Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/170/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci navrhovateľa: I. N., bytom C. Č.. XX, XXX XX C., štátne občianstvo SR, zastúpený: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, Strojnícka 8, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade I. Y., bytom H., H. XX, štátne občianstvo SR, zastúpený: Bardač, s.r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 47 243 252, v 2. rade I. D., bytom W. X, H., štátne občianstvo SR, zastúpený: Mgr. Jakub Malý, advokát, Cukrová 14, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

rozhodol:

Odporca v 1. rade I. Y. je povinný zaplatiť navrhovateľovi 101.255,96 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.375,19 eur od 02.10.2004 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 2. rade I. D. je povinný zaplatiť navrhovateľovi 4.757,52 eur spolu s 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 198,54 eur od 29.10.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok 5.062,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok 237,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28.11.2001 domáhal sa od odporcov zaplatenia sumy 3.588.750,- Sk a náhrady trov konania, titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nároky mu vznikli v dôsledku trestného činu odporcov, ktorí spáchali dňa 14.09.1996 a za ktorý trestný čin ublíženia na zdraví (odporcovia v 1., 2. rade) a pokus trestného činu ublíženia na zdraví (pôvodne označený odporca M. G.) boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , dňa 07.11.2000 odsúdení.

V priebehu ďalšieho konania vo vzťahu k pôvodnému odporcovi Richardovi Sziegelovi vzal návrh navrhovateľ späť z dôvodu, že ním bolo uhradené základné odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, z ktorého dôvodu Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 04.05.2006, č.k. -129 zastavil voči nemu konanie v zmysle § 96 ods. 1,2,3. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2008.

V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody s pôvodným odporcom M. G. vzal navrhovateľ návrh v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 190.00,-Sk späť a upravil petit návrhu na začatie konania tak, že žiadal, aby zostávajúci odporcovia v 1., 2. rade boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.398.750,-Sk so 17,6% úrokom z omeškania zo sumy 119.625,-Sk od 29.10.2001 do zaplatenia, pričom suma 119.625,-Sk predstavovala základné odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré napriek výzve navrhovateľa mu odporcovia v 1, 2. rade neuhradili. Príslušenstvo žiadal navrhovateľ priznať odo dňa nasledujúceho po lehote vo výzve na úhradu základného odškodnenia. O čiastočnom zastavení konania a o pripustení zmeny petitu návrhu na začatie konania súd rozhodol uznesením č.k. -154 zo dňa 07.06.2007

Odporca v 1.rade I. Y. v písomnom vyjadrení k podanému návrhu navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s bodovým ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, žiadal vypracovať nový znalecký posudok a taktiež žiadal zohľadniť prípadnú mieru spolu zavinenia navrhovateľa na vzniknutej škode na jeho zdraví.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -279 zo dňa 17.02.2011, ktorým uložil povinnosť odporcom v 1., 2.rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 112.817,83 eur so 17,6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.970,82 eur od 29.10.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 4.104,75 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v 1.rade v ktorom namietal výšku odškodného, ktorú považoval za neprimeranú.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.15Co 206/11-298 zo dňa 31.05.2012 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci ide o delenú zodpovednosť odporcov za škodu podľa § 438 ods.2 Obč. zák., nakoľko nemožno prehliadnuť, že účasť každého z odporcov na vzniku škody bola značne rozdielna, spôsobená viacerými škodcami trestnou činnosťou, ide o výnimku z ustanovenia § 438 ods. 1 Obč. zák., každý z viacerých škodcov zodpovedá za škodu podľa svojej individuálnej účasti na nej, preto má súd rozhodnúť o delenej zodpovednosti viacerých škodcov za škodu. Odvolací súd ďalej uviedol, že najzávažnejšie zranenie spôsobil odporca v 1.rade I. Y., tým že navrhovateľovi pištoľou strelil do hlavy, javí sa, že ak by odporca v 1.rade nestrelil navrhovateľa do hlavy, zranenia ktoré navrhovateľ utrpel v dôsledky bitky by nezanechali trvalé následky na zdravotnom stave navrhovateľa, preto je individuálna účasť odporcov na vzniku škody značne rozdielna. V súvislosti so zrušením napadnutého rozsudku odvolací súd zrušil aj výrok ktorým bola odporcom uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 24.03.2000 sp.zn. , s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.11.2000 sp.zn. , s posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.06.1999 vypracovanom prof. I.. I. Š., DrSc. vedúcim Oddelenia Stereotaktickej a funkčnej neurochirurgie FNsP Akademika L. Dérera v Bratislave, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 03.09.1997, č. o uznaní navrhovateľa za invalidného, výsluchom navrhovateľ, výsluchom odporcu v 1.rade,výsluchom pôvodného odporcu M. G., oboznámením sa s obsahom a záverom znaleckého posudku č. 2/2010 znalkyne I.. N. Š., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, s obsahom znaleckého posudku č. 913766-01/14 I.. I. D., PhD. znalca s odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, ako i oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 14.09.1996 v nočných hodinách v obci Most pri Bratislave na Bratislavskej ul. č. 57 odporcovia bili a kopali navrhovateľa, ktorého predtým úderom do zátylku a nôh zrazili na zem, následne sa odporca v 1.rade I. Y. zmocnil pištole navrhovateľa, zn. ČZ - 83, kal. 7,55 a strelil ňou navrhovateľa do hlavy, ktorým konaním odporcovia navrhovateľovi spôsobili otras mozgu, okuliarovité podliatiny okolo oboch očí, krvácanie pod očné spojivky, mnohopočetné odreniny a pomliaždenia tváre, krku, hrudníka, pravého kolena, pravej bedrovej oblasti a ľavého predlaktia s dobou liečenia 21 dní a odporca v 1.rade mu spôsobil priestrel záhlavovej kosti lebky spôsobujúci trieštivú zlomeninu záhlavovej kosti s miernym posunom úlomkov do vnútrolebečného priestoru. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.03.2000, sp. zn. , ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.11.2000, sp. zn. , nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2000, bolo ustálené, že uvedeným konaním odporca v 1.rade navrhovateľovi úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a odporca v 2.rade mu úmyselne ublížil na zdraví, čím obaja odporcovia spáchali trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222

ods. 1 . Za to boli odsúdení odporca v 1.rade podľa na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov a odporca v 2.rade podľa s použitím na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok. Obaja odporcovia boli na výkon trestu zaradení do prvej nápravno-výchovnej skupiny

