Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/58/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľky: T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, Košice, proti odporcovi: JuMark s.r.o., so sídlom Národná trieda 63, Košice, IČO: 44 334 087, zastúpený: KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, Košice, v konaní o návrhu navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie sumy 12.782,42 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

U r č u j e, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Terasa, ako byt č. XX v bytovom dome č. súpis. XXXX na parc. č. XXXX/X, nachádzajúcom sa na S. Č.. X v Košiciach a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1115/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadenia bytového domu č. súpis. XXXX na parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa na S. Č.. X v Košiciach.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi sumu 12.782,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 12.782,42 Eur od 22.2.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí v konaní vo vylúčenej veci, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 15.2.2012, po jeho doplnení písomným podaním doručeným súdu dňa 30.3.2012, sa navrhovateľka proti odporcovi pôvodne domáhala 1/ "zrušenia vlastníckeho práva odporcu" k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo 14575 pre katastrálne územie Terasa ako byt číslo XX na X. poschodí obytného domu číslo súpisné XXXX na parcele číslo 1872/5, na S. X v Košiciach a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1115/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu číslo súpisné 1112, na parcele číslo 1872/5 (ďalej tiež len "nehnuteľnosti"), 2/ zaplatenia peňažnej sumy spolu 2.356,- Eur (1.896,- Eur +60,- Eur + 400,- Eur) a 3/ určenia vlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam (tento návrh pôvodne vymedzený formuláciou "aby vlastnícke právo do katastra nehnuteľností prešlo v prospech žalobkyni" spresnila navrhovateľka na pojednávaní dňa 21.1.2013). Na odôvodnenie takto uplatnených nárokov navrhovateľka v návrhu opísala postupnosť faktických a právnych úkonov, na základe ktorých v konečnom dôsledku došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k nehnuteľnostiam z jej osoby na odporcu; v tejto súvislosti poukázala v podstatnom predovšetkým na to, že pôvodne prevzala záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., splnenie ktorého bolo zabezpečené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tejto spoločnosti, že v obave o možnú stratu bytu na odporučenie svojej bývalej kolegyne vstúpila do rokovania s odporcom ohľadne poskytnutia pôžičky, majúcej poslúžiť na splnenie záväzkov voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., že dňa 16.12.2009 navrhovateľka išla do spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. spoločne s konateľom spoločnosti odporcu Ing. G. T., ktorý sa ponúkol navrhovateľku odviezť a vybaviť pre ňu zľavu, že pri tejto príležitosti pracovník spoločnosti MAXIMA FINANCE

s.r.o. vypočítal a navrhovateľka z vlastných prostriedkov, získaných od syna, zaplatila dlžnú sumu na istine a príslušenstve, že vystavené príjmové pokladničné doklady i kvitanciu pre účely výmazu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností odovzdala konateľovi odporcu, ktorý uviedol, že si musí niečo overiť a prepočítať s tým, že niečo spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. platil aj on, o čom však navrhovateľka vedomosť nemala, že na druhý deň spoločne navštívili notára, pričom cestou k nemu sa s konateľom odporcu "opäť" dohodli na zábezpeke ( v tejto súvislosti zároveň uviedla, že splátky určila vo výške 170,- Eur); že na notárskom úrade jej boli predložené písomnosti, ktoré podpísala avšak žiadnu z nich neobdŕžala, že jednou z týchto písomností bola kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností na odporcu za kúpnu cenu stanovenú odporcom na sumu 12.783,- Eur, ktorú však v rozpore s obsahom zmluvy odporca navrhovateľke v hotovosti pri jej podpise neuhradil, že nasledujúceho dňa (17.12.2009) na základe žiadosti navrhovateľky smerujúcej k odovzdaniu dokladov a zmluvy, jej konateľ odporcu predložil kúpnu zmluvu s dátumom 17.12.2009 na základe ktorej mala navrhovateľka nehnuteľnosti odkúpiť späť za kúpnu cenu 24.510,45 Eur, splatnú v mesačných splátkach po 291,- Eur s tým, že požadované písomnosti navrhovateľke odovzdané odporcom neboli a ani neskôr odporca nezdokladoval aby spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. za navrhovateľku niečo plnil, že navrhovateľka napriek tomu že kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2009 nepodpísala (resp. ako uviedla na inom mieste - " nebola podpísať na notárskom úrade") dohodnuté splátky, vrátenia ktorých v celkovej sume 1.896,- Eur sa v konaní tiež domáhala, odporcovi nepravidelne uhrádzala, keďže mala o byt záujem, pričom z dôvodu nepravidelného uhrádzania splátok odporca od Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 odstúpil a pristúpil k vyprataniu bytu cestou exekučného konania, ktoré však bolo pre neprípustnosť zastavené a následne s konateľom odporcu došlo k uzavretiu podnájomnej zmluvy, ktorú konateľ odporcu vypovedal. Navrhovateľka tvrdila, že uvedeným postupom bola odporcom uvedená do omylu.

Odporca pôvodne v konaní uplatnené nároky navrhovateľky neuznal. Na svoju obranu namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tvrdiac, že odporca je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník už 3 roky, pričom právny titul nadobudnutia nehnuteľností navrhovateľka nijak nenapadla. Tvrdil, že dňa 16.12.2009 navrhovateľka previedla na odporcu nehnuteľnosti z dôvodu, že odporca "prevzal dlh" navrhovateľky voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., že následne odporca vyšiel navrhovateľke v ústrety tým, že uzavretím Kúpnej zmluvy dňa 17.12.2009 jej umožnil nehnuteľnosti nadobudnúť späť po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny v splátkach, že nakoľko navrhovateľka dohodnuté splátky neplatila, odporca od Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 odstúpil. Skutočnou vôľou účastníkov pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 16.12.2009 bolo podľa tvrdenia navrhovateľa vymeniť vec za peniaze, pričom až po uzavretí tejto zmluvy (po prejavení tejto vôle v rámci toho istého stretnutia), došlo medzi účastníkmi k ďalším jednaniam, kedy odporca ponúkol navrhovateľke odkúpenie nehnuteľností za kúpnu cenu splatnú v 84 splátkach. Nakoľko Kúpna zmluva zo dňa 16.12.2009 je úplná z hľadiska všetkých náležitosti vyžadovaných zákonom, je podľa názoru odporcu platným právnym úkonom, rovnako ako i Kúpna zmluva zo dňa 17.12.2009

