Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7P-263-2015.pdf
PDF · 86.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/263/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého O. F., nar. XX.XX. XXXX , zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave a dospelej dcéry O. F., nar. XX.XX.XXXX , detí rodičov O. F., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej Emil Kuchta - Kuchta Club Rožňava, bytom E. W. XX a P. F., nar. XX.XX.XXXX, zamestnaného L - Stav Ladislav Stupák Rožňava, bytom E., D. XX, na návrh otca, o zníženie výživného takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava návrh otca na zníženie výživného na maloletého O. F. nar. XX.XX. XXXX z a m i e t a a konanie ohľadom zníženia výživného na O. F. nar. XX.XX. XXXX z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Otec svojím písomným návrhom žiadal znížiť výživné na maloletého syna O. a aj na dospelú dcéru O. na minimálnu čiastku 27,13 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 7P/140/2012 zo dňa 12.09. 2012. Týmto rozsudkom obidve deti boli zverené do starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 100,- Eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z jeho príjmu, ktorý mal u vtedajšieho zamestnávateľa U.S. Steel Košice a predstavoval sumu 972,- Eur. V dôsledku rozviazania pracovného pomeru dohodou zmenila sa aj výška jeho príjmu. V súčasnej dobe pracuje na dohodu vo firme L - Stav Ladislav Stupák ako stavebný robotník. Jeho príjem činí mesačne iba 90,- Eur. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá.
Otec na pojednávaní dňa 01.10. 2015 trval na svojom návrhu a žiadal znížiť výživné na maloletého syna O. od 01.10. 2015 na 27,13 Eur mesačne. Po poučení zo strany súdu o tom, že už v čase podania návrhu na súd bola jeho dcéra O. plnoletá, svoj návrh na zníženie výživného na dospelú dcéru zobral späť a žiadal konanie v tejto časti vo veci zastaviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa zmenili jeho príjmy a preto nevládze platiť výživné v stanovenej výške. Na výživu detí preto prispieva nepravidelne a v menších čiastkach. Už v roku 2013 podal návrh na zníženie výživného, ale súd jeho návrh zamietol. V tom čase bol zamestnaný u U.S. Steel Košice so zárobkom 800,- Eur mesačne. Pracovný pomer s týmto zamestnávateľom bol rozviazaný na jeho podnet dohodou. Práca, ktorú vykonával ho nebavila, chcel si nájsť iné zamestnanie. Prácu mu vybavoval kamarát v Írsku vo firme Exeter na letisku. Kamarát mu však oznámil, že teraz nepotrebujú zamestnanca a že sa mu neskôr ozve. Do Írska preto nešiel a kamarát sa mu od tej doby neozval. V mesiaci október 2014 sa zaevidoval ako nezamestnaný a 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti po 717,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť voči deťom si plnil. Prácu si hľadá a na doporučenie úradu práce bol v troch firmách, kde mu však oznámili, že už nie sú voľné pracovné miesta. Prácu si našiel u terajšieho zamestnávateľa, kde však pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce a jeho príjem závisí od počtu odpracovaných hodín a činí od 90,- Eur do 120,-
Eur mesačne. Ukončil strednú vojenskú školu, ale v roku 2002 ho prepustili z armády pre organizačné zmeny a teraz vzhľadom na vek už ho neprijmú. Má vyživovaciu povinnosť voči synovi F., ktorý pochádza z jeho mimomanželského vzťahu. Na jeho výživu bol zaviazaný prispieva po 120,- Eur mesačne, ale podal návrh na zníženie výživného aj voči tomuto maloletému. Žije sám v dvojizbovom byte a náklady uhrádza po 265,- Eur mesačne. Peniaze si musí požičiavať najmä od otca. Otec k výpovedi matky uviedol, že nesúhlasí s tým, čo uviedla, lebo pán Stupák, u ktorého pracuje práce vykonáva pre viac firiem a to aj pre U.S. Steel Košice a Tepláreň v Košiciach a nie je pravdou, že chodí každý deň do práce. Práce je menej a matka tieto skutočnosti udáva len preto, lebo jej ide o výšku výživného. Kým žili v spoločnej domácnosti, u terajšieho zamestnávateľa iba privyrábal a zarábal 3.000,- Sk až 4.000,- Sk mesačne. S maloletým synom sa stýka a keď je u neho poskytuje mu aj stravu, keď má na to finančné prostriedky a do reštaurácie, kde robí matka maloletého maloletý chodí iba keď on nemá peniaze. Ani matka maloletého nezarába iba 120,- Eur mesačne, vie o tom, že jej príjem je vyšší aj 400,- Eur až 450,- Eur mesačne.
