Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/101/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s. so sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal s.r.o. , so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava proti odporcovi S. X., A.. XX.XX.XXXX, W. D., S. X v konaní o zaplatenie 640,81 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 62,81 eura, s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,50 eura od 18.03.2012 do zaplatenia, s 9,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16,30 eura od 19.05.2012 do zaplatenia, s 9,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,01 eura od 19.06.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti zaplatenia sumy 578,00 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19.07.2012 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 17.03.2015 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 640,81 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že Slovak Telekom so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, uzatvorila s odporcom dňa 15.11.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky, program OPTIK v lehote viazanosti 24 mesiacov. Dňa 10.10.2011 uzatvoril Slovak Telekom s odporcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky program OPTIK 3 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca navrhovateľa poskytol danou zmluvou určené plnenie riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že odporca si svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Z dôvodu, že si odporca nesplnil svoj zmluvný záväzok, t.j. nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti, Slovak Telekom a.s. dňa 05.06.2012 od vyššie uvedenej zmluvy odstúpil. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 15,50 eura so splatnosťou 17.03.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 16,30 eura so splatnosťou 18.05.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 31,01 eura so splatnosťou 18.06.2012 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 578,- eura so splatnosťou 18.07.2012, ktorá suma predstavuje zmluvnú pokutu. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a.s. a navrhovateľ uzavreli medi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči odporcovi. Odporca faktúry do dnešného dňa neuhradil. Navrhovateľ svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas. Službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Odporca zmluvu na program služieb OPTIK porušil tým, že faktúry nezaplatil, preto majú nárok fakturovať mu aj zmluvnú pokutu. Nezaplatením vyššie uvedených faktúr sa dostal odporca do omeškania, preto im vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle .

Podľa súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Odporca uviedol, že pokiaľ mu neprišiel návrh, ani nevedel o čo sa jedná. Potom mu až napadlo, že pred 5 rokmi bral pre sestru internet. Dostala vtedy aj nejaký notebook, ale on bol v tom, že je to už všetko vyplatené. Keď prišiel návrh tak volal sestre, ktorá sa odsťahovala do Rakúska a tá mu povedala, že muž stratil robotu, preto nemohli platiť. On taktiež nemá z čoho to zaplatiť, nakoľko pracuje len na dohodu. Poberá 60,- eur sociálku. Má tri maloleté deti. Musí zavolať sestre, nech tú sumu ona vyplatí. Keby bol vedel, že to nie je doposiaľ vyplatené, tak sestru urguje, aby dlžobu zaplatila.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 10.10.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky program OPTIK 3 a dňa 15.11.2011 Zmluvu o pripojení služieb typu OPTIK.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.03.2012 znejúcu na sumu vo výške 15,50 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.05.2012 znejúcu na sumu 16,30 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 31,01 eura splatnú dňa 18.06.2012 a faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 578,00 eura splatnú dňa 18.07.2012, čo predstavuje zmluvnú pokutu.

Dňa 20.11.2013 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telekom a.s. Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi.

Listom zo dňa 25.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom a.s. oznámila odporcovi, že postúpila všetky pohľadávky, ktoré mu vyúčtovala v celkovej výške 640,81 eur spolu s príslušenstvom na navrhovateľa.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta ak z dojednania účastníkov

o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa , o elektronických komunikáciách účinného k 31.08.2011 , podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytovanú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ods. 4, písm. a) účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, zo zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami , b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiacu službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí , že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , veta prvá , je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle na nasl. v znení neskorších predpisov a zároveň spotrebiteľskú zmluvu podľa .

Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb na základe vystavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná, súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v celkovej výške 62,81 eur, ako nezaplatené plnenia zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z a nasl. .

Zmluvnú pokutu vo výške 578,00 eura, ktorá bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v zmluve o pripojení súd považoval za neplatnú a neprijateľnú v zmysle , nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V Slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z SR na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa t.j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu spoločenstva okrem iného k tomu, že v čl. 6 ods. 1 smernice Rady č.93/2013/EHS zo dňa 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v.ES L 95,s.29;Mim.vyd.15/002,s.288, ďalej len „smernica“) stanovil aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavreté medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V ods. 3 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Na základe Smernice č. 93/13/EHS bol ich výpočet spresnený a doplnený .

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality) ale došlo by aj k porušeniu záväzku Slovenskej republiky vyplývajúci z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty, ako vzor, niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do .

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008, č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Eeditorial SA a Racío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M.Sánchez Alcón Prades a spol., spojedné prípady C-240/98 a C 244/98 z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke. Cieľ Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než zložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len, ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v zmluve o pripojení zmluvná pokuta, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Súd mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 578,- eur je neprimerane vysoká, ako sankcia spojená s nesplnením záväzku odporcu, ktorú navrhovateľ od neho požaduje. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a ktorých práva sa aj v tomto konaní zaplatenia navrhovateľ domáha, má súd preukázané, že odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 62,81 eura, pričom od odporcu požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je omnoho vyššia ako žalovaná suma za služby.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch, ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti podmienky, ( napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. -24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 11.09.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. zo dňa 13.07.2012) .

V konaní mal súd preukázané, že zmluva o pripojení patrí medzi spotrebiteľské zmluvy tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Navrhovateľ, ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Úž toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ, ako právny nástupca dodávateľa nie je nejako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o pripojení súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle , . Tým, že odporca porušil povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby navrhovateľom v lehote splatnosti podľa názoru súdu navrhovateľ v zmysle , má právo na zaplatenie úroku z omeškania, čo v danom prípade aj požadoval a súdom mu to bolo priznané a preto súd nevidí dôvod na sankcionovanie odporcu z titulu nesplnenia si uvedenej povinnosti ešte aj priznaním zmluvnej pokuty.

Na základe uvedených skutočností súd žalobe v časti zaplatenia sumy 61,81 eura s príslušenstvom vyhovel a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 578,00 eura s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Keďže sa odporca dostal s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporca mal v konaní pomerne väčší úspech, trovy konania si neuplatnil, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.