Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-70-2015.pdf
PDF · 107.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/70/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina IČO: 31 575 951 proti odporcovi: I. T.M., L.. XX.XX.XXXX, J. A.. G. XXX/X, XXX XX Q., občan SR, o zaplatenie 1988,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 1988, 69 eur, nezaplatené poplatky vo výške 61, 46 eur, úrok z úveru 105, 50 eur (z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania vo výške 1, 13 eur (z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1988, 69 eur od 11. 12. 2014 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 123 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy1988,69 eur, nezaplatených poplatkov 61,46 eur, úroku z úveru 105,50 eur, úroku z omeškania 1,13 eur , 12,90% úroku z omeškania ročne z nesplatenej istiny vo výške 1988,69 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, trov konania na tom základe, že účastníci konania uzavreli dňa 19.06.2014 úverovú zmluvu č. 136676, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 2000 eur na odporcom určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Poskytnutý úver a úroky sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver splatiť aj s príslušenstvom do 17.06.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 18.11.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 10.12.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi uhradená.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané, navrhovateľ neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti, odporca sa neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o úvere č136676 zo dňa 19.06.2014 č.l.8spisu, výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.11.2014 č.l.10 spisu, upomienky zo dňa 22.08.2014 č.l.14 spisu a zo dňa 22.09.2014 č.l.12 spisu, Všeobecných obchodných podmienok č.l.16-19 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 19.06.2014 č.l.8 spisu vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 2000 eur ako úver bezúčelový pri fixnej úrokovej sadzbe 12,9% ročne, pri poistení splácať úver 0,73 eur mesačne, pri výške anuitnej mesačnej splátky 29,94 eur , pri termíne splatnosti prvej splátky 15.07.2014, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 120-ich mesačných splátkach splatných k 15.dňu v mesiaci pri konečnej splatnosti úveru 17.06.2024, pri RPMN 15,4%,
pri priemernej RPMN 17,94%, pri celkovej výške úveru 3692,80 eur, pri úroku z omeškania 5% ročne, súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa.
Odporca podmienky zmluvy neplnil, úver riadne neplatil podľa zmluvy, preto navrhovateľ ho vyzval výzvou zo dňa 18.11.2014 na predčasné splatenie úveru, aby zaplatil na účet navrhovateľa sumu 2140,74 eur najneskôr do 10.12.2014. Dňa 22.09.2014 navrhovateľ zaslal odporcovi druhú upomienku v ktorej žiadal uhradiť navrhovateľovi spornú sumu najneskôr do 27.09.2014 v opačnom prípade sa bude domáhať nároku súdnou cestou. Odporca z dlhu po podaní žaloby nič nezaplatil.
Podľa § 1 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / ďalej len neprijateľná zmluvná podmienka"/. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky , ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli tieto neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.
Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č.136676 zo dňa 19.06.2014, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 2000 eur, jednalo sa o bezúčelový úver, pri fixnej úrokovej sadzbe 12,9% ročne, pri poistení splácať úver 0,73 eur mesačne, pri výške anuitnej mesačnej splátky 29,94 eur , pri termíne splatnosti prvej splátky 15.07.2014, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 120-ich mesačných splátkach splatných k 15.dňu v mesiaci pri konečnej splatnosti úveru 17.06.2024, pri RPMN 15,4%, pri priemernej RPMN 17,94%, pri celkovej výške úveru 3692,80 eur, pri úroku z omeškania 5% ročne, súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa.
Pohľadávka navrhovateľa ku dňu predčasného zosplatnenia úveru pozostáva zo sumy 1988,69 eur ku dňu predčasného zosplatnenia úveru t.j. k 10.12.2014 pozostáva z istiny 1988,69 eur, úrokov 105,50 eur , ktorá suma predstavuje dohodnutý úrok z úveru v zmysle zmluvy , ktorý bola odporkyňa povinná platiť do predčasného zosplatnenia úveru pri úrokovej sadzbe 12,90% podľa zmluvy, úrokov z omeškania 1,13 eur / každá omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne podľa článku l. l. zmluvy o úvere, poplatky 61,46 eur, ktoré boli priamo v zmluve individuálne dojednané.
