ktorý má na vybavenie žiadosti lehotu 30 dní. Z tohto dôvodu žiadal o poskytnutie lehoty do 30. 06. 2018 na predloženie oznámenia preukazujúceho tvrdenie žalobcu.

6. Správca dane spísal úradný záznam zo dňa 16. 04. 2018 o nahliadnutí do spisu daňového subjektu S., spol. s r. o. so sídlom G.., IČO: XX XXX XXX. Vyhotovil fotokópie dokladov z uvedeného spisu, zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 05. 2016 spísanú s D. C., konateľkou žalobcu, ktorá uviedla, že spoločnosť - žalobca nemá vybavenie na zamestnávanie zamestnancov na pozícii pilot, technik, ani nemusí mať, lebo v predmete činností má sprostredkovanie zamestnania za úhradu. V období júl 2014 mala len jedného zamestnanca, a to ju ako konateľku a v stálej prevádzkarni 34 zamestnancov. Prevádzkareň v Maďarsku nedisponuje žiadnym materiálnym vybavením a tiež nemá materiálne vybavenie na zamestnávanie pilotov a technikov. Uviedla, že piloti a technici sú zamestnancami slovenskej spoločnosti prostredníctvom stálej prevádzkarne. Táto stála prevádzkareň nevykonáva žiadnu činnosť, bola zriadená za účelom vykonávania odvodov za zamestnancov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Fakturované služby na faktúrach pre subjekt S., spol. s r. o. dodal žalobca a táto uzavrela i pracovné zmluvy. Na otázku, za akým účelom boli uzavreté pracovné zmluvy na pozícii pilot a technik lietadla, keď žalobca a ani jeho stála prevádzkareň nemajú materiálne vybavenie pre zamestnancov uviedla, že pre účely sprostredkovania zamestnania. Na otázku, za akým účelom boli uvedení piloti a technici dočasne pridelení do spoločnosti S., spol. s r. o., ktorá nemá materiálne vybavenie pre zamestnancov na uvedených pozíciách uviedla, že spoločnosť S., spol. s r. o. má takú istú činnosť sprostredkovanie zamestnancov za úhradu a má uzatvorené zmluvy s inými spoločnosťami, ktoré im na dobu asi 5 rokov zabezpečili prácu. Na otázku, za kým účelom sú zamestnanci S., spol. s. r. o., zamestnaní aj v stálej prevádzkarni žalobcu v Z. a ďalej dočasne prideľovaní k zamestnávateľovi S., spol. s r. o., keď sú zamestnanci S., spol. s r. o. uviedla, že najskôr sa uvedení zamestnanci zamestnali v spoločnosti S., spol. s r. o., a potom sa zamestnali u žalobcu v prevádzkarni v Maďarsku, a majú teraz obdive zmluvy platné.

7. Sociálna poisťovňa na dotaz správcu dane v podaní zo dňa 28. 09. 2015 oznámila, že žalobca je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne od 13. 09. 2012 a sú u neho registrované fyzické osoby ako zamestnanci - D. C. a ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti T. E..

8. Z kontroly iného daňového subjektu bola do spisu založená aj odpoveď Maďarskej finančnej správy na MVI, z ktorej bolo zistené, že prevádzkareň žalobcu v Maďarsku uzavrela s pilotmi a technikmi pracovné zmluvy, na ktorých uvádza iba slovenské identifikačné údaje žalobcu. Následne uzatvorila dohody o dočasnom pridelení zamestnancov do spoločnosti S., spol. s r. o. a títo sú zároveň aj spoločníci - majitelia spoločnosti S. spol. s r. o. Bolo zistené, že spoločnosť nemala žiadny príjem v Maďarsku, zamestnáva takých zamestnancov, ktorí vykonávajú výkonné administratívne práce v pobočke. Zamestnanci pobočky nepodliehajú maďarskému sociálnemu poisteniu.

