Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/77/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľa: V. P., J.. XX.X.XXXX, G. H., H. X, zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice, proti odporkyni: S. P., J.. XX.X.XXXX, G. H., O. XX, zast. JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Bajzova 2, Košice, v konaní o vyporiadanie BSM, takto

rozhodol:

U r č u j e, že z vecí patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľa: 1/ práčka zn. Whirpool v hodnote 0 € 2/ el. sporák zn. Gaz Katka 53,11 € 3/ kufríkový šijací stroj zn. Veritas 126.- €

Spolu veci v hodnote 179,11 €

U r č u j e, že z vecí patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva odporkyne:

1/ nehnuteľnosť - 3 izbový byt č. 14 nachádzajúci sa na 7. poschodí obytného domu na O. Č.. XX I. H., I. J. Okresnom Ú. H., H. Q. J. X. Č.. XXXX, Q. H. F., Q. H. - N. H., H. Ú.L. A. M. Q. O. O. XX, XX, súp. č. 1114, postavený na parc. č. 3482, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu o veľkosti 3125/100000-in k celku, ako aj pozemok vedený na Okresnom úrade Košice, katastrálnom odbore, J. X. Č.. XXXX, okres Košice II, obec Košice - sídlisko KVP, kat. územie Grunt ako parc. reg. „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. 3482, zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3125/100000-in k celku, v hodnote 62.500.- €

2/ chladnička zn. Whirpool 0 € 3/ mixér zn. ETA v hodnote 0 € 4/ pletací stroj zn. Dopleta v hodnote 0 €

Spolu veci v hodnote: 62.500.- €

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť svojmu bratovi Z. U. zostatok pôžičky vo výške 1.327,75 €.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 30.496,57 €, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť polovicu súdneho poplatku za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 940 €, na účet Okresného súdu Košice II, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 45 € na účet Okresného súdu Košice II, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal podaným návrhom, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej len BSM) po rozvode ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 3.8.2010, právoplatným dňa 8.9.2010. Uviedol, že počas trvania manželstva spoločne nadobudli v r. 2001 prevodom členských práv od manželov S. M. H. I. X-F. G. J. O. XX I. H., kedy za prevod bytu mali zaplatiť 610.000.- Sk, ale takouto sumou nedisponovali, že potom dvoma splátkami vyplatili uvedenú sumu tak, že prvá splátka bola v prospech prevodcov vo výške 400.000.- Sk dňa 31.8.2001 a neskôr zaplatili prevodcom druhú splátku v sume 210.000.- Sk, ale zaplatená suma 610.000.- Sk nepatrí v celom rozsahu do BSM, lebo sumu 400.000.- Sk mu darovala jeho teta (otcova N. S.. M. P.), ktorú získala z predaja svojho 1-izbového bytu a pri platení druhej splátky za prevod členských práv mu opäť darovala jeho teta MUDr. Anna Ferčáková sumu 60.000.- Sk a brat odporkyne P. U. im požičal sumu 90.000.- Sk, z ktorej ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva vrátili 50.000.- Sk, pričom peňažnú sumu 60.000.- Sk poskytli na vyplatenie bytu z vlastných prostriedkov. Na základe uvedeného považoval peňažnú sumu 460.000.- Sk za nepatriacu do BSM, ale do jeho výlučného vlastníctva. Za predmet BSM považoval len zvyšok nesplatenej pôžičky bratovi odporkyne v sume 40.000.- Sk a sumu 60.000.- Sk jeho tete. Ďalej tvrdil, že na odkúpenie predmetného bytu od družstva mu daroval jeho otec 50.000 Sk, ktorá ale nepatrí do BSM. Vymenoval aj hnuteľné veci - zariadenie bytu s označením aj cien týchto vecí a navrhol vyporiadať zaniknuté BSM tak, aby súd do jeho výlučného vlastníctva prikázal byt vo všeobecnej hodnote 63.000.- €, od tejto sumy navrhol odpočítať 15.269,20 € (súčet 40.000.- Sk a 60.000.- Sk) ako jeho výlučné vlastníctvo, ďalej odpočítať z ceny bytu aj sumu 1.327,77 € (40.000.- Sk) ako zvyšok pôžičky bratovi odporkyne, ktorú mu on splatí, taktiež odpočítať z ceny bytu aj sumu 1.659,69 € (50.000.- Sk), ktorú mu daroval jeho otec a ktorá nepatrí do BSM. Po odpočítaní uvedených položiek všeobecná cena bytu podľa navrhovateľa činí 44.743,34 €, z ktorej vyplatí odporkyni polovicu, t.j. 22.371,67 €, takže do výlučného vlastníctva navrhovateľa žiadal prisúdiť len byt a do výlučného vlastníctva odporkyne všetky

