Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/284/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľky: Mgr. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXXX/XX, V. zastúpená Advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o. IČO: 36 860 581, so sídlom Astrová 2/A, Bratislava proti odporcovi: doc. Ing. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, Y. G. zastúpený advokátom JUDr. Petrom Krivákom AK Gajova č. 13, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia k rukám advokáta JUDr. Petra Kriváka vo výške 536,24 eur na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Z. V., R..F.. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.12.2013 domáhala určenia že navrhovateľka a odporca je vlastníckom nehnuteľnosti bytu č. X nachádzajúcom sa na ulici V. v Y. G., vchod č. XXX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom č. XXX, na pozemku parcely registra C KN č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k vyššie uvedenému bytovému domu a k pozemku o veľkosti 1/15 zapísané na LV č. XXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, pre katastrálne územie L., obec Y. G., okres Senec a to každý v podiele 1. ( v ďalšom texte ako „nehnuteľnosť“). Návrh skutkovo a právne zdôvodnila tým, že navrhovateľka je v katastri nehnuteľností vedená ako podielová spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti v podiele o veľkosti 125/1800 a odporca v podiele 1675/1800. Ako právny titul nadobudnutia bytu navrhovateľky a odporcu je v katastri nehnuteľností na predmetnom liste vlastníctva uvedené Kúpna zmluva V-728/09 zo dňa 12.05.2009 (v tom čase boli účastníci konania manželia) a tento byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a t.j. k zápisu vlastníckeho práva došlo vkladom a taktiež Rozsudok 51/82/2006-19 zo dňa 23.05.2006, Z-3213/07 na základe ktorého rozsudku správa katastra zapísala spoluvlastnícke podiely tak ako je uvedené vyššie t.j. k zápisu vlastníckeho práva došlo záznamom. Týmto rozsudkom Okresného súdu Bratislava II bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a odporcu a na základe tohto rozsudku vykonala správa katastra zápis vlastníckeho práva záznamom pod č. Z-3213/07. Navrhovateľka poukázala na ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastných a iných práv, a to na ust. , ods. 2, ods. 2 ako aj na ustanovenie Vyhlášky úradu geodézie, kartografie a katastra č. , ktorou sa vykonáva . Podľa jej názoru kataster nemal vykonať zápis vlastníckeho práva záznamom, ale vkladom, mohol tak urobiť iba v prípade ak manželia do 3 rokov po právoplatnosti takéhoto rozsudku neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo ak v lehote nepodali na súd návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa jej názoru však rozsudok o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.