Rozsudkom zo dňa 17.6.2013 súd určil vlastnícke právo navrhovateľky k nehnuteľnostiam, zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 400,- Eur, v časti o zaplatenie sumy 1.956,- Eur vylúčil vec na samostatné konanie a v prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľky zamietol. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa 16.12.2014 rozsudok zo dňa 17.6.2013 v časti výroku, ktorým súd určil vlastnícke právo navrhovateľky, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd vytkol prvostupňového súdu len procesné pochybenie, spočívajúce v odňatí možnosti odporcovi vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a uložil v ďalšom konaní poskytnúť odporcovi priestor na vyjadrenie sa k všetkým vykonaným dôkazom a následne vo veci opätovne rozhodnúť. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení iné procesné pochybenie súdu prvého stupňa nekonštatoval a nevytkol mu ani nedostatky v smere správnosti skutkových záverov či spôsobu právneho posúdenia veci. Odvolací súd zároveň odvolanie odporcu proti výroku o vylúčení veci o zaplatenie sumy 1.956,- Eur na samostatné konanie, odmietol a nakoľko ostatné výroky rozsudku zo dňa 17.6.2013 neboli odvolaním napadnuté, predmetom tohto konania ostal nárok navrhovateľky smerujúci k určeniu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom vec o zaplatenie sumy 1.956,- Eur sa stala predmetom samostatného konania, vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. . V ďalšom konaní odporca zmenil svoje procesné stanovisko k uplatnenému nároku navrhovateľky a stotožniac sa so skutkovými závermi a spôsobom právneho posúdenia veci súdom podľa jeho rozsudku

zo dňa 17.6.2013, v podstatnom v tom, že prevodom nehnuteľností na odporcu sa v skutočnosti sledovalo zabezpečenie záväzku navrhovateľky vrátiť mu požičané peniaze, s určením vlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam súhlasil, s tým, že zároveň si vzájomným návrhom, doručeným súdu dňa 2.3.2015, uplatnil v konaní proti navrhovateľke nárok na vrátenie peňažnej pôžičky v sume 12.782,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne, počnúc druhým dňom po doručení písomnej výzvy na vrátenie pôžičky navrhovateľke. Navrhovateľka vzájomný návrh odporcu v konaní neuznala a bránila sa proti nemu v podstatnom namietaním neexistencie písomnej zmluvy o pôžičke, popieraním skutočnosti prevzatia peňazí od odporcu, v tejto súvislosti tiež aby podpísala „výdavkový“ pokladničný doklad a poukazom i na obsah písomného potvrdenia zo dňa 19.9.2011, v ktorom odporca potvrdil, že navrhovateľka si voči nemu splnila všetky záväzky.

Navrhovateľka vo svojich tvrdeniach v priebehu konania doplnila a spresnila opis rozhodujúcich skutočností v návrhu. V podstatnom tiež uviedla, že po tom čo sa zmienila svojej bývalej kolegyni p. U. o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o., kontaktoval ju konateľ spoločnosti odporcu Ing. G. T., s ktorým sa následne aj stretla v bytovom dome na S. X v Košiciach, že konateľ odporcu jej povedal, že za ňu voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. vyplatí dlh, v tejto súvislosti, že má vedomosť o tom, že dlžníci tejto spoločnosti prichádzajú o byty, pričom utvrdil ju v tom, že voči nemu takéto obavy mať nemusí. Navrhovateľka ďalej uviedla, že už pri tomto stretnutí jej konateľ odporcu povedal, že dôjde k "zabezpečeniu bytu", teda že rovnako ako spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o. i odporca "bude mať byt napísaný na seba" z dôvodu, že sa môže stať všetko. S uvedeným, ako navrhovateľka uviedla, "samozrejme súhlasila". Zároveň sa s konateľom odporcu dohodli na tom, že nasledujúceho dňa pôjdu spoločne do spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., kde mal konateľ odporcu pre navrhovateľku "vybaviť zľavu" skrz svojej známosti s konateľom tejto spoločnosti. Po tomto stretnutí navrhovateľka, ako uviedla, informovala svojho syna o svojom záväzku, o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu i o zámere vyrovnať pôžičku voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. z prostriedkov od inej spoločnosti, za súčasného zabezpečenia bytom, na čo podľa tvrdenia navrhovateľky jej syn poskytol peňažnú pôžičku v sume 15.000,- Eur z prostriedkov, ktoré dostal od starých rodičov a ktoré mal dovtedy doma. Dňa 16.12.2009 spoločne s konateľom odporcu išli do spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., kde s ňou za túto spoločnosť jednal svedok Z. Z.. Konateľa odporcu si podľa tvrdenia navrhovateľky v spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. nevšímali a on tam s nikým nejednal. Tu došlo k vypočítaniu celkového dlhu a takto vyčíslenú sumu navrhovateľka oproti vystaveniu písomných dokladov (príjmových dokladov, dohody o skončení zmlúv o pôžičke a kvitancie) zaplatila. Urobila tak z vlastných prostriedkov, pričom i keď konateľ odporcu jej tvrdil, že niečo zaplatil i on, uvedené potvrdiť nevie, preto, že to nevidela a odporca jej o tom nikdy písomný doklad nepredložil. Všetky, spoločnosťou MAXIMA FINANCE s.r.o. vystavené, doklady odovzdala navrhovateľka v ten istý deň konateľovi odporcu, ktorý o ne požiadal z dôvodu spočítania "koľko bolo zaplatené dokopy" V ten istý deň konateľ odporcu telefonicky kontaktoval navrhovateľku, povedal jej, že spoločne musia ísť k notárke "podpísať zábezpeku" s odôvodnením, že za navrhovateľku niečo platil spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. Na to spoločne s konateľom odporcu išli k notárovi, kde jej boli na podpis predložené "nejaké zmluvy", z ktorých obsahu vyplývalo, že s odporcom medzi sebou dohadujú zábezpeku. Tieto písomnosti následne navrhovateľka podpísala, na žiadnej z nich však nebolo uvedené, že sa jedná o kúpnu zmluvu. Nasledujúceho dňa konateľ odporcu priniesol navrhovateľke Kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2009 a nechal jej 2 jej vyhotovenia. Príjmové doklady podľa tvrdenia navrhovateľky konateľ odporcu nepriniesol. Po odchode konateľa odporcu si navrhovateľka Kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2009 prečítala a zistila, že má "vlastne kupovať vlastný byt". To jej ako uviedla nesedelo a preto zmluvu nepodpísala. Na inom mieste (na dotaz súdu) v tejto súvislosti uviedla, že zmluvu jej konateľ odporcu predložil opatrenú už jej podpisom napriek tomu, že zmluvu nepodpisovala. Následne konateľ odporcu žiadal od navrhovateľky splácanie splátok podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 vo výške 291,79 Eur mesačne, čo navrhovateľka istý čas i robila, nakoľko nemala iné možnosti kde bývať. Až s odstupom času sa podľa jej slov zamýšľala nad tým, prečo by vôbec niečo mala odporcovi platiť, preto si cestou katastra nehnuteľností a spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. zabezpečila písomnosti, z ktorých zistila, že odporca od nej žiada zaplatiť peniaze, ktoré spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. zaplatila sama a že odporca žiada zaplatiť skoro dvojnásobok zaplatenej sumy. Navrhovateľka poprela prijatie akejkoľvek peňažnej sumy od odporcu s tvrdením, že pokladničný doklad predložený v konaní odporcom na preukázanie prijatia sumy 12.782,42 Eur navrhovateľkou dňa 16.12.2009, nepodpísala. Na pojednávaní dňa 20.5.2013 sa navrhovateľka vyjadrila, že dňa 17.12.2009 konateľ odporcu od nej žiadal mimo Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2007 i príjmové pokladničné doklady. Rozpor so svojimi predchádzajúcimi