označené hnuteľné veci s tým, že na vyrovnanie podielov z vyporiadania BSM vyplatí odporkyni sumu 44.743,34 € (čo je zrejmé uvedené omylom v tejto výške).

V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa poukázala na dôvody rozvodu manželstva na psychické a fyzické týranie zo strany navrhovateľa, v dôsledku čoho bolo vedené aj jeho trestné stíhanie a bol aj vylúčený súdom z užívania predmetného bytu. Tvrdila, že 3-izbový byt nadobudli počas manželstva s navrhovateľom na základe kúpnej zmluvy v r. 2001 za 610.000.- Sk. Tvrdenie navrhovateľa o darovaní sumy 390.000.- Sk jeho tetou len jemu považovala za nezodpovedajúce skutočnosti s tým, že na kúpu bytu použili pôžičku od jej brata Z. U. v sume 90.000.- Sk, stavebné sporenie v sume 27.337,60 Sk, peniaze od jej otca Z. U. 43.000.- Sk ako dar dcére - odporkyni a pôžičku od tety navrhovateľa vo výške 60.000.- Sk. Žiadala, aby navrhovateľ hodnoverne preukázal pravdivosť uvádzaných tvrdení v návrhu o dare sumy 460.000.- Sk. Taktiež nesúhlasila s tvrdením o darovaní sumy 50.000.- Sk navrhovateľovi jeho otcom, nakoľko v uvedenom čase bol nezamestnaný a financie mu požičiaval otec odporkyne. V ďalšej časti vyjadrenia rozobrala spôsob užívania bytu a platieb v predmetnom byte zo strany oboch účastníkov v rokoch 1997 až 2006 s tým, že navrhovateľ bol v tom čase aj nezamestnaný, finančne im vypomáhal ich otec Z. U.. Argumentovala tým, aby súd prihliadal na skutočnosť, že vynakladala sama dlhodobo náklady na užívanie spoločného majetku, aby súd zohľadnil a prihliadal na potreby maloletých detí, ktoré boli zverené do jej starostlivosti po rozvode manželstva a na mieru zásluh manželov pri starostlivosti o rodinu a domácnosť a udržanie spoločného majetku, pretože navrhovateľ svojou ľahkovážnosťou utrácal a míňal aj finančné prostriedky na chod spoločnej domácnosti, na svoje rozmary a vlastné potreby, po jeho násilnom konaní musela opustiť spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi až do doby, kým mu súd nezrušil užívacie právo k bytu a tak od 1.11.2007 doposiaľ užíva predmetný 3-izbový byt aj s 3 nezaopatrenými deťmi a uhrádza všetky náklady spojené s bývaním a náklady na domácnosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, pripojenými súdnymi spismi, vyžiadanými a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 14.9.1997 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 3.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.9.2010. Maloleté deti D. M. S. boli na čas po rozvode zverené do výchovy a opatery matky- odporkyne. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku je zrejmé, že navrhovateľ sa agresívne správal nielen voči navrhovateľke, ale aj voči deťom. Znalkyňa ustanovená v konaní navrhla určitý čas aj zákaz styku otca s deťmi, pretože boli opakovane prítomné pri konfliktoch rodičov, čo vyústilo do ich odmietavého vzťahu k odporcovi. Od mája 2007 účastníci nežili v spoločnej domácnosti, od januára 2006 spoločne nehospodárili.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. súd zistil, že odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 26.6.2009, č.k. - 137, ktorým súd vylúčil odporcu z užívania 3-izbového bytu na O. XX I. H., nakoľko dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa došlo k psychickému i fyzickému násiliu voči odporkyni, aj z dôvodu priania detí nestretávať sa s otcom, pretože prežívali vnútorný strach a obavy z otca. Už v tomto konaní o vylúčenie navrhovateľa z užívania predmetného bytu sám navrhovateľ konštatoval, že spoločné bývanie s navrhovateľkou v predmetnom byte je nemožné, že predmetný byt neužíva viac ako rok a pol a vôbec ho nemieni užívať.