V zmysle uvedeného rozsudku odporca v 1.rade bol zaviazaný k náhrade škody voči navrhovateľovi v sume 19.663,- Sk t.j. 652,69 eur titulom straty na zárobku (vyplynuté z odôvodnenia rozsudku), so zvyškom nároku na náhradu škody bol navrhovateľ podľa odkázaný na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Z odôvodnenia trestného rozsudku súd zistil, že odporca v 1.rade dňa 14.09.1996 z parkoviska hádzal kamene na vozidlá premávajúce po komunikácii, pričom zasiahol jedno vozidlo, z ktorého vystúpil navrhovateľ, ktorý sa zároveň spýtal kto hodil kameň do jeho auta. K tomuto pristúpil odporca v 2.rade na čo ho navrhovateľ udrel pištoľou do tváre. Navrhovateľ strieľal do zeme. K navrhovateľovi a odporcovi v 2.rade prišiel odporca v 1.rade, ktorí spoločne s odporcom v 2.rade navrhovateľa zbili, dostali ho na zem, kde doňho kopali a bili ho päsťami, do rôznych častí tela. V čase incidentu boli všetci opití, ale vedeli rozlíšiť svoje konanie. Odporca v 1.rade povedal, že sa pištole nebojí a išiel smerom na navrhovateľa, s ktorým sa chvíľu naťahovali. Odporca v 1.rade držal pištoľ pri navrhovateľovej hlave a vystrelil.

MUDr. N. W. CSc., znalec z odboru zdravotníctva na hlavnom pojednávaní v trestnej veci uviedol, že sa plne pridržiava svojho znaleckého posudku, ktorý vypracoval dňa 30.10.1999 na základe štúdia zdravotnej dokumentácie a osobného vyšetrenia poškodeného navrhovateľa. Podľa záznamov zo zdravotnej dokumentácie boli poškodenému dokumentované nasledujúce zranenia: priestrel záhlavovej kosti lebky, spôsobujúci jej trieštivú zlomeninu obojstranné malé ložiská pomliaždenie mozgu v okolí trieštivej zlomeniny, krvácanie pod mäkké obaly mozgu, poškodenie centrálneho zrakového centra mozgu, otras mozgu, obojstranné krvácanie pod očné spojivky, mnohopočetné pomliaždenina a krvné podliatiny tváre, krku, hrudníka, pravého kolena, pravej bedrovej oblasti a ľavého predlaktia. Poškodený vzhľadom na zranenia môže byť maximálne 18 mesiacov práceneschopný a poberať nemocenské dávky. Po 18 mesiacoch musí byť komisiou uznaný za práce nespôsobilého. Do budúcna predpokladá zhoršovanie stavu poškodeného. Poškodený navrhovateľ je odkázaný na pomoc iných osôb. Nie je schopný samostatného života bežným spôsobom. Poškodenie pacienta mozgu je trvalé a z lekárskeho hľadiska nemá význam vykonať operáciu hlavy, nakoľko sa nedá očakávať reálne zlepšenie jeho stavu. Ostatné zranenia, ktoré boli zistené zo súdne lekárskeho hľadiska možno hodnotiť ako zranenia tupého násilia menšej intenzity, tieto si nevyžadujú dlhú práceneschopnosť. Vzhľadom na objektivizáciu stavu, znalec ďalej doplnil odborné vyšetrenia z neurológie a ofta mológie, pričom stav poškodeného zhodnotili odborníci a to dvaja oční lekári a dvaja neurológovia, ktorí sa v roku 1996 priamo nezúčastňovali na liečení poškodeného navrhovateľa, vyšetrenie bolo vykonané diagnostickou zdravotníckou technikou, ktorá v roku 1996 nebola ešte k dispozícii. Po obdržaní týchto štyroch odborných stanovísk môže sa konštatovať, že u poškodeného sa jedná o ťažkú kôrovú poruchu zrakového analyzátora, ktorá kvantitatívne spôsobuje asi 63% až 65% sleposť. Okrem uvedeného zrakového postihnutia bola u navrhovateľa potvrdená porucha mozočkových funkcií stredného stupňa a ľavostranná porucha citlivosti celého tela. Všetky tieto zistené následky vznikli jednoznačne v dôsledku priestrelu hlavy záhlavovej časti v roku 1996. Na základe uvedených vyšetrení možno konštatovať, že neurologický stav pacienta sa zlepšil, naopak zrak sa zhoršil. Porucha zraku nie je odstrániteľná žiadnym chirurgickým zásahom, vzhľadom na značné zničené zrakové centrum.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že pred úrazom bol zamestnaný v zberných surovinách, bol ženatý, mal dve deti a rekonštruoval rodinný dom. Avšak po uvedenej udalosti sa všetko zmenilo, nakoľko je psychicky na dne, musel sa odsťahovať, pretože rodinný dom sa nachádza asi 2 km od miesta, kde sa čin stal a toto psychicky nemohol znášať. Taktiež sa musel odsťahovať od rodiny, pretože pod vplyvom traumatického zážitku a liekov, ktoré mu boli dávané, bol agresívny. Zakúpil si malý, dosť zanedbaný rodinný dom v Starom Tekove a žije úplne sám. Popri zamestnaní sa pred úrazom venoval jazdectvu, chodil na dostihy, venoval sa aj chovateľstvu poštových holubov, mal chovnú stanicu psov a zúčastňoval sa na rôznych majstrovstvách a súťažiach. So zvieratami mal i európske víťazstvá, avšak toto všetko padlo. Žiadnu z týchto činností dnes nie je fyzicky ani psychicky schopný vykonávať. V priebehu mesiaca môže iba niekoľko dní vykonávať fyzickú prácu, avšak pri zmene počasia má silné tlaky v hlave, nakoľko stav je neoperovateľný. Stále je pod lekárskym dohľadom, chodí na rehabilitácie chrbtice, má poškodené ľadviny. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nevidí na blízko, z toho dôvodu musel tiež zanechať

záľuby. Odoberal rôzne časopisy zo zahraničia a chcel si spraviť posudzovateľský kurz na psov a holuby, začal trénovať kone, avšak toto všetko musel zanechať. Po úraze skoro dva roky nevidel, manželstvo sa mu rozpadlo, potrebuje samotu a nemôže sa ničomu venovať.