vyjadreniami v tom, že konateľovi odporcu príjmové doklady odovzdala dňa 16.12.2009 (po návrate so spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. ich vybrala s kabelky a odovzdala konateľovi odporcu) a že nasledujúceho dňa ich konateľ odporcu napriek jej žiadosti nepriniesol, navrhovateľka nevedela vysvetliť s odôvodnením, že sa na uvedené už presne nepamätá.

Konateľ spoločnosti odporcu Ing. G. T. v konaní najprv tvrdil, že "byt" (nehnuteľnosti) riadne kúpil, zaviedol ho do účtovníctva a chcel ho využívať na podnikanie. Uviedol v tejto súvislosti, že sa dozvedel o predaji bytu navrhovateľky (od koho uviesť nevedel), že na to kontaktoval spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o., ktorá vyčíslila sumu, po zaplatení ktorej je ochotná "uvoľniť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva", že prvý krát sa s navrhovateľkou stretli dňa 16.12.2009 v spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., pričom dovtedy sa nepoznali, že napriek tomu, že to bol ich prvý kontakt, obaja vedeli čo sa bude diať, že s navrhovateľkou sa dohodlo, že vyčíslená suma dlhu bude predstavovať kúpnu cenu za prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na odporcu, že na základe tejto dohody odovzdal navrhovateľke oproti písomnému potvrdeniu sumu 12.783,- Eur a po zaplatení tejto peňažnej sumy s navrhovateľkou podpísali vopred ním pripravenú kúpnu zmluvu. Osobné údaje o navrhovateľke a údaj o výške záväzku navrhovateľky, potrebné na vyhotovenie tejto zmluvy boli odporcovi poskytnuté spoločnosťou MAXIMA FINANCE s.r.o. Následne po uzavretí kúpnej zmluvy ako on, tak aj navrhovateľka v priestoroch spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., zotrvali ešte približne 2 hodiny z dôvodu potreby prepočítania zaplatenej peňažnej sumy a vyhotovenia písomných dokladov, pričom vtedy navrhovateľka s poukazom na svoj zdravotný stav a na to, že býva spoločne so synom, mala konateľovi odporcu povedať, že v byte na S. X v Košiciach chce ďalej bývať a tento chce preto od odporcu kúpiť späť. Na druhý deň po tom sa odporca rozhodol nehnuteľnosti navrhovateľke predať, na inom mieste uviedol, že ponúkol navrhovateľke dve alternatívy, a to, uzavretie nájomnej zmluvy alebo spätné odkúpenie bytu, z ktorých si navrhovateľka vybrala v poradí druhú, a tak dňa 17.12.2009 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností na navrhovateľku za kúpnu cenu splatnú v mesačných splátkach, ktoré v sebe zahŕňali okrem úroku tiež platbu inkasa a nájomného s tým, že až po zaplatení poslednej z dohodnutých splátok bolo možné na základe tejto zmluvy povoliť vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľky. Dohodnuté mesačné splátky však navrhovateľka podľa tvrdenia odporcu riadne neplatila. Konateľ spoločnosti odporcu tvrdil, že kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2006 ako aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.12.2009 na sumu 12.782,42 Eur podpísala navrhovateľka osobne v jeho prítomnosti. V priebehu konania odporca ustúpil od takéhoto spôsobu prezentovania rozhodujúcich skutočností a v podstatnom tvrdil, že navrhovateľke požičal peňažnú sumu 12.782,43 Eur a že prevodom vlastníckeho práva k bytu sa sledovalo len zabezpečenie splnenia záväzku navrhovateľkou. Nakoľko čas splatnosti pôžičky nebol dohodnutý, odporca požiadal navrhovateľku o vrátenie peňazí listom, doručeným jej 20.2.2015. V ostatnom, ako bolo konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, stotožnil sa odporca so skutkovými závermi a so spôsobom právneho posúdenia veci súdom v jeho pôvodnom rozsudku zo dňa 17.6.2013.

Mimo výsluchu účastníkov, na preukázanie v konaní sporných skutočností, predovšetkým tiež okolností, za ktorých vo vzťahu k tým istým nehnuteľnostiam došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dvoch kúpnych zmlúv dňa 16.12.2009 a dňa 17.12.2009, súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom písomností predložených účastníkmi a zabezpečených súdom a výsluchom svedka Z. Z..

