Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/139/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. v trestnej veci obžalovaného H. H. pre prečin podvodu podľa , písm. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.10.2015 v Bratislave takto

rozhodol:

Obžalovaný

H. H., F.. XX.XX.XXXX R. T., Q. T. J., K.. Š. XX,

sa podľa oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. -43 zo dňa 17.10.2013, ktorý mu kládol za vinu spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako bývalý zamestnanec spoločnosti Slovak Lines, a. s. v presne nezistenom čase si zadovážil elektronický prístroj na vydávanie cestovných lístkov patriacich spoločnosti Slovak Lines, a. s., s ktorým následne vykonal plnenia dopravných kariet tak, že v čase od 01.01.2009 do 08.12.2010 v mieste svojho trvalého bydliska pripísal pomocou elektronického prístroja na vydávanie cestovných lístkov na dopravné karty patriace I. T. sumu vo výške 50,- eur, H.B. T. sumu vo výške 50,-eur, J. G. sumu vo výške 498,24 eura, A. U. sumu vo výške 99,90 eura, E. U. sumu vo výške 149,90 eura, D. B. sumu vo výške 501,98 eura, E. B. sumu vo výške 99,90 eura, E. B. sumu vo výške 332,13 eura, S. P.P. sumu vo výške 266, 22 eura, E. H. sumu vo výške 205,60 eura, S. H. sumu vo výške 402,08 eura, H. H. sumu vo výške 498,74 eura, I. S. sumu vo výške 346,80 eura, E. S. sumu vo výške 254,86 eura, E. S. sumu vo výške 69,60 eura, U. J. sumu vo výške 202,28 eura, I. Š. sumu vo výške 45,00 eura, O. Š. sumu vo výške 538,72 eura, E. Q. st. sumu vo výške 160,- eur, E. Q. E.. sumu vo výške 160,- eur, pričom tieto osoby oslovoval s tým, že sa jedná o zľavovú akciu spoločnosti Slovak Lines, a. s., alebo ich oslovoval prostredníctvom tretích osôb, čí spôsobil poškodenej spoločnosti Slovak Lines, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 31, Bratislava škodu v celkovej výške 3.340,27 eura,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa sa poškodená spoločnosť Slovak Lines, a. s., IČO: 35 821 019, Mlynské Nivy 31, 821 09 Bratislava, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného H. H., R. J. D. Ď., J. S. T., J. R. J., J. D. B., J. I.T. S., ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. H. v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní toto svoje zákonné právo nevyužil a urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia . Ku skutku uviedol, že keď v roku 2008 odchádzal zo zamestnania zo Slovak Lines, a. s. odovzdal všetky veci a nie je si vedomý, že by mal strojček na vydávanie cestovných lístkov. Uviedol, že uvedené by ani nemal za potreby, keďže hneď v roku 2009, v januári nastupoval pracovať do rakúskej firmy v Senci, kde zarábal v priemere 900,- eur mesačne v čistom. Uviedol, že keď odchádzal, tak zamestnávateľovi Slovak Lines, a. s. odovzdal všetky veci, ktoré mal pridelené, o čom musel mať výstupné razítka, inak by nemohol z práce odísť. Na otázku prokurátora uviedol, že zo Slovak Lines, a.s. ho kontaktovali, poslali mu papier, že mal precestovaných okolo 500,- eur, na čo obžalovaný odpísal, že to nie je pravda. Ďalej na otázku prokurátora odpovedal, že so svedkom J. sa nerozprával o tom, aby vrátil strojček na vydávanie cestovných lístkov a ani ho nekontaktoval svedok T. ohľadom strojčeka. O strojčeku so svedkom T. ani nerozprával. Ohľadne strojčekov uviedol, že v autobuse bol jeden strojček, ktorý tam bol namontovaný, pričom on robil so strojčekom na slovenské koruny. Tiež uviedol, že ho nikdy nenavštívili svedkyňa Ď., I. J. T. a svedkovi J. žiadny skelet strojčeka nevydal. Ďalej vypovedal, že si nezadovážil elektronický prístroj na vydávanie cestovných lístkov a ani nepripisoval pomocou elektronického prístroja na vydávanie cestovných lístkov na dopravné karty žiadne sumy v období, keď už nepracoval v Slovak Lines, a. s., t. j. v období od 01.01.2009 do 08.12.2010. Na otázku samosudcu uviedol, že neoslovoval žiadne osoby s tým, že by malo ísť o zľavovú akciu spoločnosti Slovak Lines, a. s., a to osobne ani cez tretiu osobu.

