Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-130-2015.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/130/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30807484, proti odporcovi Z.. N. U., D. Ú. L., N. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36861723, o zaplatenie 128,02 Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 89,97 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 07.04.2015 na tunajší súd žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 128,02 Eur. Návrh odôvodňoval tým, že z dôchodku povinného Z. O., J.. XX.XX.XXXX na základe príkazu na začatie exekúcie č. EX 4571/11 zo dňa 25.04.2012 vydaného žalovaným v prospech oprávneného SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica boli vykonávané zrážky v sume 128,02 Eur mesačne a boli poukazované na účet žalovaného. Povinný Z. O., J.. XX.XX.XXXX zomrel dňa 16.05.2014, pričom dôchodok pri splatnosti 18. dňa v mesiaci mu patril do 17.05.2014. Oznámenie o úmrtí povinného bolo doručené žalobcovi dňa 11.06.2014. Spolu s nárokom na výplatu dôchodku došlo aj k zániku vykonávania zrážok na základe exekučného príkazu a preto zrážky z dôchodku mali byť ukončené od 18.05.2014. Za ďalší mesiac, t.j. za obdobie od 18.05.2014 do 17.06.2014 však žalobca poukázal na účet súdneho exekútora - žalovaného sumu 18,02 Eur na základe exekučného titulu. Jednalo sa o naviac poukázanú sumu čím došlo k zníženiu základného fondu starobného poistenia, z ktorého bol dôchodok zrazený a poukázaný na účet žalovaného. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor sociálnej poisťovne a preto s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 OZ je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Na vrátenie neprávom poukázanej sumy bol žalovaný vyzvaný listom z 24.06.2014 a 18.10.2014. Aj napriek viacerým urgenciám dlžnú sumu nevrátil.
Odporca vo svojom podaní zo dňa 30.07.2015 namietal dôvodnosť samotnej žaloby s tým, že Okresný súd Zvolen nemá právomoc vo veci konať. Takisto poukazoval na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a mal za to, že tu k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. Absentuje tu súkromno-právny vzťah medzi účastníkmi konania a preto nemohlo na strane žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 OZ, pričom vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/09, 4Cdo 41/09. Navyše žalovaný nie je platiteľom mzdy, je len vykonávateľom exekučného príkazu, pričom zrazené sumy patria oprávnenému a pred zrážkou boli nárokom povinného voči platiteľovi mzdy. Súdny exekútor tak má postavenie len akéhosi platobného miesta. Z tohto dôvodu nie je pasívne vecne legitimovaný. Navyše mali za to, že k celej situácii došlo z dôvodu oneskoreného konania, resp. nekonania na strane žalobcu, nakoľko v prípade ak by riadne a včas evidovali úmrtia povinnej, nevykonali
by zrážku a nemuselo k tejto situácii dôjsť. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k samotnému bezdôvodnému obohateniu a skutočnostiam uvádzaným tak v § 451 ako aj § 454 Občianskeho zákonníka. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Rovnako aj na pojednávaní dňa 02.10.2015 trval na svojich vyjadreniach a poukazoval opätovne na to, že nedošlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko je len platobným miestom s poukazom na ustanovenia exekučného poriadku.
Súčasťou žaloby je príkaz na začatie exekúcie, č. exekučného konania EX 4571/11, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi s tým, aby sa vykonávali zrážky z príjmov povinného Z. O..
Súčasťou spisu je oznámenie o úmrtí vystavené Mestom Hnúšťa, z ktorého je zistené, že povinný Z. O. O. 16.05.2014 zomrel. Taktiež žalobca pripojil k žalobe rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške starobného a vdoveckého dôchodku, osobný list dôchodkového zabezpečenia a záznamy o výplate.
Z pohybu na účte klienta doloženého žalobcom vystaveného žalobcom vyplýva, že bolo zaplatených 128,02 Eur na účet súdneho exekútora.
Súčasťou spisu sú aj žiadosti o vrátenie dlžnej sumy z 24.06.2014 a 18.10.2014 spolu s pripojenými doručenkami. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne vety, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní len ak to ustanovuje zákon.