Posudkom MUDr. I. Š. bolo bolestné navrhovateľa obodované počtom 796,25 bodov, ktoré vzhľadom na bolestivejší spôsob liečby, pobyt na ARO, opakované infúzie a to, že zranenie si vyžiadalo operačný výkon, boli zvýšené na dvojnásobok, t.j. 1592,50 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo uvedeným posudkom MUDr. Š. obodované na počet 2395 bodov, ktoré znalec vzhľadom na to, že ide o muža v produktívnom veku a vzhľadom na jeho stratené uplatnenie v živote a obmedzenia možnosti uplatnenia v povolaní a ďalšieho vzdelávania, ako aj obmedzenia v športe, v rodinnom živote, zvýšil na dvojnásobok, t.j. na 4790 bodov, spolu bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bodov.

Súdom ustanovená znalkyňa MUDr. Š. v znaleckom posudku č. 2/2010 uviedla, že u menovaného dochádzalo postupne od úrazu k zhoršovaniu celkového zdravotného stavu. Toto zhoršovanie súvisí jednak s úrazom, ale taktiež fyziologickým starnutím organizmu. Je pravdepodobné, že organický psychosyndróm by nebol takého stupňa, keby nebol prítomný úraz hlavy, s následným vývojom posttraumatickej epilepsie a postkomočného syndrómu. Stav sa nedal riešiť operačným výkonom, nakoľko projektil priliehal až na mozgový splav.

Menovaný trpí na organický psychosyndróm s poruchami pamäti, poruchami vštiepivosti, koncentrácie, poruchou emotivity /prítomná depresívna zložka/, zhoršením spánku, podráždenosťou /predtým až agresivitou, pre ktorú sa stal samotárom/, bolesťami hlavy chronického charakteru kombinovanej etiológie /úrazovej a psychickej, je prítomná aj vertebrogénna = chrbticová zložka/, vysoký krvný tlak s poškodením cieľových orgánov, chronická ischemická choroba srdca /prekonal aj srdečný infarkt/, cukrovka, porucha metabolizmu tukov, zhoršenie zraku /po poranení bola prítomná hemianopsia, ktorá súvisela priamo s poranením mozgu a to priamo occipitálneho laloka/. V lekárskej správe zo dňa 03.12.1996 je uvedený popis poranení pacienta, úraz hlavy po strelnom poranení do zátylku, dokopanie celého tela, pomliaždenie obličky, zlomenina záhlavovej kosti s vpáčením úlomkov do mozgu, vývoj postkomočného syndrómu, poruchy zorného poľa s centrálnym skotómami, vývoj sekundárnej epilepsie. Na základe celkového stavu bolo rozhodnuté o konzervatívnej liečbe. Menovaný bol následne opakovane vyšetrený pre rozvoj posttraumatickej epilepsie, bol invalidizovaný, opakovane vyšetrený psychiatrom, psychológom, ktorí potvrdili už v roku 1998 zmeny v percepčno-kognitívnych schopnostiach a v osobnosti aj emotívne organického pôvodu, potvrdili tzv. postkomočný syndróm. V roku 2001 v psychiatrickom vyšetrení je konštatované spomalenie psychomotorického tempa, spomalené myslenie, oslabené pamäťové funkcie v zložke vštiepivosti a výbavnosti pamäte, poúrazové zmeny osobnosti. Následne v roku 2001 a v roku 2002 je konštatované zvýšenie epileptických záchvatov.

Pri posednej hospitalizácii v roku 2009 je konštatované zhoršenie zdravotného stavu:

- progredujúci únavový syndróm

- Novozistená cukrovka

- Chronická ischemická choroba

- Starý infarkt srdca

- Porucha metabolizmu tukov

- Vrodená choroba dvanástorníka. Pokiaľ ide o posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, súhlasila s pol. č. 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení mozgu v počte bodov 1200. Menovaný utrpel ťažké kraniocerebrálne poranenie spôsobené strelným poranením, s kontúznymi ložiskami mozgu a so subarachnoidálnym krvácaním, s následným vývojom organického psychosyndrómu, chronickej bolesti hlavy a posttraumatickej epilepsie. Postkomočný syndróm hodnotený podľa položky č. 250 nebol správny, nakoľko už je zahrnutý v položke č. 251, súhlasila s ohodnotením položky č. 253. Pacient bol opakovane vyšetrený psychológom a psychiatrom. Strelné poranenie hlavy je otrasný zážitok, ktoré spôsobuje tzv. akútnu posttraumatický poruchu s postupnými a následnými zmenami v spávaní pacienta. Súhlasila s položkou č. 270 a 314, celkový počet bodov predstavoval 2295.

Menovaný bol v čase úrazu v produktívnom veku, následne došlo k jeho invalidizácii, na základe vážnych psychických porúch vyplývajúcich z jeho zranenia (výbušnosť, podráždenosť, agresivita, porucha - striedanie emócii) došlo k rozpadu manželstva a ku strate rodiny, stal sa vlastne samotárom a taktiež

aj pre progresiu eventuálne postupné zhoršovanie zdravotného stavu odporučila zvýšiť počet bodov za bolestné ako aj za sťaženie spoločenského uplatnenia na niekoľko násobne.

