Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-10-2013.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: Z.. N. H., narodená XX.X.XXXX, bytom N. XXXX, N. a Z.. J. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. X, D. S. - U., o zmena úpravy práv a povinností, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 16.04.2012 v časti úpravy stretávania sa otca s maloletým J. H., narodeným XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. H., narodeným XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod do 18,00 hod. za prítomnosti matky.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na úpravu stretávania sa otca s maloletým J. H., narodeným XX.XX.XXXX zamieta.
Otec je povinný uhradiť trovy znaleckého dokazovania v sume 45,49 eur na účet Okresného súdu Pezinok do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je povinná uhradiť trovy znaleckého dokazovania v sume 45,49 eur na účet Okresného súdu Pezinok do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa cestou svojej právnej zástupkyne podaním doručeným na súd dňa 16.1.2013 domáhala, aby súd upravil stretávanie sa otca s maloletým J. H., narodeným XX.XX.XXXX na každú prvú sobotu v mesiaci od 10,00 hod. do 15,00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti. V prípade služobnej cesty matky by sa otec stretával s maloletým za prítomnosti jeho starých rodičov. Počas prázdnin by sa otec stretával s maloletým v čase, ktorý matka požadovala na adrese starých rodičov maloletého. Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo rozhodnuté o stretávaní sa otca s maloletým rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 16.4.2012, podľa ktorého sa otec môže stretávať s maloletým každý párny týždeň v sobotu a každý nepárny týždeň v nedeľu v čase, ktorý je v rozsudku uvedený. Matka poukázala na to, že takýto spôsob stretávania sa otec v plnom rozsahu nevyužíva. Súčasná úprava stretávania sa má negatívny vplyv na odpočinok maloletého počas víkendov. V priebehu konania uviedla, že aj ju veľmi zaťažuje, že musí byť jeden víkendový deň spolu s J. v čase keď sa s otcom stretáva. Podľa nej maloletý odmieta sadnúť si s otcom do auta, preto musia na stretnutie chodiť dvoja autami. V priebehu konania navrhla vo veci nariadiť predbežné opatrenie, o návrhu matky súd
rozhodol uznesením zo dňa 20.5.2013 v ktorom určil, že otec sa bude s maloletým stretávať každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky v mieste jej bydliska.
Matka v priebehu konania ďalej uviedla, že stretávanie sa maloletého s otcom prebieha podľa nariadeného uznesenia. Pri stretnutiach sa k nej otec maloletého správa pekne a pekne sa práva aj k maloletému. Poukázala na to, že má dosť náročnú prácu, cez víkend musí upratať, oprať, navariť, má záhradu a nemá sluhov, ktorí by jej s tým pomohli. V čase stretnutí si musí platiť náklady na benzín, náklady na obedy. V priebehu ďalšieho konania netrvala na tom, aby maloletého odovzdali otcovi starí rodičia. V závere konania uviedla, že jej vzťah s otcom sa o niečo zlepšil. Na stretnutia otca s J. už chodievajú na spoločnom aute, maloletého presvedčila, že to bude takto dobré. Trvala na tom, aby sa otec s maloletým stretával len raz do mesiaca - J. navštevuje druhú najlepšiu školu v Bratislave, má tam samé jednotky.
Právny zástupca matky uviedol, že konanie nie je o tom čo by sa matke páčilo a čo by ona chcela. Ide o to čo chce maloletý. Maloletý sa na stretnutie s otcom neteší, aj keď vo veci nastal nejaký progres po nariadení predbežného opatrenia. Podľa neho by mal na budovanie vzťahu medzi otcom a maloletým lepší vplyv, ak by sa otec s maloletým stretával len raz do mesiaca.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne tak, že s návrhom matky nesúhlasí. Uviedol, že vzťah so synom si musí stále budovať. V priebehu konania popísal situáciu, ktorá mohla zhoršiť jeho vzťah s maloletým a to situáciu na dlhej lúke. Rád by bol s maloletým v priebehu stretnutí sám. Priznal, že J. nemal na stretnutie často chuť, on to chápe, myslí si, že by sa situácia dala zlepšiť postupnými krokmi. V závere konania poukázal na to, že medzi ním a matkou maloletého došlo k výraznému zlepšeniu pomerov, už to nie je na bode mrazu. Určite to nie je medzi ním a J. najlepšie, pravdou je to, že J. sa nič nepýta a nejaví záujem o jeho rodinu. J. s ním komunikuje o veciach, ktoré ho zaujímajú, napr. o počítačových hrách a Londýne. Otec by bol rád, keby stretnutia prebiehali dvakrát do mesiaca, zatiaľ by to malo byť za prítomnosti matky, pokiaľ by dokázali ďalej rozvíjať pozitívny trend, mohlo by dôjsť k zlepšeniu vzťahov.
