Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/157/2022

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: TREXIMA Bratislava, spol. s r. o., so sídlom Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381, zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101752193/2022 zo dňa 14.06.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline, ako správnemu súdu, dňa 25.08.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101752193/2022 zo dňa 14.06.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný, ako odvolací orgán, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102461064/2021 zo dňa 02.12.2021 (ďalej ako „ rozhodnutie Daňového úradu Žilina“), o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2015 vo výške 8 200 eur podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), žalobcovi ako daňovému subjektu.

2. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

3. Žalobca podaním zo dňa 20.05.2024, doručeným správnemu súdu dňa 21.05.2024, navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom uviedol, že v nadväznosti na právoplatnosť rozhodnutia Daňového úradu Žilina a napadnutého rozhodnutia žalovaného, Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 102177314/2022 zo dňa 05.08.2022 (ďalej len „Rozhodnutie o pokute“) podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 4 229,20 eur (ďalej len „uložená pokuta“) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť, a to konkrétne o sumu vyrubeného rozdielu dane. Proti rozhodnutiu o pokute nepodal žalobca odvolanie a toto nadobudlo právoplatnosť uplynutím 30-dňovej lehoty na odvolanie voči nemu, stanovenej Daňovým poriadkom. Žalobca k návrhu pripojil ako dôkaz rozhodnutie o povolení odkladu platenia uloženej pokuty.