Súdom ustanovený znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. I. D. PhD. v znaleckom posudku č. 913766-01/14 uviedol, že dňa 14.09.1996 v čase od 23.00 hod. do 24:00 hod. došlo v obci I. C. H., na H. O. Č.. XX, pred reštauráciou Zlatý Bažant k fyzickému napadnutiu, pri ktorom utrpel poškodený I. N. zadokumentované poranenia vyplývajúce zo záznamov zdravotnej dokumentácie a spisového materiálu: 1. strelné poranenie (priestrel) záhlavovej kosti lebky s trieštivou zlomeninou a vtlačením úlomkov v oblasti vstrelu projektilu, 2. rozdrvenie mozgového tkaniva v záhlavovej oblasti v okolí strelného kanála s cudzím telesom - úlomkami projektilu v blízkosti cievneho splavu veľkosti 2-3 mm, 3. krvácanie do mozgu, pod mäkké obaly mozgu 4. poškodenie zrakového centra mozgu so zúžením zorného poľa, 5. otras mozgu, 6. mnohopočetné pomliaždenie tváre s krvnou podliatinou okolo oboch očí, 7. mnohopočetné odreniny a drobné tržné ranky tváre, 8. pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, 9. pomliaždenie pravej obličky s krvácaním do moču, 10. pomliaždenie oblasti krčnej a bedrovej chrbtice vpravo ťažšieho stupňa, 11. pomliaždenie oblasti ramien a ľavého predlaktia ťažšieho stupňa, 12. pomliaždenie oblasti pravého kolenného a členkového kĺbu ťažšieho stupňa.

Poranenia ktoré utrpel poškodený pri fyzickom napadnutí rozdelil do dvoch skupín, poranenia uvedené pod poradovým číslom 1 - 4 sú z lekárskeho a súdno-znaleckého hľadiska ťažké poranenia, ktoré spôsobili u poškodeného trvalé následky so zmenou pracovnej spôsobilosti. Ich dôsledkom je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poškodeného s neschopnosťou vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, čo vyústilo do uznania invalidity poškodeného. Tieto poranenia sú priamym dôsledkom strelného poranenia poškodeného do záhlavovej oblasti lebky.

Poranenia uvedené pod poradovým číslo 5 - 12 sú z lekárskeho a súdno-znaleckého hľadiska poranenia ľahké, tieto boli spôsobené opakovaným pôsobeným tupého násilia nízkej až strednej intenzity. Spôsobili poškodenému len takú zmenu zdravotného stavu, ktorá ak by bola liečená samostatne vyžiadala by si pravdepodobne dobu liečenia a pracovnej neschopnosti nie dlhšiu ako 3 - 5 týždňov.

Podľa charakteru, rozsahu a lokalizácie poranení na tele poškodeného a podľa údajov uvedených v spisovom materiáli a v zdravotnej dokumentácii týkajúcej sa priebehu liečby poškodeného I. N. znalec jednoznačne potvrdil, že poranenia uvedené v znaleckom posudku pod poradovým číslom 1 - 4, spôsobil priestrel záhlavovej kosti lebky, ktoré boli spôsobené I. Y..

Poranenia uvedené v znaleckom posudku pod poradovým číslo 5 - 12 nemajú také znaky, aby bolo možné presne a jednoznačne odlíšiť, ktoré boli spôsobené M. G. alebo I. D.. Poranenia uvedené v znaleckom posudku pod poradovým číslom 5 - 9 mohli byť spôsobené útokom vyššej intenzity smerovaným prevažne na hornú polovicu tela a na hlavu a teda mohli byť spôsobené útočným konaním M. G.. Podľa údajov ktoré vyplývajú zo spisového materiálu a z výpovedí obvinených je však možné predpokladať s určitou pravdepodobnosťou, že poranenia uvedené v znaleckom posudku pod poradovým číslom 10, 11, 12 mohli byť spôsobené útokom nižšej intenzity smerovaným prevažne na dolnú polovicu tela a tieto mohli byť spôsobené útočným konaním I. D..

Najvyššiu a výrazne prevažujúcu účasť na poškodení zdravia poškodeného I. N. malo strelné poranenie hlavy spôsobené I. Y. aj z hľadiska vzniku invalidizujúcich trvalých následkov. Na poškodení zdravia poškodeného mala vplyv útočná aktivita M. G.. Podľa dostupných údajov a vzniku poškodenia zdravia v porovnaní najmenšou mierou pravdepodobne pôsobila individuálna účasť I. D.. Ak by poškodeného I. N. pri predmetnom fyzickom napadnutí nebol spôsobený priestrel v záhlavovej oblasti hlavy, pravdepodobne by neutrpel trvalé následky.

Znalec I.. I. D. vo výpovedi uviedol, že v znaleckom posudku zodpovedal jednotlivé otázky súdu, ktoré zo zranení boli spôsobené navrhovateľovi dňa 14.09.1996 a ktoré zanechali na zdravotnom

stave navrhovateľa trvalé následky spôsobené v príčinnej súvislosti s úrazom s priradením každého jednotlivého zranenia ku každému jednotlivému trvalému následku. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie poškodeného v priebehu liečenia, z opisu vzniknutých poranení, ktoré utrpel poškodený I. N., poranenia rozdelil na ťažké a ľahké poranenia a jednoznačne uviedol, že priestrel v záhlavovej kosti lebky bol spôsobený I. Y.. Zranenia uvedené pod bodom 5 - 9 znaleckého posudku boli spôsobené útokom vyššej intenzity prevažne na hornú polovicu tela poškodeného a na hlavu bol spôsobený otras mozgu. Zranenia uvedené pod bodom 10, 11, 12 znaleckého posudku boli spôsobené útokom nižšej intenzity smerované na dolnú polovicu tela poškodeného. Ak by I. D. sám svojím konaním spôsobil poranenia uvedené pod bodom 5 až 9 tieto by s najväčšou pravdepodobnosťou nespôsobili trvalé následky ktorými trpí poškodený, uvedené poranenia sa v bežnej lekárskej praxi spájajú s dobou liečenia priemerne 3 až 5 týždňov. Znalec jednoznačne uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v závere znaleckého posudku.

