Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľa: Z.. R. Y., R. XX, U., zastúpeného: Fox Martens s.r.o., advokátska kancelária, Jozefská 7, Bratislava, proti odporcovi: J.. Z.. H. F., Q. M. XXA, U. o zaplatenie 2.854,77 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 171 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.02.2014 domáhal zaplatenia 2.854,77 Eur spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 01.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.09.2007 uzatvoril ako kupujúci s odporcom ako predávajúcim Kúpnu v zmysle a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,a" ), predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/ XX - orná pôda o výmere 1.821 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území M., obec M., okres Y., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom okresným úradom Y. - katastrálny odbor (ďalej len ,,Nehnuteľnosť") za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 120.892,253 Eur. Počas vybavovania stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na Nehnuteľnosti zistil, že prístupová komunikácia s parc. číslom XXX/ XX, ktorú pred prevodom vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti vybudoval odporca, nie je v súlade s príslušnými normami STN a podľa vyjadrenia Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku bolo potrebné prístupovú komunikáciu rozšíriť na úkor Nehnuteľnosti. V zmysle prvých predpokladov (ešte v roku 2010) sa mala rozšíriť prístupová komunikácia na šírku požadovanú príslušnými normami tak, že v dôsledku rozšírenia predmetnej komunikácie došlo k zabratiu Nehnuteľnosti a jej zmenšeniu o 91,9417 m2. Skutočnosť, že prístupová komunikácia v čase uzatvorenia nespĺňala príslušné normy spôsobovala, že Nehnuteľnosť nespĺňala základné podmienky pre vydanie stavebného povolenia na stavbu na nej. V dôsledku tohto zaslal navrhovateľ odporcovi výzvu na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny dňa 09.09.2010, v ktorej žiadal o primeranú zľavu z kúpnej ceny resp. vrátenie kúpnej ceny vo výške 6.104,01 Eur, čo predstavovalo násobok kúpnej ceny za 1m2 Nehnuteľnosti (66,39 Eur/1 m2) s výmerou pozemku, o ktorú mala byť pôvodne Nehnuteľnosť zmenšená z dôvodu nutnosti rozšírenia prístupovej komunikácie o 91,9417 m2. V reakcii na uvedenú výzvu odporca uviedol, že Nehnuteľnosť nebola prevádzaná ako stavebný pozemok, nakoľko sa jednalo o ornú pôdu. Navrhovateľ uviedol, že pri prevode vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti bolo bezpochyby zrejmé, že sa jednalo o stavebný pozemok čo potvrdzuje i skutočnosť, že prístupová komunikácia medzi pozemkami bola odporcom odčlenená od pôvodnej parcely a následne prevedená na obec za účelom vybudovania

