Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2022, v trestnej veci proti obžalovanej A. B. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. dňa 08.06.2021, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

Podľa súd

o b ž a l o v a n ú A. B. C. D. E. F. E. G. H., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalo bytom F., I. XXXX/X, adresa na doručovanie písomností J. D. XX, K., okr. A.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora č. zo dňa 08.11.2017 pre skutok,

že dňa 14.03.2016 v čase od cca 11.15 hod. do 11.25 hod. vo Veľkom Slavkove na ul. Kpt. Morávku 189 v penzióne Mlyn pri exekučnom úkone súdneho exekútora L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. XXX/XX, N., preukaz exekútora č. 002631 po tom, ako musel násilím vylomiť zamknuté dvere do objektu, cez ktoré vošiel a povinnú A. B. informoval o tom, že ide odobrať hnuteľný majetok v zmysle jeho súpisu zo dňa 19.11.2015 a keď odchádzal späť ku vchodovým dverám, aby dnu zavolal zúčastnené osoby, tak mu zaútočila na oblasť hrdla a silno mu rukou stlačila hrtan, na čo on od bolesti vykríkol a cez vchodové dvere, v ktorých stál druh povinnej a bránil vstupu ostatných osôb, sa pretlačil von a následne už spoločne s prítomnými policajtmi znova vošiel do objektu, kde začal odoberať vázy, ktoré sa nachádzali vo vstupnej miestnosti, pričom na neho opätovne zaútočila povinná A. B. tak, že mu rukou chytila malíček na pravej ruke a mu ho vykrútila dozadu,

č í m m a l a s p á c h a ť

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

p r e t o ž e nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom podľa obžalovanú A. B. oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora č. zo dňa 08.11.2017 pre skutok, že

dňa 14.03.2016 v čase od cca 11.15 hod. do 11.25 hod. vo G. N. na ul. F. K. XXX v penzióne Mlyn pri exekučnom úkone súdneho exekútora L. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom E. XXX/XX, N., preukaz exekútora č. 002631 po tom, ako musel násilím vylomiť zamknuté dvere do objektu, cez ktoré vošiel a povinnú A. B. informoval o tom, že ide odobrať hnuteľný majetok v zmysle jeho súpisu zo dňa 19.11.2015 a keď odchádzal späť ku vchodovým dverám, aby dnu zavolal zúčastnené osoby, tak mu zaútočila na oblasť hrdla a silno mu rukou stlačila hrtan, na čo on od bolesti vykríkol a cez vchodové dvere, v ktorých stál druh povinnej a bránil vstupu ostatných osôb, sa pretlačil von a následne už spoločne s prítomnými policajtmi znova vošiel do objektu, kde začal odoberať vázy, ktoré sa nachádzali vo vstupnej miestnosti, pričom na neho opätovne zaútočila povinná A. B. tak, že mu rukou chytila malíček na pravej ruke a mu ho vykrútila dozadu, čím mala spáchať prečin útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodnené odvolanie a to v neprospech obžalovanej, proti výroku súdu, ktorým ju spod obžaloby oslobodil. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že voči tomuto rozsudku podal prokurátor priamo do zápisnice odvolanie v neprospech páchateľa hneď a v úvode poukázal na skutočnosť, že aj keď odôvodnenie vydaného rozsudku smeruje podľa ich názoru k liberačnému dôvodu uvedenému v , t.j. že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, tak má za to, že bolo preukázané, že sa skutok stal, má znaky trestného činu a spáchala ho obžalovaná. Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že poškodený a svedkovia O., P., O. a L. usvedčujú obžalovanú, svedkovia N., Q. a O. incident nevideli, avšak nepriamo svedčia o tom, že počuli prejavy bolesti poškodeného, resp. im skutočnosti o jeho napadnutí sprostredkoval bezprostredne po skutku poškodený a obžalovaná a svedkovia Pospíšil a Pospíšilová popreli spáchanie skutku poškodenou. Má za to, že vyhodnotiť výpovede či už vykonané resp. prečítané svedkov svedčiacich o vine obžalovanej ako nevierohodné z dôvodov, že vágne vypovedali o skutočnostiach bezprostredne nesúvisiacich so skutkom resp. že v týchto skutočnostiach existujú rozpory nie je možné, nakoľko v dôležitých otázkach vypovedajú zhodne, boli priamymi svedkami, ktorí videli násilie zo strany obžalovanej smerujúce voči poškodenému. Aj keď na mieste činu vystupovali v pozíciách v podstate pomocníkov poškodeného, k nemu samému nemajú tak blízky vzťah ako rodinní príslušníci obžalovanej k nej samotnej. Nebolo preukázané, že by boli v akomkoľvek závislom vzťahu k osobe poškodeného, nebývajú v spoločnej domácnosti a v podstate ich vzťahy treba hodnotiť ako kamarátske. I keď kamarátsky vzťah je nepochybne vzťahom pozitívnym k poškodenému, rodinný vzťah k osobe poškodenej je vzťahom podstatne bližším. Podľa názoru odvolateľa výpovede „nestranných“ svedkov bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovanej či poškodenému potvrdzujú výpovede poškodeného a O., P., O. a L., i keď len nepriamo na základe prejavov a informácií poškodeného, ktoré im však oznámil bezprostredne po skutku. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad -120 zo dňa 20.5.2021 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to oprávnenou, krajský súd nezistil dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa , v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj konania mu predchádzajúceho, krajský súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie, čo je podmienkou aj pre oslobodenie obžalovanej spod obžaloby. Oslobodenie páchateľa spod obžaloby si totižto po vykonanom dokazovaní vyžaduje záver, že v prejednávanej veci už nie je možné vykonať žiadne známe a dostupné dôkazy.

Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil, a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou (aj keď nie úplne) stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný, krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o oslobodení obžalovanej spod obžaloby tak, ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam okresného prokurátora prezentovaným aj v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní. V prvom rade na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že vo všeobecnosti každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo, ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej trestnej činnosti.

V kontexte uvedeného krajský súd zistil, že okresný prokurátor nenamieta rozsah vykonaného dokazovania, ďalšie dôkazy vykonať nenavrhol a hodnotí dôkazy zo svojho pohľadu konštatujúc, ktoré pouvažuje za rozhodné a podstatné pre ustálenie skutkového stavu no najmä právneho posúdenia konania kladeného za vinu obžalovanej, avšak oproti tomu stojace dôkazy, ktoré vyznievajú v prospech obžalovanej do ich komparácie zjavne nezahrnul, čo naopak povinnosťou súdu bolo tak, ako to plynie aj z jednej zo základných zásad trestného procesu podľa .

Krajský súd, ako už bolo naznačené, sa stotožnil s hodnotením dôkaznej situácie okresným súdom keď uzavrel, že dňa 14.03.2016 bol poškodený L. M. N. pri výkone exekučných úkonov v postavení verejného činiteľa (§ 128 ods. 1 Tr. zákona) a rovnako tak v prípade obžalovanej a aj jej príbuzných, že v okamihu kedy im oznámil poškodený, že v označený deň a čase sa nachádza v priestoroch penziónu ktorý prevádzkovali na základe rozhodnutia súdu o poverení na vykonanie exekúcie ako exekútor vykonávajúci zákonom predpokladané úkony pri výkone exekúcie a to na základe právoplatného exekučného titulu - boli s touto skutočnosťou (situáciou) minimálne uzrozumení.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že nakoľko súdy v rámci kompetencie riešenia predbežných otázok podľa nie sú oprávnené spochybňovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov, konkrétne v tomto prípade v civilnom konaní, preto pokiaľ v tomto prípade bolo ustálené, že rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok sp.zn. zo dňa 06.03.2015, ktoré predstavovalo exekučný titul, bolo v čase poverenia na vykonanie exekúcie exekútora L. M. N. rozhodnutím právoplatným a vykonateľným a rovnako tak aj jeho poverenie na vykonanie exekúcie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. , nemohlo nič na postavení L. M. N. ako exekútora vo veci zmeniť poškodenou avizované podanie na odklad vykonania exekúcie, v čase kedy mal v tomto prípade, teda dňa 14.03.2016, realizovať úkon v rámci exekučného konania, zabezpečenia majetku podliehajúcemu exekúcii, nie výkon exekúcie príkladmo dražbou, konkrétne na jeho postavení v rámci výkonu exekučného konania ako exekútora – verejného činiteľa tak, ako to predpokladá ust. Tr. zákona.

