Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/69/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX, právne zastúpená JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova č. 5, Bratislava, o určenie, že záložné právo zaniklo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 1. júna 2021, č.k. -183, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením a , vecne tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v otázke preukázania, že k zániku záložného práva došlo. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že záložné právo č. 24059101 zo dňa 24.05.1991 k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v obci D., katastrálnom území D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor, v prospech Investičnej banky Nitra zaniklo. Žalobu zdôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom právny predchodca žalovaného uzavrel dňa 24.05.1991 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s otcom žalobkyne C. F., ktorý bol v čase uzavretia tejto zmluvy spolu so svojou manželkou A. G. F. vlastníkom nehnuteľností, pričom toto záložné právo slúžilo k zabezpečeniu pohľadávky dlžníka D. H. voči právnemu predchodcovi žalovaného, vzniknutej na základe úverovej zmluvy č. 24059101 zo dňa 24.05.1991. Na základe tejto zmluvy bolo do katastra nehnuteľností na LV č. XXX zapísané záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného. Dňa 28.04.2003 uzavrela žalobkyňa so svojimi rodičmi kúpnu zmluvu a nadobudla nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa oslovila žalovaného, aby zabezpečil výmaz záložného práva k nehnuteľnostiam, nakoľko sa od dlžníka dozvedela, že jeho pohľadávka voči žalovanému mala byť uhradená, žalovaný jej však oznámil, že pohľadávku stále eviduje. Žalobkyňa kontaktovala aj súdneho exekútora, vymáhajúceho predmetnú pohľadávku, ale ani tento jej neposkytol žiadne informácie. Keďže žalobkyňa má za to, že došlo k zániku zabezpečenej pohľadávky jej splnením, v zmysle došlo aj k zániku záložného práva. A keďže nemá inú možnosť, ako dosiahnuť výmaz podľa jej informácií už reálne neexistujúceho záložného práva z katastra nehnuteľností, musí sa domáhať

na súde určenia, že toto právo neexistuje. V prípade ak by nedošlo k uhradeniu pohľadávky zo strany dlžníka sa vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy žalobkyňa domnieva, že ku dňu podania žaloby má byť pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi, ako aj záložné právo nehnuteľnostiam, ktoré ju zabezpečovalo, premlčaná. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože pohľadávka, zabezpečená záložným právom stále trvá. V priebehu konania na pojednávaní dňa 14.05.2019 žalobkyňa s poukazom na obsah exekučného spisu navrhla súdu podľa konanie prerušiť, pretože prebieha iné konanie a to konanie exekučné, ktorého výsledok môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci. Uznesením č.k. -123 zo dňa 06.06.2019 súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie podaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. a následne uznesením č.k. -133 zo dňa 30.07.2020 súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