Svedkyňa - splnomocnená zástupkyňa poškodenej spoločnosti D. Ď. v prípravnom konaní uviedla, že kontrolou účtov dopravných kariet dňa 08.12.2010 zistili, že na niektorých kartách v priebehu ich používania došlo k fiktívnej elektronickej operácii, keď na jednotlivých dopravných kartách bola pripísaná finančná čiastka nekorektným spôsobom, v dôsledku čoho bol vykázaný nesprávny finančný zostatok na dopravných kartách. Vypovedala, že cestujúci si môže vykonať plnenie dopravnej karty priamo u vodiča, avšak nie vyššou sumou ako 83 eur, pretože toto je maximálny zostatok na dopravnej karte. Na dopravných kartách došlo k plneniu vyššej čiastky ako je 83 eur a taktiež zostatok na niektorých dopravných kartách bol vysoko prekročený. Na základe opisov cestovných lístkov E. D. z jej dopravnej karty zistili, že cestovné lístky boli vydané tým istým vodičom, ktorým bol R. J. E... Tento sa priznal, že plnil dopravnú kartu patriacu E. D., ktorú našiel v autobuse, a to prostredníctvom obžalovaného a potvrdil, že fiktívne plnenie dopravných kariet prebiehalo tak, že on dal obžalovanému napr. 25 eur a obžalovaný mu naplnil kartu na 50 eur. Svedkyňa ďalej vypovedala, že obžalovaný skončil pracovný pomer 31.12. 2008 a pri odchode nevrátil strojček. S prechodom na euro totiž prešli na nové strojčeky a vodiči v čase prechodu mali u seba v autobuse starý aj nový strojček. Svedkyňa tiež uviedla, že pri internom šetrení, keď chodili cestujúci platiť vzniknutú škodu, im bolo jednou cestujúcou povedané, že sprostredkovateľkou plnenia cestovných kariet mala byť I. S., ktorá si tiež dávala plniť dopravné karty u obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že nakoľko jedna z cestujúcich si prišla vybrať zostatok na dopravnej karte, ktorý bol vyšší ako 83 eur, požiadala oddelenie IT o spracovanie zoznamu dopravných kariet, ktoré majú vyšší zostatok. Týchto dopravných kariet bolo asi 70. Celkové plnenie, ktoré zistili ako neoprávnené bolo vo výške 11.422,19 eura. Všetky takto zistené dopravné karty boli zablokované a cestujúci boli listom požiadaní o úhradu sumy, ktorá bola precestovaná, resp. ktorá bola na neoprávnene na dopravnej karte. Nebola im zaplatená suma vo výške 3,340,27 eura. Svedkyňa tiež uviedla, že každý cestujúci, s ktorým sa rozprávala hovoril, že k plneniu dopravnej karty došlo výhodne za polovičnú cenu, t. j. zaplatili napr. 50 eur a na kartu im bolo pripísaných 100 eur, a že dopravnú kartu dali niekomu, ale nechceli uviesť komu. Jedine svedkyňa S. povedala, že dopravnú kartu dala nejakej spolužiačke S.. Svedkyňa tiež uviedla, že jednou z cestujúcich, ktorá bola listom urgovaná, bola I. E. D., ktorá údajne dopravnú kartu stratila a v tom čase bola na materskej dovolenke, takže ju skutočne nemohla ani využívať. Nakoľko sa však robilo šetrenie tejto dopravnej karty bolo zistené, a to podľa cestovných lístkov, že všetky cestovné lístky boli vydané tým istým vodičom a z jedného strojčeka. Išlo o vodiča R. J., ktorý sa pri pohovore u riaditeľa priznal, že našiel dopravnú kartu a túto odovzdal obžalovanému, ktorý mu ju plnil. Svedkyňa tiež vypovedala, že obžalovaný pracoval u nich ako vodič do roku 2009 a zistili, že neodovzdal strojček, ktorým sa plnia dopravné karty. Preto požiadali

