Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/73/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, 851 02, Pajštúnská 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, 851 02, Pajštunská 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. M. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom S. N., XXX, XX, A. XX/XX, štátny občan SR, 2. Q. Q., nar. X. XX. XXXX, bytom S. N., XXX XX, A. XX, štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, 080 01, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 3.852,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. - 80 zo dňa 29. 4. 2014, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.852,44 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok od 21. 12. 2010 do 10. 5. 2011 a ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 3.852,44 eur od 11. 5. 2011 do zaplatenia.

Ako dôvod uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 3. 2011 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili 13. 4. 2007 zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky úveru. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácanie peňažných prostriedkov sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa žalobcu jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 5.321,87 eur a pozostávala z istiny 5.055,36 eur a z úroku z omeškania 266,51 eur. Žalobca v tomto konaní uplatnil aj právo na úrok z omeškania s poukazom na počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10. 5. 2011, si žalobca uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celého dlhu a uviedol, že v zmluve mu chýba doklad o tom, akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvy. Už ku dňu 24. 3. 2011, ako vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 3. 2011, boli žalovaní v omeškaní 1.190 dní. V danom prípade ide o klasickú spotrebiteľskú zmluvu o úvere uzavretú podľa až a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu súd riešil otázky premlčania podľa , keďže tento je priaznivejší pre účastníkov konania na strane žalovanej, keďže je nesporné, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah. Ku dňu postúpenia pohľadávky bolo v zmluve uvedené, že meškanie žalovaných vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu je 1.190 dní, t.j. 3 roky a 3 dni. Súd predpokladá s istotou, že právny predchodca žalobcu ukončil zmluvný vzťah medzi ním a žalovanými, aj keď tento doklad nebol doručený a doložený do spisu. Za

tejto situácie súd návrh ako celok zamietol z dôvodu premlčania nároku podľa .

Ďalšími výrokmi rozsudku bolo rozhodnuté, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a súd nepriznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. O náhrade trov vzniklých žalovaným v 1. a 2. rade súd nerozhodol. Súd nepriznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože sa nezúčastnil pojednávania bez náležitého ospravedlnenia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a vedľajší účastník. Žalobca vo svojom odvolaní navrhol rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Údaj o počte dní omeškania nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy. Ide o nepreukázanú skutočnosť a teda súd nemohol na ňu bez ďalšieho prihliadať. Vychádzal len z dedukcie, aj to nesprávnej. Právny predchodca žalobcu neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi ním a žalovaným. Nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť ukončenia zmluvy preukázali. Tak postupca a následne aj žalobca boli oprávnení, nie však povinní, predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Žalobca sa stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je právo na plnenie od dlžníka. Žalobca nevidí dôvod, prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok. Žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti podaním zo dňa 10. 5. 2011. Pokiaľ sa aj súd nestotožnil s vyhlásením predčasnej splatnosti žalobcom, mal priznať žalobcovi sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 30. 4. 2013.

Vedľajší účastník svojim odvolaním napadol výrok o náhrade prvostupňového konania. Navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania v plnej výške. Dôvod uvedený súdom a to, že sa nezúčastnil pojednávania bez náležitého ospravedlnenia, mohol byť dôvodom, len ak by žiadal náhradu trov konania za účasť na pojednávaní. On však žiadal náhradu len za úkony, ktoré skutočne vykonal.

Podanými odvolaniami bol napadnutý celý rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal tento rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom by zopakoval či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (, , , a ). Táto viazanosť sa však netýka právneho posúdenia veci. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou sú však vady konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, pričom dôvody uvedené prvostupňovým súdom treba považovať za nesprávne právne posúdenie. Naviac napadnutý rozsudok trpí aj vadou spočívajúcou v tom, že súd nerozhodol o náhrade trov vo vzťahu k všetkým účastníkom konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd založil vyslovene na domnienke, ktorá je v rozpore so skutkovým stavom zisteným týmto súdom.

Podľa je súd povinný v rozsudku uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( ).

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického i jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy vyhodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa s niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec, zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (). Ak sa všeobecný súd v odôvodnení takéhoto rozsudku vôbec nezaoberá zásadnou odvolacou námietkou účastníka konania, ktorá by mohla v konečnom dôsledku spochybniť základ nároku druhého účastníka konania a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s ňou nevysporiada, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu v tomto smere považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa SR ().

Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na domnienke označenej ním ako „predpoklad s istotou“, že právny predchodca žalobca ukončil svoj zmluvný vzťah so žalovanými. Odmietol prihliadať k dôkazu predloženému žalobcom, a to k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20. 4. 2011, pričom neuviedol ani najmenší dôvod pre takýto postup. To má za dôsledok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie aj nesprávne právne zdôvodnil. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade nepochybne úverovú zmluvu výslovne odkazujúcu na ust. až . Žalovaným bol poskytnutý úver 100.000,- Sk, ktorý sa zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu v celkom 119 splátkach, pričom posledná splátka mala byť splatná až dňa 20. 3. 2017.

Podľa bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť uvedenej úverovej zmluvy, v prípade porušenia niektorej zo zmluvných povinností uvedených v tomto ustanovení bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom Klient (dlžníci) je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Toto zmluvné ustanovenie v podstate zodpovedá ust. , podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšej ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť ani predpoklad, tobôž nie skutkový záver, že by mimoriadnu splatnosť úveru svojim oznámením vyvolal už právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ by aj z nejakého súdom neuvedeného dôvodu považoval prvostupňový súd Oznámenie žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20. 4. 2011 za nehodnoverný dôkaz, právnym dôsledkom takéhoto hodnotenia skutkového stavu mohol byť len záver, že zmluva o úvere zo dňa 13. 4. 2007 naďalej je účinná. V takom prípade by mohlo dôjsť len k premlčaniu jednotlivých už splatných splátok úveru, ktorý žalovaní nezaplatili. Pritom v súlade s začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V podstatne totožne upravuje počiatok plynutia premlčacej doby aj , podľa ktorého pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. To však znamená, že premlčané by mohli byť len splátky, ktorých splatnosť nastala pred viac ako 3 rokmi pred podaním žaloby (v prípade posudzovania premlčania podľa občianskeho práva), resp. pred ako 4 rokmi pred podaním žaloby (v prípade posudzovania veci podľa ). Žalobca si podanou žalobou uplatňuje zaplatenie splátok od 20. 12. 2010 do 20. 3. 2017. Žaloba na začatie konania bola podaná dňa 21. 11. 2013. To však znamená, že žiadna zo žalovaných splátok nie je premlčaná ani v prípade, že by sa právny vzťah medzi účastníkmi posudzoval podľa občianskeho práva.

Opomenúť nie je možné ani vadu konania spočívajúcu v tom, že súd nerozhodol o náhrade trov žalovaných účastníkov, hoci podľa rozsudku súdu prvého stupňa to boli práve oni, kto mali vo veci úspech a komu vzniklo právo na náhradu trov.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s a zrušil celý napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu nie je odvolanie prípustné.