3. Súd prvej inštancie mal dokazovaním zistené, že právny predchodca žalovaného uzavrel dňa 24.05.1991 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s ich vtedajším vlastníkom - otcom žalobkyne, na zabezpečenie pohľadávky právneho predchodcu žalovaného voči D. H., vzniknutej na základe úverovej zmluvy zo dňa 24.5.1991. Úverový dlžník bol zaviazaný k zaplateniu dlhu súdom a to platobným rozkazom sp. zn. , právoplatným a vykonateľným dňa 03.04.1997 a následne bol dňa 12.09.1997 podaný žalovaným návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo zistené, že vymáhanie pohľadávky z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, ktoré je vedené pod sp. zn. , Ex 13/97, bolo zastavené v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní, k jeho zastaveniu došlo dňa 29.06.2020. Na základe toho sa preto pohľadávka žalovaného nepremlčí skôr, než dňa 29.06.2021, pričom v tej istej lehote dochádza aj k premlčaniu záložného práva, ktoré túto pohľadávku zabezpečuje. Zároveň ešte existuje možnosť, že žalovaný môže podať návrh na novú exekúciu v tejto lehote a pohľadávka nebude premlčaná až do ukončenia nového exekučného konania. Uznesením č.k. -169 zo dňa 11.01.2021 súd nepripustil zmenu žaloby na návrh žalobkyne majúc za to, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Aplikujúc a/ a súd v konaní posudzoval, či existuje právna skutočnosť, ktorej následkom by bol zánik záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa tvrdení žalobkyne malo byť dôvodom zániku záložného práva splnenie pohľadávky, z vykonaného dokazovania však súdu vyplynulo, že k zániku zabezpečenej pohľadávky v žiadnom prípade nedošlo a existujúca pohľadávka bola predmetom prebiehajúceho exekučného konania, ktoré síce bolo dňa 29.06.2020 zastavené, avšak pohľadávka žalovaného je naďalej vymáhateľná a k jej premlčaniu dôjde až dňom 29.06.2021, aj to iba v prípade, že žalovaný nevyužil zákonnú možnosť a nepodal nový návrh na začatie exekúcie. Z uvedeného dôvodu teda súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a pred súdom neprezentovala žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázala, že k zániku záložného práva došlo z dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky, navyše ako sama žalobkyňa v žalobe uvádza, k jej podaniu ju motivovalo iba vyjadrenie úverového dlžníka, že pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom bola vymožená a zanikla. Žiadny dôkaz podporujúci toto tvrdenie však v konaní prezentovaný nebol, naopak z vykonaných dôkazov vyplynulo, že pohľadávka ku dňu podania žaloby v exekučnom konaní vymožená nebola a v čase rozhodnutia súdu pohľadávka naďalej existovala a k jej premlčaniu a tým aj premlčaniu záložného práva môže dôjsť najskôr dňa 29.06.2021. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa berúc do úvahy pomer úspechu strán v spore. Žalobkyňa pre prípad, že by súd pristúpil k zamietnutiu jej žaloby, žiadala pri rozhodovaní o trovách konania brať do úvahy, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a to najmä vzhľadom na to, že žalobkyňa mala snahu riešiť situáciu mimosúdne, komunikovala so súdnym exekútorom, avšak tento jej vzhľadom na jeho zákonnú povinnosť mlčanlivosti nemohol uviesť skutočnosti, potrebné pre uplatnenie jej nároku. Súd však žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania keď nevidel žiadny dôvod na aplikáciu ustanovenia .

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie majúc za to, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to v súvislosti s uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 11.01.2021, č.k. -169, čo napĺňa odvolací dôvod podľa s poukazom na . Dôvodila, že podaním zo dňa 30.01.2020 súdu navrhla zmenu žaloby v časti petitu tak, že žalovaný je povinný zdržať sa