V prvom rade sa súd zaoberal námietkou nedostatku právomoci tak ako to uviedol žalovaný v písomnom odpore podanom proti platobnému rozkazu, ktorým sa žalobe v plnom rozsahu vyhovelo. Napriek tomu, že právny vzťah účastníkov konania nemožno podriadiť pod žiadny zo vzťahov vymedzených v § 7 ods. 1 O.s.p. neznamená to ešte, že by bola vylúčená právomoc občiansko-právneho súdu na prejednanie veci. Pri pochybnostiach o právomoci súdu treba totiž ustanovenie § 7 O.s.p. vykladať v spojení s ustanovením § 104 ods. 1, druhá veta pred bodkočiarkou O.s.p., podľa ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. To znamená, že citované ustanovenie vôbec nepredpokladá, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci a súčasne nerozhodol o postúpení veci inému orgánu z dôvodu, že nie je daná právomoc žiadneho iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie. V uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je preto súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa vec postupuje s výnimkou právomoci cudzozemského orgánu. Ak súd dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale musí prejednať vec sám, inak by išlo o odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Takýto postup by bol v rozpore s článkom 46, ods. 1 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo na súdnu ochranu a obsahom ktorého je možnosť každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. To znamená, že pokiaľ v danej veci nie je daná právomoc iného orgánu, na ktorý by mohol súd pre nedostatok právomoci postúpiť vec na prejednanie je povinný danú vec prejednať a teda má právomoc vo veci konať. Z tohto dôvodu súd na námietku nedostatku právomoci nereagoval a vec prejednal a rozhodol.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 Exekučného poriadku zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy
zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávneným a sám vykoná výplatu. Platiteľom mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do 7 dní odo dňa jej prijatia. Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov, starobného dôchodkového sporenia.
Podľa § 91 Exekučného poriadku ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.
Podľa ustanovenia § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podanou žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na plnenie na základe ustanovení § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe exekúcie vykonávanej žalovaným ako súdnym exekútorom vykonával žalobca v prospech oprávneného zrážky z dôchodku. Tieto zrážky boli 128,02 Eur mesačne. Povinný dňa 16.05.2014 zomrel, pričom nárok na dôchodok mu vznikol do 17.05.2014. Zrážky vykonané po 18.05.2014, pričom išlo o jednu zrážku vo výške 128,02 Eur išli na úkor sociálnej poisťovne - žalobcu. V žiadnom prípade sa však v danej veci nedá hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, ktorý v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu stanovenej exekučným poriadkom a subsidiárne aj občianskym súdnym poriadkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 8.8.2012 pod sp. zn. 6MCdo 4/2011 publikované v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 67/2013). Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným, povinným a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka práve zo špecifického postavenia súdneho exekútora, kde aj v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 Exekučného poriadku je výslovne upravené, že súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť, ktorá je výkonom verejnej moci. V danom prípade ide o verejno-právny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemajú autonómne rovnoprávne postavenie charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Súdny exekútor vykonáva exekúciu s tým, že v zmysle ustanovení exekučného poriadku zrazená čiastka, t.j. aj 128,02 Eur, ktoré poukázal žalobca na účet súdneho exekútora sú finančné prostriedky, ktoré sa poukazujú najneskôr do 7 dní v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 Exekučného poriadku na účet oprávneného. Zrazená suma je vyplatená priamo oprávnenému a teda na strane súdneho exekútora nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení a tým nie je nositeľom hmotno-právnych práv a povinností vyplývajúcich z takéhoto označenia. Žalobu podal žalobca, kde za žalovaného označil súdneho exekútora, pričom podľa názoru súdu je tu nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného, teda nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená to, že žalovaný, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnych povinností nie je práve s poukazom na vyššie citované ustanovenia exekučného poriadku nositeľom hmotno-právnych povinností, o ktoré v konaní ide. Žalovaný nezodpovedá za bezdôvodné obohatenie a nie je možné v danej veci ani ustáliť, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko tento má len postavenie akéhosi platobného miesta, prostredníctvom ktorého sa realizuje exekúcia v prospech oprávneného. Vzhľadom k týmto skutočnostiam pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci s režijným paušálom a DPH vo výške 89,97 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).