Krajský súd, ako už bolo skôr uvedené, si v celosti osvojil aj argumentáciu okresného súdu pri hodnotení výpovedí jednotlivých svedkov tak, ako sa postupne vyjadrovali k skutku kladenému za vinu obžalovanej

a ako ho vnímali zo svojho pohľadu ako priamych svedkov konania obžalovanej prezentovaného v obžalobnom návrhu.

Okresný súd totižto vyčerpávajúcim spôsobom sumarizujúc výpovede svedkov, detailne hodnotiac v nich existujúce zásadné rozpory, ktoré sa (zjavne bez výsledne) pokúšal vysvetliť na hlavnom pojednávaní, pričom ide práve o výpovede svedkov I. O., K. P., E. O. a D. L., ktorí boli pomocníkmi exekútora na vynášanie vecí, a ktoré mali podľa obžalobného návrhu prokurátora overovať výpoveď poškodeného, pričom sám poškodený na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že na podstatné okolnosti samotného prípadu si už vôbec nepamätá kvôli (amnézii) po dopravnej nehode. Je na mieste preto pripomenúť, že svedkovia O. a P. po zákonnom poučení podľa v konaní na súde využili právo nevypovedať a svedok O. si na udalosti, kedy sa mal stať skutok v konaní na súde nepamätal.

Napokon znalecké dokazovanie z odvetvia traumatológie rovnako neoveruje pôvodné tvrdenia poškodeného o spôsobe, no najmä intenzite napadnutia poškodenou, a teda o možnom mechanizme vzniku uňho diagnostikovaných zranení, ktoré boli v celosti vyhodnotené ako subjektívny pocit poškodeného, preto správne okresný súd uviedol, že z medicínskeho hľadiska mechanizmus ich vzniku nie je možné potvrdiť, ani vylúčiť, tieto zranenia boli totižto diagnostikované čiste na základe subjektívnych údajov od poškodeného. Platí, že v prípade oboch zranení ošetrujúci lekár nepopísal žiaden opuch, ani krvnú podliatinu, nebola indikovaná RTG snímka, žiadne odborné vyšetrenie, nebola potrebná žiadna fixácia dlahou v prípade malíčka a v prípade krku nebolo potrebné žiadne odborné vyšetrenie - krčné alebo pľúcne v súvislosti so sťaženým dýchaním alebo prehĺtaním.

Krajský súd preto považuje po zhodnotení obsahu produkovaných dôkazov a skutočností z nich plynúcich záver okresného súdu, že použitie fyzickej sily zo strany obžalovanej vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačné a bez rozumných pochybností presvedčivo dokázané za vecne správny a zákonný.

No súčasne krajský súd mal za to, že v danom prípade výsledky hodnotenia vykonaných dôkazov, pri existencii zásadnej dôkaznej núdze – nie je zrejmé aké dôkazy je ešte možné vykonať – neumožňujú bez rozumných pochybností ani urobiť záver, aby sa skutok kladený za vinu obžalovanej vôbec stal tak, ako je jeho skutkový dej opísaný v obžalobnom návrhu – konkrétne vo vzťahu fyzického útoku, napadnutia poškodeného, čo je rozhodujúci predpoklad pre naplnenie skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti podľa § 323 ods. 1 Tr zákona - použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo pre výkon právomoci verejného činiteľa.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovanej vo všeobecnosti platí, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne aj krajský súd rovnako, ako okresný súd, nemohol v posudzovanom prípade urobiť bez rozumných pochybností jednoznačný záver o vine obžalovanej tak, ako jej bola kladená za vinu v obžalobnom návrhu okresného prokurátora.

Krajský súd má za to, že v prejednávanom prípade za danej dôkaznej situácie, ak už nie sú k dispozícii na vykonanie ďalšie dôkazy a za existencie takýchto zásadných pochybností o preukázaní viny obžalovanej zo spáchania žalovanej trestnej činnosti je namieste v posudzovanom prípade použiť jedno zo základných procesných pravidiel, a to v pochybnosti v prospech páchateľa „in dubio pro reo“ keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, preto obžalovanú podľa oslobodil spod obžaloby.

To boli dôvody pre ktoré krajský súd nepovažoval odvolenie okresného prokurátora za dôvodné a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.