výkonu záložného práva č. 24059101 zo dňa 24.05.1991 zapísaného v prospech Investičnej banky Nitra k predmetným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v okrese Galanta, v obci D., zapísaným na LV č. XXX. Okresný súd rozhodol tak, že návrh žalobkyne na zmenu žaloby nepripustil, ktoré rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie zmenené v žalobe. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobkyňa podala žalobu z dôvodu, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená právom v prospech žalovaného, pričom toto záložné právo zabezpečuje pohľadávku žalovaného voči tretej osobe D. H.. Nakoľko žalobkyňa mala informáciu od tejto tretej osoby, že zabezpečená pohľadávka zanikla, snažila sa uviesť právny stav do súladu so stavom, o ktorom mala vedomosť a to tak, že kontaktovala žalovaného aj súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu pre zabezpečenú pohľadávku. Keďže exekútor odmietol žalobkyňu informovať o existencii či výške predmetnej pohľadávky vzhľadom na zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti, žalobkyňa nemala inú možnosť dopracovať sa k týmto informáciám, ako podať vo veci žalobu. V konaní bolo zistené, že v súvislosti so zabezpečenou pohľadávkou bolo na Okresnom súde Galanta ešte v roku 2020 vedené exekučné konanie, teda pohľadávka v zmysle tohto zistenia mala existovať, čo vyplývalo z uznesenia Okresného súdu Galanta z 30.06.2020, č.k. -133. Vzhľadom na túto nadobudnutú vedomosť žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby, ako bolo vyššie uvedené. Z uvedeného vyplýva, že práve vykonané dokazovanie bolo podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko v konaní bola zistená existencia pohľadávky, pričom následne bolo možné v tomto ohľade na základe vykonaného dokazovania pokračovať v právnom posúdení vykonaných dôkazov v súvislosti s otázkou, či je žalovaný povinný zdržať sa výkonu záložného práva. Okolnosti týkajúce sa záložného práva boli pritom v konaní riadne zisťované a zároveň zo strany žalobkyne neboli v tomto smere navrhnuté ďalšie dôkazy, teda išlo v tomto smere už len o právne posúdenie zistených skutočností, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s názorom súdu, že by bolo potrebné vykonávať nové dokazovanie, a že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Zároveň neobstojí poukaz na skutočnosť, že by v prípade zmenenej žaloby išlo o žalobu na plnenie oproti pôvodnej žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného by toto nemalo vplyv na rozsah dokazovania a takúto zmenu žaloby ani nevylučuje. Neexistoval teda žiaden zákonný dôvod pre nepripustenie zmeny žaloby zmysle návrhu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené je odvolateľka toho názoru, že vydaním predmetného uznesenia okresného súdu a nepripustením zmeny žaloby došlo zo strany súdu v dôsledku nesprávneho procesného postupu k znemožneniu žalobkyni uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže jej bola bezdôvodne odňatá možnosť disponovať žalobou v intenciách jej zmeny, čo sa následne prejavilo aj v rozsudku, nakoľko vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby súd rozhodoval o nezmenenej žalobe, čím žalobkyni, vzhľadom na vykonané dokazovanie bola odňatá možnosť dosiahnuť úspech v spore. Preto odvolateľka navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. s poukazom na zrušil napadnutý rozsudok, ako aj uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 11.01.2021 č.k. -169 a podľa vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu a navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Odvolacím dôvodom tu bolo porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo podľa názoru odvolateľky dôjsť nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, z dôvodu, že tento uznesením zo dňa 11.01.2021, č.k. -169 nepripustil návrh žalobkyne na zmenu žaloby, čo podľa nej napĺňa odvolací dôvod podľa s poukazom na .

9. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10. Ustanovenie až h) obsahuje taxatívne stanovené dôvody, z ktorých možno napadnúť odvolaním rozhodnutie súdu prvej inštancie. Medzi tieto dôvody patrí okrem iného aj prípad, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Pokiaľ možno niektorú z vád obsiahnutých v až h) vztiahnuť na skoršie právoplatné uznesenie, ktoré súd prvej inštancie vydal pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a vada tohto uznesenia mala vplyv aj na napádané meritórne rozhodnutie, možno odvolanie odôvodniť aj týmito skutočnosťami. V prípade naplnenia hypotézy tejto normy potom odvolací súd postupuje v zmysle , v zmysle ktorého ak sú dané odvolacie dôvody podľa , odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

11. Odvolací súd preskúmal obsah napadnutého rozsudku, obsah uznesenia zo dňa 11.01.2021 č.k. -169, ako aj obsah celého spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 19.10.2016 domáhala určenia, že záložné právo č. 240 59 101 zo dňa 24.05.1991 k nehnuteľnostiam, pozemku parcely reg. č., par. č. 596/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2, pozemku parcely reg. č., par. č. 596/20, zastavané plochy a nádvoria o výmere 401 m2, pozemku parcely reg. č., par. č. 596/21, zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2, stavbe rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemku par. č. 596/5, nachádzajúcim sa v okrese Galanta, obci D., katastrálnom území D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor, v prospech Investičnej banky Nitra zaniklo. V priebehu konania, po čiastočnom vykonaní dokazovania, žalobkyňa podaním, doručeným súdu dňa 01.12.2020, navrhla zmenu žaloby tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva č. 240 59 101 zo dňa 24.05.1991 zapísaného v prospech Investičnej banky Nitra k nehnuteľnostiam, a to pozemku parcely reg. C, par. č. 596/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 159 m2, pozemku parcely reg. C, par. č. 596/20, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2, pozemku parcely reg. C, par. č. 596/21, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, stavbe rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemku par. č. 596/5, nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obci D., katastrálnom území D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor.