mája 2006 nemohol byť v prípade vkladu vlastníckeho práva vykonaný záznamom pre neuplynutie lehoty troch rokov. Keďže do troch rokov nedošlo medzi bývalými manželmi k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má navrhovateľka za to, že v zmysle ustanovenia došlo k naplneniu nevyvrátiteľnej domnienky, teda platí, že navrhovateľka a odporca vlastnia nehnuteľnosť každý v podiele 1/2. Odporca s návrhom nesúhlasil a v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2014 uviedol, že predmetný byt nadobudli účastníci konania v roku 1982 počas manželstva za kúpnu cenu 180 000,- Kčs, z čoho 155.- 000 Kčs dostal osobným darom odporca od svojej matky Ž. X. P. a sumu 25 000,- Kčs si účastníci konania zobrali ako pôžičku počas manželstva. Dňa 13.02.2006 navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava II návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, kde súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.04.2004 pod sp. zn. , ktorým bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil, rozsudok dňa 23.05.2006 nadobudol právoplatnosť. Na základe tohto právoplatného rozsudku manželia uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dňa 15.06.2006 a podpisy si overili 21.06.2006. Následne po podpísaní tejto dohody podal navrhovateľ návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Odporca ďalej uviedol že až dňa 19.02.2009 podala navrhovateľka podnet na správe katastra a v tejto časti zhodne ako navrhovateľka, opísal konanie katastrálneho úradu, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka nepodala opravný prostriedok voči rozhodnutiu katastrálneho úradu. Odporca uviedol, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo medzi manželmi k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou o tom, komu aký veľký podiel na nehnuteľnosti pripadne. Dohoda bola predložená na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak za postup katastrálneho úradu nemôže niesť zodpovednosť. Podľa jeho názoru, k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo dohodou. Odporca súčasne vzniesol námietku premlčania poukazujúc na to, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. nadobudol právoplatnosť 23.05.2006, 3-ročná lehota v ktorej sa mohla navrhovateľka domáhať na súde návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplynula dňa 23.05.2009. Podaním návrhu na súd až dňa 27.12.2013 uplynula 3-ročná lehota a právo navrhovateľky je premlčané. Navrhovateľka podľa názoru odporcu potom nepreukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím došlo k dohode, táto dohoda podľa obsahu presne spĺňa prejav vôle oboch zúčastnených strán. Tento prejav vôle bol daný do katastra na zápis, spolu s priloženou listinou, teda rozsudkom súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pravdou je, že kataster pochybil a zmenu na liste vlastníctva nemal vykonať záznamovým konaním, ale mal to vykonať vkladovým konaním. Túto skutočnosť kataster priznal dňa 22.10.2009 v rozhodnutí. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala opravy tohto zápisu, kataster listinu preskúmal a konštatoval, že pochybil, ale vzhľadom na to, že nevidel žiaden rozpor s obsahom listiny, návrh na preskúmanie zamietol. Tým konštatoval, že listina a jej obsah je správny. Navrhovateľka voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodala. Má za to, že s týmto rozhodnutím súhlasila. Nie je možné, aby všeobecný súd týmto typom žaloby prejudikoval rozhodnutie správnych orgánov a vyslovil neplatnosť takéhoto zápisu. Navrhovateľka sa mohla svojich práv domáhať na správnom súde. Nie je možné, aby súd vyslovil aj neplatnosť dohody, lebo prejav vôle a predmet ktorému dohoda smerovala je jasný, zreteľný. Navrhovateľka nikdy od roku 2006 obsah dohody nenapadla, mohla sa neplatnosti tejto dohody dovolať žalobou na všeobecnom súde, ale neurobila to, Z pripojených spisov, ktoré má súd k dispozícii a z listín je preukázané akým spôsobom manželia byt nadobudli, ako kto sa na kúpe bytu, v akom pomere podieľal, navrhovateľka tento pomer nikdy nespochybnila, dokonca v roku 2004 predtým ako došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva a ako došlo k rozvodu manželstva, vydala odporcovi potvrdenie, ktorého obsahom je spôsob nadobudnutia bytu, vyhlásenie, že na kúpu bytu bolo použitých 155 000,- Sk, ako osobný dar matky odporcu odporcovi a zo spoločných finančných prostriedkov manželstva bolo použitých 25 000,- Sk. Čiže čiastka 25 000,- Sk spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto súdne konanie o návrhu navrhovateľky nesmeruje na ochranu jej práv a preto neosvedčila naliehavý právny záujem. Súd vykonal dokazovanie prednesmi a písomnými podaniami právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s návrhom, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXX, rozsudkom sp. zn. -19, správne má znieť -19 zo dňa 24.04.2006, právoplatným dňa 23.05.2006 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. -16 z 10.11.2008, právoplatným dňa 21.11.2008 o rozvode manželstva účastníkov konania, kúpnou zmluvou uzatvorenou v Y. G. dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol odpredaj pozemku pod bytovým domom, v ktorom sa sporný byt nachádza, spisom katastrálneho odboru Okresného úradu Senec, týkajúci sa všetkých prevodov listu vlastníctva č. XXX v kat. území L., obec Y. G., spisom katastrálneho odboru Okresného úradu Senec pod č. Z-3213/07 zo dňa 02.10.2007