Matka s návrhom otca nesúhlasila. Vo svojej výpovedi uviedla, že otec maloletého u U.S. Steel Košice dal výpoveď a teraz pracuje načierno a zarába ešte viac. Jeho tvrdenie, že u terajšieho zamestnávateľa zarába iba 90,- Eur mesačne sa nezakladá na pravde. Pán Stupák vykonáva práce pre U.S. Steel Košice a s otcom maloletého sa takto dohodli. Otec maloletého chodí do práce každý deň a dokonca pracuje aj cez víkendy. Pánovi Stupákovi pomáha aj v garáži a preto jeho príjem je vyšší, ako predtým. Na výživu detí prispieva, ale výživné za mesiac september neuhradil a má aj ďalší nedoplatok na výživnom v sume 100,- Eur. S maloletým synom sa stýka, syn chodí k nemu, lebo otec má počítač a internet. S dcérou nemá dobrý vzťah, lebo dcéra mu vytýka, že riadne nepracuje. Dcéra dovŕšila plnoletosť v máji 2015, ale naďalej žije v jej domácnosti a po ukončení strednej školy je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. S deťmi žije sama v dvojizbovom prenajatom byte a náklady uhrádza po 240,- Eur mesačne. hradí aj všetky potreby detí. Taktiež pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce ako čašníčka podľa potreby a zarába mesačne do 150,- Eur. Matka poukázala aj na to, že otec maloletého práce vykonával pre pána Stupáka aj v čase, keď ešte žili spolu a zarobil aj 700,- Eur až 800,- Eur mesačne. O tom, že otec zarába viac vie aj od samotného zamestnávateľa otca pána Stupáka, ktorý sa stravuje v reštaurácii, kde ona pracuje. Pán Stupák jej výšku príjmov otca síce nepovedal, ale spomínal, že vždy si pýta aj zálohu. Nepopiera, že aj ona zarába viac ako otec maloletého. Maloletý syn denno - denne nechodí k otcovi, lebo je tam aj jeho priateľka.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/140/2012 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 14.08. 2012 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené. V tom čase ešte maloletá dcéra O., ako aj maloletý syn O. na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 100,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.09. 2012.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/127/2013 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 02.05. 2013 bol návrh otca na zníženie výživného na v tom čase ešte obidve maloleté deti zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.06. 2013. V čase tejto súdnej úpravy výživného v tom čase ešte maloletá dcéra navštevovala strednú odbornú školu a maloletý syn bol žiakom 3. ročníka základnej školy. Príjem matky činil 340,- Eur čistého mesačne a otec u svojho zamestnávateľa U.S. Steel Košice dosahoval 972,- Eur čistého priemerného mesačného zárobku. Otec mal vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému synovi F. z mimomanželského vzťahu.
Podľa správy od Mestského úradu Rožňava, rodičia a deti nie sú evidovaní v meste ani na trvalom ani na prechodnom pobyte.
Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, maloletý O. pochádza z manželského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu bolo manželstvo rodičov v roku 2012 rozvedené a v tom čase obidve maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 100,- Eur mesačne. Návrh otca na zníženie výživného na v tom čase ešte obidve maloleté deti v roku 2013 bol zamietnutý. Otec v čase sociálneho zisťovania dňa 03.09. 2015 sa doma nenachádzal, preto mu bolo ponechané predvolanie na 04.09. 2015. Na ich úrad sa bez ospravedlnenia nedostavil, preto u neho neboli prešetrené pomery. Ani matka na adrese, ktorú uviedol otec nebýva a nepodarilo sa s ňou kontaktovať ani telefonicky. Matka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.11. 2014 a poberá
prídavky na deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Otec je v evidencii nezamestnaných od 01.11. 2014, ale dávky v hmotnej núdzi nepoberá.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava ,rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Zo správy od zamestnávateľa matky Kuchta Klub, súkromný podnikateľ Kuchta Emil Rožňava vyplýva, že matka pracuje na základe dohody o vykonaní práce a dosahuje podľa opisu mzdového listu za rok 2015 čistý mesačný príjem v sume 12,28 Eur.
Podľa správy od zamestnávateľa otca L - Stav Ladislav Stupák Rožňava, otec je zamestnaný od 01.03. 2015 na základe dohody o pracovnej činnosti. Týždenne pracuje maximálne 10 hodín a jeho čistý priemerný mesačný zárobok činí 80,- Eur.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého poukázal na to, že otec v čase poslednej súdnej úpravy výživného bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy a pracovný pomer ukončil sám dohodou. Je pritom preukázané, že odôvodnené potreby maloletého sa zvýšili a súvisia s jeho fyzickým dospievaním, ako aj s návštevou školy. Návrh otca preto nepovažuje za dôvodný.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v máji 2013 sa zmenili pomery tak na strane maloletého, ako aj na strane rodičov. Odôvodnené potreby maloletého sa zvýšili v dôsledku jeho rastu a fyzického dospievania, ako aj v dôsledku toho, že postúpil do vyšších ročníkov základnej školy a súvisia aj s jeho mimoškolskou záujmovou činnosťou a zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletého sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových , finančných a zárobkových pomerov s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje aj jeho potreby. Podľa názoru súdu príjem matky je vyšší, ako to vykazuje jej zamestnávateľ, čo vyplýva aj zo samotnej výpovede matky. Matka sa teda môže podieľať na zvýšených potrebách maloletého a môže si plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére, ktorá naďalej žije v jej domácnosti a po ukončení strednej školy je nezamestnaná.
Otec v súčasnej dobe pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce u terajšieho zamestnávateľa, ale podľa názoru súdu aj jeho príjem je vyšší, ako to jeho zamestnávateľ vykazuje a táto skutočnosť taktiež vyplýva z jeho samotnej výpovede, ako aj z výpovede matky. Je pritom preukázané aj to, že otec u svojho
posledného zamestnávateľa požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dohodou, čo odôvodňoval tým, že práca, ktorú vykonával ho nebavila a vybavoval si prostredníctvom kamaráta zamestnanie v zahraničí. Otec teda zo subjektívnych dôvodov prestal pracovať u svojho posledného zamestnávateľa, u ktorého dosahoval príjem vo výške 972,- Eur čistého mesačne. Vychádzajúc z týchto skutočností podľa názoru súdu otec si teda aj v súčasnej dobe môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému aspoň tak, ako doposiaľ, teda po 100,- Eur mesačne podľa posledného rozhodnutia súdu o výživnom a to aj s prihliadnutím k tomu, že má vyživovaciu povinnosť aj voči dospelej dcére a maloletému synovi z mimomanželského vzťahu. Súd preto jeho návrh nepovažoval za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Otec svoj návrh na zníženie výživného voči dospelej dcére na pojednávaní dňa 01.10. 2015 zobral späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /