Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16C-556-2015.pdf
PDF · 93.99 KB
No categories available
16C/556/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: O. G., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, N., štátny občan SR, zastúpenej: Mgr. Erikou Sojkovou, advokátkou so sídlom Pri Šajbách 34, Bratislava, proti odporcovi: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ú. X, N., štátny občan SR, o určenie výživného na manželku a nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 31.08.2015 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 31.08.2015 sa navrhovateľka voči odporcovi ako jeho manželka domáhala výživného v sume 460 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2015, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine a náhrady trov konania.
V návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom sú manželia a z ich manželstva pochádzajú dve deti: plnoletý avšak nezaopatrený F., nar. XX.X.XXXX a maloletý W., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci spolu so svojimi deťmi žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Y. B., O. S. X, pričom nehnuteľnosti sú na základe dohody účastníkov vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX pre k. ú. Y. B., okres Senec. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi účastníkmi, sa odporca rozhodol nehospodáriť spoločne s navrhovateľkou a do rodinného rozpočtu odporca prispieva mesačne nákupom stravy a úhradou niektorých spravidla nie nevyhnutných výdavkov na deti, o čom vyhotoví pre navrhovateľku tzv. „vyúčtovanie“ a „rozdiel“ v priemere vo výške cca 110 Eur mesačne jej uhradí na účet. Odporca, ktorý je podľa informácií navrhovateľky zamestnaný, sa odmieta podieľať na výdavkoch spojených s užívaním domu, ktorý aj sám užíva (voda, plyn, elektrika, a pod.) vyššou sumou, avšak príjem odporcu navrhovateľka nepozná.
Svoj čistý mesačný príjem navrhovateľka uviedla vo výške 947 eur, z ktorého mesačné nevyhnutné výdavky navrhovateľky a to bez výdavkov na jej osobné potreby (tzn. kozmetika, ošatenie, mobil), predstavujú sumu 1254,60 eur a to :
- hypotéka na rodinný dom v Y. B. - 644 eur mesačne
- pôžička, ktorú navrhovateľka vzala na výstavbu oplotenia domu - 130 eur mesačne
- plyn - 66 eur mesačne,
- elektrika - 58 eur mesačne,
- voda - 15 eur mesačne,
- kanalizácia - 19 eur mesačne
- TV - 9,60 eur mesačne
- odvoz smetí - 8 eur mesačne
- náklady na stravu - cca 60 eur mesačne
- ostatné výdavky spojené s domácnosťou (čistiace, pracie prostriedky a pod.) - cca 25 eur mesačne
- výživné na deti - cca 220 eur mesačne.
Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľka nedokáže uvedené výdavky uhrádzať sama zo svojho príjmu a to ani v prípade, kedy jej odporca mesačne uhrádza vyššie spomínanú sumu v priemere vo výške 110 eur, navyše v situácii kedy odporca aj s úhradou tejto v podstate nepatrnej čiastky pravidelne mešká. Navrhovateľke tak chodia pravidelne upomienky za neuhradenie služieb spojených s užívaním domu včas, na základe čoho je potom donútená požičiavať si peniaze od svojich známych.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že vychádzajúc z vyúčtovaní odporcu, jeho mesačné výdavky na stravu predstavujú v priemere sumu 334,07 eur, pričom na ďalších výdavkoch, ktoré odporca vyúčtováva navrhovateľke, sa navrhovateľka nechce podieľať, nakoľko nejde o nevyhnutné výdavky, spravidla ide o výdavky na finančne náročné záujmové aktivity detí, na ktorých sa navrhovateľka nemôže podieľať z dôvodu, že jej to jej životnú úroveň nedovoľuje. Mesačné výdavky účastníkov tak predstavujú spolu sumu cca 1.588,67 eur (1.254,60 + 334,07), na ktorých by sa mal podieľať rovným dielom každý z účastníkov tzn. v sume 794,35 eur mesačne. Potom pokiaľ by odporca aj naďalej uhrádzal stravu priemerne v sume 334,07 eur mesačne, mal by odporca navrhovateľke poukazovať ešte sumu vo výške 460 eur mesčne, namiesto sumy 11O eur mesačne, ktorú odporca uhrádzal navrhovateľke v priemere dodnes. Mesačné výdavky odporcu tak budú predstavovať sumu 794,07 eur mesačne (334,07 + 460), čo je skoro presná polovica všetkých výdavkov účastníkov na bývanie, domácnosť, stravu a na deti. Ak odporca poukáže navrhovateľke každý mesiac sumu 460 eur, z ktorej sa uhradí časť mesačných výdavkov, mesačné výdavky navrhovateľky budú v sume 794,60 eur (l.254,60 - 460). Pri takejto úprave by zostala navrhovateľke z jej príjmu aspoň suma 150 eur mesačne na jej osobné potreby, čím by sa jej životná úroveň aspoň o trochu zlepšila.