Svedok Z. Z. ( pracovník spoločnosti spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o. v pozícii riaditeľa oddelenia starostlivosti o klienta) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 17.6.2013 v podstatnom uviedol, že záležitosti týkajúce sa realizácie právneho vzťahu medzi spoločnosťou MAXIMA FINANCE s.r.o a navrhovateľkou, včítane skončenia tohto právneho vzťahu a splnenia peňažných záväzkov navrhovateľkou dňa 16.12.2009 vybavoval osobne, že navrhovateľka si svoje záväzky voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., vyplývajúce z dvoch zmlúv o pôžičke riadne neplnila (k 12/2009 bola v omeškaní so zaplatením 8 splátok z jednej zo zmlúv o pôžičke a 7 splátok z druhej zo zmlúv o pôžičke), že z tohto dôvodu listom zo dňa 26.8.2009 a následne tiež listom zo dňa 3.12.2009 táto spoločnosť požiadala navrhovateľku o stretnutie, že po doručení v poradí druhej výzvy navrhovateľka telefonicky oznámila spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., že hodlá zmluvy o pôžičke predčasne ukončiť, že na to sa dňa 16.12.2009 navrhovateľka spoločne s konateľom odporcu dostavila do sídla spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., kedy svoje záväzky z oboch zmlúv o pôžičke, vopred pred týmto stretnutím už vypočítané a navrhovateľke oznámené, splatila. Svedok uviedol, že vnímal ako pri spoločnom stretnutí konateľ odporcu odovzdal navrhovateľke peňažnú sumu, z ktorej následne navrhovateľka splnila svoje záväzky voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. Svedok poprel, aby pred stretnutím dňa

16.12.2009 mal osobný, telefonický alebo korešpondenčný kontakt s konateľom spoločnosti odporcu, v tejto súvislosti uviedol, že prvý krát konateľa spoločnosti odporcu videl až na označenom stretnutí. Celé stretnutie podľa svedka trvalo približne 20 minút pričom po celý čas boli navrhovateľka a konateľ spoločnosti odporcu v jeho kancelárii. Po prepočítaní peňazí a podpísaní potrebných písomností, boli všetky doklady odovzdané len navrhovateľke, pričom odovzdaním dokladov bolo spoločné stretnutie ukončené. Svedok poprel aby spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o. poskytla konateľovi spoločnosti odporcu osobné údaje o navrhovateľke a tiež údaje o stave jej záväzkoch.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 (čl. 13) súd zistil, že na jej základe došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (časť I zmluvy ) z navrhovateľky na odporcu za kúpnu cenu 12.783 ,- Eur (časť II zmluvy), k zaplateniu ktorej podľa vyhlásenia navrhovateľky ako predávajúcej v časti III zmluvy malo dôjsť v hotovosti v deň podpísania kúpnej zmluvy. Na základe spoločného návrhu oboch účastníkov, doručeného katastrálnemu úradu dňa 16.12.2009, bývalá Správa katastra Košice rozhodnutím zo dňa 10.2.2010 pod č. V 9715/09 povolila na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 do katastra nehnuteľností vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech odporcu. Uvedené súd zistil z označeného rozhodnutia bývalej Správy katastra Košice (čl. 87). Z výpisu z LV č. 14575 pre kat. úz. Terasa mal súd za preukázané, že odporca ja ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností evidovaný i v súčasnosti. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 (čl. 33) súd zistil, že ňou odporca v hmotnoprávnej pozícii predávajúceho previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporkyňu ako kupujúcu za kúpnu cenu 24.510,45 Eur, k zaplateniu ktorej podľa dohody zmluvných strán malo dôjsť v 84 mesačných splátkach po 291,79 Eur s tým, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľkou malo dôjsť až úplným zaplatením všetkých z dohodnutých splátok (Článok III zmluvy). V článku IV zmluvy sa účastníci dohodli na užívaní prevádzaných nehnuteľností navrhovateľkou s povinnosťou uhrádzať všetky náklady s tým spojené. Vo svojom Článku VI bod 1 zmluva upravovala právo odporcu od zmluvy odstúpiť v prípade včasného neuhradenia niektorej zo splátok kúpnej ceny, v prípade neuhradenia zálohových platieb spojených s užívaním bytu a v prípade neuhradenia nedoplatku na základe vyúčtovania poskytovateľmi služieb, a to ani v dodatočnej 14 dňovej lehote na základe upozornenia odporcu (Článok VI bod 2 zmluvy). Navrhovateľka v konaní podpísanie Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 síce popierala, vychádzajúc z rozporných tvrdení ohľadne tejto skutočnosti samotnej navrhovateľky, keď uviedla tiež, že konateľ odporcu jej túto zmluvu predložil už s jej podpisom, na inom mieste zase, že túto zmluvu "nebola podpísať na notárskom úrade" a v trestnej veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom PZ, Úradom justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: X.-XXXX/X-X.-E.-XXXX v rámci svojho výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 21.10.2010 (zápisnica čl. 1 pripojeného vyšetrovacieho spisu) uviedla, že Kúpnu zmluvu zo dňa 16.12.2009 a tiež Kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2009 "v oboch prípadoch podpisovala dobrovoľne bez nátlaku" a v rámci svojho výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 16.6.2011 (zápisnica čl. 22 pripojeného vyšetrovacieho spisu) dokonca podpísanie Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 výslovne potvrdila "... tam som podpísala kúpnu zmluvu, kde už môj byt pri predáva späť firma JUMARK s.r.o. za sumu 24.510,45 Eur...", zohľadňujúc, že skutočnosť uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 navrhovateľka i výslovne vyhlásila pred notárom JUDr. Z. Z., o čom dňa 24.5.2010 pod č. N 164/2010, Nz 18299/2010 bola spísaná notárska zápisnica (čl. 173 pripojeného vyšetrovacieho spisu) a v reakcii na odstúpenie odporcu od kúpnej zmluvy v liste zo dňa 22.4.2010 (čl. 223 pripojeného vyšetrovacieho spisu) v súvislosti s realizáciou tejto zmluvy mimo iného tiež uviedla "áno, je pravdou, že som sa podpisom zaviazala, ale žiadna zmluva nie je platná ak je nad rámec zákona..." a prihliadajúc tiež na to, že navrhovateľka na základe tejto zmluvy odporcovi fakticky plnila dohodnuté splátky a kúpnu zmluvu, podpísanú na oboch zmluvných stranách sama predložila v tomto konaní a tiež vyšetrovateľovi v označenom trestnom konaní, súd tvrdeniu navrhovateľky, že Kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2009 nepodpísala, neuveril. Takto súd neuveril ani tvrdeniu navrhovateľky, o tom, že dňa 16.12.2009 splnila svoj záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. z vlastných prostriedkov, v spojitosti s tým, tiež, že od odporcu v tento deň žiadne peniaze neprijala. Je predovšetkým logicky nepredstaviteľné, aby navrhovateľka bez akéhokoľvek protiplnenia previedla na odporcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorými je naviac zabezpečená jej bytová potreba a je prinajmenšom neobvyklým tiež, aby navrhovateľka na jej pomery vysokými mesačnými splátkami splácala záväzok, za ktorý by jej reálne nebolo poskytnuté ekvivalentné protiplnenie. Navrhovateľka takéto svoje správanie, pokiaľ by peniaze od odporcu skutočne neprijala, alebo tento by za navrhovateľku neplnil záväzok jej veriteľovi, v priebehu konania nevedela zmysluplne vysvetliť a naopak ako súd zistil, v inom konaní tvrdila v tejto súvislosti pravý opak. Z vyšetrovacieho spisu v trestnej veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom PZ, Úradom justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: ORP-2311/3-OJP-KE-2010 súd zistil, že v podaní zo dňa 26.11.2010 (čl. 7 vyšetrovacieho spisu) navrhovateľka uviedla „Bývalá kolegyňa ma

