Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-53-2015.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/53/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcu C. U. N.O. O..I.., K. XX, XXX XX D., IČO: 35 937 874, proti žalovanému J. W., R.. XX.X.XXXX, T. D. N. XXX/X, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 1.737,83 eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.736,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 9.7.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov, ani štát n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.1.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.736,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 9.7.2014 do zaplatenia a náklady konania v sume 1,50 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z.
Návrh na začatie konania zdôvodnil tým, že žalovaný dňa 13.4.2013 fyzicky napadol poistenku: Q. Q., R.. X.X.XXXX, D. D.V. X, XXX XX J. - A. H. a spôsobil jej zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Tento skutkový stav bol zistený na základe Hlásenia o úraze a Dotazníka poškodeného. Uviedol, že zavinenie žalovaného vyplýva z právoplatného uznesenia Okresnej prokuratúry Košice II o schválení zmieru č. 2Pv/292/2013 zo dňa 24.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013. V zmysle ust. § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov je Q. Q. poistenkou žalobcu. Z tohto titulu žalobca uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť menovanému poistencovi v súvislosti s vyššie uvedeným zranením v sume 1.736,33 eur. Tým, že poškodenému poistencovi žalobcu bola zavineným protiprávnym konaním žalovaného spôsobená ujma na zdraví, na následky ktorej bol liečený v zmluvných zdravotníckych zariadeniach žalobcu, žalobca vynaložil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči jeho poistencovi v sume 1.736,33 eur.
V zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, žalobca má právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť , ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Žalobca dňa 12.6.2014 vyzval žalovaného na úhradu vynaložených liečebných nákladov v sume 1.736,33 eur a vzniknutých trov konania v sume 1,50 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaný neprevzal, pretože je na adrese trvalého aj prechodného pobytu adresát neznámy. Výzva na adresu trvalého pobytu bola žalobcovi vrátená dňa 19.6.2014 a dňom 23.6.2014 sa považuje za doručenú. 15 dňová lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti žalovanému uplynula dňa 8.7.2014. Od 9.7.2014 je žalovaný s plnením v omeškaní.
V predmetnej veci bol pôvodne Okresným súdom Košice II vydaný platobný rozkaz č. 41C/53/2015-15 zo dňa 27.2.2015, ktorý bol následne zrušený uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 41C/53/2015-37 zo dňa 17.6.2015 z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk.
Ďalším šetrením sa podarilo žalovanému doručiť súdne zásielky cestou zamestnávateľa, ktorému uviedol, že býva v K., R. O. A. K. XX. Dňa 2.10.2015 sa žalovaný na pojednávanie dostavil. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Preto dňa 2.10.2015 súd pojednával v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:
Žalobcovi Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Krajská pobočka Košice bol dňa 18.4.2013 hlásený úraz poistenca Q. Q., R.. X.X.XXXX. K úrazu došlo dňa 13.4.2013 o 10.30 hod.. Z popisu úrazu vyplýva, že menovaná bola napadnutá priateľom a hospitalizovaná. Uvedené skutočnosti vyplývajú z Hlásenia úrazu.
