Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/392/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľa: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. T. X, A., zastúpený JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, sídlo Žiškova 19, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava, o náhradu škody podľa vo výške 200.000,-Sk (6.638, 78 EUR) s prísl.

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaním z 22.10.2004, doručeným tunajšiemu súdu 08.11.2004 navrhovateľ vo vzťahu k pôvodne označeným účastníkom na strane odporcu v 1. rade Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava, v 2. rade Národná banka Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, v 3. rade Ministerstvo vnútra SR, sídlo Pribinova 2, Bratislava, v 4. rade Generálna prokuratúra SR, Bratislava, zobral návrh voči odporcom v 2., 3. a 4. rade späť, voči nim žiadal konanie zastaviť a odporcu v 1. rade zaviazať na zaplatenie 200.000,-Sk s prísl.. Hoci podanie bolo označené ako návrh k veci pod č.k. , súd podanie zapísal pod č.k. , nakoľko návrh pod č.k. sa týkal iných účastníkov konania. Lustráciou veci pod č.k. súd zistil, že bola nariadená rekonštrukcia spisu ktorá bola ukončená rozhodnutím z 09.11.2012 s tým, že návrh navrhovateľky L. Q., bytom P. A. XX, F. proti odporcom v 1. rade Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava, v 2. rade Národná banka Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, v 3. rade Ministerstvo vnútra SR, sídlo Pribinova 2, Bratislava, v 4. rade Generálna prokuratúra SR, Bratislava, bol odmietnutý a účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie právoplatné 03.01.2013).

Podaním z 03.11.2013 doručeným súdu 03.02.2013 právny zástupca navrhovateľa označil ako účastníkov konania na strane odporcu v 1.rade Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava, v 2. rade Slovenská republika - Národná banka Slovenska, sídlo Imricha Karvaša 1, Bratislava, v 3. rade Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, sídlo Pribinova 2, Bratislava, v 4. rade Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Bratislava a zmenil petit návrhu.

Odporcovia v 1.až 4. rade so zmenou účastníkov na strane odporcu v 1. až 4. rade nesúhlasili a súd uznesením z 24.03.2014 pod č.k. -95 návrh z 03.11.2013 o zámenu účastníkov konania na strane odporcu zamietol (uznesenie právoplatné 18.04.2014).

Uznesením z 29.05.2015 pod č.k. -103 súd návrh z 03.11.2013 na zmenu petitu nepripustil (uznesenie právoplatné 08.06.2015).

Odporcovia v 2., 3. a 4. rade so späťvzatím z 22.10.2004 súhlasili a súd uznesením z 09.09.2015 pod č.k. -121 konanie voči odporcom v 2., 3. a 4. rade zastavil.

Za danej procesnej a hmotnoprávnej situácie súd vo veci konal proti Ministerstvu financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava.

Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa ani odporca sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ mal doručenie riadne vykázané (o termíne bol len informovaní, keďže bol vypočutý dožiadaným súdom). Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil písomne, súhlasil aby súd vo veci konal bez jeho prítomnosti. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa a konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa dožiadaným Okresným súdom Košice I, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - zmluvami o tichom spoločenstve z 26.05.1999, z 28.05.2001, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa na tom skutkovom základe, že do tzv. nebankového subjektu s obchodným názvom B.M.G. INVEST s. r. o. boli vložené finančné prostriedky na základe presvedčenia podporovaného reklamou uvádzanou aj vo verejnoprávnej televízii. Odporca vedel o nebezpečnosti podnikania tzv. nebankových subjektov, napriek tomu nezačal preverovať, či ich podnikateľské aktivity sú v súlade s platným právom, či nie sú naplnené znaky niektorého trestného činu a neurobil včas účinné legislatívne zmeny, ktoré by zamedzili podnikateľské aktivity tzv. nebankovým subjektom. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody vo výške 200.000,-Sk s príslušenstvom.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, podaním z 27.12.2005, súdu doručeným 04.01.2006 s tým, že v zmysle je daná zodpovednosť štátu Slovenskej republiky a nie ústredného orgánu

- Ministerstvu financií SR, preto namieta nedostatok pasívnej legitimácie.

Zo zmluvy o tichom spoločenstve č.:TS-KE-1999 05 26/10 24 03/OS-OS z 26.05.1999 súd zistil, že v tejto na strane podnikateľa je B.M.G. INVEST s. r. o. a na strane tichého spoločníka P. V., ktorý vložil sumu 100.000,-Sk s tým, že sa bude podieľať na podnikaní podnikateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu 24 mesiacov s tým, že dňa 26.05.2001 ich podnikateľ vráti tichému spoločníkovi s dohodnutým ročným úrokom 42,00%. Na výber výnosov a vkladu tichého spoločníka bol splnomocnený P. K..

