Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-21-2015.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
tár cenných papierov SR, a.s. Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976 , Ulica 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, proti žalovanému: K.. Ľ. T., W.. XX.X.XXXX, F. R. V. XX, XXX XX Š., o zaplatenie 33,19 eur
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 33,19 eur. V žalobe uviedol, že vedie v zmysle zákona číslo 566/2001 Z.z. (ďalej aj ZoCP) žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§ 99 a § 105 ZoCP). Službu „CD - 55 - vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení neskorších Dodatkov (ďalej len „cenník“), ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD - 55“, a to za rok 2008, v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry. Žalovaný faktúru žalobcovi neuhradil. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom z titulu neuhradenej pohľadávky za vedenie účtu majiteľa. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pretože bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca nevyužil možnosť doručiť mu do vlastných rúk faktúru a ani výzvu na zaplatenie. Tieto mu nikdy doručené neboli na adresu jeho bydliska. Žalobca ani súdu nepredložil predmetnú faktúru, predložil len technickú informáciu o stave účtu. Uvedená faktúra mu bola zaslaná len ako príloha v rámci súdnej zásielky. Poukázal na to, že nie je podnikateľom, ani živnostníkom a preto právny vzťah medzi ním a žalobcom sa riadi podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Trval na vznesenej námietke premlčania s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca si neuplatnil nárok v trojročnej premlčacej lehote. Svoj nárok si žalobca mohol voči žalovanému uplatniť na súde najskôr dňa 1.1.2009. Trojročná premlčacia lehota tak uplynula dňom 2.1.2012, keď 1.1.2012 pripadol na sviatok. Námietku premlčania vzniesol žalovaný aj na ten prípad, ak by malo ísť o štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle Obchodného zákonníka. V zmysle Obchodného zákonníka premlčacia lehota začína plynúť dňom, keď sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Žalovaný poukázal na § 387 , § 388 ods. 1 a na § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v prípade, že by malo ísť o obchodný právny vzťah. V danom prípade splatnosť plnenia nebola medzi účastníkmi dohodnutá. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za rok 2008 mohol uplatniť najskôr dňa 2.1.2009, pričom štvorročná premlčacia lehota uplynula dňom 2.1.2013. Žalobca žalobu podal až po uplynutí tejto štvorročnej premlčacej lehoty 26.2.2013 na
súd. Žalobca sa mohol domáhať na súde svojho nároku po dni, keď došlo ku vzniku dlhu, nie po dni, keď došlo k splatnosti faktúry. Žalovaný uviedol, že sa na neho vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka z tých dôvodov, že cenné papiere nepoužíval na podnikanie. Žalobca má monopolné postavenie, keďže žalovaný mohol viesť cenné papiere len u žalobcu. Žalobca vyberá poplatok za vedenie účtu majiteľa, aj keď s majiteľmi uzatvorené žiadne dohody nemá a ani z predložených spisov žalobcu nevyplýva, že by mali uzavretú takú dohodu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s Dodatkom číslo 3 k Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR zo dňa 10. 1. 2008, s faktúrou č. 8000008630, so spätným výpisom z účtu, s výstupom zo systému preukazujúcim zriadenie účtu majiteľa, žalovaného, s faktúrami č. 1000003614, č. 1100121773, 1200129999, 1300092819, s písomným odporom, s písomnými vyjadreniami účastníkov.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Žalobca viedol účet majiteľa cenných papierov pre žalovaného ako pre fyzickú osobu v roku 2008 a na uvedenom účte evidoval v roku 2008 pre žalovaného cenné papiere. Žalobca za vedenie účtu majiteľa za rok 2008 vystavil žalovanému faktúru č. 8000008630 dňa 31.12.2008 v sume 33,19 eur s dátumom splatnosti 28.2.2009.
Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na to, že v roku 2008 viedol pre žalovaného účet majiteľa v zmysle § 105 ZoCP, na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 99 ZoCP. Na základe poskytnutej služby CD-55 -vedenie účtu majiteľa, fakturoval žalobca žalovanému poplatok vo výške 33,19 eur faktúrou číslo 8000008630. Uviedol, že dňa 25.4.1993 bol Strediskom cenných papierov SR,a.s. (ďalej len „SCP“) zriadený účet majiteľa cenných papierov číslo účtu 700025726989 vedený na meno žalovaného, na základe evidencie cenných papierov. SCP zriadilo účet majiteľa pre žalovaného v súlade s ustanovením § 58 zákona číslo 600/1992 Zb. z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. V súčasnosti (ako aj v roku 2008) žalobca eviduje zaknihované cenné papiere v zmysle § 99 a 105 zákona číslo 566/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol oprávnený aj bez žiadosti zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa zákona číslo 600/1992 Zb. účet majiteľa podľa § 105 ZoCP a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa dovtedajších predpisov (zákon číslo 600/1992 Zb.)na účet majiteľa zriadeného podľa § 105 ZoCP. Tento presun cenných papierov z pôvodného na novozriadený účet vykonal žalobca bezodplatne. Žalobca v nadväznosti na novú právnu úpravu bol oprávnený podľa § 164 a ods.6 ZoCP zmeniť číselné označenie účtu zriadeného podľa zák.č. 600/1992 Zb.. Žalobca považuje právny vzťah medzi účastníkmi konania s poukazom na § 105 ZoCP za vzťah obchodnoprávny, ktorý sa spravuje s poukazom na § 105 ZoCP ustanoveniami ZoCP a v neupravených otázkach ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 105 ZoCP sa vzťah medzi členom a majiteľom účtu výslovne spravuje ZoCP a Obchodným zákonníkom. Uvedené ustanovenia rovnako určuje Obchodný zákonník ako rozhodný predpis pre úpravu vzťahu medzi CDCP a členmi. Napriek absencii výslovného zákonného určenia rozhodného predpisu, ktorým sa spravujú vzťahy súvisiace s vedením účtu majiteľa medzi CDCP a klientmi, ak tento klient nie je členom, žalobca má za to, že tieto právne vzťahy sa spravujú ZoCP a v neupravených otázkach Obchodným zákonníkom. Ak je účet vedený či už v CDCP alebo u člena, ide o vedenie účtu v súlade s § 105 ZoCP. Je teda podľa žalobcu zrejmé, že v oboch prípadoch ide o rovnaký právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia toho istého zákona, a teda ZoCP a Obchodného zákonníka. Ust. § 104 ods.1 ZoCP vymedzuje, kto môže byť členom centrálneho depozitára. Medzi tieto subjekty patrí aj iný centrálny depozitár. Evidenciu údajov o zaknihovaných cenných papieroch a majiteľoch cenných papierov v rámci systému CDCP, či už v CDCP alebo u člena v rámci toho istého systému, podľa rovnakého ustanovenia § 99 ZoCP a v prípade účastníkov právneho vzťahu s rovnakým právnym postavením je potrebné posudzovať podľa rovnakého právneho predpisu, a teda podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Rovnako podľa § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka má žalobca za to, že právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi CDCP a klientmi, ktorým vedie účty sa spravuje ZoCP a v otázkach neupravených ZoCP Obchodným zákonníkom, nakoľko ide o odplatný záväzkový právny vzťah týkajúci sa cenných papierov, pričom právo na odplatu je stanovené priamo ZoCP. Pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu je potrebné vychádzať aj zo samotnej povahy cenných papierov, keď neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov. Poukázal tiež na to, že žalovaný ako každý majiteľ cenných papierov týmito disponoval za účelom dosiahnutia zisku, a teda zvyšovania svojho majetku. Žalobca má za to, že si uplatnil svoj nárok pred uplynutím štvorročnej
premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že síce nepredložil dôkaz o doručení predmetnej faktúry, ale predložil dôkaz o jej vystavení a keďže žiaden zákon z roku 2008 neukladal žalobcovi doručiť doporučene faktúru, nemožno splnenie takejto povinnosti ani vyžadovať.