4. Žalobca požiadal Daňový úrad Bratislava o povolenie odkladu platenia vyrubeného rozdielu dane a uloženej pokuty na maximálnu dobu povolenú príslušnou právnou úpravou, t. j. 24 mesiacov. Žiadosti o povolenie odkladu platenia vyrubeného rozdielu dane, aj žiadosti o povolenie odkladu platenia uloženej pokuty bolo vyhovené. Splatnosť vyrubeného rozdielu dane bola odložená do 15.07.2024 a splatnosť uloženej pokuty bola odložená do 30.08.2024. Vzhľadom na to, že splatnosť vyrubeného rozdielu dane a uloženej pokuty sa bezprostredne blíži a dôvody, pre ktoré žalobca o odklady v zmysle vyššie uvedeného žiadal, nepominuli (naopak, dosiahli vyššiu intenzitu), žalobca týmto podaním navrhol priznanie odkladného účinku žaloby v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“). Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku priložil prehľad konaní, v ktorom rekapituluje, že rozhodnutia daňového úradu v spojení s napadnutými rozhodnutiami ukladajú žalobcovi povinnosť uhradiť za zdaňovacie obdobia február až november roku 2015, celkový vyrubený rozdiel dane vo výške 322 964,50 eur. Na dotknuté rozhodnutia právne a vecne nadväzujúce rozhodnutia o pokute ukladajú žalobcovi povinnosť uhradiť celkovú sumu pokút vo výške 155 905,77 eur. Žalobca poukazoval na medziročný pokles tržieb, t.j. pri porovnaní účtovej závierky zostavenej k 31.12.2022 a k 31.12.2023 žalobca zaznamenal pokles tržieb z hlavnej činnosti (čistého obratu) o takmer päť miliónov eur, z 6 740 874 eur na 1 743 108 eur, teda o takmer 75%. Pokles tržieb bol spôsobený výpadkom tržieb z projektov v oblasti trhu práce a zamestnanosti realizovaných pre orgány verejnej správy (Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Štatistický úrad), ktoré tvorili v roku 2022 až 93 %-tný podiel na celkových tržbách z hlavnej činnosti, v roku 2023 tvorili 62 %-tný podiel. V prvom kvartáli roka 2024 tržby dosiahli 155 363 eur. Pri zohľadnení žalobcom zostaveného plánu tržieb na rok 2024 žalobca predpokladá dosiahnuť celkové tržby z hlavnej činnosti vo výške 752 500 eur, z ktorých objem reálne očakávaných tržieb na základe uzatvorených kontraktov predstavuje výšku 452 500 eur očakávaný odhadovaný objem tržieb z pracovného portálu Worki.sk vo výške cca 300 000 eur a teda znova pokles o takmer 57 % oproti roku 2023 a pokles na menej než 12% tržieb z roku 2022. Žalobca sa pravidelne zúčastňuje rôznych tendrov (vrátane verejných obstarávaní), plánuje sa zúčastniť aj verejného obstarávania projektu ISTP na obdobie rokov 2024-2027, úspešnosť v tendroch a vo verejnom obstarávaní však v čase vypracovania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemožno predpokladať a kvantifikovať ho. Hospodársky výsledok žalobcu dosiahnutý za účtovné obdobie roka 2023 je očakávaná strata vo výške – 896 264 eur, za prvý kvartál roka 2024. Žalobca vykazuje stratu vo výške – 834 270 eur. V dôsledku dramatického poklesu výnosov žalobcu, aj napriek snahe žalobcu prijímať opatrenia za účelom znižovania nákladov (napríklad formou zníženia počtu zamestnancov zamestnaných na trvalý pracovný pomer z 54 na 45, zamestnaných na základe iného pracovnoprávneho vzťahu (dohôd) z 594 na 22, sa žalobca nedokáže prispôsobiť tempu poklesu tržieb úmerne tempu poklesu nákladov, ktoré zostávajú na konštantnej, ak nie rastúcej úrovni. Náklady zostávajú na konštantnej, ak nie rastúcej úrovni predovšetkým z dôvodu, že žalobca sa snaží rozširovať svoju činnosť za účelom udržania konkurencieschopnosti. Vlastnou činnosťou vyvinul a ďalej pokračuje vo vývoji nového pracovného portálu Worki.sk (www.worki.sk), ktorý nahradil technologicky zastaralý a už nekonkurencieschopný systém ISTP. Pokračovanie vo vývoji tohto portálu kladie enormné nároky na vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, hardvérové vybavenie, ako aj ostatné prevádzkové náklady žalobcu. V prípade úpadku žalobcu by sa musel tiež vysporiadať s predplatným klientov, ktorí majú objednané služby v rámci portálu Worki.sk na dlhšie obdobie. V dôsledku tejto situácie medziročne, t. j. pri porovnaní účtovej závierky za rok 2022 a 2023 sa stav prostriedkov na finančných účtoch žalobcu, znížil z 2 147 006 eur na 403 911 eur. V prvom kvartáli roka 2024 tento negatívny trend pokračoval a za samotný prvý kvartál sa stav prostriedkov na finančných účtoch žalobcu znížil z 403 911 eur na 227 767 eur. Vzhľadom na pomer vlastného imania a záväzkov ku koncu prvého kvartálu 2024 (-57 914 eur ku 1 430 074 eur) je tak žalobca v súčasnosti spoločnosťou v kríze podľa a hrozí jej úpadok. Žalobca na podporu svojich tvrdení priložil účtovnú závierku žalobcu zostavenú k 31.03.2024 a účtovnú závierku žalobcu zostavenú k 31.12.2023. Žalobca na dokreslenie uviedol, že na mimoriadne nepriaznivom a samotnú existenciu žalobcu ohrozujúcom ekonomickom stave žalobcu nič nemení ani zdanlivo relatívne vysoký účtovný stav majetku spoločnosti. Dotknutý majetok, či už softvér alebo oceniteľné práva vo formálnej účtovnej hodnote prevyšujúcej spolu 2 milióny eur a iný hmotný majetok (autá, nehnuteľnosť, počítače, telefóny a ďalšie kancelárske vybavenie) žalobca nevyhnutne potrebuje na svoju činnosť a nemôže ho tak speňažiť. V nadväznosti na uvedené, potreba bezprostrednej úhrady vyrubeného rozdielu dane (celkového vyrubeného rozdielu dane) a uloženej pokuty (celkovej sumy pokút) spolu vo výške 478 870,27 eur vzhľadom na stav jeho finančných prostriedkov (ku koncu prvého kvartálu 224 967 eur, s dramaticky klesajúcou tendenciou) by mohla mať likvidačné účinky.