zoznámila so spoločnosťou Jumark s konateľom a spoločníkom, ktorí za mňa vyplatili úver v spoločnosti Maxima Finance“. Vo svojej svedeckej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 16.6.2011 podľa zápisnice (čl. 22 vyšetrovacieho spisu) navrhovateľka uviedla „... s firmou Jumark som podpísala prostredníctvom konateľa Ing. T. zmluvu o prevzatí pohľadávky tou formou, že firma Jumark s.r.o. za mňa uhradí všetky nedoplatky ako aj úroky z pôžičky Maxima Finance ako aj uhradí ostávajúcu dlžnú čiastku a to bolo 12.783,- Eur. O tomto sme spísali kúpnu zmluvu, ja som však chcela aby táto zmluva nebola kúpna ale aby to bola zmluva o pôžičke, kde zálohom bude môj byt s tým, že budem platiť maximálne 166,- Eur“. V odpovedi na otázku prečo sa zaviazala platiť tak veľkú sumu mesačne navrhovateľka uviedla „bála som sa, že odo mňa bude jednorazovo vymáhať peniaze, ktoré firma Jumark zaplatila Maxima Finance“ a na otázku prečo nechala odporcu uhradiť pozdĺžnosti navrhovateľka uviedla “ bola som sprostá, že som to podpísala, ja som nechcela robiť problémy, keď to už bolo dohodnuté, ja som im verila. Všetky okolnosti boli dohodnuté ústne. My sme si ústne dohodli len vyplatenie môjho dlhu v Maxima Finance“. Na inom mieste sa navrhovateľka vyjadrila tiež „ ...ja som zaplatila niekoľko splátok, ktoré však nedosahujú v súhrnej výške sumu, ktorú za mňa uhradila firma Jumark“. V dodatku k námietkam proti exekúcii zo dňa 20.10.2010 (čl. 202 vyšetrovacieho spisu) navrhovateľka uviedla „Pravda je taká, že spol. Jumark s.r.o. vyplatila pohľadávku za mňa spol. Maxima Finance s.r.o. čo táto spoločnosť dokladovala písomným dokladom o vinkulácii“, na inom mieste tiež „Ja som nadobudla dojem, že zo strany Jumark dochádza ku konaniu úžerníctvo, žiadajú odo mňa 100% viac ako za mňa zaplatili.“ a na inom mieste v tejto súvislosti tiež „budem sa snažiť získať úver a vyplatím kúpnu cenu 12.783,- Eur aby spoločnosť (pozn. súdu: spoločnosť odporcu) nebola škodná a byt si ponechám...“. Naproti nápadnej nelogičnosti a zrejmej vnútornej rozpornosti tvrdení samotnej navrhovateľky, skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a konateľom spoločnosti odporcu došlo k odovzdaniu a prevzatiu peňažnej sumy na spoločnom stretnutí dňa 16.12.2009 v konaní priamo svedecky potvrdil svedok Z. Z., ktorý v tejto súvislosti naviac tiež uviedol, že práve z týchto peňazí navrhovateľka splnila svoj záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. Výška tohto záväzku bola v konaní objektivizovaná príjmovými pokladničnými dokladmi (čl. 159 až 160 a čl. 162 až 163), ktorými spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o. potvrdila prijatie peňažných súm spolu v sume 12.782,43 Eur (66,39 Eur; 2.655,51 Eur; 960,33 Eur; 3.255,- Eur; .815,44 Eur; 526,92 Eur ; 663,90 Eur; 1.838,94 Eur) od navrhovateľky dňa 16.12.2009.Uvedenú skutočnosť za spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o. potvrdil v liste zo dňa 11.2.2013 (čl. 148) konateľ tejto obchodnej spoločnosti, v ktorom zároveň uviedol, že za túto spoločnosť vo veci ukončenia zmluvného vzťahu s navrhovateľkou jednal svedok Z. Z.. V tejto sume (presne v sume 12.782,42 Eur) spoločnosť odporcu podľa zistenia súdu vyhotovila príjmový pokladničný doklad majúci potvrdzovať prijatie tejto peňažnej sumy navrhovateľkou (čl. 174) a v tejto výške (presne v sume 12.783,- Eur) sa účastníci dohodli na kúpnej cene za prevod nehnuteľností na odporcu v Kúpnej zmluve zo dňa 16.12.2009. Na základe uvedených skutočností súd skutkovo uzavrel, že dňa 16.12.2009 navrhovateľka od odporcu prijala peňažnú sumu 12.782,43 Eur, z ktorej zaplatila svoj peňažný záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. v rovnakej výške. Z dokladov o hotovostných vkladov (čl. 11, čl. 15 až 17, čl. 67 a čl. 68) súd zistil, že v prospech účtu konateľa odporcu uhradila navrhovateľka dňa 30.9.2011 sumu 170,- Eur a dňa 30.9.2011 sumu 30,- Eur a p. E. dňa 26.10.2011 sumu 170,- Eur a dňa 26.10.2011 sumu 30,- Eur rovnakú sumu, že odporkyňa zaplatila odporcovi dňa 21.12.2009 sumu 200,- Eur, dňa 18.1.2010 sumu 291,79 Eur, dňa 26.2.2010 sumu 251,79 Eur, dňa 20.5.2010 sumu 291,79 Eur, dňa 1.7.2010 sumu 200,- Eur a dňa 30.8.2010 sumu 290,79 Eur. Listom zo dňa 11.4.2010 (čl. 221 pripojeného vyšetrovacieho spisu) odporca od Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 odstúpil z dôvodu neuhradenia dohodnutých splátok navrhovateľkou, a to ani napriek dvom predchádzajúcim výzvam. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 5.6.2006 (čl. 117 pripojeného vyšetrovacieho spisu) mal súd za preukázané, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpou od RNDr. Q. K., s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľky bol Správou katastra Košice povolený rozhodnutím zo dňa 26.7.2006 po č. V 5293/2006. Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva č. zo dňa 24.4.2008, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený bývalou Správou katastra Košice dňa 12.5.2008 pod č. 4665/2008 (čl. 127 pripojeného vyšetrovacieho spisu) previedla navrhovateľka vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o., pričom po splnení zabezpečeného záväzku na základe návrhu tejto spoločnosti zo dňa 15.12.2009 (čl. 135 pripojeného vyšetrovacieho spisu) bývalá Správa katastra Košice pod č. Z 6954/09 zapísala v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčku nehnuteľností navrhovateľku. Listom zo dňa 18.2.2015 (čl. 293), ktorý bol navrhovateľke podľa poštového podacieho lístka (čl. 292) v spojení s potvrdením o vydaní zásielky (čl. 289) doručený dňa 20.2.2015, odporca podľa zistenia súdu vyzval navrhovateľku na vrátenie peňažnej pôžičky v sume 12.782,43 Eur. V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že navrhovateľka odporcovi túto peňažnú sumu neplnila, pričom ako bolo konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, vrátenia toho na základe

Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 a v súvislosti s užívaním nehnuteľností odporcovi plnila, domáha sa navrhovateľka v inom konaní. V písomnom potvrdení zo dňa 19.9.2011 (čl. 310) odporca podľa zistenia súdu potvrdil skutočnosť, že dňa 19.6.2011 navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu 2.380,- Eur, čím došlo „ k zaplateniu všetkých jej dlhov voči spoločnosti JuMark s.r.o. a splneniu všetkých jej záväzkov voči spoločnosti JuMark s.r.o.“.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. a ust. , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa ust. , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. a , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa ust. a , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. a veta pred bodkočiarkou a ust. a , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa ust. , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. a ust. , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( ) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa ust. a ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ust. , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. až ods. 3 , splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len ""). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( ). (2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. (3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

Podľa ust. a , zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne. (2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

Podľa ust. a , ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. (2) Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

Podľa ust. , ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa ust. , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy posúdil súd návrh na začatie konania navrhovateľky, smerujúci k určeniu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za dôvodný. Vo svojom závere o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky súd vyšiel z toho, že základná procesná podmienka dôvodnosti a úspešnosti určovacieho návrhu podľa ust. , teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bola v prípade návrhu navrhovateľky splnená. Súdna prax vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia právo navrhovateľa stalo sa neistým. V danom prípade je na LV č. 14575 pre katastrálne územie Terasa vedený v rozpore s navrhovateľkou tvrdeným stavom vlastníckeho práva ako výlučný vlastník nehnuteľností - bytu číslo 33 na 7. poschodí obytného domu číslo súpisné 1112 na parcele číslo 1872/5, na Považskej 9 v Košiciach a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1115/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu číslo súpisné 1112, na parcele číslo 1872/5, odporca, ktorý i keď vlastnícke právo navrhovateľky k nehnuteľnostiam v tomto štádiu konania už nepopiera, žiaden z účastníkov neprejavil záujem o mimosúdne doriešenie správnosti zápisu v katastri nehnuteľností. Za tohto stavu je rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľky a jediným prostriedkom vedúcim k zosúladeniu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností so skutočným stavom podľa ust. v znení neskorších zmien a doplnkov. Tým je daný podľa posúdenia súdu naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení. Uplatnený nárok navrhovateľky považoval súd za opodstatnený i z hľadiska hmotného práva. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že pri uzatváraní právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009, na základe ktorej bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností zapísané v prospech odporcu, bola "uvedená do omylu" v tom, že odporca nedodržal slovo, "že byt ako protihodnotu dáva do zábezpeky" To v spojení i s ďalšími v konaní zistenými skutočnosťami, predovšetkým však v kontexte skutočnosti, že hneď nasledujúceho dňa odporca previedol na navrhovateľku vlastnícke právo k nehnuteľnostiam späť, v konaní vyvolalo pochybnosti o súlade prejavenej vôle účastníkov v Kúpnej zmluve zo dňa 16.12.2009 a v Kúpnej zmluve zo dňa 17.12.2009 s ich skutočnou vôľou. Je potrebné poznamenať, že len pri dodržaní všetkých náležitostí včítane požiadavky súladu skutočnej a prejavenej vôle je právny úkon platný, pričom na prípadné dôvody absolútnej neplatnosti, ktoré účastníci tvrdia alebo ktoré sa v konaní stanú inak zrejmými súd prihliada z úradnej povinnosti. Z okolností za ktorých došlo k urobeniu právnych úkonov Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 a Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 a v konečnom dôsledku už i zo zhodných tvrdení účastníkov (po zmene postoja odporcu), možno podľa názoru súdu bezpečne usudzovať, že vôľou účastníkov týchto právnych úkonov nebolo dosiahnuť výmenu veci za peniaze, ale zabezpečiť prevodom vlastníckeho práva záväzok navrhovateľky vrátiť odporcovi peňažnú pôžičku s dohodnutým úrokom. Napriek pôvodne odlišnej interpretácii rozhodujúcich skutočností odporcom, v podstatnom založenej na tvrdení, že odporca mal skutočnú vôľu nehnuteľnosti kúpiť pre seba a následným spätným prevodom na navrhovateľku, s ktorým, vo svetle jeho vyjadrení akoby sa pôvodne ani nepočítalo, len vyšiel navrhovateľke v ústrety, v konaní zistené skutočnosti podľa názoru súdu takéto posúdenie skutočnej vôle účastníkov logicky neumožnili. Tvrdenie odporcu, že prapôvodom jeho záujmu o nehnuteľnosti bola informácia, že nehnuteľnosti sú na predaj, pričom podrobnosti získal už od spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., ktorá informácie o potenciálnom záujemcovi o kúpu oznámila i navrhovateľke, sa vo svetle svedeckej výpovede K. Z. Z. ukázalo ako nepravdivé. Svedok v tejto súvislosti výslovne poprel ako jednanie s odporcom (pred aj počas stretnutia dňa 16.12.2009) tak i poskytnutie informácií o navrhovateľke a zostatku jej záväzkov. V konaní bolo preukázané, že v tom čase mala navrhovateľka voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., neuhradené záväzky po splatnosti a že táto spoločnosť vyzývala odporkyňu na spoločné stretnutie, čo korešponduje s tvrdením navrhovateľky, že pre obavy v možnú stratu bytu sa aktivizovala a obrátila na odporcu. V kontexte obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretej so spoločnosťou MAXIMA FINANCE s.r.o., v ktorej bola mimo iného v súlade so zákonnou požiadavkou vyjadrená i hodnota najnižšej ceny v prípade priameho predaja či najnižšieho podania v prípade predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v sume 637.500 Sk (t.j. 21.161,12 Eur) je nepravdepodobné, aby navrhovateľka chcela nehnuteľnosti skutočne predať odporcovi za len takmer polovicu tejto hodnoty (na čo v konaní poukazovala) a už z toho sa javí, že navrhovateľka o byt nechcela prísť a práve s týmto zámerom vstúpila do rokovania a následne do právnych vzťahov s odporcom.