komunikácie s cieľom vytvoriť z nehnuteľnosti stavebný pozemok. Ďalej to potvrdzuje i skutočnosť, že pred prevodom vlastníckeho práva odporca žiadal o stanovisko pre vydanie stavebného povolenia od spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., ktoré následne predložila navrhovateľovi ako dôkaz, že Nehnuteľnosť je stavebný pozemok a taktiež samotný fakt, že po uzatvorení bola už pri prevzatí Nehnuteľnosti navrhovateľom k Nehnuteľnosti vybudovaná funkčná elektrická prípojka ,,NN" (nízke napätie) so samostatne stojacou elektroskriňou pripravenou na namontovanie elektromeru. Obec Zálesie dňa 27.05.2013 vyzvala navrhovateľa na bezodplatný prevod parcely XXX/XX o výmere 43 m2 z dôvodu, že odporcom pôvodne vyčlenená parcela č. XXX/XX určená na vybudovanie prístupovej cesty jej neumožňovala vybudovanie pozemnej komunikácie v parametroch požadovaných príslušnými orgánmi. Navrhovateľ dňa 27.05.2013 s obcou Zálesie uzatvoril darovaciu , predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva z navrhovateľa na obec Zálesie k parcele č. XXX/XX o veľkosti 42 m2, ktorá vznikla rozdelením (geometrickým plánom č. 32/2012) parcely č. XXX/XX o výmere 1.821 m2 na parcely na parcely č. XXX/XX o výmere 43 m2 druh pozemku záhrady a parcelu č. XXX/XX o výmere 1.778 m2 druh pozemku záhrady. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ žaluje odporcu o zaplatenie sumy 2.854,77 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje násobok kúpnej ceny za 1 m2 (66,39 Eur /1 m2) z pozemku o výmere 43 m2, ktorý navrhovateľ musel darovať obci.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že kúpna bola uzatvorená dňa 29.09.2007 a navrhovateľ si uplatnil zľavu z kúpnej ceny listom zo dňa 09.09.2010 t.j. po uplynutí 24 - mesačnej lehoty a teda právo zo zodpovednosti za vady je prekludované. Rovnako je toto právo aj premlčané, nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa navrhovateľ domáha svojho práva na súde bol podaný dňa 11.02.2014 t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Odporca nemal nikdy úmysel navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom poškodiť, avšak nemôže niesť zodpovednosť za ujmu, ktorá navrhovateľovi vznikla a ktorú si mylne uplatňuje ako vadu z kúpnej . Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom ujmy a kúpnou a aj z časového hľadiska je zrejmé, že nehnuteľnosť bola takmer 7 rokov bez akýchkoľvek preukázaných obmedzení užívaná. Výzva obce na darovanie nehnuteľnosti súvisí s konkrétnym stavebným a kolaudačným konaním, v ktorom sa takýto prevod vyžaduje a v súvislosti s ktorým by mala byť riešená aj náhrada za takýto prevod. Podmienky každého stavebného konania sa posudzujú individuálne a podľa platných právnych predpisov v čase takéhoto konania.

Navrhovateľ poukázal na to, že zaplatenia dlžnej sumy sa nedomáha titulom práva zo zodpovednosti za vady podľa § 599 Obč. zákonníka, ktorých preklúziu resp. premlčanie odporca namieta, ale titulom skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku pochybenia odporcu, nakoľko prístupovú komunikáciu pred prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vybudoval odporca a táto nebola v súlade s príslušnými STN a v dôsledku toho nespĺňala základné podmienky pre vydanie stavebného povolania pre stavbu rodinného domu na nej a bolo nevyhnutné ju rozšíriť na úkor nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej . Preto bol vypracovaný geometrický plán, ktorým došlo k odčleneniu parc. č. XXX/XX o veľkosti 43 m2 a navrhovateľ nemal inú možnosť, ako obci Zálesie bezodplatne darovať časť nehnuteľnosti. Obec Zálesie predložila navrhovateľovi návrh na uzatvorenie darovacej ako jediné možné riešenie v danom prípade.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľ v podanom návrhu nepreukázal základné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik majetkovej ujmy, existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom majetkovej ujmy, zavinenie odporcu a súčasne neexistenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z obsahu kúpnej zo dňa 27.09.2007 vyplýva, že odporca ako predávajúci uzavrel s navrhovateľom ako kupujúcim v zmysle , na základe ktorej predávajúci predal a kupujúci kúpil nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 1184 vedenom katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra Senec pre katastrálne územie M., obec M., okres Y. ako pozemok parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 1.821 m2, za kúpnu cenu vo výške 3.642.000 Sk.

Z obsahu čl. III bod 1) vyplýva, že kupujúci vyhlásil, že sa pred uzatvorením prostredníctvom obhliadky nehnuteľnosti oboznámil s jej stavom, k jej stavu nemá žiadne výhrady a v tomto stave nehnuteľnosť i kupuje.

Podľa čl. III bod 3) sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak najneskôr do 31.12.2008 nebude k predmetu možnosť uzavrieť o pripojení - dodávke elektrickej energie, bude kupujúci oprávnený od tejto odstúpiť. Pre tento prípad za predávajúci zaviazal vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu a nahradiť mu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s hypotekárnym úverom na zaplatenie kúpnej ceny za predmet .