5. Žalobca poukázal aj na svoje postavenie ako spoločnosti zamestnávajúcej desiatky zamestnancov a vynakladajúcej ďalšie prevádzkové náklady (kancelárske priestory, energie, spotrebné kancelárske vybavenie, licencie na používaný softvér) a taktiež na spoločenský význam predmetu podnikania žalobcu. Z hľadiska záujmov štátnej kasy žalobca skonštatoval, že pri okamžitom výkone bezprostredne hrozí zánik pracovných miest resp. celého podnikateľského subjektu (ktorý by bol negatívnym následkom pre fiškálne záujmy štátu). Žalobca sa prezentoval ako špecializovaná výskumno-štatistická a poradensko-konzultačná organizácia, ktorá výrazne prispieva k zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky, produktivity, zamestnanosti a miezd, kvality života, ako aj k znižovaniu počtu nezamestnaných osôb a doby trvania nezamestnanosti. Význam činnosti žalobcu pre zamestnanosť a trh práce v Slovenskej republike a pre projekty realizované orgánmi verejnej správy demonštruje žalobca výpisom z Centrálneho registra zmlúv. Vzhľadom na dobu pôsobenia v príslušnej oblasti je žalobca nositeľom špecifického know-how, ktoré by bolo podľa jeho vyjadrenia, pri ukončení jeho podnikania, len veľmi ťažké nahradiť. Žalobca poukázal na svoju disciplinovanosť pri plnení daňových a odvodových povinností, ktoré si počas doby podnikania plnil riadne a včas, o čom malo svedčiť jeho postavenie vysoko spoľahlivého daňového subjektu (v zmysle § 53d Daňového poriadku). Priznanie odkladného účinku žalobe prispeje podľa žalobcu k udržaniu pracovných miest a zachovaniu činnosti podnikateľského subjektu (pozitívny následok pre fiškálne a iné záujmy štátu) a zároveň má v zásade aj potenciál zlepšiť vymožiteľnosť rozhodnutí Daňového úradu a napadnutých rozhodnutí a nadväzujúcich rozhodnutí o pokute (ak by na ňu došlo), keď sa perspektívne ekonomická situácia žalobcu zlepší. V nadväznosti na vyššie uvedené, povolenie odkladného účinku žaloby by nielen ochránilo žalobcu pred značnou škodou a nenapraviteľným následkom (vo forme zániku pracovných miest, resp., v horšom prípade, ukončenia jeho podnikania ako takého), ale tiež v zásade prospelo relevantným verejným záujmom.

6. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby pod sp. zn. vyjadril, že predmetom sporu je DPH za zdaňovacie obdobia 02/2015 až 11/2015. Žalobcovi sa nepriznal nárok na uplatnenie odpočítania DPH z faktúr z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že správca dane vo všetkých uvedených prípadoch povolil žalobcovi odklad zaplatenia dane a to v maximálnom časovom rozsahu. Žalobca napriek skutočnosti, že mal na bankovom účte finančné prostriedky (ku dňu 31.12.2022 v sume 2 147 006 eur, ku dňu 31.12.2023 v sume 403 911 eur) nepristúpil ani k postupnej úhrade daňových povinností viažúcich sa k predmetným konaniam. Pre uvedené skutočnosti žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odporúča zamietnuť.

7. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

9. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na

zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

12. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci zo znenia ustanovenia . Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho prieskumu mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je neexistencia rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.

13. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa sú teda tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

14. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma v kvalifikovanej intenzite v zmysle . Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

15. Žalobca navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí mu hrozí hospodárska a finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na celkovú sumu, ktorú je povinný zaplatiť na podklade rozhodnutí žalovaného o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie február až november roku 2015 v celkovej výške 322 964,50 eur. Žalobca zároveň poukázal na pokuty uložené Daňovým úradom v celkovej výške 155 905,77 eur. Žalobca poukázal na výsledky účtovnej závierky zostavenej k 31.03.2024, podľa ktorej za účtovné obdobie od 01/ 2023 do 03/2024 dosiahol stratu vo výške - 834 270 eur. Žalobca poukázal aj na výsledky účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2023, podľa ktorej za účtovné obdobie od 01/ 2023 do 12/2023 dosiahol stratu vo výške – 891 754 eur. Žalobca poukazuje na zostatky na finančných účtoch uvedené v účtovnej závierke k 31.12.2023 vo výške 403 911 eur a v účtovnej závierke k 31.03.2024 vo výške 227 767 eur.

16. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, avšak právna úprava odkladného účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím ukladajúcim povinnosť na peňažné plnenie odkladný účinok správnej žaloby. Pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť osvedčené. Žalobca predstavil súdu

svoje náklady, výšku nesplatených záväzkov a štruktúru svojho majetku predloženými účtovnými závierkami. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa už nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a táto nebude dôsledkom výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Nie je však vylúčené, priznať správnej žalobe odkladný účinok aj za takýchto skutkových okolností. Žalobca predloženou účtovnou závierkou zostavenou k 31.12.2023 a k 31.03.2024 osvedčil, že je v strate. Pokles ekonomickej výkonnosti odôvodňuje žalobca poklesom tržieb, spôsobený výpadkom tržieb z projektov v oblasti trhu práce a zamestnanosti realizovaných pre orgány verejnej správy. Žalobca ale neosvedčuje konkrétne skutočnosti, ako sa sťažilo podnikanie v danej oblasti podnikania a z akého dôvodu došlo k poklesu tržieb. Z obsahu predložených listín a tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobcom prezentovaný úpadok nastal v priebehu roku 2023. Žalobca tvrdí, že došlo k poklesu počtu zamestnancov na trvalý pracovný pomer z 54 na 45 a k poklesu zamestnancov zamestnaných na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru z 594 na 22, avšak túto skutočnosť neosvedčil dôkazmi. Správny súd má z predložených účtovných závierok preukázaný pokles osobných a mzdových nákladov, avšak nie je preukázané, že pokles nákladov zodpovedá prezentovanému zníženiu počtu zamestnancov. Žalobca konštatuje, že náklady zostávajú žalobcovi na konštantnej, ak nie rastúcej úrovni, nakoľko za účelom udržania konkurencieschopnosti vlastnou činnosťou vyvinul a ďalej pokračuje vo vývoji nového pracovného portálu Worki.sk (www.worki.sk), ktorý nahradil systém ISTP. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku síce popísal charakter jeho podnikateľskej činnosti, snahu o udržanie konkurencieschopnosti, avšak konkrétne neosvedčil, v akom finančnom vyjadrení investoval do vývoja. Bez osvedčenia ďalších relevantných skutočností, len na základe nepriaznivej finančnej situácie vyplývajúcej zo samotného výkonu podnikania, nie je možné osvedčiť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pokiaľ by žalobca nebol schopný plniť svoje záväzky, nešlo by o dôsledok výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti, že žalobca prijal opatrenia na zníženie nákladov, sami osebe nie sú dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, avšak môžu byť zohľadnené vo vzájomnej súvislosti s inými skutkovými okolnosťami. Len tvrdením, že žalobca všetok majetok uvedený v účtovnej závierke potrebuje na svoju podnikateľskú činnosť a nemôže ho tak speňažiť, neuniesol dôkazné bremeno, že žalobcom vlastnený majetok ako celok je nevyhnutný na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Správny súd pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe skúma nielen príjmy a výdavky žalobcu, ale jeho celkovú majetkovú situáciu. Žalobca neosvedčil, vzhľadom na výšku majetku prezentovanú v účtovných závierkach v absolútnych číslach, že je nevyhnutné, inštitútom odkladného účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na žalobcu, chrániť jeho podnikateľskú činnosť. Je nevyhnutné a potrebné trvať na tom, aby žalobca nielen tvrdil, ale aj hodnoverne a presvedčivo osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom na jeho finančnú situáciu a právne postavenie bez pochýb zrejmá.

17. Žalobca poukázal aj na viaceré dopady, ktoré by mu okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia spôsobil v podobe úpadku, napr. na uspokojenie pohľadávok voči daňovým orgánom v celom rozsahu, financovanie svojich pravidelných prevádzkových nákladov, či vysporiadanie sa s predplatným klientom, tieto však bližšie nekonkretizoval a neosvedčil. Žalobca argumentoval aj tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal negatívny vplyv na výkon podnikateľskej činnosti, na životy desiatky zamestnancov, čím hrozí zánik pracovných miest a prípadne aj celého podnikateľského subjektu. Všetky tieto skutočnosti sú v rovine všeobecných tvrdení bez toho, aby žalobca bližšie popísal a osvedčil, ako vykonáva svoju podnikateľskú činnosť po prijatí opatrení na zníženie nákladov, akých a koľkých má v súčasnosti obchodných partnerov (mimo priloženú zmluvu z CRZ), na aké obdobie predpokladá príjmy z obchodného styku s partnermi, na ktorých poukazuje odkazom na webové sídlo žalobcu (www.trexima.sk (profil firmy/referencie), aké obchody v rámci realizácie podnikateľskej činnosti vykonáva, ako sa sťažilo podnikanie v danej oblasti podnikania. Ako už bolo uvedené, žalobca neosvedčil ani to, že skutočne zamestnáva 45 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 22 zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

