Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. advokátom JUDr. Vratislavom Štefekom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporkyni: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Z. XXX/XX, U., štátny občan SR, o zaplatenie 610,83 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 303,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 303,63 eur od 25.12.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Súd určuje, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená bode 3. Obchodných podmienok v znení: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

IV. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 05.09.2014, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 531,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 531,63 eur od 25.12.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 79,20 eur titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.05.2012, ktorú uzavrel s odporkyňou. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Obchodnými podmienkami navrhovateľa, predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení záväzku, poštovým podacím hárkom, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 15.05.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur. Odporkyňa svojím podpisom potvrdila prevzatie sumy úveru v hotovosti pri podpise zmluvy a zaviazala sa poskytnutý úver zaplatiť spolu s odplatou vo výške 828,- eur, z toho odplatu 228,- eur, a to v 13 mesačných splátkach. Prvé 3 splátky boli dohodnuté vo výške 3,- eurá a ostatných 10 splátok vo výške 81,90 eur so splatnosťou prvej splátky v 10. deň po uzavretí zmluvy a so splatnosťou ďalších splátok v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmysle zmluvy mal veriteľ právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. V zmluve, majúcej charakter formulárovej zmluvy, ktorej text bol navrhovateľom vopred pripravený a odporkyňa jeho obsah nemala možnosť meniť, sa uvádza, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, pričom za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena označované ako „odplata“). Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) ku dňu podpisu zmluvy je uvedená vo výške 45,23%.

Ako je uvedené v predtlači textu v záverečnej časti zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky. Z ich obsahu súd zistil, že v bode 1. sa uvádza, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %, pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70 %; RPMN je fixná a veriteľom nebude v priebehu zmluvného vzťahu menená, veriteľ sa však zaväzuje v prípade zmeny podmienok, ktoré majú vplyv na výšku RPMN, urobiť jej prepočet a o zmene informovať zmluvné strany. Údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov sú súčasťou všeobecných obchodných podmienok, majú sa tak vzťahovať pre všetky poskytované úvery bez ohľadu na špecifiká konkrétneho úveru.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil aj zmluvnú pokutu, a to na základe bodu 3 Obchodných podmienok, podľa ktorého ak dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy (splatiť úver ako bolo dohodnuté), je veriteľ oprávnený požadovať od neho naviac zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu.

Odporkyňa mala úver splácať v 13 mesačných splátkach pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporkyňa nerozporovala, odporkyňa do dňa podania žaloby uhradila celkovo 296,37 eur, posledná suma vo výške 80,- eur bola uhradená dňa 13.12.2013. Keďže odporkyňa si neplnila dohodnuté zmluvné podmienky, zaslal jej navrhovateľ dňa 19.09.2012 predžalobnú upomienku, kde jej oznámil výšku omeškaných splátok s tým, že ak dlh nesplní do 15 dní, navrhovateľ si voči nej uplatní právo na splatenie celej pohľadávky z predmetnej zmluvy a uplatní si aj dohodnuté sankcie. V nadväznosti na uvedené jej listom zo dňa 10.01.2013 oznámil, že z dôvodu jej omeškania so splácaním došlo dňom 24.12.2012 k zosplatneniu celého dlhu, t.j. istiny, vrátane úroku a zmluvnej odmeny v sume 711,83 eur a uplatnil si aj právo na náhradu nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20% z úveru ( najmenej však 67,- eur), t.j. 120,- eur.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) cit. zák., sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) cit. zák., sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g), h) cit. zák., sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa a v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa a , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa , nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa a o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola platne uzavretá úverová zmluva v zmysle , ktorá je vzhľadom na charakter jej účastníkov a okolnosti jej vzniku súčasne zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa jej vznik ako aj nároky z nej vyplývajúce, spravujú nielen ustanoveniami , ale aj o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k postavenie lex specialis, a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany stanovuje špecifické náležitosti ( cit. zák.) s tým, že ich absenciu v zmluve spája s určitými následkami ( cit. zák.).

Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi súd zistil, že táto neobsahuje viaceré náležitosti tak, ako sú predpísané ustanovením § 9 ods. 2 cit. zák., a to najmä náležitosti podľa písm. f) - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. i) - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podľa písm. j) - ročnú percentuálnu mieru nákladov, podľa písm. k) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V dôsledku absencie týchto náležitostí je potom potrebné úver poskytovaný na základe predmetnej zmluvy v súlade s Z.z o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

K absentujúcej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zák. súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva pre veriteľa povinnosť explicitne uviesť v zmluve konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru, čo v súdenom prípade splnené nebolo. V texte zmluvy sa uvádza, že splatnosť prvej splátky je v 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosťou ďalších splátok v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky - text zmluvy teda neobsahuje žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za konečnú splatnosť

úveru. Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru potom nie je obsiahnutý ani v obchodných podmienkach, v ktorých bode 2. sa všeobecne a bez ohľadu na konkrétne podmienky danej úverovej uvádza, že konečnou splatnosťou úveru sa rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, a to bez ohľadu na to, či včas alebo s omeškaním. S ohľadom na znenie uvedeného zákonného ustanovenia nepostačuje a nemôže byť rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Ak by totiž postačovalo, že konečná splatnosť úveru sa dá vypočítať, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by vôbec nemusel byť obsiahnutý v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvádzajú základné náležitosti iba podľa písm. k) citovaného zákona, dátum konečnej splatnosti úveru by bol vypočítateľný vždy.

Pokiaľ ide o povinnosť uviesť v zmluve členenie jednotlivých splátok úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa tento dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V prejednávanom prípade však odporkyňa pre absenciu zákonnej náležitosti v zmluve takúto možnosť nemala. Navyše, v predtlačenom formulári zmluvy sa uvádza (jednotne pre všetky úvery poskytované na 13 mesiacov) úroková sadzba pre úver 20 % zo sumy istiny, pričom ďalej sa v texte uvádza, že veriteľ si za poskytnutie úveru účtuje tiež odmenu (bez bližšej špecifikácie tohto nároku) vo výške 18 % z istiny s tým, že úrok a odmena sa ďalej označujú spoločne ako odplata, ktorá je vyjadrená už len konkrétnou sumou spoločne pre oba nároky (teda úroky aj odmenu). Z obsahu hlavnej časti zmluvy a ani zo znenia obchodných podmienok pritom nevyplývajú žiadne rozdiely v charaktere týchto zmluvných nárokov (v texte zmluvy sa ďalej vychádza len zo spoločného označenia odplata) - v zmluve uvádzanú odplatu je tak potrebné chápať ako úrok, ktorý je pojmovým znakom úverovej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného tak súd dospel k záveru, že s ohľadom na to, že výška úrokov nepredstavuje 20 %, ale v skutočnosti až 34,62% ročne, zmluvné ustanovenia týkajúce sa úrokovej sadzby v kontexte tiež nárokovanej zložky označenej ako odmena, nemožno považovať za dostatočne jasné a určité. Takýto prístup v tvorbe spotrebiteľských úverových zmlúv, keď veriteľ dlžníkovi poskytuje konkrétny údaj o (domnele celkovej) úrokovej sadzbe, pričom však skutočnú výšku úrokov ako odmeny za poskytnutie úveru skrýva pod spoločným označením zahŕňajúcim aj ďalšiu nárokovanú položku a výšku tejto už dlžníkovi neoznamuje, by bolo navyše možné vyhodnotiť aj ako nekalú obchodnú praktiku prípadne konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je neprípustné ( ).

