Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-989-2008.pdf
PDF · 77.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/989/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. doba XXX, zomr. XX.XX.XXXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, Zvolen, pre vymoženie pohľadávky vo výške 555,92 eur s prísl. a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 16 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 06.08.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 20.07.2015 podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný zomrel a dedičské konania po povinnom bolo zastavené z dôvodu nepatrného majetku. Súdny exekútor si trovy exekúcie uplatnil vo výške 35,95 eur.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené uznesením súdu č. k. XD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pretože povinný zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinností vzniká narodením a zaniká smrťou.
Nakoľko jednou z podmienok konania, ktorej nedostatok má za následok zastavenie konania je aj spôsobilosť byť účastníkom konania (právna subjektivita), súd v zmysle ust. § 103 O.s.p. a nasl. ex offo skúma splnenie tejto podmienky u každého účastníka konania.
V návrhu na začatie exekúcie uvedený povinný v zmysle ust. § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom svojho úmrtia, t.j. XX.XX.XXXX stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný zomrel po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňa 07.07.2005.
Vzhľadom k tomu, že smrť povinného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže ďalej konať vo veci, súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 21 písm. c) vyhlášky, odmena za požičanie spisu oprávneným osobám je 100 Sk.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní
trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Súdny exekútor si vyúčtoval náhradu trov exekúcie vo výške 35,95 eur vrátane 20 % DPH, a taktiež predložil exekučný spis.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 eur za úkony súdnym exekútorom vyúčtované - spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 35 min.. Súd mu z tejto časovej odmeny nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd mu nepriznal časovú odmenu vo výške 6,64 eur, nakoľko ich náhrada je už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora alebo by sa jednalo o duplicitne priznanú odmenu, keďže za tento úkon mu bola priznaná paušálna odmena ako spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie je zahrnutá v odmene získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež mu z tejto nepriznanej časovej odmeny nepriznal 20 % DPH.
Súd pri určení výšky paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), j) vyhlášky vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 6,64 eur za 2 úkony, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (Okresný súd Námestovo). Súd mu z tejto paušálnej odmeny nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 2,72 eur, ktorých vynaloženia mal súd preukázané vykonanými úkonmi a poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise, a to 2 x 1,36 eur Doporučene s doručenkou DVR: 2x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Súd mu z tejto náhrady hotových výdavkov nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 7,32 eur, nakoľko súd nemal túto náhradu vôbec špecifikovanú ani účelne preukázanú v exekučnom spise. Taktiež mu z tejto nepriznanej náhrady hotových výdavkov za poštovné nepriznal 20 % DPH.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 16 eur.
O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku tak, že podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.