Zároveň s návrhom na začatie konania navrhovateľka navrhla v zmysle § 102 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uloží povinnosť až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, predbežne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet navrhovateľky vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú.: 5017283513/0900, poukazujúc na uvedené dôvody žaloby vo veci samej, ktoré podľa názoru navrhovateľky dostatočne osvedčujú jej dôvodnosť tým, že účastníci, ktorí sú manželia a žijú spolu v spoločnej domácnosti, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Odporca túto svoju povinnosť neplní a uhrádza len stravu účastníkov a navrhovateľke poukazuje iba cca 110 eur mesačne, zatiaľ čo výdavky navrhovateľky o.i. spojené aj s užívaním domu, v ktorom žije aj odporca sú niekoľkonásobne vyššie (l.254,60 eur) a v dôsledku toho je životná úroveň navrhovateľky v porovnaní s oporcom podstatne nižšia. Navrhovateľka je preto nútená ustavične si požičiavať peniaze od svojich známych, nakoľko jej príjem, na úhradu nevyhnutých výdavkov na výživu detí a spojených s bývaním a domácnosťou nepostačuje, čo komplikuje životnú situáciu navrhovateľke, nakoľko sa každý mesiac zadlžuje stále viac a viac. Preto z dôvodu riadneho neplnenia si vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, jej vznikla ujma a ďalšia ujma jej hrozí priamo a bezprostredne aj v budúcnosti. Okrem toho za vzniknutej situácie, bezprostredne hrozí odpojenie domu, v ktorom žije tak navrhovateľka ako aj odporca a ich dve deti, od služieb spojených s užívaním domu, o čom svedčia upomienky zo strany dodávateľov týchto služieb. Navrhovateľka poukázala aj na to, že pokiaľ si odporca nezačne plniť voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť čo najskôr tiež hrozí, že účastníci prídu aj o strechu nad hlavou, ak navrhovateľke jej známi už nebudú môcť finančné prostriedky požičať.
Podľa názoru navrhovateľky je preto potrebné, aby až do rozhodnutia súdu vo veci samej bolo voči odporcovi nariadené predbežné opatrenie, aby plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke zatiaľ aspoň v nevyhnutnej miere a to v navrhovanej výške 200 eur mesačne, ktorá síce výdavky navrhovateľky stále plne nepokryje, avšak pomôže jej aspoň načas uhradiť náklady za služby spojené s užívaním domu a nebude sa musieť zadlžovať voči tretím osobám v takej miere, ako tomu bolo doteraz, nakoľko vyčkávať až do rozhodnutia súdu vo veci samej by mohlo spôsobiť vážnu ujmu v majetkovej sfére navrhovateľky a v konečnom dôsledku, aj v majetkovej sfére odporcu a detí účastníkov v prípade, ak by ich odpojili od služieb spojených s užívaním domu príp. ak by medzičasom došlo k zexekvovaniu domu z dôvodu neuhrádzania hypotéky.
Ohľadom pomerov odporcu navrhovateľka všeobecne uviedla, že podľa jej informácií, by mal byť odporca t. č. zamestnaný, nemusí platiť za žiadnu inú nehnuteľnosť nájomné, žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v dome navrhovateľky a tiež nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Preto by mu nemalo robiť žiaden vážnejší problém uhrádzať navrhovateľke manželské výživné v
požadovanej sume, navyše keď odporca vynakladá mesačne nemalé sumy na veci, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné.