Z predloženého potvrdenia o pôžičke súd zistil, že Z. U. K., Ž. O. XX.X.XXXX K.M. N. N. S. P. M. Z. S. V. P. na zabezpečenie bytu sumu v hotovosti 90.000.- Sk, ktorý finančný obnos bude vrátený v niekoľkých splátkach prevodom na účet alebo v hotovosti, pričom obe strany budú dbať na zabezpečenie písomného dokladu (výpisu z účtu alebo potvrdenia o vrátení časti pôžičky). Uvedené potvrdenie podpísal Z. U. M. V. P.. Z predložených výpisov z účtu v ČSOB bolo preukázané, že z požičanej sumy vrátili účastníci počas manželstva Jozefovi Cicoňovi doposiaľ 50.000.- Sk, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a ostal dlh z pôžičky vo výške 40.000.- Sk (1.327,75 €).

Zo súhlasných výpovedí účastníkov konania súd zistil, že o vyporiadaní BSM sa po rozvode manželstva nedohodli, že počas manželstva nadobudli nehnuteľnosť, ako aj všetky veci označené vo výroku tohto rozsudku, pričom odporkyňa nemala námietky proti hodnote jednotlivých hnuteľných vecí, určenej navrhovateľom, ani proti rozdeleniu týchto vecí. Čo sa týka vyporiadania hnuteľných vecí, účastníci sa v priebehu konania zhodli na tom, že nemajú záujem vyporiadať digestor a navrhli súdu, aby túto vec nezahrnul do vyporiadania BSM účastníkov vzhľadom na jeho nefunkčnosť.

Ohľadom finančných prostriedkov použitých na nadobudnutie bytu prevodom čl. práv mali však účastníci počas konania rozdielne názory v tom, ktorá z označených finančných čiastok patrí alebo nepatrí do BSM. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný byt J. O. XX I. H. nadobudli počas trvania manželstva prevodom členských práv a povinností z manželov I.h za sumu 610.000.- Sk. Zdroj tejto sumy však každý z nich zdôvodňoval iným spôsobom. Z podaní navrhovateľa doručených súdu, aj z jeho výpovede pred súdom vyplynulo, že stále menil výšku splátok, aj titul ich nadobudnutia, keď najprv tvrdil, že prevod členských práv k bytu bol vyplatený dvoma splátkami, prvou vo výške 430.000.- Sk dňa 31.8.2001 a neskôr o 2 mesiace zaplatili druhú splátku v sume 180.000.- Sk. Prvá splátka vo výške 430.000.- Sk bola zaplatená tak, že 390.000.- Sk darovala navrhovateľovi teta S.. M. P. (L. K. Z. Z.É. G.) M. XX.XXX.- N. G. N. K. Ú., O. splátka vo výške 180.000.- Sk bola zaplatená tak, Ž. S.. M. P. mu darovala sumu 60.000.- Sk, sumu 90.000.- Sk poskytol ako pôžičku účastníkom brat odporkyne a zvyšnú sumu 30.000.- Sk mali spoločné peňažné prostriedky. Predmetom BSM z toho dôvodu podľa navrhovateľa nie je suma 390.000.- Sk (darovaná otcovou sestrou navrhovateľovi, ktorú získala z predaja svojho jednoizbového bytu) a ďalej suma 60.000.- Sk ako dar navrhovateľovi od tety pri druhej splátke za prevod členských práv. Tvrdil tiež, že suma 50.000.- Sk nepatrí do BSM, ktorú mu daroval jeho Q. F.. S. P. na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva od bytového družstva, teda spolu predmetom BSM nie je suma 500.000.- Sk, že jeho rodičia a teta im pomáhali finančne a v r. 2001 za pomoci jeho rodičov dali dohromady peniaze, aby získali byt J. O. M. rodičia odporkyne ani nevedeli, akú pomoc mali.