Sama navrhovateľka v tejto súvislosti v konaní tvrdila, že prevod vlastníckeho práva k bytu na odporcu mal mať len zabezpečovaciu povahu a že jej nesedelo že má následne "vlastne kupovať vlastný byt". Skutočnej vôli účastníkov pri uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 - dosiahnuť výmenu veci za peniaze, podľa posúdenia súdu rozhodne nezodpovedá ani to, že hneď nasledujúceho dňa po uzavretí tejto kúpnej zmluvy (17.12.2009) odporca kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na navrhovateľku za kúpnu cenu vo výške bez mála dvojnásobku kúpnej ceny, za ktorú predtým navrhovateľka nehnuteľnosti odporcovi predala, späť. Postupnosť právnych a faktických úkonov ku ktorým v danom prípade došlo v úzkej časovej súvislosti a vecnej nadväznosti, predovšetkým poskytnutie peňažnej sumy 12.782,43 Eur odporcom navrhovateľke na úhradu jej záväzkov v tejto výške voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z navrhovateľky na odporcu za kúpnu cenu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom na úhradu záväzkov navrhovateľky voči jej veriteľovi, spätný prevod nehnuteľností na odporkyňu za kúpnu cenu vo výške takmer dvojnásobku kúpnej ceny za ktorú mala navrhovateľka nehnuteľnosti odporcovi odpredať, splatnou podľa obsahu kúpnej zmluvy v splátkach, pri dojednaní o výhrade vlastníctva (nadobudnutie vlastníckeho práva po úplnom zaplatení kúpnej ceny) a možnosti odporcu od zmluvy odstúpiť, i okolnosti, za ktorých boli tieto úkony urobené, podľa posúdenia súdu jasne svedčia o tom, že odporcom poskytnutá suma 12.782,43 navrhovateľke podľa skutočnej vôle účastníkov nepredstavovala kúpnu cenu za predaj nehnuteľností, ale peňažnú pôžičku poskytnutú odporcom navrhovateľke na úhradu jej záväzkov voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o., ktorú mala navrhovateľka odporcovi vrátiť spolu s navýšením o dohodnutý úrok v celkovej výške 24.510,45 Eur v mesačných splátkach po 291,79 Eur a že kúpnymi zmluvami zo dňa 16.12.2009 a zo dňa 17.12.2009 sa podľa skutočnej vôle účastníkov nemala dosiahnuť výmena veci za peniaze, ale zabezpečenie návratnosti odporcom poskytnutej pôžičky v sume 12.782,43 s úrokom prevodom vlastníckeho práva na odporcu. Oboma kúpnymi zmluvami tak došlo k simulovaniu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktorý ako disimulovaný právny úkon by mohol byť platný len v prípade ak by mal všetky náležitosti právneho úkonu. Tak tomu však nie je v danom prípade, jednak pre nedostatok písomnej formy ( ), keďže v kúpnych zmluvách vôľa smerujúca k zabezpečovaciemu prevodu nehnuteľností prejavená písomne nie je, jednak z dôvodu absencie všetkých podstatných náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ( ) a jednak i z dôvodu obchádzania zákonom stanoveného zákazu dojednania účelom ktorého je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo ( ), ktorý spôsob uspokojenia v danom prípade umožňuje odporcovi dojednanie v Kúpnej zmluve zo dňa 17.12.2009 o práve odstúpiť od zmluvy v prípade neplnenia právnych povinností navrhovateľkou, následkom čoho by si právne i fakticky prevedené vlastnícke právo ponechal natrvalo. Riadiac sa týmito úvahami súd právne uzavrel, že Kúpna zmluva zo dňa 16.12.2009, ktorou navrhovateľka previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu a na základe ktorej došlo v katastri nehnuteľností k zápisu vlastníckeho práva v prospech odporcu je absolutne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. a ust. ; ako neplatný tento právny úkon nevyvolal zamýšľaný právny následok, ktorým je prevod vlastníckeho práva z navrhovateľky na odporcu a keďže za týchto okolností nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam svedčí len navrhovateľke, ktorá nehnuteľnosti nadobudla kúpou od RNDr. Q. K., s tým, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľky bol bývalou Správou katastra Košice riadne povolený, pričom následne v katastri vykonaný zápis zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť MAXIMA FINANCE s.r.o., bol na základe potvrdenia o splatení zabezpečeného dlhu veriteľa v katastri nehnuteľnosti vymazaný, vlastníčkou sporných nehnuteľností je navrhovateľka. Preto súd návrhu na začatie konania navrhovateľky vyhovel a jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam deklaroval určujúcim rozsudkom.