Navrhovateľka k návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na preukázanie, resp. osvedčenie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy a to: sobášny list účastníkov, rodné listy detí účastníkov konania (mal. W., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX), upomienku z SPP z 11.08.2015, prvú upomienku z BVS z 01.07.2015, prehľad obratov na účte navrhovateľky za obdobie od 25.05. až 05.08.2015 z (inernetbanking ) a vyúčtovanie nákladov predložené odporcom navrhovateľke za mesiace 03, 04, 05 a 06 (zrejme rok 2015).
Okrem toho navrhovateľka predložila súdu vyúčtovanie mesačných nákladov predložených jej odporcom za mesiace 03, 04 a 05 (zrejme rok 2015) a to nasledovne. marec: strava 310,56 € (bloky odložené); F. školné 250,00 €; W. Trnava 69,50 €, tzn. spolu náklady 625,06 € : 2 = 312,53 €....ostatné náklady neúčtujem... sumár: 400 € (má dať); 312,53 € (dal) a 87,47 € poukážem na účet.
apríl: strava 290,00 € (bloky odložené); F. obedy 35,00 €; F. knižka 10,00 €; W. tenisky 63,00 €; W. Trnava 12/2014 137,00 €, tzn. spolu náklady 535,00 € : 2 = 267,50 €; 400,00 € - 267,50 € .......132,50 € - doplatok.
máj: strava 385,31 € (bloky odložené); W. škola v prírode 95,00 €; F. kolky 6,60 €; tenis C voda 33,00 €; tzn. náklady celkom 519,91 € : 2 = 259,95 €; nájom 400,00 € - 295,95 € = 140,05 €; záver: 140,05 € + 50,00 € (dlh apríl)......doplatok: 190,05 €.
jún: strava 350,42 €; kurty 32,00 €; lopty 8,00 €; vypletanie 36,00 €; turnaj TK 1 25,00 €; W. škola výlet 10,00 €; F. kolok 7,00 €; W. + F. boty 29,80 €; W. + F. kopačky 106,35 €; W. + F. holič 18,00 €; Spolu: 622,57 € : 2 = 311, 28 €; vyúčtovanie: 400 € - 311,28 € = 88,72 €.....doplatok: 88,72 €.
Podľa § 102 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, tzn. nielen uhrádzanie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj ako uspokojovanie ostatných hmotných a kultúrnych potrieb, pričom rozsah vyživovacích povinností je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodenými potrebami oprávneného.
Zákonný rozsah vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi je daný kritériom „rovnakej životnej úrovni“ a uplatňuje sa princíp „vzájomnosti“. Predbežné opatrenie ako procesný prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky pre poskytnutie reálnej, účinnej a a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania s ohľadom na konečné rozhodnutie vo veci samej predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi konania (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov, príp. zabezpečujú sa ich nároky, ktoré doposiaľ neboli právoplatne priznané, pričom je táto úprava účelná a vhodná so zreteľom na dané okolnosti. Predpokladom navrhovanej predbežnej úpravy je, že je aspoň osvedčená danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať a zároveň je nevyhnutné poskytnúť predbežne ochranu uplatňovanému právu účastníka konania, pretože existuje dôvodná obava, že prípadný budúci výkon
rozhodnutia súdu je ohrozený a nebezpečenstvo jeho zmarenia je reálne dané a hrozí bezprostredne. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva žiadneho z účastníkov súdneho konania a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie stráca, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu rozhodnutím vo veci samej, príp. dospeje k záveru o nedôvodnosti žaloby vo veci samej. Preto nie je rozhodnutím konečným a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že sa neskúmajú všetky skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej.
Zároveň je však potrebné, aby mal súd tvrdené okolnosti a dôvody navrhovanej predbežnej úpravy aspoň osvedčené tak, aby neboli pochybnosti o potrebe navrhovanej úpravy.