13. Súd prvej inštancie o tomto procesnom návrhu rozhodol uznesením zo dňa 11.01.2021 č.k. -169, ktorým nepripustil návrh žalobkyne na zmenu žaloby. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že súd postupoval podľa a nasl. a po posúdení návrhu žalobkyne dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, preto za aplikácie ust. návrhu žalobkyne nevyhovel. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa svojim návrhom nemodifikuje uplatnený nárok, ale svoj nárok mení v plnom rozsahu, čiže si uplatňuje nový nárok. V pôvodnej žalobe sa domáha, aby súd určil, že záložné právo zriadené v prospech právneho predchodcu žalovaného k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zaniklo, čiže podala žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je. Na druhej strane sa svojim návrhom domáhala zmeny žaloby, podľa ktorej by súd uložil žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva zriadeného v prospech právneho predchodcu žalovaného k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, čiže sa snažila zmeniť svoju žalobu na žalobu na splnenie povinnosti. Na základe uvedeného mal súd za to, že v prípade pôvodnej žaloby, kedy sa malo určiť, že záložná zmluva zanikla, sa dokazovali skutočnosti, ktoré sa odlišujú od skutočností, ktoré by mali preukázať dôvodnosť zmenenej žaloby. Okrem iného súd poukázal aj na to, že v prípade žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, sa musí preukázať aj naliehavý právny záujem na určení takéhoto práva. Taktiež dokazovanie v tomto konaní bolo vedené tým smerom, aby sa preukázal, resp. poprel zánik záložného práva žalovaného voči žalobkyni. Ak by však súd pripustil zmenu žaloby, musel by vykonať nové dokazovanie, keďže na to, či sa žalovaný má alebo nemá zdržať výkonu záložného práva vplývajú podstatne iné skutočnosti. Výsledky doterajšieho konania by tak boli zbytočné a v podstate zmarené a takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Záverom súd uviedol, že žalobkyni nič nebráni, aby si tento svoj iný nárok uplatnila žalobou v novom civilnom sporovom konaní. Na základe uvedeného po právoplatnosti uznesenia konal súd ďalej o pôvodnom žalobnom návrhu a dňa 01.06.2021 vo veci vydal meritórne rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol.

14. Odvolací súd v uvedenom postupe prvoinštančného súdu nevidel pochybenie, ktoré mu vytýka odvolateľka. Predmetným uznesením zo dňa 11.01.2021 č.k. -169 súd prvej inštancie riadne rozhodol o procesnom návrhu žalobkyne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Toto uznesenie ( proti ktorému odvolanie nie je prípustné v zmysle v spojení s ), nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2021. Žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o jej procesnom návrhu rozhodol nesprávne, keďže podľa nej vykonané dokazovanie bolo podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko v konaní bola zistená existencia pohľadávky, pričom následne bolo možné v tomto ohľade na základe vykonaného dokazovania pokračovať v právnom posúdení vykonaných dôkazov v súvislosti s otázkou, či je žalovaný povinný zdržať sa výkonu záložného práva, a nemožno teda súhlasiť s názorom súdu, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Podľa nej zo strany súdu prvej inštancie došlo k bezdôvodnému odňatiu možnosti žalobkyni disponovať žalobou. Odvolací súd však mal za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, náležite vyhodnocoval v súlade s , či vykonané dokazovanie môže byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a priklonil sa k záveru, že nemohlo, preto navrhovanú zmenu žaloby nepripustil z dôvodov, ktoré jasne konkretizoval v odôvodnení uznesenia. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s právnym záverom vysloveným súdom v predmetnom uznesení nestotožňuje, nezakladá odvolaciu vadu podľa . Vzhľadom na výhrady žalobkyne v danom prípade mohlo ísť nanajvýš o nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, čo však odvolací súd nemôže nijako preskúmavať.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzavrel, že vydaním predmetného uznesenia okresného súdu a nepripustením zmeny žaloby nešlo o prípad nesprávneho procesného postupu súdu vedúceho k znemožneniu žalobkyni uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Keďže odvolacie námietky žalobkyni boli posúdené ako neopodstatnené, a keďže zároveň neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( ), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania (vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neuvádzala žiadnu osobitnú argumentáciu) potvrdil podľa .

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).