Navrhovateľ nemal zásadné výhrady ani pripomienky voči záveru znaleckého posudku vypracovaného I.. I. D., navrhovateľ mal za to, že miera účasti jednotlivých odporcov je u I. Y. 85%, M. G. 10% a I. D. 5%. Z uvedeného dôvodu podal návrh na zmenu návrhu, ktorým žiadal súd, aby uložil povinnosť odporcovi v 1.rade zaplatiť navrhovateľovi 101.255,96 eur spolu s príslušenstvom 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.375,19 eur odo dňa 29.10.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania a odporcovi v 2.rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.956,23 eur spolu s príslušenstvom 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 198,54 eur odo dňa 29.10.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením č.k.6C/170/2001-489 zo dňa 20.11.2014 ktorým pripustil zmenu návrhu.

Odporca v 1.rade v písomnom vyjadrení uviedol, že zo znaleckého posudku MUDr. D. nevyplýva žiaden záver o tom, že by sa odporca v 1.rade podieľal na predmetnej škode mierou 85% zo sumy, ktorú si voči odporcom uplatňuje navrhovateľ. Poukázal na to, že v znaleckom posudku I.. D. sa uvádza charakteristika poranení, priebeh úrazového deja, a znalec neuviedol žiaden postup na základe ktorého zodpovedal na otázky súdu, preto mal za to, že na znalecký posudok nemožno prihliadať. Odporca v 1.rade ďalej uviedol, že zo žiadneho dôkazu nevyplynula potreba navýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na 30 násobok základnej hodnoty. Znalci sa v znaleckých posudkoch o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyjadrili v tom zmysle, že sa prikláňajú k zvýšeniu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok. Nebola preukázaná výnimočnosť následkov na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vzhľadom na povahu zranení z udalosti zo dňa 14.09.1996 možno štandardne pri danom tipe zranení očakávať. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, preto žiadal návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade zamietnuť.

Odporca v 2.rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.05.2015 uviedol, že vzhľadom na doteraz vykonané dôkazy vo veci a celkový stav veci navrhovateľ nemá právny nárok požadovať náhradu škody od odporcu v 2.rade, ktorý v príčinnej súvislosti so svojím konaním nespôsobil žiadne zranenia takej povahy, ktoré by boli vhodné osobitného zreteľa a ani ktoré by boli schopné spôsobiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku I.. I. D., kde na strane 15 znaleckého posudku je uvedené, že „podľa dostupných údajov na vzniku poškodenia zdravia v porovnaní najmenšou mierou pravdepodobne spôsobila individuálna účasť I. D.“ Poukázal na stranu 10 znaleckého posudku kde je uvedené, že „ak by poškodenému I. N. pri predmetnom fyzickom napadnutí nebol spôsobený priestrel záhlavovej oblasti hlavy, pravdepodobne by neutrpel trvalé následky. V takejto situácii by sa mohol aj účinne brániť útočným aktivitám napríklad vykrývaním útokov hornými končatinami alebo útekom“. Odvolací súd má taktiež za to, že konanie odporcu v 2.rade nespôsobilo navrhovateľovi trvalé následky na zdravotnom stave navrhovateľa „najzávažnejšie zranenia však navrhovateľovi spôsobil odporca v 1. rade tým, že mu pištoľou strelil do hlavy, javí sa, že ak by odporca v 1.rade nestrelil navrhovateľa do hlavy, zranenia ktoré navrhovateľ utrpel v dôsledku bitky, by nezanechali žiadne trvalé následky na zdravotnom stave navrhovateľa“. Medzi konaním odporcu v 2.rade a trvalými následkami na zdravotnom stave navrhovateľa neexistuje žiadna príčinná súvislosť, nejde o prípad hodný osobitného zreteľa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade a následkom konania odporcu v 2.rade nedošlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia navrhovateľa, teda nárok navrhovateľa je voči odporcovi v 2.rade nedôvodný.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 438 ods.1 Obč. zák., ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Obč. zák., v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa vyhlášky č. , bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazovo.

Podľa § 2 ods. 1cit. vyhlášky, sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sa sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, sa suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, ďalej možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.

Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. , výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa prezumuje a škodca sa musí exkulpovať, zbaviť svojej zodpovednosti tak, že preukáže existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Pri ujme spôsobenej na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, ktoré sú upravené vo vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Oba druhy odškodnenia majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Bolesťou je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, bolesťou treba rozumieť nielen fyzickú ale aj psychickú bolesť. Sťaženie spoločenského uplatnenia je to stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote a spoločnosti.

Súd prvého stupňa bol vo veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia , ktorý v zrušujúcom uznesení uviedol, že úlohou súdu bude potrebné ustáliť pomer ako sa každý z odporcov spolu s pôvodne žalovaným M. G. zúčastnili na vzniku škody a aká bola individuálna účasť každého z nich na vzniku škody. Podiel jednotlivých škodcov na náhrade škody mal súd stanoviť podľa pomeru v akom sa každý z nich v porovnaní s ostatnými zúčastnili na vzniku škody. Pokiaľ išlo o výšku škody odvolací súd bol toho názoru, že zranenia navrhovateľa sú tak vážne, že je namieste mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané z rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 24.03.2000, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 07.11.2000 nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2000, že obžalovaní I. Y., M. D. G. a I. D. boli uznaní za vinných, na tom skutkovom základe, že dňa 14.9.1996 v čase od 23.00 hod do 24.00 hod v obci I. C. H., na H. O. Č. XX, pred reštauráciou Zlatý Bažant, I. D.ý zozadu úderom do zátylku a nôh zrazil na zem I. N.Z., kde ho obvinení I. Y., M. G. a I. D. začali biť rukami a kopať nohami do celého tela, pričom obvinený M. G. ho niekoľkokrát kopol do hlavy, potom sa obvinený I. Y. zmocnil pištole I. N. a strelil ňou I. N. do hlavy, pričom uvedeným bitím I. Y., M. G. a I. D. spôsobili poškodenému I. N., otras mozgu, okuliarovité krvné podliatiny okolo oboch očí, krvácanie pod očné spojivky, mnohopočetné odreniny a pomliaždenie tváre šije a krku, hrudníka, pravého kolena, pravej bedrovej oblasti a ľavého predlaktia s dobou liečenia 21 dní a I. Y. spôsobil poškodenému I. N. priestrel záhlavovej kosti lebky spôsobujúci trieštivú zlomeninu záhlavovej kosti s miernym posunom úlomkov do vnútrolebečného priestoru, pričom priemerná dĺžka pracovnej neschopnosti je najmenej 3 mesiace, liečenie poškodeného v čase rozhodovania nebolo ukončené vzhľadom na to, že jeho zdravotný stav nebol ustálený.

