Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-173-2015.pdf
PDF · 73.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/173/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. J., B.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: Q. J., B.. XX.X.XXXX, X. S. XXX H. B. Č.G., B.. X.X.XXXX, O..Č.. Ú. Ž., L. XX/VD o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. I. J., XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Zaostalé zročné výživné za obdobie od 8.7.2015 do 30.9.2015 vo výške 41,79 eur, súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu. Žiadala súd, aby maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a žiadala aby súd určil výživné na maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. dieťaťa už dlhé obdobie nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe si vybavuje dávky v hmotnej núdzi, kde musí predložiť rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu.
Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Po doručení návrhu sa nevyjadril. V súčasnej dobe sa nachádza vo Výkone trestu odňatia slobody, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával bez jeho prítomnosti.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že vykonala šetrenie pomerov v mieste bydliska mal. dieťaťa a to dňa 21.9.2015 a zistila, že matka obýva 5-izbový rodinný dom s príslušenstvom, ktorý patrí jej matke, kde má k dispozícií jednu izbu spolu s mal. dieťaťom a má tu vytvorené riadne podmienky na starostlivosť o mal. dieťa. Navrhla dieťa zveriť do starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné v minimálnom rozsahu ako to pripúšťa zákon.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom matky, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že výchovu maloletého dieťaťa zabezpečuje matka. Otec sa nachádza t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ž.. Kolízna opatrovníčka prešetrila pomery matky a mal. dieťaťa a zistila, že matka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o mal. dieťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Rozhodovanie podľa § 36 prichádza do úvahy v prípade ak rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že sa rodičia nedokážu o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a o výživnom dohodnúť. Rozhodnutie súdu o zverenie do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. V danom prípade mal súd za preukázané, že matka maloletého dieťaťa je schopná zabezpečiť starostlivosť oň a preto maloleté dieťa súd zveril do jej osobnej starostlivosti.
Základnou podmienkou toho, aby súd mohol rozhodnúť o vyživovacej povinnosti rodičov je zisťovanie pomerov na strane rodičov, ako aj potrieb maloletého dieťaťa. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli vplývať na výšku výživného na maloleté dieťa. Súčasná právna úprava striktne určuje minimálnu sumu výživného na maloleté dieťa a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Preto i v danom prípade vzhľadom na pomery otca, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody súd určil len minimálnu výšku výživného i keď potreby maloletého dieťaťa sú nepochybne vyššie, ako je suma 27,13 eur. Takto určenú výšku výživného uložil otcovi platiť mesačne a to odo dňa podania návrhu. t.j. od 8.7.2015. Matka na pojednávaní uviedla, že otec tri krát z výkonu trestu zaslal na výživu dieťaťa za mesiace 7,8,9/2015 výživné po 13,20 eur. Po odpočítaní uvedenej sumy z určeného výživného, súd zistil, že zaostalé výživné
do 30.9.2015 predstavuje 41,79 eur a vzhľadom na finančnú situáciu otca, súd povolil otcovi uvedenú zaostalosť splácať v splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.