V danom prípade bolo predbežné opatrenie navrhované podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého má odporca platiť navrhovateľke ako manželke výživné v nevyhnutnej miere a má za cieľ upraviť pomery účastníkov bezprostredne a do času, pokým bude rozhodnuté vo veci samej, príp. vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Ide o predbežné opatrenie, ktoré možno nariadiť, ak je uplatňovaný nárok na výživné podľa ustanovení Zákona o rodine, konkrétne v danom prípade z § 19 ods. 1 a § 71 a § 75 ZR a jeho obsahom je platenie výživného v nevyhnutnej miere a toto výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného. Pre jeho nariadenie preto musí byť zároveň osvedčené, že je v schopnostiach a možnostiach povinného manžela navrhovateľky, proti ktorému je žaloba podaná, predbežne navrhované výživné v nevyhnutnej miere platiť a zároveň nevyhnutnosť tohto opatrenia pre uspokojovnie odôvodnených, základných osobných potrieb oprávnenej navrhovateľky, bez ktorého by ich nebola schopná zabezpečovať. Preto súčasne s návrhom na vydanie predbežného opatrenia musí navrhovateľka aspoň osvedčiť existenciu uplatňovaného práva a existenciu konkrétnych dôvodov, o ktoré svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia opiera.
Na základe v žalobe uvádzaných skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľka síce osvedčila právo, ochrany ktorého sa domáha navrhovanou predbežnou úpravou - existenciu manželstva s odporcom a teda osvedčila existenciu práva na manželské výživné poskytované s uplatnením princípu vzájomnosti a rovnakej životnej úrovni, avšak žiadnym spôsobom neosvedčila práve naliehavú potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi predbežným opatrením.
Navrhovateľka nezdokladovala ani svoje reálne mesačné príjmy a ani reálne mesačné výdavky, ktoré pravidelne uhrádza a na ktoré sa v návrhu na začatie konania a zároveň aj na vydanie predbežného opatrenia odvoláva (príjem zo zamestnania, výšku splátky úveru a pôžičky....) a ani pomery odporcu, tieto dokonca ani v potrebnom rozsahu neopísala (existencia pracovného pomeru, výška príjmov, výdavkov...).
Navrhovateľka v návrhu uviedla svoj súčasný čistý mesačný príjem 947 eur a nevyhnutné mesačné výdavky v sume 1254,60 eur a z toho 220 eur mesačne sú náklady na deti účastníkov s 60 eur mesačne náklady na stravu, pričom podľa vyjadrenia navrhovateľky podstatnú časť (644 eur a 130 eur, spolu suma 774 eur) predstavujú mesačné úverové splátky na rodinný dom, ktorý podľa jej vyjadrenia má vo výlučnom vlastníctve. Ďalšiu časť nákladov navrhovateľky tvoria poplatky za služby spojené s bývaním a užívaním domu. Na úhradu týchto výdavkov (a zrejme aj svojich osobných potrieb, ktoré nekonkretizovala a ani nevyčíslila) si navrhovateľka požičiava peniaze od známych, pričom výšku pôžičiek a ani konkrétne okolnosti navrhovateľka neuviedla. Tiež nekonkretizovala, či doposiaľ požičané finančné prostriedky už uhradila, resp., výšku neuhradených záväzkov z tohto titulu. Rovnako navrhovateľka neuviedla príjem odporcu, nakoľko tento nepozná a iba všeobecne uviedla, že by mal byť odporca zamestnaný. Osobné výdavky na stravu odporcu sú podľa navrhovateľky cca 334 eur mesačne, pričom odporca vynakladá nemalé finančné prostriedky na rôzne, avšak nie nevyhnutné záujmové aktivity detí. Odporca býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a ich deťmi v rodinnom dome v Y. B., O. S. X, ktorý by podľa vyjadrenia navrhovateľky mal byť na základe dohody účastníkov v jej výlučnom vlastníctve. Toto vyjadrenie bližšie neobjasnila a ani žiadnym spôsobom neosvedčila. Ďalej uviedla, že odporca sa okrem spomínaných, nie nevyhnutných výdavkov na deti, podiela na výdavkoch domácnosti nákupom stravy, pričom neuviedla, či táto pokrýva všetky mesačné výdavky na stravu alebo iba časť a tiež, že jej odporca poukazuje na účet sumu cca 110 eur mesačne. Odporca navrhovateľke vyúčtováva
mesačné výdavky, ktoré vynakladá najmä na záujmové aktivity detí, avšak na tých sa navrhovateľka nemieni podieľať, pretože ich nepokladá za nevyhnutné, pričom predložila súdu vyúčtovanie týchto výdavkov odporcom za mesiace marec až jún. Navrhovateľka požaduje predbežným opatrením uložiť odporcovi povinnosť platiť jej výživné 200 eur a návrhom vo veci samej, sa navrhovateľka domáha určenia výživného na manželku v sume 460 eur od 01.09.2015.