9. Národný inšpektorát práce v odpovedi zo dňa 09. 05. 2016 oznámil správcovi dane, ohľadne subjektu S., spol. s r. o. (čo správca dane zistil nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly iného daňového subjektu - spoločnosti S., spol. s r. o.), kde upozornil, že žalobca nie je agentúrou dočasného zamestnávania, počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelí, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi. Ďalej oznámil, že podľa o službách zamestnanosti, môže zamestnanca dočasne prideliť k užívateľskému zamestnávateľovi výlučne na území Slovenskej republiky, pre dočasné pridelenie do zahraničia musí agentúra splniť zákonné podmienky (získanie oprávnenia). Podľa predložených dokladov zistil, že žalobca je vo vzťahu k fyzickej osobe vykonávajúcej prácu na základe pracovnej zmluvy ako pilot zamestnávateľom, ako taký je povinný podľa najmä prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť im za vykonanú prác mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a podobne. Dočasné pridelenie je zamestnávateľ povinný dohodnúť aj so zamestnancom.

10. Dňa 14. 05. 2018 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu, z ktorého vyplýva, že účtovná jednotka na základe predloženej hlavnej knihy za rok 2015 za kontrolovanú účtovnú jednotku vykonala účtovný zápis dňa 31. 12. 2015 na účte MD 548 - ostatné náklady na hospodársku činnosť - protiúčet 325 001 - záväzky voči dcérskemu podniku v sume 10 958,58 eura bez doloženia preukazného účtovného dokladu. Teda nedodržal zákona o účtovníctve z dôvodu zaúčtovania účtovného prípadu bez účtovného dokladu. Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume 1 000 eur za správny delikt podľa o účtovníctve.

11. Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré mu spolu s protokolom doručil dňa 18. 05. 2018. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 31. 05. 2018, v ktorom uviedol, že výdavky v sume 191 040,03 eura boli omylom zaúčtované na účte 548, v danom prípade ide o cestovné náhrady zamestnancov, ktoré mali byť účtované na účte 512 ako cestovné náhrady zamestnancov. Všetky mzdové náklady na účte 521 a zákonné sociálne zabezpečenia na účte 524 týkajúce sa zamestnancov v prevádzke v Maďarsku, vrátane cestovných náhrad za rok 2014 predstavujú 702 115,63 eura. Mal za to, že k vykázanému rozdielu vo výške 191 040,03 eura za zdaňovacie obdobie roku 2014 došlo výlučné na základe chyby v účtovníctve v dôsledku nesprávneho zaúčtovania výdavkov, pričom je zrejmé, že tieto výdavky sú dôvodné.

12. Dňa 04. 07. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľkou žalobcu D. C., na ktorom bola oboznámená so zisteniami v rámci vykonanej daňovej kontroly.

13. Dňa 17. 07. 2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101373958/2018, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 2 410,89 eura ako rozdiel dane vyrubenej podaným daňovým priznaním v sume 14 466,85 eura, daňou zistenou správcom dane v sume 16 877,74 eura. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 28. 08. 2018. Podaním zo dňa 04. 09. 2018 bol správcom dane vyzvaný, aby svoje odvolanie riadne odôvodnil a predložil dôkazy preukazujúce odôvodnenosť podaného odvolania. Odvolanie bolo doplnené dňa 03. 10. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

14. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2019 č. 1004538804/2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. 14.1 Popísal priebeh vykonaného dokazovania, ako je uvedený vyššie. Uviedol, že daňový subjekt prostredníctvom organizačnej zložky v Maďarsku uzatvoril pracovnoprávne vzťahy s pilotmi, technikmi a administratívnymi zamestnancami, korí sú maďarskými občanmi s trvalým pobytom v Maďarsku. Žalobca fakturačne deklaruje prenájom zamestnancov, resp. refakturáciu miezd. Vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu a uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, že uplatnené náklady v sume 10 958,58 eura sú v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu, a preto ich neuznal za daňové náklady v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov. Tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane ho vo výzve oboznámil iba s výsledkami zistení z kontroly na dodržiavanie ustanovení zákona o účtovníctve nie je pravdivé. Účtovná jednotka môže poveriť vedením účtovníctva aj inú právnickú osobu, pričom sa

však nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu zákona o účtovníctve. 14.2 Tvrdil, že žalobca doklady preukazujúce opodstatnenosť uplatnenia výdavkov v sume 10 958,58 eura správcovi dane nepredložil. K vyjadreniu žalobcu, že konal v dobrej viere, a ak preukáže oprávnenosť mzdových nákladov, nespochybní správca dane ani opodstatnenosť cestovných nákladov, žalovaný uviedol, že zákon o dani z príjmov posudzuje osobitne mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov a cestovné náhrady. V prípade, ak daňový subjekt preukáže opodstatnenosť uplatnených daňových výdavkov na mzdové a sociálne zabezpečenie, neznamená to, že sú zároveň preukázané výdavky na cestovné náhrady. K namietanej lehote na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam uviedol, že žalobca vo vyjadrení k výzve správcu dane požiadal o predĺženie lehoty do 30. 06. 2018 z dôvodu predloženia oznámenia od správneho orgánu Fondu zdravotného poistenia, a nie na preukázanie nákladov v sume 10 958,58 eura, o ktorých daňový subjekt účtoval ako o ostatných nákladoch a ku ktorým sa žalobca vo svojej odpovedi na výzvu nevyjadril. 14.3 K námietke žalobcu, že sa o prevereniach skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a porušení § 2 písm. i/ a § 19 zákona o dani z príjmov dozvedel až z protokolu o daňovej kontrole, žalovaný uviedol, že vo výzve na predloženie dokladov zo dňa 12. 04. 2018 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, teda považuje jeho tvrdenie za irelevantné. 14.4 Ďalej žalobca namietal, že mu správca dane kladie na ťarchu nepreukázanie nákladov v sume 10 958,58 eura, pričom k porušeniu ustanovení zákona o dani z príjmov mal možnosť sa vyjadriť až na základe výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, čo považoval za nesprávne a nedôvodné. K uvedenej námietke žalovaný skonštatoval, že žalobca sa mohol v priebehu daňovej kontroly k porušeniu ustanovení zákona o dani z príjmov vyjadriť. Zároveň ho správca dane vyzval, aby predložil dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia. Žalobca uviedol, že výdavky v sume 10 958,58 eura sú náklady na cestovné náhrady zamestnancov, ktoré boli zaúčtované na nesprávnom účte. V prílohe predložil hlavnú knihu organizačnej zložky v Maďarsku, z ktorej vyplýva, že tieto boli riadne zaúčtované. Pretože spoločnosť má výkony zamestnancov vo výnosoch, náklady na cestovné náhrady tvoria jej nákladovú zložku v zmysle § 19 ods. 2 písm. d/ zákona o dani z príjmov. Žalovaný uviedol, že pre uznanie uplatnených výdavkov ako daňových výdavkov musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov). Neslpnenie čo i len jednej podmienky je dôvodom, pre ktorý nemôže byť uplatnený výdavok uznaný ako daňový výdavok (náklad). Žalobca v účtovnej evidencii vedenej v kontrolovanom zdaňovacom období u predmetných nákladov na príslušnom nákladovom účte neúčtoval. K predloženiu hlavnej knihy organizačnej zložky v Maďarsku žalovaný uviedol, že nakoľko sídlo žalobcu je na území SR, a na účely zákona o účtovníctve sa vrátane organizačnej zložky zriadenej v Maďarsku považuje za jednu účtovnú jednotku, je žalobca povinný aj predmet účtovníctva, ktoré vedie v zahraničí, zahrnúť do účtovnej evidencie vedenej v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve a Opatrením MF SR. 14.5 K návrhu žalobcu o vypočutie svedkov, svojich zamestnancov, ktorých zoznam predložil k vyjadreniu k protokolu žalovaný uviedol, že svedecké výpovede bez predloženia relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov, nemajú v daňovom konaní vypovedaciu schopnosť. Bolo povinnosťou zamestnancov žalobcu predložiť vyúčtovania cestovných výdavkov v súlade s ustanoveniami zákona o cestovných náhradách. Vyúčtovanie cestovných nákladov, ktoré žalobca predložil k odvolaniu, neobsahujú údaje, na základe ktorých by bolo možné preveriť, či boli cestovné náklady uplatnené v súlade s platnými právnymi predpismi. 14.6 K tvrdeniu žalobcu, že predložil správcovi dane vyúčtovania pracovnej cesty, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov uviedol, že predložené cestovné príkazy, vyúčtovania pracovnej cesty neobsahujú náležitosti v zmysle zákona o cestovných náhradách, takže správca dane nemal možnosť overiť, či boli cestovné výdavky vyúčtované jednotlivými zamestnancami v zmysle ustanovení zákona o cestovných náhradách v správnej výške. 14.7 Záverom dodal, že z konania správcu dane nevyplýva, že by v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, a že by žalobcu obmedzoval alebo zbavoval na jeho právach.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 07. 05. 2019 (doručená súdu dňa 10. 05. 2019), ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 02. 2019, ako i rozhodnutia Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno zo dňa 17. 07. 2018. Mal za to, že rozhodnutím žalovaného ako i správcu dane bol ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených

záujmoch, rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a uviedol, že vychádzali z neprávneho právneho posúdenia veci. 15.1 Žalobca namietal, že mu bolo upreté právo na predkladanie a navrhovanie dôkazov, ktoré nemá ako daňový subjekt vo svojej dispozícii, najmä na navrhovanie svedkov. Namietal tiež nevykonanie v odvolaní navrhovaných výsluchov svedkov a neodôvodnenie odmietnutia ich vykonania. Mal za to, že správne orgány vychádzali z nesprávneho výkladu § 24 ods. 4 a § 45 ods. 2 písm. d) a c) Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena. Žalovaný svoje tvrdenie opiera o Metodické usmernenie č. MF/008944/2018-352 zo dňa 07. 02. 2018 k účtovaniu nákladov na pracovné cesty zamestnancov. 15.2 Ďalej uviedol, že správca dane spochybnil preukázateľnosť cestovných nákladov, pričom žalobca v prílohe k odvolaniu predložil cestovné príkazy s vyúčtovaním cestovných náhrad, ktoré spĺňali všetky náležitosti účtovného dokladu v súlade s o účtovníctve, aj napriek tomu žalovaný bez akejkoľvek právnej argumentácie rozhodol, že žalobcom uplatnené náklady na cestovné náhrady zamestnancov nespĺňajú základnú charakteristiku daňového výdavku v zmysle zákona o dani z príjmov, pretože nie sú podložené účtovnými dokladmi, avšak neuvádza, aké účtovné doklady mal ešte žalobca predložiť. Poukázal na doklady maďarskej organizačnej zložky, keď z predloženej hlavnej knihy je evidentné, že cestovné náklady boli zaúčtované. Správca dane ani žalovaný nežiadali o preklad dokladov, ktoré sú v maďarskom jazyku, teda sa dôkazmi, ktoré mohli byť v jeho prospech, nezaoberali. 15.3 Žalobca bol toho názoru, že mal cestovné náklady zaúčtované na účte 548 - ostatné náklady hospodárske, nie na účte 512 - cestovné, pričom pri splnení podmienky, že náklady boli vynaložené na dosiahnutie príjmov, boli preukázané cestovnými príkazmi, ale boli zaúčtované na nesprávnom nákladovom účte, pričom táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na neuznanie uplatnených nákladov, keďže u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby súčasne s kontrolou dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve, a toto pochybenie bolo predmetom pokuty za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve, ktorá mu bola v rámci kontroly vyrubená. Takýmto nezákonným postupom by bol postihovaný za zaúčtovanie nákladu na nesprávny účet podľa zákona o účtovníctve a aj podľa zákona o dani z príjmov. Zo strany žalovaného došlo opakovane k porušeniu Daňového poriadku, lebo sa odmietol zaoberať hmotnou stránkou veci. Opakovane namietal odmietnutie dôkazov - výsluchov svedkov - zamestnancov, čím vytvoril u žalobcu stav dôkaznej núdze. 15.4 V závere poukázal na to, že Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno v rozhodnutí zo dňa 12. 09. 2018 uložil žalobcovi pokutu v sume 1 000 eur za kontrolované účtovné obdobie 2015 za správne delikty s odôvodnením, že správneho deliktu sa dopustil tým, že neviedol účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a toto malo vplyv na nesprávne vykázané skutočnosti v účtovnej závierke. Správca dane v konaní o uložení pokuty akceptoval náklad 10 958,58 eura, lebo pri stanovení výšky pokuty vychádzal z údajov súvahy, kde je zohľadnený aj náklad v tejto sume, sám potvrdil, že zaúčtovanie na nesprávny účet nemá vplyv na výsledok hospodárenia.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21. 08. 2019, v ktorom uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného. 16.1 K nezákonne upretému právu na predkladanie a navrhovanie dôkazov uviedol, že zoznam zamestnancov, ktorých podľa žalobcu bolo potrebné vypočuť ako svedkov, nie je súčasťou listinných dôkazov, ktoré v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil správcovi dane. Svedecké výpovede bez predloženia relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov nemajú v daňovom konaní vypovedaciu schopnosť. Výpovede zamestnancov by potvrdili, že sa zúčastňovali pracovných ciest. Povinnosťou zamestnancov bolo predložiť žalobcovi doklady o vykonaných pracovných cestách, na základe ktorých by bolo možné preveriť, či cestovné výdavky boli uplatnené v súlade s ustanoveniami zákona o cestovných náhradách. Mal za to, že v rozhodnutí sa neopiera o metodické usmernenie k účtovaniu nákladov na pracovné cesty, ale iba na znenie ustanovení zákona o dani z príjmov v nadväznosti na zákon o účtovníctve. Doklady „vyúčtovanie cestovných nákladov“, ktoré žalobca predložil k odvolaniu, neobsahujú údaje, ktoré by mali byť obsahom vyúčtovania, a na základe ktorých by bolo možné preveriť, či boli cestovné náklady uplatnené v súlade s platnými právnymi predpismi. Z predložených dokladov nie je možné zistiť údaje potrebné pre stanovenie výšky cestovných nákladov u jednotlivých zamestnancov. 16.2 K nesprávnemu výkladu § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a e) Daňového poriadku uviedol, že správca dane vyzval žalobcu, aby skutočnosti, o ktorých účtoval v účtovnej evidencii preukázal,