Súd po posúdení obsahu spotrebiteľskej zmluvy z úradnej povinnosti dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti vyplývajúce z § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Pokiaľ ide ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, že zmluva o úvere č. 136676 zo dňa 19.06.2014 sa spravuje ustanoveniami obchodného práva, okresný súd poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka č. 563/2007Z.z.. Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. § 879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa § 39 občianskeho zákonníka. O takýto rozpor ide podľa názoru súdu aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím
inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavného súdu II ÚS 4/94, II ÚS3/97 právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka" spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom / predtým § 23 a zákona č. 634/1992 Z. z. ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka/.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka. Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou, pričom o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení občianskeho práva.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je podaný dôvodne v časti o zaplatenie sumy 2156,78 eur, ktorá pozostáva z istiny 1988,69 eur, úroku z úveru vo výške 105,50 eur, ktorý bol dohodnutý vo výške 12,90% ročne do predčasného zosplatnenia úveru t.j. k 10.12.2014, úroku z omeškania 1,13 eur z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne dohodnutý v zmluve o úvere. Súd dospel k záveru, že istina vo výške 1988,69 eur je uplatnená dôvodne, tiež vyčíslený zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 12,90% ročne do zosplatnenia úveru vo výške 105,50 eur, úrok z omeškania 1,13 eur z omeškaných splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, 5% zmluvne dohodnutý úrok z omeškania ročne podľa článku 1 bod 1 zmluvy o úvere, ktorý je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je nižší ako zákonný úrok z omeškania a je teda v súlade s nariadením vlády č. 87/19995 Z. z. Súd priznal navrhovateľovi aj bankové poplatky vo výške 61,46 eur, ktoré boli individuálne dohodnuté jasne, zrozumiteľne a určito priamo v článku l bod l zmluvy o úvere podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka.
Súd návrh v časti úroku z úveru vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1988,69 eur od 11.12.2014 do zaplatenia zamietol s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. V danom prípade navrhovateľ úver predčasne zosplatnil k 10.12.2014. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa navrhovateľ odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie uvedené v článku 4 bod 4.3 zmluvy ! ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých finančných prostriedkov aj úrok z omeškania podľa ktorého predčasným zosplatnením úveru zo strany navrhovateľa nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, toto ustanovenie zmluvy je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.
Tiež súd návrh zamietol aj v časti 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 105,50 eur / z vyčísleného zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 12,90% ročne z dlžnej istiny / za obdobie od 11.12.2014 / odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru/ do zaplatenia vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 35Odo 101/2002 z 24.03.20004 vychádzajúc z právnej úpravy zhodnej so Slovenskou právnou úpravou, kde uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods.3 občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy . Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie/ istina/, na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene / potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením / dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je akcesorický , ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Splnenie hlavného záväzku zaniká / končí/ aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť platiť dospelé úroky . Tým, že včas neplatí úroky z istiny, dlžník sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu / istiny/.Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo s príslušenstva/ tu úroky z omeškania z dojednaných
úrokov/, potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka istina / plnenie hlavného peňažného záväzku/, potom nemôže nárok na príslušenstvo za príslušenstva pohľadávky plynúť ani s dikcie ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení § 517 ods.2 občianskeho zákonníka bez väzby na ustanovenie § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka je všeobecnou úpravou vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo , ktoré možno pri omeškaní z plnením peňažného záväzku žiadať vedľa istiny. Najvyšší súd na záver ustálil, že Obchodný zákonník v spojení s Občianskym zákonníkom priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky, pričom názor žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov je nesprávny a súd z tohto právneho názoru pri zamietnutí nároku vychádzal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že úspech v spore sa odvíja od istiny, preto navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný súd priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 123 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.