Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-25-2022.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: M. Ž., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XXXX/X, XXX XX Y., Š. B. G., o zaplatenie 91 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91 EUR od 26.6.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 91 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.6.2020 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 26.5.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91 EUR, splatná do 25.6.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení SOREA hotel Marmot. Žalovaný pohľadávku v lehote splatnosti neuhradil, žalobca ho preto výzvou zo dňa 19.10.2020 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Výzvou zo dňa 23.2.2022 žalobca žalovaného opätovne vyzval k zaplateniu pohľadávky. Nakoľko sa žalovaný nezaplatením pohľadávky v termíne splatnosti dostal do omeškania, žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 26.6.2020 do zaplatenia. Poukázal na ust. § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. Dôvodil, že faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanej zabezpečená počas doby nariadenia izolácie v karanténnom zariadení. Stravu by si žalovaná potrebovala zabezpečiť aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení, a preto postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanej zabezpečil.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Faktúra č. XXXXXXXXXX spolu s kópiou nedoručenej obálky, výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020 spolu s kópiou nedoručenej obálky, výzva na úhradu pohľadávky štátu vo výške 91 EUR zo dňa 23.2.2022 spolu s kópiou nedoručenej obálky.
4. Žalovaný bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Keďže napriek šetreniu sa aktuálnu adresu pobytu žalovaného nepodarilo zistiť, súd žalobu doručil žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Žalovaný sa k žalobe a prílohám nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 EUR.
7. Vzhľadom na to, že vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, nakoľko rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, rozhodol súd bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.10.2022.
8. Súd preskúmal dôkazy predložené žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav: Z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli zo strany štátu zavedené rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane nariadenej izolácie vo vymedzených karanténnych zariadeniach. V danom prípade bolo žalovanému vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení SOREA hotel Marmot v sume 91 EUR. Z výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020 súd konštatuje, že je nesporné, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky výzvou zo dňa 19.10.2020 do 30 dní od vystavenia výzvy s upozornením, že pokiaľ k úhrade nedôjde, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky. Žalovanému sa výzvu nepodarilo doručiť, rovnako ako ďalšiu výzvu žalobcu z 23.2.2022.
9. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenej karantény žalovanej, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, a karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
11. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
12. Podľa ust. § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
13. Ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z. z. bolo na základe návrhu verejnej ochrankyne práv predmetom konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL ÚS 4/2021 zo dňa 8.12.2021 po vykonaní testu proporcionality konštatoval, že uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd dospel k záveru o ústavnej udržateľnosti povinnosti znášať náklady vzniknuté v súvislosti s poskytovaním stravy v štátom určených karanténnych zariadeniach.
14. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
15. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech sporu. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou a uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočnosti, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom v spojení s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významným z hľadiska hmotného práva.
16. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Žalovanému v spore zodpovedala procesná povinnosť poprieť tvrdené skutočnosti. Tento bol v spore procesne pasívny, čo vedie k procesnej sankcii vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení.
18. Je nepochybné, že žalobca v spore uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Vychádzajúc z listinných dôkazov, ktorými žalobca preukázal dôvodnosť právneho nároku uplatňovaného žalobou, súd mal za preukázané, že žalovanému bolo vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení SOREA hotel Marmot, z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby, pričom žalobcovi vznikli náklady v súvislosti s poskytnutím stravy v sume 91 EUR. Žalovaný doposiaľ úhradu vzniknutej pohľadávky nevykonal.
19. Zhrnúc vyššie uvedené, považujúc skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné de iure ( aplikácia právnej domnienky uvedenej v ust. § 151 ods. 1 CSP), súd žalobe čo do zaplatenia istiny v sume 91 EUR vyhovel.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalovaný sa nezaplatením faktúry dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od žalobcom požadovaného dátumu 26.6.2020, t.j. nasledujúceho dňa po dni splatnosti faktúry do zaplatenia. Súd posudzoval výšku požadovaného úroku z omeškania v súlade s vyššie
uvedenými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že výška úroku z omeškania je v danom prípade 5 % ročne, nakoľko ku dňu 26.6.2020 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0 %.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania. Keďže žalobcovi v spore žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu voči v spore neúspešnej žalovanej nepriznal.
27. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
28. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
29. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku sú oslobodení Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, právnická osoba vykonávajúca konsolidáciu pohľadávok verejného sektora, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa. 30. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura.
31. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý je podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdnych a preto je žalovaná, ako strana sporu v konaní neúspešná, povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu, ktorý činí 16,50 EUR, na účet Okresného súdu Košice I.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).