žalobca si však nesplnil svoje povinnosti. Predloženými dokladmi „vyúčtovanie cestovných nákladov“ žalobca nepreukázal, že náklady na pracovné cesty boli uplatnené v zmysle citovaných ustanovení v nadväznosti na zákon o cestovných náhradách, v správnej výške. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že maďarská organizačná zložka mala účtovné doklady zaúčtované v účtovníctve, nie je dôkazom o tom, že tieto boli zaúčtované v správnej výške. V zmysle daňového poriadku musia byť predkladané doklady v spisovnom jazyku. Správca dane sa však aj napriek tomu (z dôvodu, že ovláda maďarský jazyk) predloženými dokladmi zaoberal. 16.3 K splneniu podmienky uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov uviedol, že žalobca tým, že mal náklady na pracovné cesty zaúčtované v daňových nákladoch, splnil iba jednu podmienku, avšak nesplnil podmienky preukázateľnosti uplatneného nákladu na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, nakoľko zaúčtované náklady nepreukázal. Skutočnosť, že náklady boli zaúčtované na nesprávnom účte nebol dôvod, pre ktorý neboli náklady na pracovné cesty uznané za daňové náklady. V prípade, že zistí, že daňový subjekt si uplatnením nákladov, ktoré nespĺňajú podmienky daňových nákladov, zníži základ dane a tým aj výšku daňovej povinnosti, vyrubí daňovému subjektu rozdiel dane. K porušeniu § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že žalobca nepredložil doklady potrebné k prevereniu výšky zaúčtovaných daňových nákladov, napriek tomu, že ho správca dane vyzval. 16.4 K ďalším námietkam uviedol, že nevie akým iným spôsobom sa mal vysporiadať so skutočnosťou, že cestovné náklady aj napriek tomu, že o nich žalobca účtoval, neboli v zmysle § 2 pís. i) zákona o dani z príjmov preukázané. Žalovaný sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní a odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach vedených pod sp. zn. , , . 16.5 Ďalej argumentoval, že svedecké výpovede bez preukázania tvrdených skutočností nemajú v daňovom konaní vypovedaciu schopnosť. Svedecké výpovede by potvrdili, že zamestnanci vykonávali pracovné cesty, ale výšku uplatnených nákladov by svojim vyjadrením nepreukázali, nakoľko je nepravdepodobné, aby si s odstupom troch rokov pamätali presné detaily pracovnej cesty, ako dátum, miesto výkonu pracovnej cesty a čas trvania pracovnej cesty. Zásadný význam na preukázanie deklarovaných skutočností by mali účtovné doklady, v prípade, že by ich žalobca predložil. Tieto by museli obsahovať údaje, na základe ktorých by bolo možné preveriť, či cestovné náklady boli uplatnené do daňových nákladov v správnej výške. Žalobca však žiadne doklady na preukázanie daňových nákladov nepredložil. Žalobca nepredložil správcovi dane a ani žalovanému identifikáciu osôb, ktoré mali byť vypočuté ako svedkovia. Žalobca bol o zistených skutočnostiach informovaný v priebehu daňovej kontroly, a teda mal možnosť navrhnúť správcovi dane zabezpečenie svedeckých výpovedí osôb, ktoré by správcovi dane presne identifikoval. 16.6 Správca dane uložením pokuty za nesprávne vedenie účtovníctva nepotvrdil, že uplatnenie daňových nákladov v nesprávnej výške nemá vplyv na výsledok hospodárenia. V zmysle § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve sa správneho deliktu dopustí účtovná jednotka, ktorá neviedla účtovníctvo podľa § 8, a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke, pričom pokutu uloží do 2 % z celkovej sumy majetku. Nakoľko správca dane uložil pokutu v sume 1 000 eur a v rozhodnutí správcu dane o uložení pokuty, ktoré nebolo predmetom preskúmania odvolacieho orgánu, nie je uvedená suma majetku, a tiež z dôvodu, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval v zmysle § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve, žalovaný sa nevie vyjadriť k tomu, akú sumu považoval správca dane pri ukladaní pokuty za celkovú sumu majetku. Uvedená skutočnosť, t. j. uloženie pokuty za nesprávne vedenie účtovníctva nemá na zákonnosť vydaného rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby, žiadny vplyv. Žiadal, aby správny súd žalobu zamietol.