Zo zmluvy o tichom spoločenstve č.:TS-KE-2001 /OS-OS z 28.05.2001 súd zistil, že v tejto na strane podnikateľa je B.M.G. INVEST s. r. o. a na strane tichého spoločníka P. V., ktorý vložil sumu 100.000,-Sk s tým, že sa bude podieľať na podnikaní podnikateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu 12 mesiacov s tým, že dňa 28.05.2002 ich podnikateľ vráti tichému spoločníkovi s dohodnutým ročným úrokom 35,00%. Na všetky úkony súvisiace s touto zmluvou tichý spoločník splnomocnil P. K..

Z výpisu obchodného registra oddiel:Sro, vložka č.:5644/V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č.k. -125 zo dňa 3.9.202 bol na majetok dlžníka B.M.G. INVEST s.r.o. vyhlásený konkurz.

Podľa zák. číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa zák. číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V danom prípade sa navrhovateľky domáhali plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli splnené súčasne tri predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. a) existencia škody ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,

b) nesprávny úradný postup orgánu štátu, c) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa názoru súdu, navrhovateľ nepreukázal naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu, podľa citovanej právnej úpravy. Vznik škody je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa hmotného práva, a na navrhovateľovi ležalo dôkazné bremeno, že mu vznikla škoda. Túto zákonnú podmienku mal navrhovateľ preukázať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku rozhodoval. Navrhovateľ si svoje pohľadávky voči B.M.G. INVEST s.r.o. neuplatnil v konkurznom konaní. Preto podľa názoru súdu, až keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti na uspokojenie nároku navrhovateľa voči B.M.G. INVEST s.r.o. bude možné konštatovať, či škoda vznikla a ustáliť výšku škody. Navrhovateľ teda nepreukázal počas konania, že mu vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnil. Vzhľadom na tento právny základ, návrh je podaný predčasne.

Napriek uvedenému právnemu názoru, pre ktorý súd návrh zamietol, zaoberal sa i ostatnými náležitosťami nároku podľa citovaného zákonného ustanovenia , nesprávnym úradným postupom a príčinnou súvislosťou medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zákon číslo bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia zákona číslo môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Podľa veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa ,3 ods.1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len „ kolektívne investovanie „ ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. Činnosť uvedenú v nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy. Podľa , veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií. Podľa citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk. Podľa o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. Podľa , , o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.11.2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov. V prejednávanej veci mohol odporca pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníkov, v zmysle predložených zmlúv nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzv. uzatváranie zmlúv o pôžičke nebolo v právomoci odporcu zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomocí vymedzených zákonom. Kompetenciu odporcu v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením

výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu. Na druhej strane garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke, či tichom spoločenstve. Týmto, v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov, navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno- právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Súd ďalej konštatuje, že podľa v období od 01.01.2000 (účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu podľa zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( ) bola vymedzená v pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( ) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť spoločností B.M.G. INVEST s.r.o. činnosti zverejnenej zákonom o správcovskej spoločnosti. Podľa , o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2b) Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu. 2b) napríklad , 223 a 673 . Pokutu podľa odseku 1 písm. a) môže Národná banka Slovenska uložiť aj fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré porušili ust. ,3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenia na nápravu protiprávneho stavu. V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto daná kompetencia Národnej banky Slovenska zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru Národnej banky Slovenska. Čo sa týka existencie príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou odporcu a vznikom škody, táto absentuje. Nakoľko škoda navrhovateľovi nevznikla uzavretím zmlúv s nebankovým subjektom, kedy mu vznikla len vymožiteľná pohľadávka a škoda mu vznikne až v dôsledku neschopnosti nebankového subjektu túto pohľadávku uspokojiť, teda až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky, ktorá však nemá príčinu v nečinnosti orgánov štátu, ale v nepriaznivej finančnej situácii nebankového subjektu. Pokiaľ by došlo k zákazu činnosti nebankových subjektov, to ešte samo o sebe neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých zmlúv by bola uspokojená. Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol, pričom musí konštatovať i ďalší hmotnoprávny dôvod pre ktorý návrh zamietol a to, že zodpovednosť v zmysle zák. je daná štátu, t.j. Slovenskej republike, ktorá však žalovaná nebola a označený odporca tak má nedostatok pasívnej legitimácie.

O trovách konania súd rozhodol podľa vety prvej , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.