Listom zo dňa 09.09.2010 navrhovateľ vyzval odporcu na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny vo výške 6.104,01 Eur z dôvodu, že komunikácia, ktorú pred predajom nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa vybudoval, nie je v súlade s príslušnými normami a je potrebné ju rozšíriť o 91,9417 m2 na úkor nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej . Skutočnosť, že prístupová komunikácia v čase uzatvorenia nespĺňala príslušné normy spôsobovala, že nehnuteľnosť nespĺňala základné podmienky pre vydanie stavebného povolenia pre stavbu na nej a teda sa jedná o právnu vadu nehnuteľnosti.

Na výzvu navrhovateľa odporca reagoval listom zo dňa 07.10.2010, kde uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že nehnuteľnosť bola prevádzaná ako stavebný pozemok nie je v súlade s definíciou podľa kúpnej ani so skutkovým stavom, nakoľko ide o ornú pôdu. Kupujúci sa so stavom nehnuteľnosti pred kúpou oboznámil a nemal k tomuto stavu výhrady.

Z obsahu vyjadrenia k funkčnému využitiu pozemku obecného úradu Zálesie zo dňa 02.07.2007 adresovanú obecným úradom Zálesie navrhovateľovi vyplýva, že na parc. č. XXX/XX a par. č. XXX/XX je výstavba rodinného domu v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Zároveň obecný úrad uviedol, že v uvedenej lokalite nie sú vybudované IS (inžinierske siete) ani komunikácia.

Listom zo dňa 27.05.2013, obec Zálesie vyzvala navrhovateľa na bezodplatný prevod pozemku parcely č. XXX/XX o výmere 43 m2 - záhrady, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 32/2012, do vlastníctva obce Zálesie z dôvodu, že pôvodne vyčlenená parcela č. XXX/XX určená na vybudovanie prístupovej cesty nespĺňala parametre predpísané príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, ako ani parametre stanovené platným územným plánom obce Zálesie. Preto musel byť vypracovaný nový geometrický plán, ktorým došlo k odčleneniu parcely č. XXX/XX, ktorá sa nachádza pod novovybudovanou pozemnou komunikáciou.

Dňa 20.05.2013 uzavrel navrhovateľ ako darca s obcou Zálesie ako obdarovaným darovaciu , predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva darcu v podiele 1/1 k parcele č. XXX/XX o výmere 42 m2, druh pozemku - záhrady, odčlenené z parcely č. XXX/XX o výmere 1.821 m2, druh pozemku - záhrady a to podľa geometrického plánu špecifikovaného za účelom vybudovania cestnej komunikácie na požadovanú šírku podľa schváleného územného plánu obce Zálesie.

Listom zo dňa zo dňa 12.07.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie kúpnej ceny vo výške 2.854,77 Eur z dôvodu zmenšenia nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej uzavretej medzi účastníkmi konania o 43 m2, ktorú musel darovať obci.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2007 kúpil od odporcu pozemok so všetkými náležitosťami, ktoré mali k nemu patriť ako k stavebnému pozemku, t.j. bola tam zavedená elektrina a spevnená neasfaltovaná cesta. To, že pozemok mal byť stavebný, vyplývalo z územného plánu obce ako i jeho funkčného využitia. Následne sa však zistilo, že aby sa mohlo na týchto pozemkoch stavať musí k nim byť vybudovaná prístupová komunikácia pričom spevnená neasfaltovaná cesta, ktorá tam bola, tieto podmienky nespĺňala pretože bola užšia ako mala byť. V roku 2010 bol navrhovateľ obcou vyzvaný k darovaniu časti pozemku o výmere 43 m2 s tým, že v opačnom prípade by nemohli byť v tejto lokalite kolaudované žiadne stavby. Nakoľko časť pozemku, ktorú navrhovateľ kúpil od odporcu, musel darovať obci, vznikla mu škoda, ktorej náhrady sa domáha v tomto konaní.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese poukázal na to, že odporca bol vlastníkom celej lokality, kde skúpil pozemky a následne ich rozparceloval s tým, že tieto predával ako stavebné. Zavinenie na strane odporcu je minimálne v nedbanlivosti, vzhľadom na to, že tieto pozemky pripravoval a v podstate došlo k ich vyčleneniu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Odporca mal zabezpečiť, aby k týmto stavebným pozemkom bola vybudovaná aj prístupová cesta, pokiaľ tieto pozemky predával