17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. Žalobca v konaní požiadal o prejednanie veci samej na pojednávaní. Správny súd preto na prejednanie žaloby žalobcu nariadil pojednávanie na deň 25. 10. 2022, na ktoré sa nedostavili účastníci konania. Právna zástupkyňa žalobcu svoju neúčasť ospravedlnila podaním zo dňa 18. 10. 2022 z dôvodu neprítomnosti na území Slovenskej republiky, pričom nežiadala o odročenie pojednávania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v mailovej správe zo dňa 21. 10. 2022 a súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného. Správny súd preto prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného v zmysle (ďalej len „“).

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, ), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (, ) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 25. 10. 2022 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 02. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa rozsudkom zamietol.

20. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení: Podľa , o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Podľa § 10 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia. Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5.

Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách. Účtovná jednotka je povinná podľa tohto zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne. Účtovný zápis nemôžu účtovné jednotky vykonať mimo účtovných kníh.

Podľa , písm. a), b), c), f), h), i), j) o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa , c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,

i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1, písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia, Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a) až k).

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydanie rozhodnutia žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 5 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

21. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 2 410,89 eura (ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní t. j. v sume 14 466,85 eura a daňou zistenou správcom dane t. j. 16 877,74 eura pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2014 a 2015) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby pri uplatnenom - daňovom výdavku (nákladov) účtovným zápisom zo dňa 31. 12. 2015 na účte MD 548 - ostatné náklady na hospodársku činnosť - protiúčet 325001 - záväzky voči dcérskemu podniku v sume 10 958,58 eura, pričom uvedený účtovný zápis nebol preukázaný žiadnym účtovným dokladom.

22. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.

23. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či výdavky žalobcu v sume 10 958,58 eura, ktoré podľa žalobcu boli omylom zaúčtované na účte 548, mali byť uznané za daňové výdavky (lebo ide o cestovné náhrady zamestnancov, ktoré mali byť účtované na účte 512 ako cestovné náhrady zamestnancov), pričom podľa názoru správcu dane ich vynaloženie na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi preukazujúcimi, že uvedené náklady spĺňajú základnú charakteristiku daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami o dani z príjmov dôsledne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať do úvahy, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania,

potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov.