Podľa názoru súdu, navrhovateľkou deklarovaný príjem cca 1057 eur mesačne (947 € + 110 €), je na pomery v Slovenskej republike a bratislavskom kraji viac ako štandardný a dokáže pokryť nevyhnutné životné náklady, ktoré vyčíslila, pričom predbežným opatrením možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba v nevyhnutnej miere. Zo spisu nie je súdu známe a ani nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, akú životnú úroveň má odporca, aký je jeho reálny mesačný príjem a náklady, ktoré mesačne musí vynakladať na svoje nevyhnutné životné potreby. Za daných okolností by súd mohol stanoviť predbežnú výšku manželského výživného v sume tak, aby vo výsledku výživné na navrhovateľku korešpondovalo so sumou životného minima (od 01.07.2014 do 30.06.2016 = 198,09 eur), a to pokiaľ by príjem navrhovateľky nedosahovala ani túto hranicu, pod ktorou ide o stav hmotnej núdze a zároveň to umožňovali pomery odporcu. O takýto prípad však v danej veci nejde. V danom prípade je súd toho názoru, že je výlučne vecou navrhovateľky, ako si usporiada náklady a záväzky podľa dôležitosti a nevyhnutnosti, vzhľadomn na svoje príjmy, nakoľko súd nemal osvedčené, že výdavky na hypotéku a pôžičku, ktoré tvoria najväčšiu časť mesačných výdavkov, sú nevyhnutné práve v navrhovateľkou uvádzanej výške a tiež súd nemal dostatočne ozrejmené a osvedčené vlastnícke a majetkové vzťahy účastníkov k nehnuteľnosti (rodinný dom), v ktorej obaja aj s deťmi žijú, s ohľadom na vzniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, výšku s tým spojených nevyhnutných a odôvodnených nákladov účastníkov ako manželov, s ohľadom na ich majetkové a osobné možnosti a schopnosti. Čo sa týka údajov na osobnom účte navrhovateľky vedenom v Z. Z. V..Z.., podľa záznamov z internetbankingu, z týchto nebolo možné ustáliť o aké konkrétne príjmy a výdavky (pohyby) na účte ide. Úlohou predbežného opatrenia je poskytnúť predbežnú ochranu tam, kde existuje preukázané nebezpečenstvo hroziacej ujmy, že by právo, alebo jeho výkon bol zmarený. I takáto ochrana však má svoje zákonné mantinely a vyžaduje, aby účastník konania domáhajúci sa ochrany, svoje tvrdenia aspoň základným spôsobom osvedčil.
Nakoľko navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v tom, že neplnením si vyživovacej povinnosti odporcu v požadovanej výške, je ohrozená jej výživa a základné životné potreby a že navrhovateľka sa nachádza, vzhľadom na svoje príjmy a nevyhnutné výdavky v takej finančnej núdzi, aby bolo dôvodné upravovať pomery účastníkov predbežným opatrením a uložením povinnosti odporcovi platiť predbežne nevyhnutné výživné v navrhovanej sume 200 eur mesačne, súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
O náhrade trov konania, ktoré vznikli navrhovateľke v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nerozhodoval, a to v zmysle zákonnej úpravy podľa § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov, nakoľko o náhrade trov v súvislosti s predbežným opatrením sa rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí, a to na základe výsledku konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III, písomne a v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).