ako stavebné a to v takej šírke a takých vlastností ako to vyžadujú príslušné právne predpisy. Je pravdou, že navrhovateľ sa pôvodne od odporcu domáhal zníženia ceny z titulu vád, pretože v tom čase ešte netušil, že obec bude žiadať od neho darovať časť pozemku. V súčasnosti si však uvedenú sumu uplatňuje titulom náhrady škody. Zákon neupravuje, kto musí byť vlastníkom, a kto správcom miestnej komunikácie. Obec Zálesie trvala na tom, aby komunikácia bola zaradená do siete miestnych komunikácií, zároveň ale nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na jej kúpu a jediné možné riešenie bolo darovanie predmetného pozemku obci. Zo strany odporcu došlo k porušeniu minimálne všeobecnej prevenčnej povinnosti, podľa ktorej má každý konať tak, aby sa predišlo vzniku škody. Pôvodne malo byť z navrhovateľovho pozemku odčlenených 91 m2, avšak len v dôsledku aktívnej činnosti navrhovateľa došlo k reálnemu odčleneniu pozemku len o veľkosti 43 m2, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ sa snažil škodu minimalizovať. Navrhovateľ konal tak ako konal iba v dôsledku toho, aby nedošlo ku škode ešte väčšej, pretože v prípade ak by sa z jeho strany neodčlenila určitá časť na vybudovanie komunikácie a komunikáciu by nebolo možné vybudovať, na predmetnom pozemku by vôbec nebolo možné stavať. Navrhovateľ preto spravil iba to, čo bolo nevyhnutné.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany navrhovateľa muselo dôjsť k nejakému omylu, pretože on nerobil žiaden z úkonov, ktoré navrhovateľ uviedol. Odporca dostal 4 pozemky a tieto predal. Nie je developerom, túto činnosť nikdy nevykonával a ani budovanie komunikácií neplánoval. Nárok na zľavu z kúpnej ceny zanikol vzhľadom na jeho preklúziu resp. je už premlčaný. Pre nárok na náhradu škody nie sú splnené žiadne predpoklady vyžadované zákonom pre vznik zodpovednosti za škodu. Ani samotná výška škody nie je uvedená správne, pretože nevychádza z ceny v čase, kedy k nej malo dôjsť. Absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi tým, že odporca asi pred 6 rokmi predal pozemok navrhovateľovi a následným vznikom škody. V danom prípade došlo ku vzniku škody s privolením poškodeného, pretože právny úkon bol vykonaný z jeho strany dobrovoľne, s jeho súhlasom a ešte pred vznikom škody. Poškodený sám disponoval s vecou resp. právom, o ktorom mohol slobodne rozhodovať ako o svojom vlastníctve. Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť. Pokiaľ ide o prístup k pozemkom, resp. vybudovanie niečoho, čo tam malo byť ako prístup, súhlasil s tým, že navrhovateľ si pred kúpou zisťoval právny a aj faktický stav na obci, ale odporca mu nedával žiadne ubezpečenia a ani nemohol. Ak mu obec potvrdila, že na predmetnom pozemku je možné stavať a následne sa zistilo, že to tak nie je, mal si uplatňovať nárok na náhradu škody od obce. Obec nemá právo domáhať sa darovania časti parcely, čo bolo možno riešenie najrýchlejšie, ale nie jediné, pretože nikoho nemožno nútiť k uzavretiu darovacej .

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa , vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

Podľa , , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od odstúpiť.