25. Správny súd námietku žalobcu, že mu bolo upreté právo na predkladanie a navrhovanie dôkazov, považoval za nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol viackrát vyzývaný na predloženie dôkazov - účtovných dokladov k daňovému výdavku (výzva zo dňa 27. 09. 2017), na ktorú nereagoval, hoci zo spisu vyplýva, že mu bola doručená dňa 02. 10. 2017. Následne správca dane predvolal na výsluch konateľku žalobcu, ktorá sa pre zaneprázdnenosť ospravedlnila a písomne oznámila v podaní zo dňa 05. 12. 2017, že účtovníctvo za rok 2014 a 2015 viedla P. U., s ktorou bola spolupráca ukončená a účtovníctvo bolo zverené novej účtovníckej spoločnosti. Požadované doklady - účtovný rozvrh, internú smernicu nenašla medzi vytlačenými podkladmi a nevie ich predložiť. K účtu 548 predložila hlavnú knihu analytickej evidencie, z ktorej vyplýva: výsledovka 31. 12. 2015 náklady dcérskej spoločnosti, uzávierka 31. 12. 2015 ročný prevod v sume 10 958,58 eura. Žiadne účtovné doklady predložené neboli. Výzvou zo dňa 12. 04. 2018 (doručenej žalobcovi dňa 27. 04. 2018) bol žalobca opätovne vyzvaný na preukázanie jeho tvrdenia a zároveň vyzvaný, aby si uplatnil svoje právo tým, že sa vyjadrí v priebehu daňovej kontroly k zisteniam (v ďalšom texte uvedených), k spôsobu ich zistenia alebo navrhol, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol žiadny dôvod, ktorým by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

26. K námietke žalobcu, že správca dane neakceptoval jeho návrh na vypočutie svedkov, zamestnancov organizačnej zložky, správny súd zhodne ako žalovaný a správca dane poznamenáva, že pokiaľ o daňovom výdavku žalobca neúčtoval, nie je možné nahradiť tento chýbajúci dôkaz výpoveďou svedkov. Výdavky neboli zaúčtované v účtovníctve žalobcu, a preto ich nemožno považovať za daňové výdavky v zmysle

27. Správca dane nahliadol do spisu iného daňového subjektu - S., spol. s r. o. z čoho vyhotovil úradný záznam zo dňa 16. 04. 2018. Okrem iného zabezpečil do spisu fotokópie niektorých relevantných dôkazov z uvedeného spisu - zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 05. 2016 spísanú s D. C.

- konateľkou žalobcu, ktorá uviedla, že spoločnosť (žalobca) má jedného zamestnanca - konateľku, nemá žiadne materiálne vybavenie na zamestnávanie zamestnancov na pozícii pilot a technik, pričom zdôraznila, že to ani nemusí mať, lebo v predmete činnosti má sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Stála prevádzkareň v Maďarsku mala v období júl 2014 - 34 zamestnancov, pričom táto nevykonáva žiadnu činnosť, bola zriadená len na účely vykonávania odvodov za zamestnancov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Ďalej potvrdila, že pracovné zmluvy so zamestnancami na pozícii pilot a technik uzavrel žalobca pre účely sprostredkovania zamestnania. Zamestnanci boli dočasne pridelení do spoločnosti S., spol. s r. o., ktorá má takú istú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu, ako žalobca. Zo spisu daňového subjektu S., spol. s r. o. bola založená do administratívneho spisu žalobcu i odpoveď maďarskej finančnej správy na žiadosť správcu dane (MVI), z ktorej vyplynulo, že stála prevádzkareň žalobcu so sídlom v Maďarsku nahlásila 38 zamestnancov ako vlastných. Podľa vyjadrenia zástupcu uvedenej stálej prevádzkarne, piloti pracovali u žalobcu ako zahraniční vyslanci v preverovanom zdaňovacom období, žalobca bol subdodávateľom spoločnosti S. spol. s r. o.

28. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane použil neprimerane zaťažujúci a extenzívny výklad znášania dôkazného bremena na jeho úkor, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom na tento účel zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka ( ). Daňovými výdavkami naopak nie sú výdavky (náklady),

ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané ( ). Možno tak súhlasiť so záverom žalovaného, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená predovšetkým podmienka zaúčtovania v účtovníctve, ako i podmienka preukázateľnosti stanovená v Žalobca, ktorý zriadil organizačnú zložku v zahraničí, je povinný zabezpečiť vedenie účtovníctva podľa platných zákonov v zahraničí za tie skutočnosti, ktoré tvoria predmet účtovníctva organizačnej zložky a vzťahujú sa na túto organizačnú zložku. Žalobca ako podnikateľ na území SR však je povinný viesť účtovníctvo za celú účtovnú jednotku (vrátane organizačnej zložky v zahraničí), čo žalobca nepreukázal.