obsahujúci žiadosť o vklad do katastra nehnuteľností, rozsudok OS BA II sp. zn. a dohodu o úprave a rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.06.2006 s úradne overenými podpismi na organizačnom správnom oddelení mesta Šamorín dňa 21.06.2006, s kompletným listom vlastníctva č. XXX, potvrdením navrhovateľky zo dňa 22.12.2004 o poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 155 000,- Kčs odporcovi, ako doklad k dodatku pri kúpnej zmluve zo dňa 30.09.1982, rozhodnutím katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Senec pod číslom X-51/09 zo dňa 22.10.2009, spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.51C/82/2006 a spisom Okresného súdu v Pezinku sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav: Z výsluchu navrhovateľky ako účastníčky konania súd zistil, že na základe návrhu odporcu prebehlo na Okresnom súde Bratislava II konanie , ktorým bolo zrušené bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, rozsudok bol vydaný 24.04.2006 a nadobudol právoplatnosť 23.05.2006. Dňa 15. júna 2006 pred odchodom do práce jej odporca povedal, že poobede sa má dostaviť do Š., kde uzavrú dohodu o bezpodielovom spoluvlastníctva manželov a ak nepríde, bude to riešiť súdom, čím vzniknú trovy a teda okradne tak svoje deti. Uviedla že v rodine bol odporca dominantný a pokiaľ sa mu podriaďovala, v rodine vládol pokoj, avšak pod takýmto tlakom už nedokázala žiť a v roku 2004 prehodnotila svoj život. Dňa 15. 06. 2006 (správne 21.06.2006) prišla na Mestský úrad v Š., dostala listinu, ktorú ihneď mala podpísať, bez toho, aby mala čas na rozmyslenie. Vzhľadom na to, že spoločne žili v domácnosti a aj keď kópiu tejto dohody nedostala, nezaoberala sa s jej následkami. K potvrdeniu zo dňa 22.12.2004 (č.l. 65) uviedla, že nikdy takýto dokument nepodpisovala avšak nepoprela, že je na nej jej podpis. Navrhovateľka chcela riešiť uvedený problém v roku 2008 po rozvode manželstva a vyhľadala advokáta JUDr. U. ktorého poverila, aby ju zastupoval. Nevedela sa vyjadriť, prečo sa voči rozhodnutiu z katastrálneho úradu neodvolal. Dnes sa to už nedozvie, pretože JUDr. U. zomrel. V roku 2008 v nočných hodinách opustila po fyzickom útoku zo strany odporcu spoločný byt a na druhý deň jej kolegyňa poradila, ako vyhľadať v katastri nehnuteľnosti cez internet, ako je to s bytom a v tom čase bol napísaný vlastnícky podiel 1/1 oboch účastníkov konania. Byt kupovali v roku 1982 do osobného vlastníctva za 180 000,- Sk od pani W. M.. Odporcova matka Ž. P. im obom darovala 100 000,- Sk a zvyšok 50 000,- Sk si požičal odporca od svojej sestry a jej manžela. Dohodu zo dňa 15.06.2006 podpísala, jej obsah pozná ale na výške podielov v tejto dohode sa nedohodla. Nepoprela, že podala návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, avšak na celé konanie poverila právnika. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podpísala pod nátlakom, pretože od roku 2004 do roku 2008 odporca na ňu vyvíjal psychické aj fyzické násilie. Z výsluchu odporcu ako účastníka konania súd zistil, že účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, túto považuje za platný právny úkon, ktorý rešpektuje podiel, ktorým sa každý z manželov podieľal na kúpe bytu. Zo spisu katastrálneho odboru Okresného úradu Senec pod č. Z-3213/07 zo dňa 26.10.2007 mal súd preukázané, že dňa 26.10.2007 podal odporca žiadosť o vklad do katastra nehnuteľností s odkazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , ktorý zároveň pripojil, ako aj dohodu o úprave a rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.06.2006 s úradne overenými podpismi na organizačnom správnom oddelení mesta Š. dňa 21.06.2006. Na základe tejto skutočnosti záznamovým konaním bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele navrhovateľky o veľkosti 125/1800 a odporcu v podiele 1675/1800.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -19, mal súd preukázané, že na návrh navrhovateľa rozsudkom zo dňa 24.04.2006, právoplatným dňa 23.05.2006 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctva účastníkov v zmysle .

Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. -16 z 10.11.2008, právoplatným dňa 21.11.2008 bolo na návrh navrhovateľa manželstvo účastníkov konania rozvedené.