Hoci zmluva ako celok obsahuje údaj o RPMN, súd má za to, že spôsob, akým ho navrhovateľ ako výlučný zostavovateľ zmluvy, do jej obsahu zakomponoval, nezodpovedá zákonným požiadavkám odbornej starostlivosti, keďže tento údaj, ktorý spotrebiteľovi umožňuje zvážiť si výhodnosť ponúkaného úveru vzhľadom k priemerným podmienkam daného typu spotrebiteľského úveru, je neštandardne súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a to napriek tomu, že patrí k najdôležitejším kritériám uzatváranej úverovej zmluvy. Tento prístup navrhovateľa sa tak rovnako javí ako nekalá obchodná praktika v zmysle citovaného , ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a to zvlášť v kontexte tej skutočnosti, že povinný údaj o priemernej hodnote RPMN (ktorého význam pre spotrebiteľa spočíva práve v možnosti porovnať si konkrétne hodnotu RPMN zohľadňujúcu všetky náklady na jemu poskytovaný úver s priemernou hodnotou tohto kritéria na trhu) bol zaradený do tej časti úverovej zmluvy, v ktorej boli dopisované konkrétne hodnoty týkajúcej sa poskytovaného úveru, čo u spotrebiteľa mohlo klamlivo navodiť dojem, že úver mu je poskytovaný za z toho vyplývajúcich podmienok.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola teda platne uzavretá, avšak navrhovateľovi z nej nevznikol nárok na žiadne poplatky a úroky. Navrhovateľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.05.2012 poskytol odporkyni úver vo výške 600,- eur a odporkyňa z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich jej z tejto zmluvy uhradila navrhovateľovi sumu 296,37 eur. V zmysle dojednaných zmluvných podmienok vzniklo navrhovateľovi z dôvodu omeškania odporkyne s platením právo zosplatniť celý dlh k 24.12.2012, čo aj urobil a oznámil odporkyni toto zosplatnenie listom zo dňa 10.01.2013. Na základe uvedeného a súčasne vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o povahe úveru ako bezúročného a bez poplatkov súd uzavrel, že navrhovateľovi vznikol nárok len na zaplatenie sumy 303,63 eur ( 600 - 296,37 eur) predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou úhrad odporkyne a v tejto časti žalobe vyhovel. Zároveň, keďže odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, navrhovateľ má nárok aj na zákonný úrok z omeškania zo sumy dlžnej istiny, ktorý mu súd priznal odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, t.j. od 25.12.2012 vo výške 8,75% ročne v súlade s ustanovením § 517 ods. 2

v spojení s ustanovením nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase omeškania odporkyne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania bola 0,75 %. V ostatnom rozsahu čo do zaplatenia dlžnej časti úveru súd návrh ako nedôvodný zamietol.

K uplatneným zmluvným pokutám vo výške 79,20 eur za omeškanie odporkyne so zaplatením splátok ( t.j. mesačná pokuta vo výške 19,80 eur x 4 mesiace omeškania od decembra 2012 do marca 2013) súd uvádza, že nárok na ich zaplatenie skúmal osobitne, nakoľko ide o samostatný právny inštitút, majúci povahu zabezpečovacieho prostriedku zmluvného záväzku odporcu riadne a včas platiť splátky úveru, ktorý nemožno subsumovať pod úroky a poplatky v zmysle dikcie ustanovenia , a vychádzajúc z nižšie uvedených úvah dospel k záveru o neplatnosti tohto zmluvného dojednania pre jeho neprijateľnosť v zmysle . Súd nespochybňuje význam inštitútu zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže tento žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí súd zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky.

Navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zmluvného dojednania obsiahnutého v bode 3. obchodných podmienok, podľa ktorého ak dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy (splatiť úver ako bolo dohodnuté), je veriteľ oprávnený požadovať od neho naviac zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do celkovej dlžnej čiastky. Toto dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou obchodných podmienok, z čoho je zrejmé, že nebolo medzi účastníkmi individuálne dojednané.

Súd pri skúmaní dojednania o zmluvnej pokute z vyššie uvedených hľadísk vychádzal z predpokladu, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. zo zákona dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane však výška sankčného zabezpečenia predstavujúca 3,3 % zo sumy istiny úveru, čo je v tomto prípade suma 19,80 eur, sa javí ako zjavne neprimeraná a nezohľadňuje dĺžku doby, po ktorú je dlžník v omeškaní. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že kontrola štandardných zmlúv v zmysle a nasl. je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s jej účelom, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. To znamená, že aj pokiaľ by spotrebiteľ bol v omeškaní so zaplatením splátky čo len jeden deň (z hľadiska ohrozenia, resp. porušenia zabezpečovaného práva veriteľa ide o zanedbateľné následky), vznikol by vždy veriteľovi nárok na túto zmluvnú pokutu, čo súd vyhodnocuje ako neprimerane tvrdý postih spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluvné dojednanie, z ktorého navrhovateľ vyvodil voči odporkyni právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, je ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle absolútne neplatné a pre spotrebiteľa, teda odporcu nie je právne záväzné, preto nárok na jej zaplatenie neuznal a návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol, pričom súčasne v zmysle ustanovenia neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne uviedol i vo výroku rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci súd návrhu vyhovel v rozsahu sumy 303,63 eur z celkovo žalovanej sumy 610,83 eur ( 531,63 + 79,20) s príslušenstvom a v prevyšujúcom rozsahu 307,20 eur

návrh zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že úspech oboch strán sporu bol približne rovnaký, preto súd vyslovil, že žiadny z nich nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.