Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-291-2008.pdf
PDF · 96.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/291/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Michalkovou, so sídlom Škultétyho 1, Bratislava proti odporcom: 1. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. X. V. XXXX/XX, Z., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. X. V. XXXX/XX, Z., 2. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, N., 3. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., 4. C.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, V., 5. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, V., 6. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. U. XXXX/XX, G. U., 7. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. O. X, M., 8. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/a, 9. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice a určenie, že odporcovia nesplnili podmienky pre vydanie osvedčenia, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Trnava dňa 07.11.2006, sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti notárskej zápisnice č. N 48/98, NZ 249/98 zo dňa 04.08.1998 a zároveň určenia, že odporcovia 1. - 9. nespĺňajú podmienky pre vydanie osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. Podaný návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že po rodičoch X. F. v roku 1937 a L. F. rod. V. v roku 1941 zdedila spolu so súrodencami do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti - pozemky zapísané pôvodne na LV č. XXX pre katastrálne územie N. ako parcela č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 129 m2, parc. č. XXX - záhrada vo výmere 2007 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1 104 m2, parc. č. XXX/X
- zastavaná plocha o výmere 903 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 2 007 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1 597 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 721 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 1 286 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 2 007 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 410 m2. Pozemky boli neskôr zapísané na LV č. XXX katastrálne územie N. a na tomto liste vlastníctva boli spolu so súrodencami resp. ich právnymi nástupcami vedení ako podieloví spoluvlastníci rovným dielom. Následne v roku 1958 so súrodencami zvažovali toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať pozemky, nakoľko viacerí mali záujem o stavbu domu. Aj napriek tomu, že sa ústne dohodli, k spísaniu písomnej dohody nedošlo a preto ani ONV nemohol dať k takejto zmluve privolenie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka zároveň v podanom návrhu tvrdila, že od ústnej dohody nakoniec odstúpila. JUDr. Adriana Vorelová - notárka zo sídlom v Hlohovci spísala dňa 04.08.1998 notársku zápisnicu - osvedčenie podľa zák. č. 293/1992 Zb. a podľa tejto notárskej zápisnice boli pozemky vyporiadané nasledovne:
1. parc. č. XXXX- orná pôda o výmere 475 m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere 2007 m2, parc. č. XXX/ X - záhrada o výmere 1 104 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 903 m2 boli zapísané do oprávnenej držby W. P. v podiele 2/3 a K. K. v podiele 1/3, na LV č. XXXX, 2. parc. č. XXX - záhrada o výmere 2007 m2 bola zapísaná do oprávnenej držby U. E. na LV č. XXXX, 3. parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1597 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 410 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 2007 m2 boli zapísané do oprávnenej držby U. T. na LV č. XXXX 4. parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 721 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 1286 m2 boli zapísané do oprávnenej držby L. Z. na LV č. XXX.
Zároveň navrhovateľka uviedla, že z obsahu zápisnice vyplýva, že jej brat E. F. 09.03.1958 vyplatil sumu 2 500 Kčs a sumu 1 500 Kčs a 12.03.1958 sumu 1 500 Kčs ako odplatu za spoluvlastnícky podiel na zdedených nehnuteľnostiach. Navrhovateľka potvrdila, že s menovaným hovorili o predaji jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 3 500 Kčs, ku kúpnej zmluve však podľa nej nedošlo, keďže brat jej vyplatil iba 2 500 Kčs a zvyšok odmietol. Preto mu oznámila, že svoj spoluvlastnícky podiel nepredá. Na základe uvedených skutočnosti sa považuje navrhovateľka za oprávnenú osobu - spoluvlastníčku predmetných nehnuteľností. Z podaného návrhu zároveň vyplýva, že E. F. zomrel XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami sú W. P. (odporkyňa 2.), K. K. (odporkyňa 3.) a E. F. ml., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami sú E. F. a E. F.. Parc. č. XXX - záhradu o výmere 2007 m2 zapísanú na LV č. XXXX nadobudol od U. E. na základe kúpnej zmluvy syn navrhovateľky C.. P. F. (odporca 4.) s manželkou W. (odporkyňa 5.) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka uviedla, že bola v predmetnom osvedčení opomenutá, preto ako oprávnená osoba využíva poskytnutú možnosť a podaným návrhom si uplatňuje vlastnícke právo k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam ako spoluvlastníčka v 1/8. Podľa navrhovateľky neboli u odporcov splnené podmienky predpokladané citovaným zákonom pre vydanie osvedčenia a samotné osvedčenie založilo právny stav, ktorý nezodpovedá požiadavke istoty v právnom postavení účastníkov konania a osôb zapísaných v katastri nehnuteľností ako oprávnení držitelia.
Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť. V písomných vyjadreniach potvrdili, že nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX pre k. ú. N. vlastnili X. R. L. F., ako rodičia ôsmich detí a ich potomkovia tieto parcely dedili rovnakým dielom. Avšak už matka týchto detí, ktorá zomrela ako druhá z rodičov, mala spísaný závet, na základe čoho o svojom majetku rozhodovala tak, že umožnila voľbu potomkom nadobudnúť určité nehnuteľnosti s povinnosťou výplaty súrodencov. V nasledovnom období sa všetci títo súrodenci dohodli, akým spôsobom si celkový majetok vysporiadajú, niektorí z nich si zakladali vlastné rodiny, stavali si domy. Pravdivosť tohto tvrdenia zodpovedajúceho realite potvrdzuje aj to, že v roku 1943 bol vyhotovený geometrický plán, ktorého cieľom bolo stanoviť hranice pozemkov tak, ako bolo dohodnuté ich budúce vlastníctvo a užívanie. Podľa tohto plánu sa parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX rozdelili tak, aby ich nová výmera bola rovnaká, avšak išlo iba o deľbu medzi 7 súrodencami, pretože dcéra I. T. už bola v tom čase vydatá a po dohode so súrodencami získala pozemok od ostatných súrodencov v dedine, na tomto si postavila dom a teda mala zabezpečené vlastné bývanie. Navrhovateľka nadobudla parcely č. XXX/Xa XXX/X spolu vo výmere 2007 m2, čím získala rovnocenný podiel ako ostatní súrodenci. Vo veku 18. rokov sa navrhovateľka vydala za M. F., ktorý vlastnil domovú nehnuteľnosť, do ktorej sa po sobáši odsťahovala, preto nemala záujem užívať predmetnú parcelu - novovytvorenú parcelu a odpredala ju, pričom platby za ňu obdržala v marci 1958. Pri úmrtiach pôvodných vlastníkov ich právni nástupcovia nadobúdali podiely na pôvodných parcelách, avšak išlo o osoby, ktoré neboli práva znalé. Až v období 90-tyh rokov, po smrti Rudolfa Sobotu si až v podstate ďalšia generácia uvedomila, že existuje nesúlad medzi stavom právnym a evidenčným a z tohto dôvodu, medzi dvomi možnými spôsobmi, teda určovacou žalobou alebo možnosťou vydania osvedčenia, chceli tento stav usporiadať. Vzhľadom na jednoduchší a rýchlejší postup, bolo požiadané o spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Odporcovia súčasne uviedli, že z právneho hľadiska nie je podľa nich možné podanej žalobe vyhovieť, nakoľko nemá oporu v hmotnom práve, keďže Občiansky zákonník neumožňuje domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice - osvedčenia vydaného podľa zákona č. 293/1992 Zb. Zápisnica je totiž dôkazom o tom, že určitý úkon bol urobený, akým spôsobom a kedy k nemu došlo; pričom však pravdivosť platí iba dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Z podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že takáto žaloba do úvahy neprichádza, nakoľko ani notársky poriadok neobsahuje z hľadiska procesného, ustanovenia umožňujúce osobe, ktorá tvrdí určité skutočnosti (potvrdené osvedčením), aby súd vyslovil neplatnosť týchto tvrdených okolností.
Spomedzi odporcov, iba odporkyňa 7. - T. M., v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2007 uviedla, že v celom rozsahu súhlasí so skutočnosťami uvádzanými v žalobe a súhlasila, aby súd žalobe vyhovel.
Riadne predvolaná navrhovateľka ani jej právna zástupkyňa sa na pojednávanie dňa 01.10.2015 nedostavili. Právna zástupkyňa navrhovateľky súdu v deň pojednávania o 7,15 hodine, doručila súdu elektronicky ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, o odročenie pojednávania nežiadala, k ospravedlneniu nepredložila žiadne doklady. Súd preto pojednával v neprítomnosti navrhovateľky a jej právnej zástupkyne s poukazom na § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženej notárskej zápisnice číslo N XX/XX NZ XXX/XX zo dňa 04.08.1998 spísanej notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou, na notárskom úrade v Hlohovci, súd zistil, že jej obsahom je osvedčenie, podľa zákona č. 293/1992 Zb. k nehnuteľnostiam v katastrálnom území N.: 1/ vl. č. XXX ako parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 475 m2, vlastnícky patriace podľa B3,4 X. F. a L. F., r. V. v celosti, 2/ LV č. XXX ako parc. č. XXX-zast. pl. vo výmere 129 m2, par. č. XXX -záhrada vo výmere 2007 m2, parc. č. XXX/ X-záhrada vo výmere 1104 m2, parc. č. XXX/X-zast. pl. vo výmere 903 m2, parc. č. XXX-záhrada vo výmere 2007 m2, parc. č. XXX/X-záhrada vo výmere 1597 m2, parc. č. XXX/X- zast. pl. vo výmere 721 m2, parc. č. XXX/X-zast. pl. vo výmere 1286 m2, parc. č. XXX/X-záhrada vo výmere 2007 m2, parc. č. XXX/X - zast. pl. vo výmere 410 m2 vlastnícky patriace podľa B1 X. F. v 1/8, podľa B2 R. P. v 1/8, podľa B3 L. C. v 1/16, podľa B4 T. F. v 1/8, podľa B5 T. M. v 1/8, podľa B6 L. Z. v 1/8, podľa B7 W. P. v 1/24, podľa B8 U. E. v 1/8, podľa B9 M. C. v 1/16, podľa B10 K. K. v 1/24, a podľa B11 E. F. v 1/24.
