Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-436-2015.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/436/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XX/XXXX, štátny občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou I.. S. D., súdnou tajomníčkou B. súdu T. F., o zaplatenie 493,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a. Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.04.2014 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 493,48 eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,25% od 05.12.2013 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili spolu dňa 19.09.2007 zmluvu o pôžičke č. 19869005, na základe ktorej bol odporcovi schválený úverový rámec vo výške 15000,- Sk/497,91 eur. Odporca sa zmluvou zaviazal pôvodným veriteľom poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť pôvodnému veriteľovi riadne úroky vo výške a za podmienok v zmluve dohodnutých. Odporca na základe zmluvy čerpal úver prostredníctvom karty. V zmysle zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporcom zúčtoval na ťarchu kartového účtu odporcu. Zmluvou sa pôvodný veriteľ s odporcom dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví odporcovi výpis všetkých odporcom uskutočnených transakcií zúčtovaných na ťarchu kartového účtu odporcu, v ktorom bude odporcom realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty. Odporca sa podpisom Zmluvy zaviazal, že za predpokladu existencie pohľadávky pôvodného veriteľa zaplatí pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku, určenú vo výške 500,-Sk/16,60 eur. Odporca z vyššie uvedenej zmluvy neuhradil ani jednu splátku.
Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 04.12.2013 podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, postúpila Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku voči odporcovi vrátane príslušenstva na navrhovateľa.
Tunajší súd v konaní sp. zn. 6Ro/154/2014 vydal dňa 14.10.2014 platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Odporcovi nebolo možné platobný rozkaz doručiť, preto ho súd uznesením z 05.05.2015 zrušil a odporcovi ustanovil opatrovníka.
V zmysle § 115a ods. 2/ O.s.p. súd nenariadil pojednávanie, nakoľko sa jednalo o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p., predmet konania nepresiahol sumu 1.000,00 eur, vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to návrhom, žiadosťou o aktiváciu Splátkovej karty QUATRO z 19.09.2007, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., výpismi zo Splátkovej karty QUATRO, zmluvou o postúpení pohľadávok z 04.12.2013, prílohou k zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky, platobným rozkazom, lustráciou v REGOB Banská Bystrica, v ZVJS SR Bratislava, správami Obce Tvrdošovce, Obecnej polície Tvrdošovce, uznesením o zrušení platobného rozkazu, uznesením o ustanovení opatrovníčky pre odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Všeobecná úverová banka, a.s. a odporca uzatvorili spolu dňa 19.09.2007 Zmluvu o pôžičke zmluvu o pôžičke č. 19869005, na základe ktorej bol odporcovi schválený úverový rámec vo výške 15000,- Sk/497,91 eur. Odporca sa uvedený úverový rámec zaviazal splatiť jednotlivými pevnými mesačnými splátkami vo výške 500,- Sk/16,60 eur.
Listom zo dňa 02.01.2014 Všeobecná úverová banka, a.s. odporcovi oznámila, že postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo zmluvy o pôžičke č. 19869005 zo dňa 19.09.2007 uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom spolu s príslušenstvom a právami akéhokoľvek zabezpečenia na navrhovateľa. Z prehľadu histórie transakcií účtu č. 19869005 odporcu súd zistil, že jeho dlžný zostatok ku dňu zosplatnenia , t.j. k 10.09.2010 predstavoval sumu 493,48 eur.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1/ a 2/ zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1/ a 2/ zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1/ zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2/ a 3/ Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4/Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1/a 2/Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3/ písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1/ Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2/ Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 524 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o poskytnutí kreditnej karty, prostredníctvom ktorej bol odporca oprávnená čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca. Pohľadávka zo zmluvy bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 19.09.2007 si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 493,48 eur, t.j. sumy finančných prostriedkov poskytnutých odporcovi, ktoré odporca následne navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nesplatil. Z prehľadu histórie transakcií účtu súd mal za preukázané, že odporca si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybral celkovo finančné prostriedky vo výške 463,95 eur. V prospech účtu neuhradil po zosplatnení žiadnu úhradu.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať. Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty odporca čerpal finančné prostriedky výbermi z účtu a realizovaním transakcií formou debetného prečerpania účtu. Posledný výber realizoval dňa 23.04.2010 a po tomto dátume už nerealizoval žiadne výbery a ani platby prostredníctvom kreditnej karty. Takto sa odporca dostal do omeškania s prvou platbou už k 25.05.2010, pričom právny predchodca navrhovateľa už ku dňu 10.09.2010 zosplatnil pohľadávku, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 11.09.2010, t. j nasledujúci deň po zosplatnení
pohľadávky, preto týmto dňom začala plynúť premlčacia doba v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorá uplynula dňa 11.09.2013. Zo strany navrhovateľa bol návrh podaný na tunajšom súde dňa 28.04.2014, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pre úplnosť súd podotýka, že z objektívneho hľadiska pre možnosť uplatnenia nároku navrhovateľa nebolo podstatné či si svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil včas, resp. či si ho uplatnil vôbec voči odporcovi, reálna možnosť na uplatnenie jeho nároku mu vznikla už dňom 11.09.2010, t.j. dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, kedy mu bola už známa výška pohľadávky odporcu. Súd preto návrh ako nedôvodný, premlčaný, v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1/ OSP tak, že v konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal , nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.