Z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho odboru Okresného úradu Senec v kat. území L., obec Y. G., mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúcom sa na ulici V. v Y. G., vchod č. XXX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom č. XXX, na pozemku parcely registra C KN č. 126/5, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k vyššie uvedenému bytovému domu a k pozemku o veľkosti 1/15 v podiele navrhovateľky o veľkosti 125/1800 a odporcu v podiele 1675/1800 pod č. Z-3213/07 zo dňa 02.10.2007 (rozsudok -19) a Kúpna zmluva V-728/09 zo dňa 12.05.2009 (týkajúca sa pozemku pod bytovým domom)

Z rozhodnutia katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Senec pod číslom X-51/09 zo dňa 22.10.2009 predloženého odporcom na č.l. 68 mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky na opravu v katastrálnom aparáte katastrálny úrad zamietol, keď konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie záznamu v zmysle vyhlášky ÚGKK SR č. , ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, avšak nezákonný postup je dôvod na postup podľa § 69 ods.1 zák.č. 714/1967 Zb. o správnom konaní, a nezakladá dôvod opravu chyby v katastri nehnuteľností v zmysle § 59 ods.1 písm. a. Nepoprel, že dohoda uzavretá medzi účastníkmi konania na základe rozsudku mala nadobudnúť účinnosť vkladom do katastra. V konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa pod chybami rozumie evidovanie chybných údajov v katastri, ktoré sa zapísali na základe správnych údajov z katastrálneho operátu, ale chybne uvedených vo verejnej listine alebo inej listine, listín vyhotovených inými osobami z chybných podkladov katastrálneho operátu avšak pri riešení žiadosti navrhovateľky nebol zistený rozpor z listinami.

V zmysle súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. V zmysle ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40>. V zmysle ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. V zmysle ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. V zmysle ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. V zmysle ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

V zmysle neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, navrhovateľ musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby podľa majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou (návrhom) o splnenie povinnosti podľa ustanovenia (porovnaj napr. R 17/1972). Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku ( ). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej

povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany navrhovateľa (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty ( táto podmienka bola splnená). Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný ( ) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje naopak proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení čerpať nemôže. Navrhovateľka v zastúpení advokátskej kancelárie sa najskôr návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.12.2013 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúcom sa na ul. V. č. XXX v Y. G. ( aj keď nesprávne uvádzala ako jeden z titulom nadobudnutia vlastníctva kúpnu zmluvu zo dňa 12.05.2009, V-728/09, ktorá sa týkala pozemku pod touto nehnuteľnosťou), ktorý skutkovo a právne odôvodnila tým, že pri zápise vlastníckeho práva k tomuto bytu do katastra nehnuteľností došlo k nesprávnemu zápisu a to záznamom č. Z - 3213/07, zo dňa 02.10.2007 a nie vkladom, kde titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bol uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -19 (správne sp. zn. ) zo dňa 24.04.2006 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva počas manželstva v zmysle a pri ktorom došlo k nesprávnemu zápisu výšky spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom k tomu, že záznamovým konaním v zmysle vyhl. ÚGKK SR č. a bol ako titul nadobudnutia uvedený už spomínaný rozsudok súdu sp. zn. , touto skutočnosťou tak nedošlo v zákonnej trojročnej lehote k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda ich podiely by mali byť rovnaké s poukazom na ust. . V dôsledku porušenia zákona Katastrálnym úradom tak došlo k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva záznamom a k nesprávnemu zápisu výšky spoluvlastníckych podielov, ktoré v zásade majú rovnaké a domáhala sa potom určenia vlastníctva v podiele 1 u navrhovateľky a odporcu. Naliehavý právny záujem odôvodnila stavom právnej neistoty, keďže zápis v katastri nehnuteľností nie je v súlade so skutočným stavom veci, čím sú obmedzené jej práva ako vlastníka v zmysle platných právnych predpisov. Navrhovateľka však v návrhu na začatie konania neuviedla rozhodujúce skutočnosti a to, že dňa 15.06.2006 uzatvorila s odporcom dohodu a to „Dohodu o úprave a rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva“ (v ďalšom texte „Dohoda“) na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -16 ( správne sp. zn. ) zo dňa 24.04.2006, právoplatným 23.05.2006. Zo spisu Okresného úradu Senec, katastrálny odbor (č.l.47 až 51) mal súd preukázané, že dňa 26.10.2007 teda viac ako rok po uzavretí Dohody bola podaná žiadosť o vklad do katastra nehnuteľností na základe Dohody označenej podľa , ktorej prílohou bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. ako aj „Dohoda“. Z obsahu „Dohody“ bolo preukázané, že táto dohoda bola uzatvorená bezprostredne po právoplatnosti tohto rozsudku dňa

15.06.2006 a podpisy na nej boli overené na organizačnom správnom oddelení mesta Š. dňa 21.06.2006. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj zhodnými tvrdeniami oboch účastníkov konania. Je zrejmé ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, že navrhovateľka síce podala dňa 19.02.2009 podnet na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte na Správu katastra Senec, avšak Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Senec vo svojom rozhodnutí č.: X-51/09 zo dňa 22.10.2009 jej podnetu nevyhovel a tento zamietol s odôvodnením, že rozsudok o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2006 a „Dohoda“ bola uzavretá dňa 21.06.2006, avšak neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie záznamu v zmysle Vyhlášky ÚGKK SR č. , ktorou sa vykonáva Zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Avšak nezákonný postup je dôvod na postup podľa o správnom konaní a nezakladá dôvod na opravu chyby v KN v zmysle . Správny orgán uviedol, že „Dohoda“ v zmysle mala písomnú formu, avšak jej účinnosť mala nadobudnúť vkladom do katastra. V konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa pod chybami rozumie evidovanie chybných údajov, ktoré sa zapísali na základe správnych údajov z katastrálneho operátu, ale chybne uvedených vo verejnej listine alebo inej listine, listín vyhotovených inými osobami z chybných podkladov katastrálneho operátu. Pri prešetrení žiadosti navrhovateľky však nebol zistený rozpor s listinami. Navrhovateľka bola tak poučená o možnosti postupovať v zmysle Zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní spolu s poučením o opravnom prostriedku. Navrhovateľka však toto svoje právo nevyužila a možno sa preto domnievať vzhľadom na vykonané dokazovanie, že v tomto konaní má snahu napraviť svoju nečinnosť a tým zvrátiť daný skutkový a právny stav vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Naviac súd poznamenáva, že ako všeobecný súd nie je vecne príslušný o takomto návrhu konať a rozhodnúť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu zásady ekvivalencie a zásady efektivity nakoľko navrhovateľka mala niekoľko právnych prostriedkov nápravy, ktoré nevyužila ( podanie odvolania proti rozhodnutiu katastrálneho úradu) a podľa názoru súdu v tomto konaní nemôže nahrádzať svojou nečinnosťou iné konanie, ktoré má smerovať práve k náprave nastoleného stavu s ktorým ako účastník nesúhlasí. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Navrhovateľka však v konaní pred katastrálnym úradom zostala nečinná a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľka následne počas konania rozšírila svoj návrh o právnu kvalifikáciu k vyjadreniu odporcu k návrhu písomným podaním zo dňa 17.09.2014, keď poukázala na uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 20.08.2000 sp. zn. , že návrh na vklad „Dohody“ do katastra nebol podaný do 3 rokov v zmysle , keď na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Senci je zapísaný titul nadobudnutia vlastníctva v podieloch 125/1800 v prospech navrhovateľky a 1675/1800 v prospech odporcu rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. správne sp. zn. -19 z 23. mája 2006. K tomuto súd uvádza, že mylný zápis v katastrálnom operáte nespôsobil odporca, ale katastrálny úrad, ako správny orgán, a to, tým že nebola v katastri nehnuteľnosti aj keď nesprávne titulom záznamu vlastníckeho práva zapísaná „Dohoda“, ale rozsudok. Z toho však nemožno vyvodiť záver, že nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zákonnej 3- ročnej lehote, pretože zo spisu katastrálneho úradu mal súd preukázané, že už v žiadosti o návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 02.10.2007 sa odkazuje na vyššie spomenutý právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, a nie „Dohodu“, ale aj zo skutočnosti, že okrem tohto rozsudku bola súčasťou návrhu na vklad predložená práve predmetná „Dohoda“ o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.06.2006. Z tohto vyplýva potom nesprávnosť aplikácie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. navrhovateľkou v písomnom podaní zo dňa 04.12 2014 na prejednávanú vec v tomto konaní. V rozhodnutí Ústavného súdu ČR bol predmetom posúdenia a rozhodnutia návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti, ku ktorému sa viažu účinky podaný až po uplynutí 3 rokov od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou. Súd sa potom nestotožnil s tvrdením navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 04.12.2014, že nevydaním rozhodnutia o povolení vkladu „Dohody“ v 3-ročnej lehote, t.j. do 23. mája 2009 márne uplynula lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda, že podiely účastníkov konania sú rovnaké v zmysle . Navrhovateľka následne počas konania vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.01.2015 napadla platnosť „Dohody“, túto označila za absolútne neplatný právny úkon (resp. ničotný), pretože bol uzavretý podľa jeho názoru v zmysle , ako je uvedené v tejto „Dohode“ a nie v zmysle a teda bol uzavretý v rozpore so zákonom v zmysle spochybňujúc jej formuláciu a použitie pojmov, ako aj skutočnosť, že