Z predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej 10.8.2001 medzi F.. S. P. M. S.. M. P. M. K.Á. M. I. H. M. F.. Z. H. ako kupujúcimi súd zistil, že predávajúci sú podieloví vlastníci nehnuteľnosti, a to 1-izbového bytu č. XX J. E. XX I. H.. Účastníci si dohodli kúpnu cenu vo výške 390.000.- Sk, ktorú kupujúci uhradili predávajúcim v deň podpísania tejto kúpnej zmluvy v hotovosti, čo vyplýva z článku VI. tejto zmluvy. Už z tejto kúpnej zmluvy je

zrejmé, že teta navrhovateľa S.. M. P. nebola sama vlastníčkou bytu na E., ale spoluvlastníčkou spolu s otcom navrhovateľa a teda nemohla ako tvrdil navrhovateľ, darovať celú kúpnu cenu získanú z predaja tohto bytu vo výške 390.000.- Sk navrhovateľovi na byt, ale len časť podľa výšky jej podielu, t.j. 195.000.- Sk . V podstate to bol podľa neho dar, lebo nikto nevyžadoval jednoznačné mesačné splátky, ale neskôr predložil súdu potvrdenie o pôžičke sumy 60.000 Sk.

Z výpovede svedka - otca navrhovateľa F.. S. P. vyplynulo, že so sestrou S.. M. P. sa rozhodli, že 1- izbový byt na E. XX predajú a tieto prostriedky vložia do nového bytu, ktorý si účastníci našli na O. W.., zo sumy 390.000.- Sk získanej z predaja bytu fyzicky v hotovosti odovzdal splnomocnenej osobe pre pani S. I. sumu 388.000.- Sk ako prvú splátku dňa 10.8.2001. Ďalšiu čiastku 145.000.- Sk tiež on vyplatil a tá sa skladala z pôžičky 90.000.- Sk, poskytnutej bratom odporkyne Z. U., 60.000.- Sk dala jeho sestra v hotovosti zo svojich nasporených peňazí a 5.000.- Sk ponechali mladomanželom na rekonštrukciu tohto bytu, aby ho mohli čo najskôr uviesť do užívania schopného stavu. Tvrdil, že ešte vtedy to neriešili, ako dala sestra tú sumu, nerozhodli sa vtedy jednoznačne, nenaliehali na vrátenie peňazí, lebo bol čas na premýšľanie, čo vlastne s tými financiami urobia a zvyšnú čiastku 77.000.- Sk do plnej výšky ceny bytu fyzicky prevzal od účastníkov ako ich spoločné peniaze a odniesol taktiež manželom I. O. S.. Koncom r. 2003 si založil spoločnosť Fares s r.o., aj keď ťažko ju odštartoval, ale v r. 2004 sa mu dobre darilo a navrhol účastníkom odkúpenie bytu od družstva, avšak stále nemali finančné prostriedky, pretože v r. 2004 z pôžičky od brata odporkyne vrátili sumu 50.000.- Sk a tak so sestrou mali vedomosť, že účastníci majú problémy s vrátením pôžičky, preto ani ich nenáhlili, ani nesúrili a dňa 4.6.2004 sa rozhodli so sestrou za účasti syna, t.j. navrhovateľa, že všetky prostriedky, ktoré do toho vložili, budú jeho darom a následne 8.6.2004 dal synovi 50.000.- Sk na kúpu bytu na O.j do osobného vlastníctva. Svedok vyjadril názor, že nezasahovali so sestrou do podielov na LV pri odkúpení bytu účastníkmi, lebo všetko robili v dobrej viere pomôcť mladým manželom. Poukázal na to, že manželstvu účastníkov v plnej miere pomáhali, nakoľko mali dobré vzťahy a tie sa naštrbili až v druhej polovici r. 2005, keď spoločnosť Fares s r.o. už neprosperovala a musel prepustiť odporkyňu aj zo zamestnania.

