Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/271/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, W., štátny občan SR, maloleté dieťa v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 46 Bratislava dieťa rodičov: matka: F. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, W., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Nora Víglaská, advokát, Laurinska 18, Bratislava, otec: P.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, P., adresa na doručovanie: T. XX, W., štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska kancelária Prosman a Pavlovič, Hlavná 31, Trnava o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,/vrátane úpravy styku/ takto

rozhodol:

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu nasledovného znenia:

Mal. dieťa: Y. O., nar. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa: Y. O., nar. X.X.XXXX budú obaja rodičia.

Otec sa zaväzuje platiť na mal. dieťa: Y. O., nar. X.X.XXXX výživné vo výške 150 eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec má právo styku s mal. dieťaťom: Y. O., nar. X.X.XXXX bez prítomnosti matky každý párny týždeň v piatok od 14.30 do 17.00 hod, sobotu od 8,30 hod. do 11.30 hod., nedeľu od 8.30 hod. do 11.30 hod.,. každý nepárny týždeň v pondelok od 14.30 hod. do 17.30 hod., streda od 14.30 hod. do 17.30 hod., v piatok od 14.30 hod. do 17.30 hod..

V uvedených dňoch a v uvedenom čase je otec oprávnený si mal. dieťa: Y. O., nar. X.X.XXXX prevziať od matky v mieste bydliska mal. dieťaťa v uvedených dňoch a v uvedenom čase je povinný mal. dieťa: Y. O., nar. X.X.XXXX vrátiť matke v mieste bydliska mal. dieťaťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania podľa , zo dňa 30.07.2015 doručený na OS Bratislava III ako výlučne miestne príslušný súd podľa , , matka v procesnom postavení navrhovateľky pôvodne žiadala, aby súd podľa , veta druhá Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu z dôvodu, že na ich úprave sa po ukončení spolužitia

s otcom dieťaťa nevedie dohodnúť tak, že maloleté dieťa súd zverí do jej osobnej starostlivosti, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého bude výlučne len matka, s povinnosťou otca platiť výživné na maloletého vo výške 150 Eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň matka žiadala ,aby bol súdnym rozhodnutím upravený aj styk otca s maloletým dieťaťom.

Na pojednávaní dňa 01.10.2015 rodičia (matka a otec maloletého dieťaťa) uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu, ktorú v znení vymedzenom vo výrokovej časti tohto rozsudku matka oproti pôvodnému žalobnému petitu žiadala spolu s otcom súdom schváliť. Rodičia zhodne žiadali schváliť aj ich dohodu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté dieťa uviedol, že dohoda rodičov je v záujme maloletého dieťaťa útleho veku a túto žiadal súdom schváliť v celom rozsahu.

Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho

konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime v znení neskorších predpisov (ďalej len citovaného zákona) tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil dohodu rodičov, uzavretú podľa § 36 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine s odkazom k § 24 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedená z dôvodu, že dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa, rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa útleho veku za skutkového stavu, že rodičia nie sú manželia a od narodenia maloletého dieťaťa žijú oddelene. Matka maloletého býva s maloletým vo vlastnom byte, okrem rodičovského príspevku iný príjem nemá. Otec maloletého dieťaťa má aktuálny príjem je vo výške 81 eur mesačne, má dohodnutý kontrakt, z ktorého by mal mať príjem cca 1000 eur mesačne. Otec uviedol, že pravidelne prispieva na výživu maloletého vo výške 150 eur mesačne z úspor, ktoré má vo výške 2500 eur. Maloletý Y. má dovŕšený vek 1 rok, je kojený a býva s matkou v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte. Nutné potreby maloletého sú vo výške 150 eur, hlavne za plienky, drogériu, kaše, čaj a prebaľovacie podložky.

Súčasťou dohody rodičov je aj ich dohoda o styku otca s maloletým dieťaťom v znení vymedzenom vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta , keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.

O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí .

Poučenie:

Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( ) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil v skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. ( ).