„Dohoda“ neobsahuje podstatné náležitosti požadované právnymi predpismi. Podľa jej názoru by bolo v rozpore s prirodzenou logikou, aby zotrvával právny stav taký, že navrhovateľka by mala cca 7 % podiel na nehnuteľnosti a odporca by mal cca 93 % podiel na nehnuteľnosti, bez toho, aby existovala aspoň jediná zmienka o tom, čo odporca poskytol navrhovateľke ako protihodnotu za uvedený nepomer. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení a zosúladení skutočného a právneho stavu a naviac podľa jej názoru predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva musí byť všetok majetok týkajúci nielen nehnuteľných vecí ale aj hnuteľných vecí. S týmto názorom navrhovateľky nemožno súhlasiť, keď z „Dohody“ je zrejmé a účastníkom v čase jej uzavretia bolo jasné o aký právny úkon ide, čo bolo preukázané v konaní aj výpoveďou navrhovateľky, ktorá vo svojej výpovedi pred súdom nepoprela, že si obsah Dohody prečítala, podpísala, jej obsah pozná a to aj vzhľadom na obsah pripojeného katastrálneho spisu. Ťažko možno uveriť, že ako účastníčke súdneho konania pred Okresným súdom Bratislava II, ktorej predmetom bolo zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bolo neznáme o akú Dohodu sa jedná. Použitie nesprávneho ustanovenia zákona a použitie iného názvu v Dohode preto nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu uzavretého v rozpore so zákonom, ktorú si účastníci nemajúci právne vzdelanie sami spísali a podpísali. K názoru navrhovateľky, že nebol predmetom vyporiadania celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd uvádza, že k jeho vyporiadaniu došlo dohodou v zmysle a nie rozhodnutím súdu v zmysle . Ak dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva trpí vadami, môže byť neplatná podľa a nasl. , avšak neplatnosť dohody spravidla nespôsobuje to, ak sa manželia v dohode odchýlia od zásad platných pre vyporiadanie v zmysle (rozhodnutie NS ČR z 31.07.2000 sp. zn. ). V ustanovení sú upravené tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a to: a./ dohodou ( ), b./ súdnym rozhodnutím ( ) a c./ nevyvrátiteľnou právnou domnienkou(s.4 ). Podľa rozhodovacej praxe slovenských súdov opierajúcich sa o staršiu judikatúru dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa podľa judikatúry slovenských súdov musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku toho vlastníctva. Po účinnosti , ktorým sa menil a dopĺňal a upravovali sa niektoré ďalšie majetkove vzťahy, bolo možné ohľadne vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrieť platne aj takú dohodu, ktorá nevyporiadavala všetky hodnoty patriace do BSM, ale len ich časť; nie je vylúčené, aby rozvedení manželia sa platne dohodli tak, že jeden z nich nadobudne menší podiel, prípadne nedostane nič. Po účinnosti Zákona č. 131/82 Zb. , ktorým sa menil a dopĺňa a upravovali sa niektoré ďalšie majetkove vzťahy sa v súdnej praxi ale aj v doktríne uplatňoval výklad, že dohodu možno urobiť i ohľadne čiastočného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bol ustálený názor, že v dohode o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nespôsobujú neplatnosť takejto dohody do budúcna, pretože nové ustanovenie zavedené uvedenou Novelou umožnilo, aby sa zákonná domnienka vyporiadania vzťahovala aj na tú časť majetku o ktorej sa manželia nedohodli, alebo aj nepodali návrh o vyporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno za podmienok daných pre odstúpenie od zmluvy i odstúpiť v zmysle , a . Dohoda o vyporiadaní môže byť tiež napadnutá ako odporovateľný právny úkon, ak s ňou chcel niektorý z manželov zabrániť vymáhateľnosti pohľadávky svojho veriteľa. Dohoda o vyporiadaní spoločného majetku manželov, na základe ktorej jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne, že na základe nej nedostal žiadne majetkové hodnoty, nie je neplatná pre rozpor s a v zmysle . Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo v zákonom stanovenej trojročnej lehote odstúpiť od zmluvy. Za tieseň sa považuje taký hospodársky, sociálny alebo sociálno-politický stav, ktorý dolieha na konajúceho takým spôsobom a s takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil. To, že navrhovateľka uviedla pred súdom, že Dohodu podpísala lebo mala obavy pre správanie sa odporcu a jeho fyzický a psychický nátlak, s odstupom času od jej uzatvorenia do podania tohto návrhu na súd dňa 27.12.2013 nemožno vyhodnotiť ako preukázaný dôvod na odstúpenie od zmluvy pre tieseň. Následne navrhovateľka v rámci prednesu návrhu svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.01.2015 označila ďalší dôvod neplatnosti „Dohody“ v zmysle a to,