Za dôvodný súd posúdil tiež vzájomný návrh odporcu, ktorým sa v konaní domáhal proti navrhovateľke zaplatenia peňažnej sumy 12.782,43 Eur s úrokmi z omeškania. Ako súd konštatoval už na inom mieste tohto odôvodnenia, medzi účastníkmi došlo v skutočnosti k uzavretiu zmluvy o pôžičke v ústnej forme, predmetom ktorej bolo dočasné prenechanie tejto peňažnej sumy navrhovateľke oproti jej povinnosti požičané peniaze odporcovi vrátiť. Podľa zistenia súdu dňa 16.12.2009 navrhovateľka od odporcu v skutočnosti i prijala peňažnú sumu 12.782,43 Eur, z ktorej zaplatila svoj peňažný záväzok voči spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. v rovnakej výške. Na základe vykonaného dokazovania súd bezpečne nezistil, aby zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi vo svojom obsahu určito upravovala tiež splatnosť peňažného záväzku navrhovateľky, i keď z obsahu inak neplatnej Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 možno len usudzovať, že sa tak zrejme malo stať v mesačných splátkach. Preto súd vyšiel z toho, že zročnosť povinnosti vrátiť požičané peniaze v súlade s ust. § 563 Občianskeho

zákonníka nastala až nasledujúcim dňom po doručení písomnej výzvy na plnenie navrhovateľke, teda dňa 21.2.2015. Najneskôr v tento deň mohla navrhovateľka odporcovi peňažnú pôžičku s účinkami včasného plnenia vrátiť a nakoľko tak neurobila, počnúc nasledujúcim dňom sa s týmto peňažným plnením dostala do omeškania následkom čoho vzniklo odporcovi právo na úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,75% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia. V tomto rozsahu súd odporcovi spolu s istinou uplatnenej pohľadávky priznal tiež úroky z omeškania Na tomto mieste súd poznamenáva, že navrhovateľka sa vo vylúčenom konaní domáha vrátenia peňažných plnení, zaplatených na základe neplatnej Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009, či už odporcovi alebo konateľovi jeho spoločnosti a preto dôvodnosť týchto nárokov, z pohľadu tiež započítacej námietky vznesenej odporcom, bude súd posudzovať v tomto inom konaní.

Pokiaľ sa jedná o obranu navrhovateľky proti vzájomnému návrhu odporcu, súd pre úplnosť dodáva, že zmluva o pôžičke pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu, pričom pre jej vznik postačí i ústna dohoda o dočasnom prenechaní peňazí a reálne prenechanie peňazí, k čomu podľa skutkových zistení súdu v danom prípade došlo. Pokiaľ navrhovateľka prevzatie peňazí od odporcu rozporovala i spochybňovaním pravosti svojho podpisu na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 16.12.2009 (čl. 174) súd upriamuje pozornosť na to, že tento výdavkový doklad podľa svojho obsahu mal potvrdzovať zaplatenie kúpnej ceny a nie prevzatie peňažnej pôžičky. Kúpna cena na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 navrhovateľke odporcom podľa zhodných tvrdení účastníkov nebola zaplatená, preto vzhľadom na nespornosť tejto skutočnosti, absenciu priamej výpovednej hodnoty k spornému prevzatiu peňažnej pôžičky navrhovateľkou a preukázaniu prevzatia peňažnej pôžičky navrhovateľkou i inými vykonanými dôkazmi, súd za nadbytočné považoval zisťovať pravosť podpisu navrhovateľky na tejto písomnosti znalcom. Rovnako za nadbytočné súd považoval tiež vykonanie dôkazu výsluchom pracovníčky katastrálneho úradu, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľky mala na starosti vybavovanie návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009, nakoľko postup a závery vkladového konania neboli ani medzi účastníkmi spornými a ani pre rozhodnutie vo veci významnými skutočnosťami. Pokiaľ navrhovateľka v rámci svojej obrany proti vzájomnému návrhu odporcu poukazovala tiež na obsah písomného potvrdenia o splnení záväzkov zo dňa 19.9.2011, v ktorom je konštatované, že úhradou sumy 2.380,- Eur dňa 19.9.2011 navrhovateľka splnila všetky jej záväzky voči odporcovi, súd poznamenáva, že toto potvrdenie vychádza z úplne inej predstavy o právnom stave veci, cez to o obsahu právneho vzťahu účastníkov a nevyhnutne tiež o stave splnenia záväzkov, než ktorý podľa zistení a spôsobu právneho posúdenia veci súdom zodpovedá skutočnosti. Vystihuje to mimo iného tiež notárska zápisnica, spísaná o právnom úkone uznania dlhu navrhovateľkou JUDr. Z. Z., notárkou dňa 24.5.2010 pod č. N 164/2010, Nz 18299/2010 (čl. 254), z ktorej vyplýva, že, účastníci za nesplnený nepovažovali záväzok navrhovateľky zo zmluvy o pôžičke ale záväzok z nezaplatených splátok kúpnej ceny za mesiace december 2009 až máj 2010 podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 a z nedoplatkov za služby spojené s užívaním nehnuteľností (v tom čase spolu v sume 1.740,- Eur). Pokiaľ preto po úhrade sumy 2.380,- Eur dňa 19.9.2011 odporca písomne potvrdil, že tým došlo k splneniu všetkých záväzkov navrhovateľky, rozhodne tým ani výslovne nepotvrdil a ani so zreteľom na všetky skutočnosti nemienil potvrdiť splnenie záväzku navrhovateľky vrátiť požičané peniaze.

V súlade s ust. veta prvá súd rozhodne o trovách i tohto konania v konaní vo vylúčenej veci.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach 1. októbra 2015