Uvedeným konaním I. Y.a inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, M. G. pokúsil sa inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, I. D. inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchali: obvinený I. Y. trestný čin ublíženia na zdraví podľa , obvinený M. G. pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa podľa a obvinený I. D. trestný čin ublíženia na zdraví podľa .

Za to boli obvinení odsúdení M. G. podľa na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, I. Y. podľa na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, I. D. podľa s použitím na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Obžalovaný I. Y. bol zaviazaný k náhrade škody voči poškodenému I. N. v sume 19.663,- Sk a so zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba posudzovať v zmysle , podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých nálezoch uvádza, že žalovaný nielen že môže, ale v zásade musí byť zaviazaný v občianskoprávnom konaní na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je „spôsobenie škody inému“ a poškodený bol so svojím uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ utrpel z lekárskeho a súdneho - znaleckého hľadiska vážne zranenia dňa 14.09.1996 zavinené odporcami spolu s M. G., ktoré závažne poškodili zdravie navrhovateľa, vyžadovali si náročnú liečbu a následky týchto zranení pretrvávajú u navrhovateľa doposiaľ. Súd posúdil individuálnu účasť každého z odporcov spolu s M. G. na vzniku škody a ustálil, že odporca v 1. rade sa podieľal na vzniku škody titulom bolestného v rozsahu 80%, ktorý spôsobil poškodenému ťažké porania spôsobené priamym dôsledkom strelného porania poškodeného v záhlavovej oblasti lebky a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 100% z nasledovných dôvodov.

Zo znaleckého posudku č.2/2010 znalkyne MUDr. N. Š.ej z výpisu zo zdravotnej dokumentácie I. N.a z lekárskej správy Dérerovej nemocnice s poliklinikou, Neurochirurgickej kliniky zo dňa 03.12.1996

mal súd preukázané, že u pacienta sa jednalo o úraz hlavy po strelnom poranení do zátylku a po následnom dokopaní celého tela s pomliaždením obličky. Pacient pri vyšetrení udal bolesti hlavy a celého cela, krvácaní do moču. V objektívnom náleze stav po sutúre strelnej rany na zátylku s odierkami a hematómami po celom cele. Na rtg lebky zlomenina záhlavovej kosti s vpáčením úlomkov do mozgu. Na základe klinického nálezu, závrate, na EEG nález epileptických grafoelementov O bilat., porucha správania/nočné desy a agresivita/ a po konzultácii s Doc. Š. bolo nutné doplniť MR mozgu a MR angiografiu na zistenie vzťahu pomerov v cievnom riečišti /splav/. Vyšetrenie potvrdilo nález na CT mozgu a ukázalo impresie mozgového tkaniva tesne supratentorialne s tlakom na sin. Sagitalis superior v úseku tesne nad confluent., sinus sagitalis superior priechodný. Útlak spôsobený kostenými úlomkami a po revízii snímkov aj projektilom priliehajúcim na mozgový splav. Naviac zistené krvácanie subarachnoidálne pozdĺž zadného okraja falx celebri. U pacienta sa vyvíja postkomočný syndróm/ bolesti hlavy, nespavosť, zabúda, neschopnosť sústredenia ako aj poruchy zorného poľa s centrálnymi skotómami, pre ktoré je vyšetrovaný na očnom oddelení. Vzhľadom na intímne uloženie projektilu naliehajúceho na mozgový splav bolo rozhodnutie pokračovať v konzervatívnej liečbe za stálej kontroly.

Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie I. N. z lekárskej správy Dérerovej nemocnice s poliklinikou, Neurochirurgickej kliniky zo dňa 05.02.2002 mal súd preukázané, že u pacienta sa postupne vyvinuli epileptické záchvaty, vzhľadom na stav pacienta a naviac pridruženú hypertenznú chorobu pacient sa musí vyhýbať akejkoľvek telesnej a duševnej záťaži a nie je schopný vykonávať žiadne sústavné zamestnanie.

Zo znaleckého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia Prof. MUDr. I. Š., DrSc. mal súd preukázané, že ide o výnimočný prípad, hodný mimoriadneho zreteľa, u pacienta projektil zostal v bezprostrednej blízkosti mozgového splavu a trvale ohrozuje pacienta na živote ako aj to, že projektil nie je možné bezpečne odstrániť pre možnosť roztrhnutia mozgového splavu a nezvládnuteľného krvácania do zadnej jamy mozgu a skutočnosť, že následkom úrazu v 45 rokoch je pacient invalidizovaný.

MUDr. Š.T. v znaleckom posudku uviedla, že organický psychsyndróm by nebol takého stupňa, kedy nebol prítomný úraz hlavy s následným vývojom posttraumatickej epilepsie a postkomočného syndrómu, stav sa nedal riešiť operačným výkonom, nakoľko projektil priliehal až na mozgový splav. Strelné poranenie hlavy je otrasný zážitok, ktoré spôsobuje akútnu posttraumatickú poruchu s postupnými a následnými zmenami v správaní pacienta.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrenia znalca MUDr. N. W. CSc. ktorý na pojednávaní vo vyššie uvedenej trestnej veci taktiež uviedol, že poškodenie mozgu poškodeného N. je trvalé a z lekárskeho hľadiska nemá význam vykonať operáciu hlavy, nakoľko sa nedá očakávať reálne zlepšenie jeho stavu. Poškodený je odkázaný na pomoc iných osôb a nie je schopný samostatného života bežným spôsobom. Ostatné zranenia, ktoré boli zistené zo súdno-lekárskeho hľadiska možno hodnotiť ako zranenia tupého násilia menšej intenzity. U poškodeného sa jedná o ťažkú kôrovú poruchu zrakového analyzátora, ktorá kvantitatívne spôsobuje asi 63 až 65 percentnú sleposť. Okrem uvedeného zrakového postihnutia bola u poškodeného potvrdená porucha mozočkových funkcií stredného stupňa a ľavostranná porucha citlivosti celého tela. Všetky tieto zistené následky vznikli jednoznačne v dôsledku priestrelu hlavy v záhlavovej časti v roku 1996. Porucha zraku nie je odstrániteľná žiadnym chirurgickým zásahom vzhľadom na značne zničené zrakové centrum.