Právo odstúpiť od má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Podľa , uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), územný plán obce ustanovuje najmä prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť ani titulom náhrady škody ani titulom zodpovednosti za vady predanej veci.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 27.09.2007 navrhovateľ ako kupujúci uzatvoril s odporcom ako predávajúcim kúpnu , predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/XX- orná pôda, o výmere 1.821 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Zálesie, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 120.892,253 Eur. Rovnako nebolo sporné, že medzi navrhovateľom ako darcom a obcou Zálesie ako obdarovaným bola dňa 20.5.2013 uzavretá darovacia , predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva darcu v podiele 1/1 k parcele č. XXX/XX o výmere 42 m2, druh pozemku - záhrady, odčlenené z parcely č. XXX/XX o výmere 1.821 m2, druh pozemku - záhrady a to podľa geometrického plánu špecifikovaného za účelom vybudovania cestnej komunikácie na požadovanú šírku podľa schváleného územného plánu obce Zálesie.

Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.854,77 Eur titulom nároku z vád predanej veci, návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by "vadu" predávanej veci [zistenie, že prístupová komunikácia k nehnuteľnosti v čase uzatvorenia nespĺňala príslušné normy (STN) a nehnuteľnosť nespĺňala základné podmienky pre vydanie stavebného povolenia pre stavbu na nej] vytkol odporcovi najneskôr v lehote do 24 mesiacov od prevzatia veci. Kúpna bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 27.09.2007. Navrhovateľ si uplatnil u odporcu zľavu z kúpnej ceny listom zo dňa 09.09.2010, t.j. po uplynutí 24 mesačnej lehoty v zmysle , čím došlo k preklúzii jeho práva, nakoľko nebolo v stanovenej lehote navrhovateľom uplatnené. Uplynutím 24 mesačnej lehoty došlo nielen k zániku nároku, ale aj k zániku samotného práva. Už len skutočnosť, že došlo k preklúzii práva, zakladá dôvod na zamietnutie žaloby. Avšak aj keby k preklúzii práva nedošlo a navrhovateľ by si právo zo zodpovednosti za vady predanej veci uplatnil v zákonom stanovenej 24 mesačnej lehote, potom by okamihom uplatnenia tohto práva u predávajúceho, ktorý na výzvu navrhovateľa reagoval listom zo dňa 7.10.2010, začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva navrhovateľa zo zodpovednosti za vady na súde. Navrhovateľ svoj návrh podal na súde až 11.2.2014, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu odhliadnuc od toho, že právo navrhovateľa nie je možné priznať už z dôvodu preklúzie, je i táto skutočnosť dôvodom zamietnutia žaloby. Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.854,77 Eur nie je dôvodný ani titulom náhrady škody a to z nasledovných dôvodov. Ust. nevylučuje, ba práve naopak, umožňuje nezávisle od práva zo zodpovednosti za vady uplatňovať si i právo zo zodpovednosti za škodu. Jedná sa o dva nezávislé záväzkové vzťahy, pre ktorých vznik a dôsledky zákon stanovuje osobitne iné hľadiská a premlčacie lehoty. Uvedená skutočnosť však má i ten dôsledok, že sa nemožno domáhať rovnakého plnenia vyplývajúceho zo zodpovednosti za vady, ktoré právo podlieha preklúzii a plnenia vyplývajúceho zo zodpovednosti za škodu. Rozdielnosť právnych úprav oboch inštitútov vyplýva predovšetkým z rozdielnosti cieľov, ktoré sledujú, keď zmyslom zodpovednosti za vady veci je snaha o dosiahnutie optimálnych vlastností predmetu záväzku tak, aby tieto vlastnosti vyhovovali potrebách zmluvných strán, za súčasnej snahy dosiahnuť želaný výsledok činnosťou samotných strán zmluvného vzťahu, a to pokiaľ možno v relatívne krátkom čase, čomu slúži inštitút prekluzívnej lehoty, v ktorej musí byť právo dotknutej strany uplatnené u druhej strany najneskôr. Naproti tomu, v prípade náhrady škody, zákon sleduje reparáciu škody, ktorá dotknutej strane týmto plnením vznikne, ako dôsledok porušenia povinnosti dodať (plniť) bezvadný predmet plnenia. Za škodu však nemožno považovať to, čo zodpovedá právam zo zodpovednosti za vadu veci (napr. čiastka, o ktorú je nižšia hodnota predanej veci namiesto zľavy z

