Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Er/791/2009

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnému: N. U., W.. XX.XX.XXXX, F. T. Q. Č.. XXX, o vymoženie 1 198,27 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod spis. zn. EX 8111/2009, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

Poverením č. 5608 022690 zo dňa 18.01.2011 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.08.2009. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., č. k. SR 05321/2009 zo dňa 10.06.2009.

K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 6420383 uzatvorenej dňa 21.10.2008 medzi oprávneným a povinným (ďalej len zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky).

Dňa 17.03.2015 bol na tunajší súd doručené podanie povinného, ktoré podľa obsahu tunajší súd posúdil ako návrh zastavenie exekúcie. V tomto návrhu povinný uviedol, že finančné prostriedky nepoužil na podnikanie a nie sú vedené ani v účtovníctve. Z uvedeného jednoznačne vyplýva spotrebiteľská povaha predmetného záväzkovo-právneho vzťahu, ako i nutnosť jeho aplikovania lex specialis na predmetné záväzkovo-právne vzťahy. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom, ešte nemôže a nemohla u oprávneného zakladať presvedčenie, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a že chcel použiť poskytnuté peňažné prostriedky na účel podnikania. Oprávnený nijakým spôsobom nežiadal, aby mu povinný zdokladoval účel použitia peňažných prostriedkov. Povinný má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, je absolútne neplatnou. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa v platnom znení (ďalej len ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Novelami bola do slovenského právneho poriadku prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Na základe nepriameho účinku je predmetná smernica záväzná pre Slovenskú republiku a podľa názoru súdu sa má používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam k ustanoveniam slovenského právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice, patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa o živnostenskom podnikaní v platnom znení (ďalej len ako živnostenský zákon), osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané fyzickej osobe obsahuje osobné údaje podnikateľa, obchodné meno, identifikačné číslo, predmet alebo predmety podnikania, miesto podnikania, dobu, na ktorú sa živnostenské oprávnenie vydáva, ak prevádzkovanie živnosti ohlásila na dobu určitú, deň začatia živnosti, ak v ohlásení uviedla neskorší deň začatia živnosti, a dátum vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Podľa prvá veta živnostenského zákona, živnostenský register (ďalej len "register") tvorí súbor týmto zákonom určených údajov o podnikateľoch.

Podľa § 60 ods. 4 prvá a druhá veta živnostenského zákona, register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a iné údaje poskytnuté podľa osobitných zákonov na účely daňovej registrácie a prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia.

Podľa o rodnom čísle v platnom znení (ďalej len ako zákon o rodnom čísle), rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby (ďalej len ""), ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o rodnom čísle, rodné číslo sa preukazuje niektorým z týchto dokladov - občianskym preukazom, cestovným dokladom, rodným listom, preukazom - povolením na pobyt pre cudzinca, ak je v ňom vyznačené, osvedčením o rodnom čísle (ďalej len "osvedčenie"), ktorého vzor je v prílohe tohto zákona.

Podľa o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len ako zákon o občianskych preukazoch), občiansky preukaz je verejná listina, ktorou Slovenskej republiky (ďalej len "") preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky (ďalej len "štátne občianstvo") a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze podľa tohto zákona. Podľa o mene a priezvisku v platnom znení (ďalej len ako zákon o mene a priezvisku), každý musí mať meno. Podľa zákona o mene a priezvisku, každý musí mať priezvisko.

Podľa v platnom znení (ďalej len ako ), podnikateľom podľa tohto zákona je , ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Podľa , obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Súd najskôr skúmal, či právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy, má alebo nemá povahu spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Oprávnený pri plnení a uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čím sa naplnila legálna definícia dodávateľa uvedená v . Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a označenie zmluvných strán. Zo zmluvy vyplýva, že povinný je v zmluve označený údajmi (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, názov úradu v živnostenskom registri, v ktorom je dlžník zapísaný), ktoré označujú povinného ako fyzickú - podnikateľa. V zmysle živnostenského zákona, ide o údaje, ktoré je možné zistiť z osvedčenia o živnostenskom oprávnený resp. verejnej časti živnostenského registra. Ostatné údaje zahrnuté priamo v zmluve (napr. číslo občianskeho preukazu) nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra a ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje možno zistiť len z občianskeho preukazu alebo iných verejných listín, ktoré svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa ale ako fyzickú . Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že povinný je v zmluve označený duplicitne - údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a tiež údajmi, ktoré ho identifikujú iba ako fyzickú . V zmysle vykonáva podnikateľ právne úkony pri podnikateľskej činnosti pod obchodným menom, pričom povinný je označený v zmluve nielen obchodným menom ale tiež menom a priezviskom, ktoré sú vlastné iba fyzickým osobám. Súd teda dospel k názoru, že označenie dlžníka v zmluve je

duplicitné a nejednoznačné, a ani výkladom zmluvy nie je možné určiť, ktoré označenie povinného má prednosť, nakoľko nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia oproti ustanoveniu obsiahnutému vo všeobecných podmienkach. Z predmetnej zmluvy nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie povinného jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako podnikateľ alebo ako fyzická , a teda nie je možné ani určiť či povinnému vznikla povinnosť zo záväzkovo-právneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej . Zo znenia zmluvy a jej grafickej úpravy je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, a teda návrh zmluvy bol vytvorený oprávneným a povinný k nemu len pristúpil. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým ich vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany (nález Ústavného súdu SR, spis. zn. ). Adhézna forma zmluvy (vopred predtlačený formulár) nenasvedčuje tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania alebo vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní zmlúv. Jej obsah teda povinný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné určiť ani jednoznačne preukázať, či povinný ako subjekt právneho vzťahu na strane dlžníka uzatváral zmluvu ako fyzická alebo podnikateľ, pričom túto nejasnosť nie je možné odstrániť ani výkladom zmluvy. Súd teda nemal za preukázaný nespotrebiteľských charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe na vyššie uvedených skutočností súd teda dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda povinného. Ak nebol preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy, logicky možno vyvodiť, že zmluva má spotrebiteľských charakter. Z právnej úpravy obsiahnutej v až je zrejmé, že je vylúčené, aby tá istá zmluva mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský aj nespotrebiteľský charakter. Ak existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši v ods. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd má teda zato, že je daná pôsobnosť vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa, a teda súd považuje povinného z vyššie uvedených dôvodov za spotrebiteľa. Následne súd preskúmal predmetnú zmluvu so zistením, že obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka. Predmetná rozhodcovská doložka je upravená v všeobecných podmienok, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa obsahuje . Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej

zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Výnimkou je prípad, keď rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom. Predmetná rozhodcovská doložka umožňuje riešenie všetkých sporov zo zmluvy rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Rozhodcovská doložka je upravená vo všeobecných podmienkach, ktoré sú predtlačené na druhej strane zmluvy a tiež sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa povinný síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinný tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ide o značne nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, a teda bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. U povinného tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy o úvere, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinného. Takto dojednanú zmluvnú podmienku teda považuje súd za neprijateľnú, pretože nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toto ustanovenie zmluvy v zmysle neplatné. Podľa Exekučného poriadku je súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však môže skúmať prípustnosť exekúcie aj počas jej vykonávania, čo skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spis. zn. -15 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s návrhom povinného na zastavenie tejto exekúcie, pričom dôvody povinného na zastavenie tejto exekúcie čiastočne doplnil a zároveň uviedol aj ďalšie dôvody, ktoré odôvodňujú zastavenie tejto exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu .

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.