Kolízna opatrovníčka navrhla, aby stretávanie sa otca s maloletým prebiehalo tak, ako bolo nariadené v predbežnom opatrení. Poukázala na to, že s maloletým pracujú už dlhší čas, on stále prezentuje názor, že otca nemá rád. Má obavu z toho, že ak stretávanie obmedzíme, môže prísť k zhoršeniu celej situácie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 16.4.2012, správami ÚPSVaR Pezinok zo dňa 15.4.2013, 23.10.2014, 25.9.2015, správami ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom zo dňa 16.10.2014 a 27.8.2015, uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 20.5.2013, znaleckým posudkom č. X/ XXXX, výsluchom maloletého J. H., ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z výpovede účastníkov konania a z rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 16.4.2012 mal súd preukázané, že naposledy bolo o stretávaní sa otca s maloletým rozhodnuté týmto rozsudkom tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. Z rozsudku vyplýva, že na takejto úprave stretávania sa otca s maloletým sa otec a matka maloletého dohodli.
Z výpovede otca a matky maloletého mal súd preukázané, že takýto spôsob stretávania sa otca s maloletým nevyhovuje rodičom, ani maloletému.
Zo správ ÚPSVaR Pezinok mal súd preukázané, že maloletý sa s otcom stretávať nechce. Z otca má strach, nechce od neho ani darčeky. U maloletého sa vyskytli očné tiky. Maloletý odmieta nasadnúť do otcovho auta. Podľa správ ÚPSVaR negatívne stanovisko J. k otcovi pretrvávalo, stretnutia cez víkend mu vadili, J. udával, že sa má veľa učiť. Podľa záverečnej správy ÚPSVaR Pezinok maloletý uviedol, že sa s otcom stretáva spolu aj s mamou, chodia tam otcovým autom. Na stretnutia s otcom sa neteší hoci mama sa snaží, aby mal pekný deň. Ak rozhodne súd o stretávaní sa s otcom, chce sa s otcom stretnúť len v prítomnosti matky. Podľa správy matka potvrdila zlepšenú komunikáciu s otcom maloletého. Matka uviedla, že chce, aby bol maloletý na stretnutiach v psychickej pohode. Zo správ ÚPSVaR Pezinok mal súd preukázané, že má matka vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť maloletého.
Zo správ ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom mal súd preukázané, že otec maloletého býva sedem a pol roka u priateľky, s ktorou má maloletého syna T., narodeného XX.X.XXXX. Otec je zamestnaný v spoločnosti Nemak Slovakia, jeho mesačný príjem 1.100,- eur. S priateľkou býva v trojizbovom byte. Byt je po rekonštrukcií, kompletne zariadení.
Z uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 20.5.2013 mal súd preukázané, že týmto uznesením bolo stretávanie sa otca s maloletým upravené tak, že otec s maloletým sa stretáva každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky.
Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vypracoval znalec R.. Š. J., R.. a ktorý bol na súd doručený dňa 5.9.2014 mal súd preukázané charakterové vlastnosti matky a otca maloletého a jeho rodičov. Podľa znaleckého posudku neboli zistené ani u jedného z rodičov také vlastnosti, ktoré by zamedzovali riadnemu kontaktu medzi rodičom a maloletým. U rodičov neboli zistené žiadne neurotické tendencie alebo znaky psychopatického vývinu. Podľa znaleckého posudku je maloletý J. emocionálne výrazne pozitívne viazaný na matku a svoje stavy rodičov zo strany matky. Citový vzťah maloletého k otcovi je negatívny až odmietavý. Znalec poukázal na nedoriešený konfliktný porozvodový vzťah rodičov a z neho vyplývajúcu eskaláciu negatívneho postoja maloletého J. voči otcovi. Znalec doporučil využiť služby vhodnej psychologicko poradenskej inštitúcie a až po úprave vzájomných vzťahov rodičov sa dohodnúť na podmienkach širšej spoluúčasti otca na výchove maloletého.
