Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-715-2008.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/715/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: 1/ F., 2/ mal. M. zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, proti odporcovi: P. o určenie otcovstva k maloletej M. bytom ako matka, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Malacky
rozhodol:
Súd určuje, že odporca P., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej M. nar. XX.XX.XXXX. z matky F., nar. XX.XX.XXXX.
Súd zveruje maloletú M. do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletej M., nar. XX.XX.XXXX. výživné v sume 50 Eur mesačne od 01.05.2005, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky v 1. rade vopred.
Odporca sa zaväzuje zaplatiť zročné výživné na maloletú M. za obdobie od 01.05.2005 do 01.10.2015 v sume 6.250 Eur v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne od mesiaca november 2015 spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do zaplatenia.
Súd styk otca s maloletou M. neupravuje.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke v 1. rade trovy konania v sume 16,50 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania v sume 266,80 Eur na účet Okresného súdu Malacky, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 08.08.2005 sa matka domáhala určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu; za otca označila odporcu. Žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať mesačne vopred na jeho výživu výživným vo výške 116,17 Eur (3.500 Sk) počnúc mesiacom august 2005 a uhradiť zameškané výživné od 1.5.2005 do 31.08.2005 vo výške 14.000 Sk. Uviedla, že odporca neuznal otcovstvo k maloletej M. a nejaví záujem prispievať na jej výživu.
Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 01.10.2015, rozsudok bol vyhlásený za prítomnosti navrhovateľky v 1. rade, odporcu a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, odporcu, kolízneho opatrovníka, svedka, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, so znaleckým posudkom z odboru genetika (odvetvie analýza DNA) č. XX/XXXX vypracovaným dňa 21.10.2014, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky v 1. rade (ďalej aj „matka“), potvrdeniami o príjmoch odporcu (ďalej aj „otec“), ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, otcovstvo k maloletej nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu, rodičia nežijú a ani nikdy nežili v spoločnej domácnosti.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného v zmysle uznesenia č.k. 5C/715/2008-246 zo dňa 13.02.2013, súd určil, že otcom maloletej M. je odporca. Znalec L. vo svojom znaleckom posudku v odbore genetiky, analýza DNA uviedol, že na základe ním vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo označeného muža - odporcu voči testovanému dieťaťu - mal. navrhovateľky M., nar. XX.XX.XXXX . za prakticky dokázané.
Navrhovateľka v 1. rade je slobodná, spolu s maloletou žije u svojej matky, pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovala v spoločnosti K. a na dohodu v spoločnosti U. v období od 03.11.2011 do 16.04.2013 pracovala v spoločnosti O. v likvidácii s priemerným mesačným príjmom vo výške 547,17 Eur netto, od 17.04.2013 do 30.11.2014 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava IV, od decembra 2014 je živnostníčkou.
Z obsahu vyplýva, že odporca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s P. manželstvo pred matričným úradom X.. Má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, študentom vysokej školy, z predchádzajúceho manželstva, ktoré bolo rozvedené. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/501/2009-57 zo dňa 28.02.2012 o zvýšení výživného maloleté deti R. bol odporca zaviazaný prispievať na výživu mal. P. nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 80 Eur mesačne a H., nar. XX.XX.XXXX. výživným v sume 80 Eur mesačne. Odporca bol v období od 05.04.2005 do 27.03.2006 zamestnaný v spoločnosti M. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 7.437 Sk netto, od 04.05.2006 do 29.01.2007 bol zamestnaný v spoločnosti D., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 10.183,33 Sk netto, v období od 01.02.2007 do 01.04.2007 bol zamestnaný v spoločnosti A. spol. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 5.801,50 Sk netto, v období od 01.12.2004 do 02.04.2005 bol zamestnaný v spoločnosti L. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 8.500 Sk netto, v období od 01.02.2008 do 03.07.2008 bol zamestnaný v spoločnosti X., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 12.399,83 Sk netto. Toho času je odporca zamestnaný v spoločnosti K. Na pojednávaní dňa 01.10.2015 navrhovateľka v 1. rade žiadala, aby odporca bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 100 - 150 Eur mesačne úhradu zameškaného výživného v splátkach. Odporca vzhľadom na jeho dve vyživovacie povinnosti k deťom z predchádzajúceho manželstva navrhol, že bude platiť bežné výživné v sume 50 Eur mesačne, s čím navrhovateľka v 1. rade súhlasila. Kolízny opatrovník považoval za prijateľné, aby odporca platil zameškané výživné splátkami vo výške 50 Eur mesačne a bežné výživné v sume 50 Eur mesačne, s čím odporca nesúhlasil.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Súd konštatuje, že úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli. Na základe šetrenia kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletej M. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
Vzhľadom k tomu, že rodičia spolu nežijú, o maloletú sa riadne stará matka, so zverením do jej starostlivosti súhlasil kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, súd zveril maloletú do starostlivosti matky.
Súd konštatuje, že o úprave styku odporcu s maloletou nebolo potrebné rozhodovať.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa (len jej starostlivosť), vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že matka získala dňa 10.12.2014 živnostenské oprávnenie na predmet podnikania Informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly a dňa 15.4.2015 na Čistiace a upratovacie služby, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, okrem maloletej M. nemá inú vyživovaciu povinnosť, žije s maloletou v domácnosti svojej matky.
Otec o dieťa nejaví záujem, na jeho výživu neprispieval. Preto súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené všetky hmotnoprávne podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu, keďže otec si svoju povinnosť mu vyplývajúcu zo zákona dobrovoľne neplní. Pri určení výšky výživného prihliadal súd najmä na schopnosti a možnosti povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa, a preto určil výživné vo výške 50 Eur mesačne, nevyhnutné na pokrytie základných životných potrieb dieťaťa.
Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej od 01.05.2005, t.j. odo dňa narodenia maloletej, preto súd aj od tejto doby výživné určil. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.05.2005 do 01.10.2015 vo výške 6.250 Eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. zaplatiť v mesačných splátkach po 50 Eur od mesiaca november 2015 spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do zaplatenia, keďže mal za to, že otec si mal byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vzhľadom k tomu, že s matkou dieťaťa spolu nežili a matka tak musela sama zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O. s .p., navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania tak, ako si ich uplatnil v návrhu. Trovy konania vo výške 16,50 Eur predstavujú zaplatený súdny poplatok.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V priebehu konania vznikli trovy na strane štátu, a to v sume celkom 266,80 Eur. Predmetné prostriedky boli vyplatené znalcovi za výkon znaleckej činnosti v zmysle uznesenia č.k. 5C/175/2008 zo dňa 19.01.2015 po právoplatnosti z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, nakoľko odporca si nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, uloženú mu uznesením 5C/715/2008 zo dňa 13.02.2013. Na úhradu trov štátu podľa výsledku konania zaviazal súd odporcu, v súlade s § 148 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.