Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-131-2015.pdf
PDF · 77.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci navrhovateľa: H., bytom X., právne zastúpený JUDr. Marián Rojko, AK Považská Bystrica, Železničná 90/12, a odporcu: U., bytom X., o rozvod manželstva a o určenie rodičovských práv a povinností k mal. D., bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa H., nar. XX.XX.XXXX., a odporkyne U., nar. XX.XX.XXXX., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX. pred Matričným úradom v F. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Súd zveruje na čas po rozvode mal. D., do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.
Otec je povinný na čas po rozvode prispievať výživným na maloletú D., po 220,-Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Súd styk otca s maloletou neupravuje.
Žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a ich dcéru, mal. D., zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka a otec sú povinní striedavo zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždňových intervaloch.
Uviedol, že konflikty a nedorozumenia v ich manželstve vyvrcholili na jeseň roku 2014 a s odporkyňou nežijú spolu od decembra 2014, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti, aby predchádzal ďalším konfliktom. Ich manželstvo je vážne narušené a rozvrátené, neplní svoj účel a nie je ani predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil.
Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila, ale nie so striedavou starostlivosťou o maloletú dcéru. Žiadala o zverenie maloletej D. do svojej starostlivosti a určenie výživného vo výške 300,-Eur mesačne. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, avšak navrhovateľ si na jeseň 2014 našiel známosť a v decembri 2014 odišiel zo spoločnej domácnosti. S dcérou komunikuje minimálne, býva na slobodárni, kde podľa nej nie sú vhodné podmienky na vytvorenie domova pre ich dcéru. V máji 2015 jej diagnostikovali karcinóm prsníka, bola operovaná a podstupuje onkologickú liečbu. Informovala navrhovateľa o svojom stave s tým, aby sa s dcérou snažil vylepšiť vzťah, čo sa nestalo. Ani neprejavil
záujem, či nepotrebuje ohľadom nej pomôcť, keďže ona každý deň dochádzala do Žiliny na onkológiu. Toho času je PN, dcéra strávila celé leto doma, pričom on bol na dovolenke v Chorvátsku. Maloletá je žiačkou 8. ročníka ZŠ, je celietička, má špeciálne upravenú stravu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, opatrovníka, oboznámením sobášneho listu, potvrdenia o spoločnom bydlisku účastníkov, rodného listu maloletej, osobných a majetkových pomerov účastníkov a zistil nasledovné:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXX1 pred Matričným úradom v PE., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX,. na strane XXX,. pod poradovým číslom 127. Obaja sú občania Slovenskej republiky, u oboch ide o prvé manželstvo. Posledný spoločným bydliskom bola F.. Z tohto manželstva pochádza jedno dieťa, mal. D..
Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, pričom k vážnemu narušeniu vzťahov došlo na jeseň roku 2014, kedy si navrhovateľ našiel novú známosť a následne v decembri 2014 odišiel zo spoločnej domácnosti.
Otec zotrval na podanom návrhu, ale čo sa týka maloletej, navrhol aby bola zverená do starostlivosti matke s tým, že bude prispievať na jej výživu po 120-Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Matka súhlasila s rozvodom a žiadala, aby bola maloletá Laura zverená do jej osobnej starostlivosti a navrhla určiť otcovi výživné vo výške 300,-eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Opatrovník v prípade rozvodu odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke a výživné určiť vyššie ako navrhoval otec.
Podľa §18 Zákona o rodine Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadol aj na porušenie povinnosti manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Po dôkladnom zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov, súd dospel jednoznačne k záveru, že žiadosť navrhovateľa o rozvod manželstva s odporkyňou je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní si žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom.
Keďže ani jeden z manželov nemieni manželské spolužitie obnoviť, súd považoval rozvrat manželstva za trvalý a nenapraviteľný, a preto manželstvo účastníkov v zmysle citovaného ustanovenia rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde
Je nepochybné, že v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, a preto súd maloletú Lauru zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné, súd zistil, že navrhovateľ pracuje v spoločnosti DOR, s.r.o., kde zarobí asi 1.400,- € mesačne.
Odporkyňa je zamestnaná vo firme DOR, s.r.o., s príjmom asi 600,-Eur mesačne, pričom toho času je vážne chorá.
Maloletá D. je žiačkou 8. ročníka základnej školy, je celiatik s čím súvisia zvýšené náklady na špeciálnu stravu..
Vzhľadom na tieto skutočnosti má potom súd za to, že výživné na maloletú D. vo výške 220,- € je adekvátne odôvodneným potrebám maloletej i majetkovým a zárobkovým pomerom navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný rodič nebude plniť povinnosť uloženú mu v rozhodnutí, môže sa oprávnený domáhať svojho práva návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.