kúpnej ), ak došlo k zániku práv zo zodpovednosti za vady pre nesplnenie včasnej notifikácie vád (R NS ČR ). Napriek tomu, že navrhovateľ deklaroval, že zaplatenia sumy 2.854,77 Eur sa domáha titulom náhrady škody je zrejmé, že výška tejto sumy zodpovedá zníženiu kúpnej ceny, t.j. nároku na zľavu z kúpnej ceny, teda nároku za vady predanej veci, ktoré právo je však v prejednávanej veci prekludované a preto ho nie je možné navrhovateľovi priznať.

Odhliadnuc od uvedeného, treba uviesť, že v prípade škody bol navrhovateľ taktiež povinný preukázať splnenie základných predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti ( ) odporcu za škodu a to:

- protiprávne konanie,

- vznik ujmy v majetkovej resp. v nemajetkovej sfére poškodeného,

- príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom ujmy a

- zavinenie.

Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Ako vyplýva z návrhu navrhovateľa a dôkazov vykonaných v tomto konaní, navrhovateľ uzavrel s odporcom kúpnu dobrovoľne na základe vlastnej vôle, poznajúc stav nehnuteľnosti s tým, že k jej stavu nemal žiadne výhrady a v tomto stave nehnuteľnosť i kúpil. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti, je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa o nesprávne vybudovanej príjazdovej ceste v tomto prípade neobstoja, nakoľko takáto povinnosť odporcovi z kúpnej nevyplývala. Navrhovateľ kúpil pozemok ako ornú pôdu (účel, ktorý sa mal podľa navrhovateľa dosiahnuť uzatvorením nebol v vyjadrený), pričom sám navrhovateľ v vyhlásil, že stav nehnuteľnosti ku dňu kúpy je mu známy. Skutočnosť, že pozemok je stavebným pozemok, vyplývala v čase uzavretia iba z územného plánu obce. To, či je k pozemku vybudovaná prístupová komunikácia alebo nie, je vecou stavebného konania. Skutočnosť, že k pozemku viedla príjazdová cesta ešte neznamená, že táto spĺňa aj podmienky miestnej komunikácie v zmysle . Taktiež je treba uviesť, že územný plán obce vyjadruje najmä prípustnosť, zákaz a funkčné využitie daných plôch. Skutočnosť, že z vyjadrenia k funkčnému využitiu pozemku obecného úradu Zálesie zo dňa 02.07.2007 vyplýva, že stavba rodinného domu na uvedenej parcele je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, nezakladá bezprostredný predpoklad okamžitej možnosti stavby rodinného domu na uvedenom pozemku. So skutočnosťou, že v uvedenej lokalite nie sú vybudované inžinierske siete ani komunikácia sa mal navrhovateľ možnosť oboznámiť už pred uzavretím kúpnej , nakoľko na základe jeho žiadosti mu obecný úrad Zálesie zaslal vyjadrenie k funkčnému využitiu daného pozemku, z ktorého uvedená skutočnosť explicitne vyplývala.

Nedôvodný je v tejto súvislosti aj poukaz právneho zástupcu navrhovateľa na ust. , ktorý ukladá tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, teda povinnosť každého postupovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam tak, aby nezadal príčinu ku vzniku škody. Je možné súhlasiť s tým, že konanie v rozpore s týmto ustanovením je porušením právnej povinnosti v zmysle ust. a teda je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu, avšak aplikácia ust. prichádza do úvahy len vtedy, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Ak bol dodržaný postup stanovený špeciálnou právnou normou, je aplikácia ust. vylúčená. V prejednávanej veci je takouto špeciálnou právnou normou ust. a nasl. , ktoré upravuje práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho z uzatvorenej kúpnej . Povinnosť odporcu vybudovať prístupovú komunikáciu k pozemku navrhovateľa, ako už bolo uvedené vyššie, nevyplývala zo žiadnych ustanovení uzavretej ani zo zákona. V tejto súvislosti je taktiež možné uviesť, že pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že v rámci tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti bol odporca povinný konať tak, aby nedošlo ku vzniku ním deklarovanej škody, potom rovnakú povinnosť mal aj on sám, keď už pred uzavretím vedel (vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku obecného úradu Zálesie zo dňa 02.07.2007), že v uvedenej lokalite nie sú vybudované IS (inžinierske siete) ani komunikácie a napriek tomu uzavrel spoliehajúc sa bez primeraných a opodstatnených dôvodov na to, že predmetný pozemok môže byť bez ďalšieho využitý na stavbu rodinného domu.