18. V súvislosti so skutočnosťou, že žalobca podanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil blížiacim sa termínom výkonu napadnutého rozhodnutia (15.07.2024), ako aj rozhodnutia o uložení pokuty (30.08.2024) z dôvodov, ktoré boli podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí o povolení odklade ich výkonu, a ktoré sa podľa žalobcu zintenzívnili, správny súd poznamenáva, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy (ako

je to pri inštitúte odkladu platenia podľa § 57 Daňového poriadku), ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu, alebo ohrozená samotná jeho existencia. Je preto potrebné osvedčiť iné skutočnosti, ako tie, ktoré predpokladá pre priznanie odkladu výkonu v zmysle Daňového poriadku. Správny súd zároveň poznamenáva, že štatút vysoko spoľahlivého daňového subjektu, ktorý bez ďalšieho benefituje daňovníka pri žiadosti o povolenie odkladu výkonu platenia dane, je postavený na kritériách plnenia povinností v zmysle Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je inštitút slúžiaci zabráneniu obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na žalobcu, za splnenia podmienok podľa .

19. Záverom žalobca poukázal na dôvody, prečo považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a uloženie pokút za nezákonné. K tomu správny súd uvádza, že predmetom konania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je posúdenie dôvodnosti podanej správnej žaloby. Uloženie pokút Daňovým úradom Bratislava nie je predmetom tohto konania a správny súd považuje doklad (rozhodnutie č. 102609012/2022 zo dňa 21.09.2022) za dôkaz predložený žalobcom na účely dokreslenia finančnej situácie žalobcu. Žalobca poukázal na verejný záujem na riadnej činnosti dlhodobo poctivo podnikajúceho podnikateľského subjektu s osobitným prínosom pre trh práce v Slovenskej republike, ktorý podstatne prevyšuje verejný záujem na bezprostrednom získaní príslušných prostriedkov do štátnej kasy. Súlad priznania odkladného účinku s verejným záujmom je potrebné osvedčiť rovnako, ako ostatné skutočnosti vymienené . Poukaz na poctivý výkon podnikateľskej činnosti žalobcu neosvedčuje, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom spočívajúcim v ochrane fiškálnej politiky štátu.

20. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v tom zmysle, že správca dane vo všetkých zdaňovacích obdobiach 02/2015 až 11/2015 povolil žalobcovi odklad zaplatenia dane, a to v maximálnom časovom rozsahu. Žalobca napriek skutočnosti, že mal na bankovom účte finančné prostriedky (podľa vyjadrenia žalovaného ku dňu 31.12.2022 v sume 2 147 006 eur, ku dňu 31.12.2023 v sume 403 911 eur) nepristúpil ani k postupnej úhrade daňových povinností viažúcich sa k predmetným konaniam, pre uvedené skutočnosti žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odporúča zamietnuť. Správny súd k uvedenému vyjadreniu žalovaného uvádza, že skutočnosť, že žalobca mal finančné prostriedky na bankovom účte, v čase povoleného odkladu platenia vyrubeného rozdielu dane daňovým úradom, samo osebe nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd však vzhliadol iné dôvody zamietnutia návrhu na priznanie odkladného účinku a to, že žalobca neosvedčil skutočnosti vymienené v pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

21. Je tak potrebné zhrnúť, že v predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k presvedčivému záveru, že výkon rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Daňového úradu Žilina, by malo taký dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval značnú hospodársku či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny súd zdôraznil, je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému rozhodnutiu v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, preto ak žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe existenciu hrozby závažnej ujmy na jeho strane neosvedčil, nemožno jeho návrhu vyhovieť a správnej žalobe priznať odkladný účinok, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

22. V závere správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí prekážku pre podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).