Maloletý J. H., narodený XX.XX.XXXX v priebehu konania deklaroval veľmi dobrý vzťah s matkou. Podľa výpovede maloletého k ním chodia aj starký z Východu každé dva týždne, niekedy sú u nich jeden týždeň a niekedy dva. Maloletý deklaroval negatívny vzťah k otcovi, otca nemá rád od vtedy keď k nemu musel chodiť povinne každý týždeň. Maloletý uviedol, že rodičia sa vôbec nemajú radi. Ak by matka išla do auta k otcovi, tak by tam nastúpil aj on, toto však mama nikdy neurobí preto, že otca nemá rada. Podľa maloletého ho jeho otec má rád. Je to preto, lebo za ním chodím, keby ho nemal rád, tak by za ním nechodil.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 43 odsek 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úprava stretávania sa otca s maloletým, ktorú si rodičia dohodli a ktorá bola zahrnutá do rozsudku Okresného súdu Pezinok z apríla 2012 sa v praxi neosvedčila. Neprimerane zaťažovala matku maloletého aj maloletého, otec navyše ani nevyužíval každotýždňové stretnutia s maloletým. Spôsob stretávania sa otca s maloletým teda bolo potrebné zmeniť.
Súd mal preukázané z výpovedi účastníkov konania a zo znaleckého dokazovania, že vzťahy medzi rodičmi maloletého J. boli veľmi zlé. Vyplývajú z nespracovaného porozvodového konfliktu. Rodičia maloletého nevedia zabudnúť na krivdy, ktoré si v priebehu spoločného života spôsobili. V priebehu
konania však došlo k pozitívnemu posunu vo vzťahu otca a matky maloletého. Je pravdepodobné, že rodičia si uvedomili, že k normalizácií vzťahu medzi otcom a maloletým napomôže len normalizácia ich vzájomného vzťahu. Kvôli deklarovanej a aj súdom pozorovanej pozitívnej úprave vzťahu medzi otcom a matkou maloletého nebolo v závere konania potrebné začínať konanie o nariadenie výchovného opatrenia a riešiť zlé vzťahy medzi rodičmi. Súd mal preukázané, že rodičia v priebehu konania dokázali čiastočne vyriešiť vzájomné antipatie aj sami.
Zlepšenie vzťahov medzi rodičmi malo za následok aj zlepšenie kontaktov medzi J. a otcom. J. je veľmi naviazaný na matku, ak mu matka povie, že je dobré keď sa s otcom stretáva, on to bude aj takto vnímať. Je to zrejmé zo záverov znaleckého dokazovania a aj z výpovede J. pred súdom. V praxi sa to preukázalo aj tým, že J. bol schopný nastúpiť do auta k otcovi, keď tak urobila jeho matka, hoci dlhú dobu toto striktne odmietala.
Podľa názoru súdu nebolo možné návrhu matky vyhovieť v plnom rozsahu. Stretávanie sa otca s maloletým len raz za mesiac by výrazne negatívne ovplyvnilo vzájomný vzťah J. a otca. Otec by nemal dostatok času na J. ako otec a muž vplývať, J. by zase mal málo času pozorovať a vnímať pozitívne zmeny vo vzájomnom správaní sa otca a matky.
Matka maloletého si musí uvedomiť, že stretávanie sa J. s otcom je pre neho veľmi dôležité a bude ho veľmi výrazne ovplyvňovať v ďalšom živote. J. - tak isto ako každý chlapec potrebuje aj mužský vzor, ktorý by mal jednoznačne predstavovať jeho otec so všetkými svojimi pozitívami aj negatívami. Toto musí matka J. jednoznačne vysvetliť. Ak sa jej to podarí, vzťah J. a otca sa bude iba zlepšovať.
Súd nemal preukázané, že by stretávanie sa otca s J. raz za dva týždne matku a J. neprimerane zaťažilo. Matke J. chodia veľmi často pomáhať jej rodičia tak ako to vyplynulo z J. výpovede pred súdom. Matka si musí zariadiť čas tak, aby dokázala zabezpečiť stretnutia J. s otcom aspoň raz za dva týždne preto, že sú pre J. mimoriadne dôležité.
Podľa názoru súdu ma matka dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla sama financovať časť nákladov na stretnutia J. s otcom pri ktorých je prítomná, ak by nebude ochotný financovať otec (jedná sa napríklad o jej obedy, jej vstupenky a podobne). Súd nepovažoval za vhodné, aby odovzdávanie J. prebiehalo za prítomnosti starých rodičov zo strany matky. Medzi otcom maloletého a starými rodičmi došlo v minulosti k viacerým konfliktom, prípadný kontakt otca a starých rodičov by mohol do konfliktnej situácie opätovne vyústiť. Súd preto návrh matky v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, štvormo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.