Zo znaleckého posudku MUDr. I. D. číslo 913766-01/14 zo dňa 08.01.2014mal súd ďalej preukázané, že poranenia ktoré utrpel poškodený pri fyzickom napadnutí uvedené pod poradovým číslom 1 - 4, strelné poranenie/priestrel/ záhlavovej kosti lebky s trieštivou zlomeninou a vtlačením úlomkov v oblasti vstrelu projektilu, rozdrvenie mozgového tkaniva v záhlavovej oblasti v okolí strelného kanála s cudzím telesom -úlomkami projektilu v blízkosti cievneho splavu veľkosti 2-3 mm, krvácanie do mozgu, pod mäkké obaly mozgu, poškodenie zrakového centra mozgu so zúžením zorného poľa, sú z lekárskeho a súdneho - znaleckého hľadiska ťažké poranenia, ktoré spôsobili u poškodeného trvalé následky so zmenou pracovnej spôsobilosti. Tieto porania sú priamym dôsledkom strelného porania poškodeného v záhlavovej oblasti lebky, ktoré boli spôsobené I. Y.. Ich dôsledkom je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poškodeného s neschopnosťou vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, čo vyústilo do uznania invalidity poškodeného. Najvyššiu a výrazne prevažujúcu účasť na poškodení zdravia poškodeného I. N. malo teda strelné poranenie spôsobené I. Y. aj z hľadiska invalidizujúcich trvalých následkov. Ak by

poškodenému pri predmetnom fyzickom napadnutí nebol spôsobený priestrel v záhlavovej oblasti hlavy, pravdepodobne by neutrpel trvalé následky /str. 16 znaleckého posudku MUDr. I. D./.

Odporca v 2.rade sa podieľal na vzniku škody titulom bolestného v rozsahu 10% /M. G. sa podieľal na vzniku škody titulom bolestného v rozsahu 10%/, nakoľko ľahké poranenia nimi spôsobené nemajú také znaky, aby bolo možné presne a jednoznačne odlíšiť, ktoré boli spôsobené M. G. alebo I. D..

Zo znaleckého posudku MUDr. I. D. číslo 913766-01/14 zo dňa 08.01.2014 mal súd preukázané, že poranenia uvedené pod bodom číslo 5 -12, otras mozgu, mnohopočetné pomliaždenie tváre s krvnou podliatinou okolo oboch očí, mnohopočetné odreniny a drobné tržné ranky tváre, pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravej obličky s krvácaním do moču, pomliaždenie oblasti krčnej a bedrovej chrbtice vpravo ťažšieho stupňa, pomliaždenie oblasti ramien a ľavého predlaktia ťažšieho stupňa, pomliaždenie oblasti pravého kolenného a členkového kĺbu ťažšieho stupňa, sú z lekárskeho a súdneho - znaleckého hľadiska ľahké poranenia.

Poranenia a to otras mozgu, mnohopočetné pomliaždenie tváre s krvnou podliatinou okolo oboch očí, mnohopočetné odreniny a drobné tržné ranky tváre, pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, pomliaždenie pravej obličky s krvácaním do moču mohli byť spôsobené útokom väčšej intenzity smerovaným prevažne na hornú polovicu tela a na hlavu a mohli byť spôsobené útočným konaním M. G..

Pomliaždenie oblasti krčnej a bedrovej chrbtice vpravo ťažšieho stupňa, pomliaždenie oblasti ramien a ľavého predlaktia ťažšieho stupňa, pomliaždenie oblasti pravého kolenného a členkového kĺbu ťažšieho stupňa, mohli byť spôsobené útokom nižšej intenzity smerovaným prevažne na dolnú polovicu tela a teda mohli byť spôsobené útočným konaním I. D..

Uvedené poranenia však nemajú také znaky, aby bolo možné presne a jednoznačne odlíšiť, ktoré boli spôsobené M. G. alebo I. D.. Tieto boli spôsobené opakovaným pôsobením tupého násilia nízkej až strednej intenzity. Spôsobili poškodenému len takú zmenu zdravotného stavu, ktorá ak by bola liečená samostatne, vyžiadala by si pravdepodobne dobu liečenia a pracovnej neschopnosti nie dlhšiu ako 3

- 5 týždňov.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ po incidente dňa 14.09.996 stratil zrak, strata zraku trvala asi dva roky, postupne sa zrak upravoval, mal silné bolesti hlavy, následne dostal epilepsiu, doma sa musel učiť písať, čítať, od tejto doby má problémy aj so srdcom, s obličkami. V produktívnom veku ako 45 ročný sa stal invalidným dôchodcom bez možnosti zapojiť sa do pracovného a spoločenského života, bol ukončený i jeho rodinný život, musel sa odsťahovať, pretože rodinný dom sa nachádza asi 2 km od miesta, kde sa čin stal a toto psychicky nemohol znášať. Pred úrazom sa venoval jazdectvu, chodil na dostihy, venoval sa aj chovateľstvu poštových holubov, mal chovnú stanicu psov a zúčastňoval sa na rôznych majstrovstvách a súťažiach. So zvieratami mal i európske víťazstvá, avšak žiadnu z týchto činností dnes nie je fyzicky ani psychicky schopný vykonávať. Odoberal rôzne časopisy zo zahraničia, chcel si spraviť posudzovateľský kurz na psov a holuby, začal trénovať kone, avšak toto všetko musel zanechať, žije o samote a nemôže sa ničomu venovať. Súd prihliadol i na záver znaleckého posudku MUDr. Š., ktorá práve vzhľadom na invalidizáciu navrhovateľa v produktívnom veku vzhľadom na jeho vážne psychické poruchy vyplývajúce z jeho zranenia, pre ktoré došlo k rozpadu jeho rodiny a tiež pre progresiu eventuálneho zhoršovania sa jeho zdravotného stavu odporučila zvýšiť stanovený počet bodov aj za bolesť aj za sťaženie spoločenského uplatnenia na niekoľkonásobok.