29. Zo znenia § 24 daňového poriadku nevyplýva záver, na ktorom žalobca založil svoje tvrdenia o zvládnutí dôkazného bremena, a to, že predložením účtovných dokladov maďarskej organizačnej zložky a predložením cestovných príkazov, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti podľa v nadväznosti na , vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane až vtedy, ak bolo daňovníkom preukázané, že daňové výdavky daňovníka boli riadne zaúčtované na základe účtovných dokladov žalobcu a preukázateľne vznikli a to tak, ako ich vznik deklaruje daňovník, a teda nie je sporná deklarovaná existencia nákladu vynaloženého daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov.

30. Žalobca poukázal na to, že správcovi dane predložil dôkazy v maďarčine, ktoré neboli preložené a z toho usúdil, že správca dane na ne neprihliadol. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že zamestnanci správcu dane ovládajú maďarský jazyk a týmito dôkazmi sa zaoberali. Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na povinnosť daňového subjektu vyplývajúcu z § 5 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosťou daňového subjektu predkladať dôkazy v úradnom jazyku a túto povinnosť si predovšetkým nesplnil práve žalobca. Pokiaľ ho správca dane nevyzval na preloženie predložených listinných dôkazov, je zrejmé, že im rozumel, nakoľko, ako uviedol, ovláda maďarský jazyk. Uvedenú námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

31. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, žalobca v správnej žalobe túto námietku nekonkretizuje, pričom len všeobecne uvádza, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Správny súd v zmysle nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. V danom prípade napadnuté rozhodnutia nemožno považovať za také rozhodnutia, ktoré by trpeli vadami nepreskúmateľnosti. Súd bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti, pričom v odôvodnení sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval, a preto je v súlade s daňového poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku.

32. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca na základe predložených listinných dokladov nepreukázal ním deklarovaný daňový výdavok, a účtovný doklad nemôžu nahradiť ani k odvolaniu predložené cestovné príkazy, ktoré nespĺňajú náležitosti cestovného vyúčtovania v zmysle zákona o cestovných náhradách. Predložené vyúčtovania cestovných náhrad nenahrádzajú účtovný doklad, ktorým žalobca mal zamestnancom cestovné náhrady vyúčtovať. K vyúčtovaniam nie sú doložené žiadne doklady, napr. cestovné lístky, preukazujúce cestu autobusom, bloček z ERP z hotela s vyčíslením nákladov na ubytovanie, doklad od taxikára za prepravu z autobusovej stanice do hotela, parkovné a pod. Uvedené vyúčtovania nie sú dôsledne vypísané, nie je v nich uvedený čas, účel cesty, nástup na cestu, doba jej trvania, číslo výdavkového - príjmového pokladničného dokladu a druhá strana tlačiva - vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty nie je vôbec vyplnená. K tlačivám neboli predložené žiadne hodnoverné doklady preukazujúce správnosť ich vyúčtovania a spôsob ich vyplatenia.

33. Z obsahu spisu ako aj administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že správca dane konal v súčinnosti so žalobcom a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 44 až § 47 daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v podanej žalobe považuje súd za potrebné uviesť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa ňou v daňovom konaní dostatočne a zrozumiteľne vysporiadali. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia daňového nákladu podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

34. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa č. 101373958/2018 zo dňa 17. 07. 2018 vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 2 410,89 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 07. 2018 potvrdil podľa o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím č. 100453804/2019 zo dňa 18. 02. 2019. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

35. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo však nevyužíval, od počiatku daňovej kontroly nebol súčinný a svoju aktivitu prejavil až potom, čo mu bolo doručené rozhodnutie správcu dane. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

36. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazuje na rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty žalobcovi v sume 1 000 eur za kontrolované účtovné obdobie roku 2015 za správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca tým, že neviedol účtovníctvo podľa § 8 zákona o účtovníctve, v ktorom správca dane akceptoval, podľa tvrdenia žalobcu, náklad v sume 10 958,58 eura, správny súd uvádza, že v tomto konaní sa nemôže zaoberať zákonnosťou iných rozhodnutí správcu dane, i keby boli vydané na základe jednej daňovej kontroly. Rozsah súdneho prieskumu je daný , a pokiaľ sa žalobca nestotožnil s rozhodnutím správcu dane, na ktoré v správnej žalobe poukazuje, mohol proti nemu podať správnu žalobu, v rámci ktorej by súd vykonal prieskum zákonnosti vydaného rozhodnutia. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané po vykonaní daňovej kontroly (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup).

37. V intenciách vyššie uvedených dôvodov preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a contrario tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

39. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , .

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.