Z výpovede svedkyne S. I. pred súdom vyplynulo, že pri prevode bytu na Dénešovej sa dohodli na 3 splátkach ceny vo výške 610.000.- Sk, pričom financie v hotovosti prevzala od otca navrhovateľa jej kamarátka p. M.. Potvrdila, že nikdy neprevzala peniaze od účastníkov konania, ale od otca navrhovateľa, prvú splátku vo výške 388.000.- Sk, druhú vo výške 145.000.- Sk a tretiu vo výške 77.000.- Sk.

Z výpovede svedkyne MUDr. M. P. pred súdom vyplynulo, že v r. 2001 poskytla vklad synovcovi, v tom čase ako pôžičku 60.000.- Sk pri nadobudnutí bytu na O. ulici a ďalej sumu 390.000.- Sk z predaja 1- izbového bytu na E. ul., ktorý mali s bratom v spoluvlastníctve ako dedičstvo po matke. Najprv tvrdila, že išlo o pôžičku a následne, že išlo o dar jej synovcovi, pretože jej brat ju prehovoril, keď dal darom synovi sumu 50.000.- Sk alebo 55.000.- Sk, aby sa zjednotili, že aj jej finančné prostriedky budú darom len pre synovca a vtedy prekvalifikovala dar na pôžičku tých 60.000.- Sk a vzápätí opäť nazvala túto sumu darom pre synovca. Zároveň uviedla, že kontakty s odporkyňou prerušila od r. 2007, keď začalo rozvodové konanie účastníkov.

Navrhovateľ predložil až v priebehu konania potvrdenie z 31.8.2001, na ktorom F.. S. P. potvrdzuje prevzatie čiastky 60.000.- Sk na úhradu k cene bytu pre syna V. P. ako pôžičku od S.. M. P..

Podľa ust. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. , , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z citovaných zák. ustanovení vyplýva, že do BSM patrí vec, ktorú manželia nadobudli aj titulom kúpy za trvania ich manželstva. K tomu, aby sa tak stalo, nie je nevyhnutné, aby všetky peňažné prostriedky, ktoré boli na kúpu veci použité, boli spoločnými, ale postačuje, ak na kúpu boli použité spoločné prostriedky aspoň sčasti, bez ohľadu na to, v akom pomere a aj v takomto prípade zakúpená vec patrí do BSM v celosti. Skutočnosť, že časť kúpnej ceny tvoria peňažné prostriedky patriace do vlastníctva iba niektorého z manželov možno zohľadniť iba v rámci vyporiadania BSM a to v prospech toho z manželov, ktorý zo svojho majetku vložil do BSM peňažné prostriedky.

Súd považoval za nepochybné, že predmetný byt patrí do BSM účastníkov, avšak zaoberal sa otázkou, či zo strany navrhovateľa došlo ku vkladu peňažných prostriedkov z jeho výlučného vlastníctva do tohto majetku. Odporkyňa nespochybňovala, že časť ceny za prevod bytu v sume 390.000.- Sk im poskytli otec a teta navrhovateľa z predaja bytu na E., navyše teta navrhovateľa S.. P. im poskytla aj sumu 60.000.- Sk a zvyšnú časť zostatkovej hodnoty bytu 77.000.- Sk uhradili účastníci zo spoločných financií, avšak tvrdila, že išlo o dar obom účastníkom, nielen navrhovateľovi.

Súd nie je viazaný návrhom účastníkov o tom, čo patrí do BSM, ani pokiaľ ide o spôsob vyporiadania.