Podľa § 99 ods.1 vety prvej ZoCP,centrálny depozitár je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, pre ktorú platia ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 99 ods.8 ZoCP, činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 104 ods.1 ZoCP, členom môže byť a) obchodník s cennými papiermi, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta, b) zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením podľa § 54, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby na území Slovenskej republiky v rozsahu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta, c) zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte za rovnakých podmienok ako obchodník s cennými papiermi so sídlom v Slovenskej republike, d) Národná banka Slovenska, e) iný centrálny depozitár, f) zahraničná právnická osoba s obdobným predmetom činnosti ako centrálny depozitár.
Podľa § 105 ods.5 ZoCP, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom .
Podľa § 261 ods.3 písm. c Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v roku 2008, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania existuje právny vzťah na základe zákona č. 566/2001 Z.z. (ZoCP), podľa ktorého žalobca viedol v roku 2008 žalovanému účet majiteľa cenných papierov, pričom išlo o právny vzťah odplatný a preto žalovanému vznikla povinnosť platiť odplatu za činnosti súvisiace s vedením jeho účtu ako majiteľa cenných papierov v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP. Žalobca preto dôvodne vyfakturoval žalovanému sumu 33,19 eur za činnosti spojené s vedením účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 faktúrou č. 8000008630 splatnou 28.2.2009.Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 33,19 eur, súd považoval za nutné posúdiť, či námietka premlčania je vznesená dôvodne. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok uplatnený žalobou možno odvrátiť námietkou premlčania. Pokiaľ dlžník vznesie námietku premlčania dôvodne, súd nemôže veriteľovi uplatnený nárok v súdnom konaní priznať. Pri posúdení námietky premlčania súd prihliadol na to, že na daný právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v časti týkajúcej sa premlčania. Ustanoveniami Obchodného zákonníka daný právny vzťah sa nemôže spravovať s poukazom na ustanovenie § 105 ods.5 ZoCP, pretože toto ustanovenie odkazuje na použitie Obchodného zákonníka, len pokiaľ ide o právne vzťahy medzi členom a centrálnym
depozitárom a pokiaľ ide o právne vzťahy medzi členom a majiteľom účtu. Kto môže byť členom upravuje § 104 ods. 1 ZoCP a vyplýva z neho, že za člena vzhľadom na ustanovenia § 104 ods.1 písm. a až f nemôže byť považovaný žalobca. Daný právny vzťah nemožno podriadiť ani pod ustanovenie § 261 ods.3 písm. c Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom v r. 2008), nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevznikol na základe odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov. Záväzkový vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zákona, nie na základe uzavretej odplatnej zmluvy, t.j. nie na základe niektorej z odplatných zmlúv uvedených v § 30 a nasl. ZoCP. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 33,19 eur tak podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššieuvedené právne závery súdu, súd bol povinný prihliadnuť na žalovaným vznesenú námietku premlčania upraveného v Občianskom zákonníku, s poukazom na § 100 ods.1 O.z. a § 101 O.z. Ustanovenie § 101 O.z., upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde t.j. keď sa stalo nárokom. Ak obsahom záväzku je povinnosť na peňažné plnenie, je treba prihliadnuť na to, kedy sa dlh stal splatným. Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou, právnym predpisom, ani určená rozhodnutím, možno podľa § 563 O.z. o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo“ a nie „mohol“), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. Ustanovenie § 101 O.z.. použitím slov „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde. Premlčacia doba je v zmysle § 101 O.z. trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pohľadávka žalobcu v sume 33,19 eur sa stala splatnou 28.2.2009, dňom splatnosti faktúry č. 8000008630. Žalobca svoj nárok na zaplatenie tejto sumy si uplatnil žalobou podanou na súd 26.2.2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom 1.3.2009 a uplynula dňom 1.3.2012. Pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné uplatnené právo žalobcu pre premlčanie priznať. Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.