Z dotazníka, ktorý pre žalobcu vyplnila Q. Q. vyplýva, že k úrazu došlo na ulici N. Č.. X, J.. K okolnostiam a príčine úrazu uviedla: hádka. Úraz bol vyšetrovaný Obvodným oddelením PZ Košice-Západ.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice II č. 2Pv/292/13-8 zo dňa 24.10.2013, právoplatného 24.10.2013 vyplynulo, že Okresná prokuratúra Košice II v trestnej veci vedenej proti obv. J. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona rozhodla tak, že podľa § 220 ods. 1 písm. a/, c/ Trestného poriadku schválila zmier uzavretý medzi obvineným J. W., R.. XX.X.XXXX O. N.E. Q. Q. R.. X.X.XXXX, obsahom ktorého sú tieto skutočnosti : 1) Obvinený vyhlasuje, že spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania, ospravedlnil sa poškodenej za skutok, ktorý spáchal a svoje konanie oľutoval. Podľa vyjadrenia poškodenej táto nežiada náhradu škody spôsobenú trestným činom. 2) Obvinený zložil na účet Krajskej prokuratúry Košice šekovou poukážkou čiastku vo výške 150,- eur, z ktorej 50 %, teda 75,- eur patrí štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti a zvyšok sumy t.j. 75,- eur určil v prospech V. Ú. N., Č.. Ú. : XXXXXXXX/XXXX C. C. D. a podľa § 215 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvineného J. W. za skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 13.4.2013 asi o 10.30 hodine v byte na ul. T. I. Č.. X C. J. po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol svoju bývalú priateľku Q. Q. tak, že ju viackrát udrel otvorenou dlaňou, následkom čoho menovaná spadla na posteľ, kde sa udrela o drevenú konštrukciu postele a keď vstala, obvinený do nej sotil, v dôsledku čoho sa udrela pravou časťou trupu o roh stola, čím jej spôsobil zranenia, a to sériovú zlomeninu VII. až IV. rebra vpravo s únikom vzduchu do hrudnej dutiny vpravo a podkožia menšieho rozsahu s dobou liečenia o dĺžke 31 dní.
Všeobecná zdravotná poisťovňa vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Q. Q. pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou v sume 1.737,83 eur. Tieto náklady pozostávajú z nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 11.736,33 eur a z nákladov konania v sume 1,50 eur. Rozpis týchto nákladov sa nachádza v spise na čl. 8, pričom z rozpisu vyplýva, že sa jedná o náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú Q. Q. za obdobie od 13.4.2013 do 16.4.2013.
Na pojednávaní dňa 2.10.2015 žalovaný uznal dlh čo do výšky a dôvodu, t.j. náklady za poskytnutú liečebnú starostlivosť vo výške 1.736,33 eur. Uviedol však, že nie je schopný uhradiť dlžnú sumu naraz,
pôjde do zdravotnej poisťovne a dohodne s ňou spôsob splácania dlhu v splátkach. Toho času býva v K., A. K. Č.. XX. Na uvedenú adresu však pošta nechodí a o termíne pojednávania sa dozvedel od svojho zamestnávateľa.
Žalobcom uplatnená suma činí 1.737,83 eur a teda pozostáva zo sumy 1.736,33 eur (vynaložené liečebné náklady) a nákladov konania - v sume 1,50 eur.
Po právnej stránke prejednávanú vec posúdil podľa zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ustanovení Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov je Q. Q. poistenkou C. U. N.. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z Priebehu poistiek poistenca.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhrade za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, žalobca má právo uplatniť voči tretej osobe nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o zákonné vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb.
Každý, kto privodí vznik škody svojim protiprávnym konaním a spravidla i zavinením konaním, je povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiadúcim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada za škodu nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Preto v ust. § 415 Občianskeho zákonníka kladie dôraz na predchádzanie škodám.
Regresný nárok poisťovne podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. predstavuje osobitý nárok voči tretím osobám na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Tento nárok je však odvodený od nároku na náhradu škody. To znamená, že predpokladom jeho uplatnenia je oprávnenosť výplaty nákladov, ktoré poisťovňa uplatňuje. Keďže ide o nárok odvodený od nároku na náhradu škody, je nevyhnutné pri posudzovaní opodstatnenosti výplaty nákladov zohľadniť aj prípadné spoluzavinenie príjemcu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Samotné trestné konanie neurčuje mieru spoluzavinenia, keďže súd v ňom posudzuje naplnenie trestno-právnej a nie občianskoprávnej zodpovednosti. Keďže uplatnenému nároku poisťovne o náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nepredchádzalo žiadne občiansko-právne konanie, v ktorom by sa vyriešila otázka spoluzavinenia, je nutné, aby túto otázku vyriešil súd rozhodujúci o regresnom nároku, a to predovšetkým z dôvodu akcesority nároku na náhradu škody a regresného nároku. Tento názor možno oprieť aj o samotné znenie § 42 ods. 4 zákona, ktoré za jeden zo základných predpokladov jeho uplatnenia považuje zavinené protiprávne konanie. Teda samotný zákon práve zavinením podmieňuje dôvodnosť oprávnenosť nároku. Práve s poukazom na vzťah zákona č. 577/2004 Z.z. a Občianskeho zákonníka, ktorý je vzťahom všeobecného a špeciálneho predpisu, je v danom prípade namieste, aby súd pri posudzovaní naplnenia podmienky zavinenia, aplikoval znenie ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Pomer špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže uvedené ustanovenie neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody, treba pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ust. § 441 Občianskeho
zákonníka, upravujúceho zavinenie poškodeného na spôsobení škody. To znamená, že tretia osoba
- žalovaný má povinnosť nahradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobcovi len v tom rozsahu, v akom je jeho zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. V prípade nezohľadnenia miery spoluzavinenia poistenca je znemožnené účastníkovi konania možnosť brániť svoje oprávnené záujmy.
Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Predmetom tohto konania je uplatnenie regresného nároku žalobcu voči žalovanému v zmysle § 42 ods. 4 písm. a ) zákona č. 577/2004 Z.z.
V konaní mal súd preukázané, že poškodená Q. Q., je poistencom žalobcu, dňa 13.4.2013 menovaná utrpela úraz, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zdravia menovaného poistenca, pričom k poškodeniu zdravia poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Skutočnosť, že v prejednávanej veci sa jedná o zavinené protiprávne konanie tretej soby(žalovaného), mal súd preukázané Uznesením Okresnej prokuratúry Košice II č. 2Pv/292/13-8 zo dňa 24.10.2013, právoplatným 24.10.2013, v trestnej veci vedenej proti obv. J. W. pre prečin ublíženia na zdraví, ktorým prokurátor schválil zmier uzavretý obvineným J. W. a poškodenou Q. Q., v ktorom obvinený vyhlásil, že spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania, ospravedlnil sa poškodenej za skutok, ktorý spáchal. Teda žalovaný uznal svoju vinu v celom rozsahu. V konaní mal súd taktiež preukázanú výšku vynaložených liečebných nákladov poistenca Q. Q. v sume 1.736,33 eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná Vyčíslením
- rozpisom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia treťou osobou. Taktiež na pojednávaní dňa 2.10.2015 žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi čo do výšky a dôvodu. Keďže v konaní boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie regresného nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti v zmysle ust § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z., súd žalobe vyhovel, nakoľko považoval výplatu nákladov na liečebnú starostlivosť poistenca žalobcu za opodstatnenú, zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1736,33 eur z titulu vynaložených liečebných nákladov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti v sume 1,50 eur titulom nákladov konania súd žalobu zamietol, nakoľko sa nejedná o trovy tohto konania , ale o náklady, ktoré žalobca vynaložil pred začatím tohto konania v súvislosti s uplatnením regresného nároku.
Podľa ust. § 517 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ust. § 3 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Okrem istiny súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Žalobca dňa 12.6.2014 vyzval žalovaného na náhradu vynaložených liečebných nákladov v sume 1.736,33 eur a vzniknutých trov konania v sume 1,50 eura v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaný neprevzal, pretože je na adrese trvalého a prechodného pobytu adresátom neznámym. Výzva na adresu trvalého pobytu bola žalobcovi vrátená dňa 19.6.2014 a dňom 23.6.2014 sa považuje za doručenú. 15 dňová lehota na splnenie povinnosti žalovaného uplynula dňa 8.7.2014. Od 9.7.2014 je žalovaný s plnením v omeškaní. Preto v danej veci súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2015 vo výške 5,15 % z dlžnej sumy od 9.7.2104 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodené konanie vo veciach zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia, sociálneho zabezpečenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
V danom prípade žalobca bol úspešný vo väčšej časti, trovy konania (okrem nákladov konania v sume 1,50 eur uplatnených v žalobe, ktoré súd zamietol) si neuplatnil, preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ani štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 204 ods. 1 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť (§ 42 ods. 3 O.s.p.), to znamená z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo věci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu l. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.