Pokiaľ ide o výšku bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia súd bol toho názoru, že zranenia navrhovateľa sú tak vážne, že je namieste mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl.č. znení neskorších predpisov, uvedený názor uviedol aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení.

Súd vo veci vychádzal z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia Prof. MUDr. I. Š. DrSc., ktorý stanovil odškodnenie za bolesť na 1.592,50 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 2.395 bodov. V znaleckom posudku MUDr. Š. v časti obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla, že v posudku Prof. MUDr. I. Š. DrSc. postkomočný syndróm hodnotený položkou č.250 nebol správny, nakoľko je už zahrnutý v položke č.251 vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom

poranení mozgu v počte 1200 bodov a celkový počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla 2295, z ktorého bodového ohodnotenia súd vychádzal pri rozhodovaní.

Celkový stanovený počet bodov 1592,50 za bolesť a 2295 za sťaženie spoločenského uplatnenia súd ohodnotil na sumu 116.625 ,- Sk t.j. /47.775,- Sk bolestné a 68.850,- Sk SSU/ za 30,- Sk za 1bod podľa vyhl. č. , ktoré zvýšil o 30 násobok na sumu 3.498.750,- Sk, /1.433.250,- Sk za bolestné a 2.065.500,- Sk za SSU/ v zmysle vyhl. V tejto súvislosti súd uvádza, že uvedená vyhláška neprihliadala na rast životných nákladov, zmenené podmienky v zdravotníctve a v sociálnej ekonomickej oblasti, pričom až novela vyhl. č. od 01.04.1999 zaviedla hodnotenie 1 bodu na 60,- Sk.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ide o odôvodnený prípad v zmysle § 438 ods. 2 Obč. zák., odporcovia zodpovedajú za škodu podľa svojej účasti na spôsobení škody navrhovateľovi a to odporca v 1.rade v rozsahu 80% titulom bolestného a 100% titulom SSU, odporca v 2.rade v rozsahu 10% titulom bolestného a M. G. v rozsahu 10% titulom bolestného. Podľa miery zavinenia odporcov titulom bolestného 1.433.250,- Sk t.j. 47.575,18 eur predstavuje podiel odporcu v 1.rade v rozsahu 80% sumu 38.060,14 eur, podiel odporcu v 2.rade v rozsahu 10% predstavuje sumu 4.757,52 eur /podiel M. G. predstavuje 4.757,52 eur/. Podľa miery zavinenia odporcu v 1.rade v rozsahu 100% titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 2.065.500,- Sk predstavuje sumu 68.562 eur.

Odporca v 1.rade bol povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného sumu 38.060,14 eur a titulom SSU sumu 68.562 eur t.j. 106.622,14 eur. Vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa po pripustení zmeny návrhu, ktorým sa domáhal voči odporcovi v 1. rade zaplatenia náhrady škody vo výške 101.255,96 eur, súd návrhu navrhovateľa v uplatnenej časti vyhovel a zaviazal odporcu 1/ na zaplatenie 101.255,96 eur.

Odporca 1.rade sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu 3.375,19 eur /základného bodového ohodnotenia bolestného a SSU, ktoré doposiaľ nebolo zaplatené navrhovateľovi/ od 02.10.2004 až do zaplatenia, čas plnenia nebol dohodnutý, dlžník bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle § 563 Obč. zák. Za výzvu na zaplatenie dlhu súd považoval doručenie návrhu dlžníkovi, ktorý mal odporca v 1.rade doručený do vlastných rúk dňa 30.09.2004, dlh sa stal splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi a nasledujúci deň 02.10.2004 sa dlžník dostal do omeškania v zmysle § 517 ods.2 Obč. zák.

Výška zákonných úrokov z omeškania 9% ročne je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 02.10.2004 bola vo výške 4,50% x 2=9%, podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov a z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti uplatňovaného príslušenstva zamietol.

Súd zaviazal odporcu 2. rade I. D.o na zaplatenie sumy titulom bolestného vo výške 4.757,52 eur, vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa po pripustení zmeny návrhu ktorým sa domáhal voči odporcovi v 2.rade zaplatenia náhrady škody vo výške 5.956,23 eur, súd návrh vo zvyšnej časti 1.198,71 eur zamietol.

Odporca v 2. rade sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu 198,54 eur /základného bodového ohodnotenia bolestného, ktoré nebolo doposiaľ zaplatené navrhovateľovi/ od 29.10.2008 do zaplatenia, čas plnenia nebol dohodnutý, dlžník bol povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle § 563 Obč. zák. Za výzvu na zaplatenie dlhu súd považoval doručenie návrhu opatrovníkovi odporcu U. C. dňa 27.10.2008, dlh sa stal splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi a nasledujúci deň 29.10.2008 sa dlžník dostal do omeškania, v zmysle § 517 ods.2 Obč. zák.

Výška zákonných úrokov z omeškania 7,5% ročne je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 29.10.2008 bola vo výške 3,75 % x 2 = 7, 5 %, podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov a z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti uplatňovaného príslušenstva zamietol.

Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa

O povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť súdny poplatok 5.062,50 eur, o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť súdny poplatok 237,50 eur, súd rozhodol podľa veta práv o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku podľa h/ cit. zák., súd jeho návrhu vyhovel, preto podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť zaplatia odporcovia. Súdny poplatok bol odporcovi v 1. rade vyrubený vo výške 5.062,50 eur z priznanej istiny 101.255,- eur, podľa položky 1 písm. a/ vo výške 5%, Sadzobníka súdnych poplatkov, v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol odporcovi v 2. rade vyrubený vo výške 237,50 eur z priznanej istiny 4.757,52,- eur, podľa položky 1 písm. a/ vo výške 5%, Sadzobníka súdnych poplatkov, v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.