V konaní súd vypočul viacerých svedkov - F.. P., S.. P., S. I., Z. U., i samotných účastníkov na okolnosti vyplatenia zostatkovej hodnoty bytu J. O. pri jeho prevode v r. 2001. Po zhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo aj z prejavov

samotných účastníkov, súd dospel k tomu záveru, že sumu 390.000 Sk darovali spoločne otec a teta navrhovateľa obom účastníkom (z predaja bytu na E. W.l. v ich podielovom spoluvlastníctve ) na nadobudnutie bytu na O. počas ich manželstva, nakoľko mali v tom čase, ako sa samy vyjadrili pred súdom, v úmysle „pomôcť mladým manželom pri zaobstaraní bytu“. Týka sa to aj sumy 60.000.- Sk poskytnutej tetou navrhovateľa opäť obom manželom, čo je možné nesporne vyvodiť z výpovede samotných darcov. Úmysel darcu je totiž rozhodujúci v čase darovania. Skutočnosť, že až neskôr, po odstupe času sa darcovia vzájomne dohodli za účelom ujednotenia, že financie (390.000 Sk + 60.000 Sk) budú považovať za dar len pre navrhovateľa, je právne bezvýznamná a súd nemohol na ňu prihliadať, v čom sa plne stotožnil s argumentáciou zo strany odporkyne v konaní. Ak by boli poskytli peňažné prostriedky na byt ako pôžičku, čo tvrdil spočiatku sám navrhovateľ, aj svedkyňa P., boli by dohodli aj čas jej vrátenia, k čomu ale nedošlo, takže z toho možno vyvodiť, že neboli dohodnuté podstatné náležitosti pre vznik zmluvy o pôžičke. Navrhovateľ sám tvrdil, že „dali sme dohromady peniaze za pomoci mojich rodičov, odporkyňa zasa uviedla, že „ rodičia navrhovateľa dali na byt zvyšnú časť peňazí“, pričom obaja darcovia mali v úmysle, ako samy prejavili vôľu pred súdom, pomôcť manželom, nielen navrhovateľovi, peniaze poskytli na spoločný byt pre mladú rodinu a aj skutočnými príjemcami prostriedkov z daru v r.2001 boli obaja účastníci, ktorí mali vedomosť o poskytnutí peňazí na byt a tento dar aj prijali. Navrhovateľ sám vniesol pochybnosť do hodnovernosti jeho výpovede, keď viackrát menil a upresňoval titul finančných prostriedkov zo strany jeho rodiny ( raz pôžička, potom dar pre neho), avšak po zhodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti súd vyvodil ten právny záver, že otec a teta navrhovateľa darovali nielen jemu, ale aj odporkyni sumu 390.000.- Sk a teta aj sumu 60.000.- Sk na nadobudnutie predmetného bytu. Aj potvrdenie o pôžičke z 31.8.2001 súd rovnako považoval za nevierohodné, pretože ho predložil navrhovateľ v konaní až po spochybnení jeho daru peňazí od tety odporkyňou, s odstupom viacerých rokov a jeho obsah je fakticky v rozpore so samotnými úkonmi a prejavom vôle darcov, ako aj s faktickým odovzdaním a prevzatím daru zo strany oboch účastníkov, čím boli splnené náležitosti darovacej zmluvy. Za tejto dôkaznej situácie je potrebné mať za to, že došlo k darovaniu fin. prostriedkov obom účastníkom. V tom smere súd neuveril tvrdeniu svedka F.. P.- otca navrhovateľa pred súdom a jeho výpoveď považoval za účelovú. Je totiž logické a len ťažko uveriť tomu, aby v čase trvania manželstva účastníkov a dobrých vzťahov ( až do 5/2007 účastníci spoločne hospodárili) poskytla rodina značnú časť finančných prostriedkov na spoločný byt účastníkov len navrhovateľovi bez toho, aby to písomne aj podchytili. Ani výsluch tety navrhovateľa MUDr. P.