že „Dohoda“ bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Tu opäť súd poukazuje nielen na jej právne zdôvodnenie s odkazom a nevyužitím práva na odstúpenie od „Dohody“, ale aj na časový odstup medzi tvrdeniami o psychickom nátlaku a podaním návrhu na súd, ktoré tvrdenia sa javia ako účelové v snahe dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by došlo k zmene vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Súd po vykonanom dokazovaní predovšetkým výsluchom navrhovateľky na pojednávaní 29.01.2015 dospel k záveru, že aj v tejto časti je návrh nedôvodný a navrhovateľka nepreukázala uzavretie „Dohody“ v rozpore s dobrými mravmi, keď pred súdom tvrdila, že o stave vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti sa dozvedela až v roku 2008. V tom čase však ešte plynula 3-ročná lehota podania návrhu na súd, súčasne uviedla, že túto „Dohodu“ skutočne uzavrela a podpísala, ale túto údajne uzavrela pod fyzickým a psychickým nátlakom odporcu. V tejto súvislosti je opäť potrebné poukázať na to, že aj v tomto prípade nedošlo k porušeniu zásady ekvivalencie a zásady efektivity nakoľko navrhovateľka mala niekoľko právnych prostriedkov nápravy, ktoré nevyužila ( podanie návrhu na súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva už v roku 2008, keď sa dozvedela informácie z katastra nehnuteľností, odstúpenie od Dohody) a podľa názoru súdu v tomto konaní nemôže nahrádzať svojou nečinnosťou iné konanie, ktoré má smerovať práve k náprave nastoleného stavu s ktorým ako účastník nesúhlasí. Súd opäť pripomína rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Navrhovateľka však opäť zostala nečinná a lehota na podanie návrhov jej márne uplynula. Súd vyhodnotil tvrdenia navrhovateľky ako účelové vzhľadom na odstup času do podania návrhu, ktorý je predmetom tohto konania. Je potom zarážajúce a ťažko uveriteľné, že až návrhom podaným na súd v roku 2013 sa domáha určenia vlastníctva z dôvodu nevyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a nemožno prihliadnuť ani na jej tvrdenie, že na riešenie tohto problému poverila advokáta. Tvrdiť pred súdom až na pojednávaní dňa 29.01.2015 (prvýkrát uvedený dôvod neplatnosti právneho úkonu urobeného v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ), teda po viac ako 9 rokoch, že „Dohodu“ podpísala pod nátlakom, a to fyzickým i psychickým, súd vyhodnotil ako tvrdenie účelové a špekulatívne s cieľom akéhosi opätovného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, a to aj po rozvode manželstva účastníkov konania na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 10.11.2008 , právoplatným 21.11.2008. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru že „Dohoda“ o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá dňa 15.06.2006, resp. 21.06.2006 na základe právoplatného rozsudku -19 právoplatného dňa 23.05.2006 v zmysle je platný právny úkon a tento nie je v rozpore s ustanovením , teda v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko listiny treba vykladať podľa ich obsahu a podľa vôle zúčastnených strán, ktorí listinu podpísali, čo korešponduje s doposiaľ vykonaným dokazovaním v tomto konaní, pričom sa účastníci preukázateľne dohodli na spôsobe vyporiadania. Súčasne súd vyhodnotil „Dohodu“ za platný právny úkon uzavretý aj v súlade s dobrými mravmi. Súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil „Dohodu“ uzatvorenú 15.06.2006, resp. 21.06.2006 na základe právoplatného rozsudku -19 zo dňa 24.04.2006 právoplatného dňa 23.05.2006 za „Dohodu“ o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle a uzavretú v lehote a podaným návrhom na vklad do katastra nehnuteľností do 3 rokov. Súd potom odporcom vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú, pretože od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušené v zmysle , uplynula 3-ročná premlčacia doba. Keďže navrhovateľka v 3-ročnej lehote od právoplatnosti tohto rozsudku, t.j. do 23.05.2009 nepodala na súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej právo je uplynutím 3-ročnej lehoty premlčané. Navrhovateľka sa potom nemôže domáhať určovacou žalobou o určenie vlastníckeho práva veci, ktorá bola vyporiadaná dohodou nevyžijúc právo na jej odstúpenie a takýto návrh založiť na postupe správy katastra, ktorý navrhovateľka považuje za chybný. Navrhovateľka nepreukázala naliehavý záujem na určení vlastníckeho práva z dôvodu, že tento je v katastri nehnuteľnosti zapísaný v rozpore so skutočným stavom z dôvodov špecifikovaných vyššie, a preto súd jej návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka návrhom o určenie vlastníctva nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že stav v katastri nehnuteľností je zapísaný v rozpore so skutočným stavom a aj z toho dôvodu návrh zamietol.

Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, súd potom návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, resp. vykonával dokazovanie napr.výsluchom svedkov. O trovách konania rozhodol súd tak, že podľa v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu priznal nakoľko tento ich uplatnil a vyčíslil. Trovy konania pozostávajú z trov za 7 úkonov právneho zastúpenia vypočítaných podľa Vyhl. MS SR č. pričom výpočtový základ ustálil v zmysle Vyhl. MS SR č. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Výpočtový základ vo výške 1/13 pre rok 2014 je vo výške 61,87 eur a pre rok 2015 je vo výške 64,54 eur. Trovy konania:

- prevzatie a príprava dňa 04.08.2015........................61,87 eur + režijný paušál á 8,04 eur

- vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.09.2014................... 61,87 eur + režijný paušál á 8,04 eur

- nemeritórne pojednávanie dňa 09.12.1974 v 1/4......15,47 eur + režijný paušál á 8,04 eur

- meritórne pojednávanie dňa 29.01.2015..............64,54 eur + režijný paušál á 8,39 eur

- písomné podanie zo dňa 04.02.2015.................... 64,54 eur + režijný paušál á 8,39 eur

- meritórne pojednávanie dňa 14.04.2015............. 64,54 eur + režijný paušál á 8,39 eur

- meritórne pojednávanie dňa 01.10.2015.................64,54 eur + režijný paušál á 8,39 eur spolu trovy konania sú 446,87 eur + 20%DPH t.j. 536,24 eur Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu ako náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 21.05.2015 nakoľko sa ho právny zástupca odporcu nezúčastnil a pre jeho neprítomnosť bolo pojednávanie odročené. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. vyčíslil trovy konania. Vyčíslené trovy doručil dňa 02.10.2015 na poštovú prepravu a súdu boli doručené 06.10.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).