R. J., aby sa spojil s obžalovaným, ktorý bol jeho kamarát, aby vrátil tento strojček. H. J. následne doniesol v žltej taške len skelet strojčeka, bez vnútra na ktorom obžalovaný plnil dopravné karty. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že strojčeky boli prepojené navzájom elektronicky, a keby si chcel niekto doplniť sumu na dopravnej karte viac ako je limit, tak strojček vyhlási, že to nie je možné a vyššia platba by tam nebola možná. Oni aj tak zistili, že tam boli vyššie sumy ako 83 eur na dopravných kartách, pričom k ich plneniu mohlo dôjsť len strojčekom, ktorý nebol v ich systéme. Uvedený strojček nikomu nechýbal, lebo staré strojčeky sa k 31.12.2008 vyraďovali, išlo o 260 strojčekov. Keď boli tieto strojčeky odovzdávané, tak práve strojček, ktorý bol v autobuse, na ktorom sa striedali obžalovaný a pán P. nebol odovzdaný. K tomu mohlo dôjsť tak, že tento strojček bol v autobuse a pri ukončení pracovného pomeru obžalovaného na to nikto nemyslel, a pracovníčky pokladne podpísali výstupný list napriek tomu, keďže obžalovaný odovzdal riadne ostatné veci, ako je brašna s lístkami, karta vodiča, zmenné, t. j. hotovosť, ktorú mal, kľúče od skrinky a poslednú tržbu. V čase prechodu na euro sa používali dva strojčeky, a to do 16.1.2019, pričom strojček ostával v autobuse, odovzdával sa spolu s s autobusom medzi vodičmi. Tiež uviedla, že druhý vodič pán P. ukončil pracovný pomer ešte pred obžalovaným, pričom z jeho strany do kontaktu s novým strojčeku dôjsť nemohlo. S novým strojčekom obžalovaný do styku prišiel, lebo už pred 1.1.2009 sa vodiči zacvičovali a postupne sa tieto nové strojčeky dávali do prevádzky, a to ešte pred 1.1.2009. Na nových strojčekoch sa dali platiť aj v korunách aj v eurách, pričom im chýbal strojček starý. Na otázku sudcu svedkyňa uviedla, že na starom strojčeku bolo plnenie dopravných kariet iba v slovenských korunách, a slovenskými korunami boli naplnené hlavne karty obžalovaného a po 1.1.2009 bol zostatok na dopravných kartách prepočítaný automaticky kurzom 30,126 na eurá. Počas platnosti eura sa už podľa jej názoru na dopravnú kartu zapísala platba v eurách.

Svedok S. T. v prípravnom konaní vypovedal, že koncom raka 2011 prišiel za ním jeho podriadený šofér

- svedok J., ktorý mu oznámil, že má podozrenie, že jeho kamarát, ich bývalý šofér - obžalovaný, si nechal strojček, ktorý mal odovzdať pri odchode z firmy, a že s týmto strojčekom nabíja dopravné karty cestujúcim v autobuse. Svedok J. mu tiež povedal, že obžalovaný s ním cestuje v čase svojho voľna na úseku Senec - Trnava a späť v autobuse, pričom stále mal pri sebe nabitú kartu, na ktorej bol vysoký kredit, dokonca uviedol, že tá karta nepatrí jemu, ale nejakej tretej osobe. Ešte v ten istý večer išli za generálnym riaditeľom. Následne išli spolu so svedkom J. do Senca za obžalovaným, nech im vráti predmetný strojček. Počas cesty svedok J. Q.elefonoval obžalovanému, nech pripraví strojček, že idú pre neho. Obžalovaný povedal, že nevie, o čom hovorí, ale nakoniec súhlasil, aby za ním prišiel svedok J.. Svedok T. zatiaľ čakal na autobusovej stanici v Senci. J. sa vrátil do pol hodiny, v ruke mal igelitovú tašku, ktorú mu dal obžalovaný a odovzdal ju svedkovi T. s tým, že svedok J. sa do tašky nepozrel, lebo s tým nechcel mať nič spoločné. Následne sa pozrel do tašky , kde uvidel iba skelet strojčeka. Preto povedal J., nech zavolá obžalovanému. Svedok T. s ním hovoril sám a povedal mu, nech vráti celý strojček, teda aj chýbajúce časti strojčeka, na čo mu obžalovaný povedal, že ostatné veci zo strojčeka spálil. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že J. v Senci, keď išli pre strojček, telefonicky pred ním kontaktoval obžalovaného, pričom telefón bol nahlas, teda počul celý obsah telefonátu, počas ktorého obžalovaný J.Í. povedal, že strojček vráti. Následne potom išiel J. za obžalovaným, a keď sa vrátil mal jednu tašku a v nej skelet strojčeka. J. povedal, že mu obžalovaný dal iba toto s tým, že elektronickú časť obžalovaný spálil. Na druhý deň skelet strojčeka odovzdal svedkyni Ď..

Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 12.2.2013 z č. l. 50. Svedok bol vyzvaný, aby odstránil rozpory ohľadne toho, či telefonoval obžalovanému kvôli elektronickej časti strojčeka. Svedok uviedol, že je to tak ako vypovedal na polícii, že si až teraz spomenul, telefonoval s obžalovaným a on mu povedal, že ostatné veci zo strojčeka spálil.

Svedok R. J. v prípravnom konaní uviedol, že o nekorektnom plnení dopravných kariet sa povrávalo medzi zamestnancami Slovak Lines, a.s.. Keď sa o tom dozvedel, išiel za svojim nadriadeným svedkom T. s tým, že sa dozvedel, že niekto neoprávnene dobíja karty a povráva sa, že je to obžalovaný, ktorý keď mal voľno, s ním cestoval ako cestujúci. Nakoľko sa chcel vyvarovať toho, aby na neho padlo nejaké podozrenie, išli na riaditeľstvo, kde povedal svoje podozrenie ohľadne neoprávneného dobíjania kariet. Došli k záveru, že obžalovaný mohol mať strojček, preto sa svedok J. ponúkol, že zavolá obžalovanému, že ak má strojček, tak nech ho prinesie. Svedok tiež uviedol, že zavolal obžalovanému a povedal mu, že ho podozrievajú z toho, že má strojček a plní karty a ak ho má, tak nech mu ho dá. Obžalovaný mu povedal, nech príde do Senca, že sa porozprávajú. Do Senca išiel so svedkom T., ale s obžalovaným sa stretol sám, nakoľko T. si musel niečo vybaviť. Svedok tiež vypovedal, že sa s obžalovaným stretol neďaleko SAD v Senci na parkovisku. Obžalovaný mu podal čierne igelitové vrece, v ktorom bolo niečo

kovové, nejaké plechy, alebo železá. Dovnútra igelitového vreca sa svedok nepozrel, hodil to do kufra auta a išiel vyzdvihnúť T.. T. vybral vrece z kufra a otvoril ho a následne povedal, že chce hovoriť s obžalovaným. Svedok ho preto vytočil na svojom mobile a ten podal T., ktorý začal do telefónu nadávať obžalovanému. T. si vrece vzal zo sebou do Šamorína, kde býva. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní s tým, že uviedol, že nie on kontaktoval T., ale T. P.ontaktoval jeho s tým, že mu povedal, aby sa skontaktoval s obžalovaným, inak ho vyhodia z práce.

Svedkyňa D. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že nikdy nemala dopravnú kartu a nikdy o ňu spoločnosť Slovak Lines, a. s. ani nežiadala. Uviedla, že autobusom necestuje, pretože jej nevyhovujú spojenia, cestuje autom. Pokiaľ ide o list, ktorý jej mala spoločnosť Slovak Lines, a. s. poslať, na taký si nespomína. Nemá vedomosť o tom, kto mohol zneužiť jej údaje k vystaveniu dopravnej karty, doklady jej nikdy neboli odcudzené.