nevniesol objasnenie v konaní v tom zmysle, aby nepochybným spôsobom bolo preukázané, že len navrhovateľovi boli darované finančné prostriedky vo výške 450.000 Sk (390.000 Sk + 60.000.- SK) na nadobudnutie predmetného bytu . Otec navrhovateľa so svojou sestrou Annou boli totiž nesporne podieloví spoluvlastníci bytu na E. (ako je zrejmé z predloženej kúpnej zmluvy- čl.53 spisu), ktorý byt predali spoločne, preto kúpna cena z predaja tohto bytu vo výške 390.000.-Sk nebola v celosti vlastníctvom len MUDr. P. a nemohla ju ani darovať v celosti navrhovateľovi, ak mala spoluvlastnícky podiel s otcom navrhovateľa v polovici, t. zn. že mohla účinne disponovať len s kúpnou cenou v polovici, t.j.195.000 Sk a nemohla darovať sama 390.000 Sk z predaja bytu navrhovateľovi. Pokiaľ v danom prípade boli veci ( peniaze) darované obom manželom, tieto nadobudli účastníci konania do podielového spoluvlastníctva, preto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tomto konaní súd na nich neprihliadal.

Z dokazovania nebolo preukázané jednoznačne, z akých financií bola vyplatená kúpna cena za predmetný byt vo výške 37.792.- Sk dňa 4.10.2004 pre SBD II. Košice. Pokiaľ ide o dar 50.000 Sk od otca navrhovateľa a dar 45.000 Sk od otca odporkyne na odkúpenie bytu, týmito financiami súd sa bližšie nezaoberal, nakoľko ani jeden z bývalých manželov nevyužil svoje oprávnenie požadovať v konečnom rozhodnutí, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, pokiaľ ide o tieto „darované“ sumy a nebolo preukázané ani to, či vyplatili účastníci kúpnu cenu bytu a v akej výške z darovaných, alebo sčasti aj z vlastných prostriedkov. Súd z uvedených dôvodov neprihliadal na tieto finančné prostriedky pri vyporiadaní BSM, ak ich samy účastníci nežiadali zahrnúť do vyporiadania.

Pri rozhodovaní o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva odporkyne súd vychádzal zo zásady účelného využitia veci a zásady rovnosti ich podielov tak, aby nebol znevýhodnený jeden z manželov pred druhým. Súd vzal do úvahy zhodné prejavy účastníkov, keď navrhovateľ v priebehu konania napokon súhlasil, aby byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporkyne a odporkyňa s tým vyjadrila súhlas, aj keď pôvodne navrhla byt prisúdiť účastníkom do podielového spoluvlastníctva, pretože nemá financie na vyplatenie navrhovateľa. Do vlastníctva odporkyne súd určil predmetný byt vzhľadom na všetky zistené okolnosti, nakoľko považoval za najobjektívnejšie a najúčelnejšie riešenie predmetu veci, ak výlučnou vlastníčkou bytu sa stane odporkyňa, ktorá byt aj s rodinnými príslušníkmi fakticky užíva a preto súd považoval aj za reálnejšie využívanie bytu do budúcna odporkyňou, keď navrhovateľ má vyriešenú bytovú otázku a neprejavil ani záujem o byt.