Uvedenou notárskou zápisnicou bolo osvedčené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nasledovne: parc. č. XXXX-orná pôda o výmere 475 m2, parc. č. XXX-záhrada o výmere 2007 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1 104 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 903 m2 boli zapísané do oprávnenej držby W. P. v podiele 2/3 a K. K. v podiele 1/3, na LV č. XXXXX. Parc. č. XXX - záhrada o výmere 2007 m2 bola zapísaná do oprávnenej držby U. E. na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1597 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 410 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 2007 m2 boli zapísané do oprávnenej držby U. T. na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 721 m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 1286 m2 boli zapísané do oprávnenej držby L. Z. na LV č. XXX.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd uvádza, že výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 80 O.s.p.. Nejde o výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom, je však aj v takomto prípade požiadavka žalobcovho právneho záujmu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určovacia žaloba je na mieste tam, kde jednak pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, kde k náprave nemožno dospieť inak, ako aj v prípadoch, kde táto žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť vytvorenie právneho rámca, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich možných sporov účastníkov. Návrh domáhajúci sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnený v prípade, ak požadované určenie má iba povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vedie k zamietnutiu návrhu. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie dospel súd k záveru, že podanému návrhu nemožno vyhovieť.
Treba zdôrazniť, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva vydaného notárkou, nie je právny úkon, ale listinou, na ktorej je len záznam o právnej skutočnosti alebo právnom úkone. Navrhovateľka sa tak nemôže domáhať určenia neplatnosti tohto osvedčenia vydaného vo forme listiny vydanej podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb.
Právna úprava týkajúca sa notárskej činnosti sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení platnom do 30.11.2000 (ďalej len Notársky poriadok) , zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami.
Podľa § 56 ods. 1, veta prvá Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.
Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§ 56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami (§ 134 O.s.p., § 34 až § 36a zákona č. 162/1995 Z.z.).
Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je totiž len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje, a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie nie je právnym úkonom. Notársky poriadok, vzhľadom na povahu tohto osvedčenia a na podstatu činnosti notára vydávajúceho osvedčenie nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil jeho neplatnosť. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Žaloba o neplatnosť osvedčenia o právne významnej skutočnosti vydaného notárom vo forme notárskej zápisnice nemá teda oporu v príslušných právnych predpisoch. Účastník sa preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti takéhoto osvedčenia.
Pokiaľ ide o druhý určovací výrok, ktorého sa navrhovateľka domáhala t.j. určenie, že odporcovia nespĺňajú podmienky pre vydanie osvedčenia podľa zák. č. 293/1992 Zb., súd dospel k záveru, že ani v tejto časti nemožno podanému návrhu vyhovieť, nakoľko na požadovanom určení navrhovateľka tiež nemá naliehavý právny záujem, keďže rozsudok vydaný na základe tohto žalobného návrhu nie je spôsobilý zmeniť (zlepšiť) jej právne postavenie. Navrhovateľka totiž svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim nadobúdacím titulom, keďže nepreukázala, že by doposiaľ bola zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii. Okrem toho z konania vyplýva, že osvedčenie o držbe vlastníckeho práva už bolo vydané. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na určení, že odporcovia nespĺňajú podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľností (podľa zák. č. 293/1992 Zb.), je totiž daný iba v štádiu, keď sa podmienky oprávnenej držby u konkrétneho účastníka ešte len skúmajú a osvedčenie podľa citovaného zákona ešte vydané nebolo. Po vydaní osvedčenia a za situácie, keď už odporcovia boli v evidencii nehnuteľností zapísaní ako vlastníci, už súd na základe návrhu, že odporcovia nesplnili podmienky na vydanie osvedčenia, skúmať tieto podmienky nemôže. Takýmto žalobným návrhom totiž nemôže dôjsť k odstráneniu neistoty v právnom
postavení navrhovateľky a vyhovenie podanému návrhu by zároveň neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho stavu (vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam), keďže by z neho nevyplývalo, komu svedčí zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie podaný návrh v celom rozsahu zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd vyhradil na samostatné uznesenie v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave v 11-tich vyhotoveniach, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.