Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-42-2022.pdf
PDF · 72.09 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 36284831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX, o vymoženie 268,85 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/2030/2012-18 zo dňa 05.04.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žiadnemu z účastníkov exekučného konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. uložil povinnosť oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 57,17 eura do 3 dni od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že šetrením súdneho exekútora nebol zistený postihnuteľný majetok povinnej a preto rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 Exekučného poriadku.
3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. K zastaveniu došlo z dôvodu, že existuje postihnuteľný majetok. Majetok povinnej preto nestačí ani na trovy exekúcie. Priznaná suma predstavuje celkom sumu 57,17 eura a na úhradu tejto sumy zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený je toho názoru, že v tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Podľa neho je pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne. Súd v napadnutom uznesení konštatoval, že „vyhovel návrhu súdneho exekútora a exekučné konanie zastavil“ bez akejkoľvek konkretizácie, aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácií dospel súdny exekútor a následne aj exekučný súd k záveru, že majetok povinnej nestačí na úhradu trov exekúcie. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie
súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Uviedol, že rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinnej nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, ale pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dodal, že právne relevantnou skutočnosťou je okrem uvedeného aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
6. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 268,85 eura s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1200482596 zo dňa 04.09.2012 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5713046283 zo dňa 14.12.2012 na vymoženie uloženej povinnosti 268,85 eura s príslušenstvom. Dňa 13.06.2017 bolo exekučnému súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým oznámil, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Pretože majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie navrhol, aby v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd exekúciu napadnutým uznesením zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
9. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade exekútor riadne vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinnej postupom podľa § 34 Exekučného poriadku. Ak na základe šetrenia zistil, že v exekučnom konaní nie je možné exekúciu vykonať z dôvodu nemajetnosti povinnej, pretože jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, postupoval správne, ak navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastaviť. Potenciálne okolnosti, ktoré môžu/ nemusia nastať v budúcnosti, nie sú dôvodom pre pokračovanie v exekúcii za stavu, že povinná je nemajetná.
10. Oprávnený poukazuje len na potenciálnu možnosť nadobudnutia majetku povinnej v budúcnosti, je však zrejmé, že vedomosť o existencii konkrétneho majetku podliehajúceho exekúcii povinnej nemá. Oprávnený v odvolaní nenamietal, že zistenia súdneho exekútora nevychádzajú z reálneho stavu, nepreukázal existenciu majetku povinnej, či to, že povinná poberá nejaký príjem, je zamestnaná a pod., o čom by oprávnený mal vedomosť, ale odvolanie je založené iba na tvrdení o možnosti nadobudnúť majetok v budúcnosti vzhľadom na produktívny vek povinnej. Táto hypotetická možnosť na zmenu záveru o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie nepostačuje.
11. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinnej nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, keďže pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Uvedená skutočnosť je významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudne majetok, resp. získa iný príjem, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť, keďže rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej osoby povinnej nezakladá prekážku res iudicatae, t.j. práva oprávneného subjektu v prípade, ak povinná v
budúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté. Táto odvolacia námietka oprávneného preto nie je dôvodná.
12. Odvolací súd na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená od 13.12.2012, pričom od začatia vykonávania exekúcie do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie dňa 15.08.2017, nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že existencia majetku povinnej podliehajúceho exekúcii zistená nebola, preto záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinnej bol opodstatnený.
14. Za daného stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
15. Správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní oprávnený úspešný nebol, povinná a súdny exekútor si trovy odvolacieho konania neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).