Pri správnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné ustáliť tzv. „masu BSM“, do ktorej je potrebné započítať nielen spoločne nadobudnuté veci, ale aj aktíva a pasíva majetku patriaceho do BSM. Ako bolo zistené dokazovaním pred súdom, celková hodnota vecí patriacich do BSM ( byt- 62.500 € + hnuteľné veci -179,11 € ) , predstavuje sumu 62.679,11 €. Do masy BSM je však potrebné zahrnúť aj pasíva. Týmito pasívami je suma 1.327,75 € (40.000.- Sk) ako zostatok pôžičky od brata odporkyne Z. U. na spoločný byt, ktorý je predmetom vyporiadania. Táto pôžička predstavuje vlastne pohľadávku účastníkov voči majetku patriacemu do BSM. Po zohľadnení tohto pasíva BSM v zmysle vyššie uvedeného dostaneme čistú hodnotu tzv. masy BSM v sume 61.351,36 € ( 62.679,11 mínus 1.327,75 €). Z toho potom vyplýva, že podiel jedného z účastníkov na tejto mase BSM v polovici predstavuje sumu 30.675,68 €. Následne je potrebné skúmať, čo každý z tejto masy BSM vo výroku o prikázaní vecí dostal do vlastníctva. Odporkyňa takto dostala nehnuteľnosť uvedenú vo výroku rozsudku v celkovej hodnote 62.500 € a z tejto hodnoty majetku bolo potrebné odporkyni odpočítať, čo bude sama splácať na pôžičku bratovi t.j. čiastku 1.327,75 €, lebo tá musí byť z BSM vrátená do jej osobného majetku a preto v tomto zmysle predstavuje pasívum. Po zohľadnení tohto pasíva a vzájomnom spočítaní s aktívnymi položkami dostávame sumu 61.172,25 €, ktorá suma sa v skutočnosti dostáva odporkyni z BSM. Navrhovateľ dostal do vlastníctva hnuteľné veci v hodnote 179,11- €, t.j. aktíva. Ako bolo vyššie uvedené, podiel jedného z účastníkov na mase BSM predstavuje sumu 30.675,68 € a z toho je zrejmé, že odporkyňa bude musieť doplatiť navrhovateľovi sumu 30.496,57 €, o ktorú hodnotu prevyšuje jej podiel na aktívnej mase BSM podiel navrhovateľa ( 61.172,25 € - 30.675,68 €). Ak sumu 30.496,57 € spočítame s hodnotami, ktoré dostal navrhovateľ, (keďže mu boli prisúdené do vlastníctva hnuteľné veci), dostaneme sumu 30.675,68 €, ktorá sa má podľa zákona navrhovateľovi dostať.

Na základe vyššie uvedených dôvodov podiel navrhovateľa na mase BSM predstavuje sumu 30.496,57 €, ktorú sumu súd uložil odporkyni zaplatiť na vyrovnanie podielov

navrhovateľovi, a to v lehote dlhšej ako 3 dni ( §160 O.s.p) , t.j. do 90 dní od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na výšku tejto sumy a v objektívnej snahe poskytnúť odporkyni reálnu možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie podielu navrhovateľa, s ktorou lehotou súhlasil aj navrhovateľ.

Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd vyporiadal BSM tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Za konanie o vyporiadanie BSM sú povinní obaja účastníci spoločne zaplatiť v zmysle ust. §, ods. 8, c ods. 1, , položky 6b sadzobníka súdny poplatok vo výške 3 % z celej masy BSM (zo sumy 62.679 €), čo činí 1880 €. Nakoľko odporkyňa bola súdom oslobodená od súdnych poplatkov, súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na neho pripadajúcu podiel súdneho poplatku v polovici, t.j. sumu 940 €, tiež v lehote dlhšej ako 3 dni v zmysle a z rovnakých dôvodov, ako uložil povinnosť odporkyni vyplatiť vyrovnávací podiel navrhovateľovi.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd rozhodol podľa tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov a to vzhľadom na osobitý charakter tohto konania, v ktorom sa riešia majetkové pomery na strane oboch účastníkov, pričom ani u jedného z nich nemožno konštatovať prevažný úspech vo veci a obaja účastníci samy navrhli nepriznať žiadnemu z nich trovy konania.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. V súvislosti s vyplatením znalečného znalkyni F.. M. E. vo výške 145 € vznikli v konaní trovy štátu. Súd uložil odporkyni zaplatiť zostatok trov štátu vo výške 45 €, pričom vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ počas konania na trovách štátu zaplatil už preddavok 100 €, preto je odporkyňa povinná doplatiť rozdiel 45 € ( znalečné 145 € - preddavok 100 €). Aj trovy štátu súd umožnil odporkyni zaplatiť v dlhšej ako 3 - dňovej lehote v zmysle z rovnakých dôvodov, ako povinnosť vyplatiť vyrovnávací podiel navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, okrem výroku o vylúčení nároku navrhovateľa na vydanie vecí na samostatné konanie. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.