Navrhovateľ taktiež tvrdil, že mu vznikla majetková ujma vo výške zmenšenia jeho majetku o časť pozemku (43 m2), ktorý musel darovať obci, za účelom vybudovania príjazdovej komunikácie zavinením odporcu. Túto skutočnosť však nie je možné v žiadnom prípade považovať za zavinenie odporcu. Je

zrejmé, že odporca nemal v úmysle navrhovateľovi spôsobiť škodu a to ani z nedbanlivosti. Navrhovateľ sám a dobrovoľne daroval časť uvedeného pozemku, ktorý bol v jeho vlastníctve obci, čo predchádzalo vzniku ním deklarovanej ujmy a preto je zrejmé, že škoda vznikla navrhovateľovi s jeho privolením. Bez právneho významu sú v tejto súvislosti tvrdenia navrhovateľa o nemožnosti iného riešenia, keď on sám darovaciu uzatvorenú s obcou považuje za platnú.

Odporca taktiež nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom majetkovej ujmy, t.j. uzatvorením kúpnej a následným darovaním nehnuteľnosti. O príčinnú súvislosti ide len v tom prípade, ak konkrétne majetková ujma vznikne ako následok konkrétneho protiprávneho úkonu. Vzťah príčiny musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí ak je len sprostredkovaný.

Navrhovateľ teda žiadnym spôsobom nepreukázal základné náležitosti zodpovednosti za škodu resp. atribúty, na ktorých je zodpovednosť za škodu postavená. Porušenie povinnosti odporcu v tomto prípade nie je daná žiadnou zo skutočnosti, ktoré navrhovateľ v priebehu celého konania uvádzal. Samotný navrhovateľ predložil súdu dôkaz (vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku obecného úradu Zálesie zo dňa 02.07.2007), z ktorého explicitne vyplýva, že na uvedenom pozemku nie sú vybudované inžinierske siete ani komunikácie. Minimálne na základe tejto skutočnosti mal a mohol o možnom probléme s prístupovou cestou vedieť. A tak ako si do kúpnej účastníci konania zakomponovali možnosť odstúpenia navrhovateľa od (článok III bod 3) v prípade nemožnosti uzavretia o pripojení elektrickej energie, mali rovnako možnosť zahrnúť do tejto aj povinnosť odporcu ako predávajúceho vybudovať k prevádzanému pozemku príjazdovú komunikáciu. Táto povinnosť však odporcovi nevyplývala ani zo ani zo žiadneho právneho predpisu. Pokiaľ teda odporca túto povinnosť nemal, nemohol sa dopustiť ani jej porušenia. Taktiež treba uviesť, že územný plán obce nie je žiadnym spôsobom záväzný a nemožno z neho vyvodzovať zodpovednosť odporcu za škodu. Územný plán obce ustanovuje najmä prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch [ ]. To, že územný plán ustanovuje takúto možnosť resp. využitie pozemku bezprostredne neznamená, že na uvedenom pozemku je možná okamžitá výstavba rodinného domu. Územný plán hovorí o možnosti využitia daného pozemku ako takého, nehovorí o podmienkach, ktoré bude ešte treba splniť na to, aby stavebník mohol na pozemku stavať.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania odporcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 171 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne, dvojmo. ( )

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.