Svedkyňa I.Ž. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že niekedy v roku 2008 sa v Senci náhodne stretla s bývalou spolužiačkou S. H., ktorá jej povedala, že jej vie dobiť dopravnú kartu so zľavou. Celkovo jej dala dobiť kartu asi tri krát. Dala jej nabiť kartu svoju a dcérinu. Zväčša to bolo tak, že jej dala kartu na víkend a ona jej ju po víkende vrátila nabitú. Raz, mohlo to byť koncom roka 2008 odovzdala H. kartu a následne, keď jej dcéra cestovala autobusom, tak na lístku videla, že má stav na karte vo výške 400 eur. Preto svedkyňa zavolala H., ktorá bola prekvapená, že je tam taká veľká suma. Po nejakom čase sa jej H. ozvala a svedkyňa jej doplatila peniaze, bolo to asi 6.000,-Sk. Svedkyňa tiež uviedla, že ak dala nabiť kartu, tak napr. za 50 eur bola karta nabitá na sumu 100 eur.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä zápisnicou o vydaní veci, menným zoznamom zistených cestujúcich, dokladmi o vybavení dopravných kariet dotknutých cestujúcich, výzvami na úhradu bezdôvodne získaného majetkového prospechu, zoznamom strojčekov, správami na obvinené a odpismi registra trestov.

Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a na základe takto vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu spáchal obžalovaný.

Dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania predmetného trestného činu v danom prípade mala byť predovšetkým svedecká výpoveď svedka R. J., svedka S. T. a svedkyne D. Ď.. Svedok J. vypovedal, že sa medzi zamestnancami povrávalo, že obžalovaný neoprávnene dobíja dopravné karty, a že obžalovaný by mohol mať strojček na dobíjanie, ktorý neodovzdal, keď ukončoval pracovný pomer. Svedok tiež vypovedal, že mu obžalovaný v Senci na parkovisku neďaleko SAD podal čierne igelitové vrece, v ktorom bolo niečo kovové, nejaké plechy, alebo železá. Do vreca sa však nepozrel a toto odovzdal svedkovi T.. Výpovede svedkov T. a Ď. J.ú v podstatných bodoch obsahovo zhodné. Vina obžalovaného zo spáchania predmetného skutku nimi však priamo preukázaná nebola. Z ich výpovedí vyplynulo, že požiadali R. J., aby sa spojil s obžalovaným, ktorý bol jeho kamarát, aby vrátil strojček. Očitými svedkami údajného odovzdania strojčeka však neboli. Obžalovaný uviedol, že keď končil pracovný pomer, tak zamestnávateľovi Slovak Lines, a. s. odovzdal všetky veci, ktoré mal pridelené, o čom musel mať výstupné razítka, inak by nemohol z práce odísť. Tiež uviedol, že svedkovi J. žiadny skelet strojčeka nevydal. Tiež vypovedal, že si nezadovážil elektronický prístroj na vydávanie cestovných lístkov a ani nepripisoval pomocou elektronického prístroja na vydávanie cestovných lístkov na dopravné karty žiadne sumy, a rovnako ani neoslovoval žiadne osoby s tým, že by malo ísť o zľavovú akciu spoločnosti Slovak Lines, a. s., a to osobne ani cez tretiu osobu. Orgánom činným v trestnom konaní a ani súdu sa nepodarilo zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré by, hoci nepriamo, preukazovali vinu obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nerušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorý vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v danom prípade nebolo možné zo žiadneho dôkazu ( alebo súhrnu dôkazov ) vyvodiť nespochybniteľný záver, že by sa obžalovaný takého konania dopustil.

Výsledky dokazovania preukazujú, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., avšak nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutku sa mal dopustiť obžalovaný. V predmetnej veci sa vyskytla tzv. dôkazná núdza, teda napriek vykonaniu všetkých dostupných dôkazov sa nepodarilo dokázať, že skutok spáchal práve obžalovaný. Je potrebné poznamenať, že na vyslovenie oslobodzujúceho rozsudku v zmysle ust. sa nevyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok nespáchal obžalovaný, stačí len pochybnosť o tom, či skutok naozaj spáchal obžalovaný.

V súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného ( in dubio pro reo ), súd obžalovaného spod obžaloby podľa pís. C) oslobodil.

O nároku poškodenej spoločnosti Slovak Lines, a. s. súd rozhodol v súlade s ustanovením a odkázal poškodenú spoločnosť na občianske súdne konanie, nakoľko ide o obligatórny postup v prípade, ak príde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.