Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/655/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: SPORT FIBRIL, s.r.o. so sídlom Žilina, Horný Val 8/17, IČO: 36 854 158, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti odporcom: 1./ D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. E., ul. X. E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Blaškom, vyšším súdnym úradníkom Krajského súdu v Nitre a 2./ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. E., ul. X. E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Oliverom Kolenčíkom, vyšším súdnym úradníkom Krajského súdu v Nitre, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, SNP 7, o zaplatenie 4.919,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č. k. -156, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporcov v 1./ a 2./ rade zaplatiť navrhovateľovi 3.968,58 eura s príslušenstvom ako aj v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle ) rozsudkom zo dňa 21.01.2012, č. k. -156 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol takto: I. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 3.968,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.530,06 eur od 12.11.2010 do s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého z odporcov a to všetko do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. II. Vo zostávajúcej časti súd žalobu zamieta. III. Odporca v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 443,41 eur Advokátskej kancelárii Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku poukázal prvostupňový súd na to, že navrhovateľ, pôvodne spoločnosť DebinvestLimited so sídlom 33 PorterRoad, RoadTown, Tortola, Britské panenské ostrovy, registrovaná pod číslom 609191, sa domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým žiadal odporcov zaviazať na zaplatenie 4.919,34 eur spoločne a nerozdielne a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.530,06 eur dňom 12.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0920/2010/CE uzavretej dňa 21.10.2010 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave ako postupcom a spoločnosťou APS Slovakia, a.s. so sídlom Heydukova 6, Bratislava ako postupníkom, sa spoločnosť APS stala veriteľom pohľadávky voči odporcovi v 1. a odporcovi v 2. rade zo zmluvy o splátkovom úvere č. 023804964, uzavretej dňa 03.12.2004 medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a odporcom v 1. rade ako dlžníkom, zabezpečenej ručením odporcu v 2. rade. SLSP, a.s. oznámila odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade postúpenie pohľadávky dňa 12.11.2010 a následne spoločnosť APS Slovakia, a.s. dňa 10.11.2010 uzavrela ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa veriteľom pohľadávky stal navrhovateľ. APS Slovakia, a.s. oznámila postúpenie pohľadávky odporcom v 1. a 2. rade listami, ktoré boli odoslané 14.01.2011. SLPS, a.s. na základe zmluvy o úvere poskytla

odporcovi v 1. rade úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €) pri úrokovej sadzbe 12,3% p.a. poplatku za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru, poplatku za správu úveru 50,- Sk mesačne (1,66 €). Výška splátky bola určená na 2.341,- Sk (77,67 eur) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru bola 20.11.2009. Odporca v 1. rade sa zaviazal splatiť úver v stanovenom čase, splatiť úroky a poplatky a dodržiavať ďalšie ustanovenia zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok. Ručiteľ sa, okrem iného, zaviazal pohľadávku navrhovateľa uspokojiť v prípade, ak odporca v 1. rade nesplatí pohľadávku riadne a včas. Navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade na splatenie pohľadávky výzvou zo dňa 10.01.2011, čím splnil povinnosť vyzvať dlžníka pred uplatnením práva voči ručiteľovi. Ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení bola výška nesplateného úveru: istina 3.530,06 eur, riadny úrok 438,52 eur, úroky z omeškania 950,76 eur, spolu 4.919,34 eur. Navrhovateľ v podaní zo dňa 17.08.2012 podal návrh na zmenu účastníka konania s tým, aby namiesto doterajšieho navrhovateľa do konania vstúpila spoločnosť SportFibril, s.r.o., na ktorú boli prevedené práva, o ktorých sa koná. Súd uznesením č. k. -148 zo dňa 16.10.2012 pripustil, aby namiesto doterajšieho navrhovateľa vstúpil do konania SPORT FIBRIL, s.r.o. so sídlom ul. Horný Val č. 8/17, Žilina. Súd prvého stupňa, konajúc v neprítomnosti účastníkov konania a v neprítomnosti vedľajšieho účastníka, z listinných dôkazov zistil, že dňa 03.12.2004 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa SLPS, a.s. a odporcom v 1. rade ako dlžníkom podpísaná zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla odporcovi v 1. rade spotrebný, bezúčelový úver vo výške 100.000,- Sk s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 12,30 %, poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne a výške splátok 2.341,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.01.2005 a s konečnou splatnosťou úveru 20.11.2009. V zmluve bolo dohodnuté RPMN na 15,32 %. Dňa 03.12.2004 uzavrel odporca v 2. rade so SLSP, a.s. dohodu o ručení, ktorou vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa , zmluva obsahuje formálne náležitosti uvedené v o spotrebiteľských úveroch. RPMN uvedená vo výške 15,32 % je v zmluve zavádzajúcim a nepravdivým údajom, lebo RPMN podľa výšky a počtu splátok predstavuje nie 15,32 %, ale 38 %. Napriek tomu súd v súlade s citovaným ustanovením Obč. zákonníka nemohol vstupovať do dohodnutej ceny úveru a priznal navrhovateľovi istinu a dohodnutý úrok, ktorý odporca v 1. rade ako dlžník a ani odporca v 2. rade ako ručiteľ navrhovateľovi nezaplatili. Súd tak priznal navrhovateľovi istinu vo výške 3.530,06 eur a riadny úrok vo výške 438,52 eur, spolu 3.968,58 eur. Odporcu v 2. rade súd zaviazal na plnenie titulom uzavretia dohody o ručení dňa 03.12.2004, ktorou odporca v 2. rade vyhlásil, že ak neuhradí dlžník pohľadávku veriteľa riadne a včas, uhradí ju ručiteľ v lehote určenej veriteľom, alebo v lehote 10 dní. Súd však nepriznal navrhovateľovi ním vyčíslený sankčný úrok vo výške 950,76 eur, pretože tento nebol ako sankcia individuálne dojednaný. V článku 7 zmluve o splátkovom úvere je uvedené, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Odporcovia nemali možnosť pri uzavretí zmluvy oboznámiť sa s výškou úroku z omeškania, ktorý si každý právny predchodca navrhovateľa účtoval. Úrok z omeškania nebol individuálne dohodnutý a odporcovia nemali možnosť ho ovplyvniť a ani z návrhu nevyplýva, z čoho bol účtovaný sankčný úrok, odkedy dokedy bol počítaný, preto v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodne podanú. Odporcovia sú so splnením svojho peňažného záväzku, a to istiny úveru voči navrhovateľovi v omeškaní, preto navrhovateľovi patrí aj úrok z omeškania vo výške 9 %, čo predstavuje úrok Európskej centrálnej banky platný k prvému dňu omeškania, navýšený o 9 percentuálnych bodov a to až do zaplatenia. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania od 12.11.2010 a súd jeho návrhu vyhovel, lebo je zrejmé, že odporcovia sú v omeškaní od splatnosti úveru, t.j. 20.11.2009, preto súd priznal úrok z omeškania od návrhu navrhovateľa do zaplatenia. Súd sa nestotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka na strane odporcu, podľa ktorého nie je navrhovateľ aktívne legitimovaný v konaní. Navrhovateľ preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky, že pohľadávku voči odporcovi postúpil a preukázal aj oznámenie postúpenia pohľadávky, v dôsledku toho je navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie žalôb, keďže zákon neobmedzuje v žiadnych ustanoveniach možnosť postúpenia pohľadávky na zahraničný subjekt. Súd vždy skúma pôvodné zmluvné podmienky, na ktoré postúpenie pohľadávky nemá žiadny vplyv. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd právne posúdil podľa ustanovení , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii, , , až 4 , a článku 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnejšiemu navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 443, Eura, čo je 61, % zo sumy 723,11 €, pozostávajúcej

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 295 Eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 428,11 eur, keďže úspech navrhovateľa v konaní bol 80,66 % a úspech odporcov bol 19,34 %. Proti tomuto rozsudku podal vedľajší účastník na strane odporcu v zákonnej lehote odvolanie proti I. a III. výroku rozsudku, v ktorom uviedol, že trvá na svojej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa uvádzanej v písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2012. Vo vzťahu k tejto námietke nemení nič na jej opodstatnenosti ani zmena v osobe navrhovateľa, pretože ak je jedným v rade postupníkov subjekt, na ktorého neprešla pohľadávka platným spôsobom, ďalej takýto subjekt nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Previesť práva na neznámy zahraničný subjekt so sídlom na Britských Panenských ostrovoch predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku ( v znení platnom a účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy), ale aj nekalú obchodnú praktiku. Uplatňovanie práv proti neznámemu zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné, výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko uplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Uviedol, že vo vyjadrení poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré považujú postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, aby právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy alebo vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, je nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že každá splátka sa premlčuje samostatne ( ). Vedľajší účastník preto zároveň vznáša námietku premlčania všetkých splátok, ktoré sa stali zročnými pred 05.05.2008. Z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci, teda aj v odvolacom konaní. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach a s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2009, sp. zn. ). Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania vznesenej až v odvolacom konaní však nemožno prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemožno v odvolacom konaní prípustne uplatniť vzhľadom na zásadu „neúplnej apelácie“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. novembra 2005, sp. zn. ). Vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 21.01.2013, č. k. -156 v jeho napadnutej časti tak, že žalobu zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v sume 428,64 € a trovy odvolacieho konania v sume 214,54 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil, pretože okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhovateľ zastáva názor, že súd by mal odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , podľa ktorého: „Vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Právo podať odvolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Takáto ujma vedľajšiemu účastníkovi v tomto prípade spôsobená nebola. Z tohto dôvodu, keďže medzi žalovanou a vedľajším účastníkom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka je potrebné považovať ako za podané neoprávnenou osobou. Prípustnosť podať odvolanie vedľajším účastníkom pripadá do úvahy napr. pri náhrade škody na zdraví, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom ako poškodeným resp. škodcom a vedľajším účastníkom (poisťovňou). V tejto prejednávanej veci však o taký spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom nejde“. Opatrovník odporcu v 2. rade pre konanie sa vyjadril k odvolaniu vedľajšieho účastníka a uviedol, že súhlasí s podaním odvolania vedľajším účastníkom. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „OSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozsudku prvostupňového súdu oprávnenou osobou (vedľajším účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a že je prípustné ( prvá veta ),

viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti (výrok II rozsudku o zamietnutí zostávajúcej časti návrhu je už právoplatný, keďže nebol odvolaním napadnutý) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ( ) ani na zmenu ( ) napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa a zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s námietkou navrhovateľa v jeho vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na stane odporcov a nepovažoval ju za opodstatnenú. Vedľajší účastník oznámil súdu svoj vstup do konania na strane odporcov dňa 09.02.2012. Podľa (účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania) ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (ods. 3). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (ods. 4). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. uviedol, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. V konaní, ktoré prebiehalo na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. sa zaoberal odvolaním, ktoré podalo združenie na ochranu spotrebiteľa, avšak účastník, na strane ktorého združenie vystupovalo, nepodal ani odvolanie, ani vyjadrenie k odvolaniu a súd ho ani na vyjadrenie k odvolaniu nevyzval. Najvyšší súd SR v uznesení z 27. februára 2014 sp. zn. konštatoval, že ustanovenie dopadá na situácie, v ktorých si navzájom odporujú „úkony“ vedľajšieho a hlavného účastníka. Takéto posúdenie teda neprichádza do úvahy vtedy, ak vedľajším účastníkom konania podporovaný účastník žiadny úkon neurobí. Úkonom (konaním) nie je nekonanie účastníka. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa po podaní odvolania vyzval opatrovníka odporcu v 1./ rade na vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka, a opatrovník s odvolaním vyjadril súhlas, opatrovník odporcu v 2./ rade sa nevyjadril, preto odvolací súd dospel k záveru, že je daná legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania. Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa písm. h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať ( ). Podľa za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“). Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania (podľa ustanovenia ) musí predchádzať zisťovanie, či sú dané predpoklady na tento postup v konaní a či nie je namieste iné opatrenie. Aj neprítomnému účastníkovi konania musí byť zabezpečená potrebná ochrana záujmov v súlade so záujmami spoločnosti (R 21/1971). Súd má pred ustanovením opatrovníka žalovaným z dôvodu ich neznámeho pobytu vyčerpať všetky možnosti zistenia, či ich pobyt je skutočne neznámy (V 30/1974). Účastníkovi občianskeho súdneho konania, ktorý sa zdržiava v cudzine, možno ustanoviť opatrovníka podľa ustanovenia len vtedy, keď opatrenia urobené na zistenie adresy zostali bezvýsledné. Preto je povinnosťou súdu, aby predovšetkým od žalobcu požadoval, aby svoje tvrdenia o neznámom pobyte žalovaného náležite doložil (Z IV (s. 694). Okolnosť neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka skutočne neznámy. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( Listiny základných práv a slobôd). Vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Ustanovenie opatrovníka účastníkovi ( ), ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup, či nie je namieste iné opatrenie. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky možnosti na zistenie pobytu účastníka (R 66/1996). Ak bol účastníkovi konania ustanovený opatrovník, hoci neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení , a táto skutočnosť spôsobila, že súd nekonal s účastníkom alebo jeho zástupcom, ide o prípad, kedy účastníkovi konania bola nesprávnym postupom súdu v priebehu konania odňatá možnosť konať pred súdom (R 102/2003 (ČR). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. februára 2013, sp. zn. taký postup všeobecného súdu, ktorým tento vyberie osobu opatrovníka v rozpore s ustanovením , treba považovať za arbitrárny. Dochádza tým k závažnému zásahu do samej podstaty základného práva na súdnu ochranu, na prerokovanie veci v prítomnosti dotknutého účastníka konania, ako aj na to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto náleze ústavný súd uviedol: „Keďže nešlo o "drobný spor", je celkom nepochybné, že opatrovník musel byť ustanovený z takého okruhu osôb, ktorý vyplýva z prvej a druhej vety citovaného ustanovenia, čo sa však nestalo, a to ani napriek výslovnému zákazu podľa tretej vety“. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne podľa hore citovaných zákonných ustanovení a podľa ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka pre konanie najmä u odporcu v 2. rade pred vynesením napadnutého rozsudku, ale aj pokiaľ ide o ustanovenie opatrovníka pre konania v prípade odporcu v 1./ rade po vynesení napadnutého rozsudku. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania podanom na Okresný súd Nitra dňa 05.05.2011 uviedol tú istú adresu bydliska u oboch odporcov, a to W., ul. X. mája XXXX/XX, ktorá bola uvedená aj v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 03.12.2004 v prípade odporcu v 1./ rade ako aj v Dohode o ručení zo dňa 03.12.2004 v prípade odporcu v 2. rade. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa dňa 19. augusta 2011 pod č. k. -45 vydal Platobný rozkaz, ktorým plne vyhovel návrhu navrhovateľa a platobný rozkaz doručil vtedajšiemu právnemu zástupcovi pôvodného navrhovateľa ako aj odporcovi v 1. rade, ktorému bol doručený aj rovnopis návrhu. Odporca v 2. rade zásielku adresovanú mu do vlastných rúk, obsahom ktorej bol platobný rozkaz, neprevzal v odbernej lehote a súdu sa vrátila ako nedoručená aj pri ďalšom pokuse o jej doručenie, ako aj po doručovaní cestou polície - Obvodného oddelenia PZ Zlaté Moravce, ktorého riaditeľ prvostupňovému súdu dňa 02.11.2011 písomne oznámil, že D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. E., X. mája XX osobne prevzal doručovanú písomnosť, čo potvrdil svojím podpisom a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. E., 1. mája XX, uvedenú písomnosť hliadka nedoručila z dôvodu, že

sa nachádza v M. republike, čo im uviedol brat menovaného D. G.. Následne na to súd prvého stupňa uznesením zo dňa 07.12.2011 č. k. -54 zrušil platobný rozkaz. Dňa 09.02.2012 oznámil súdu vedľajší účastník svoj vstup do konania na strane odporcov. Dňa 03.04.2012 zaslal prvostupňový súd žiadosť odporcovi v 1. rade a vyzval ho, aby v lehote 15 dní oznámil adresu, na ktorej si preberá odporca v 2. rade zásielky v M. republike. Písomným podaním zo dňa 21.05.2012 súd prvého stupňa vyzval Mesto W. E., aby v lehote 15 dní súdu oznámilo trvalé bydlisko príbuzných odporcu v 2. rade - Z. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorých by súd mohol ustanoviť za opatrovníka odporcu v 2. rade, prípadne či mesto súhlasí s ustanovením za opatrovníka odporcu v 2. rade, pokiaľ nebude možné ustanoviť za jeho opatrovníka niekoho z príbuzných odporcu v 2. rade. Mestský úrad W. E. prvostupňovému súdu oznámil dňa 28.05.2012, že v W. E. nie je, resp. nebol prihlásený k pobytu Z. G., nar. XX.XX.XXXX. Údaje o pobyte príbuzných menovaného nie sú im známe. Súd prvého stupňa potom, bez toho, aby vyčkal na vyjadrenie odporcu v 1. rade na žiadosť súdu zo dňa 03.04.2012, uznesením zo dňa 4. júna 2012, č. k. -83 ustanovil JUDr. Olivera Kolenčíka, vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Nitre za opatrovníka pre odporcu v 2. rade: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, 1. mája č. XXXX/XX, XXX XX, W. E., t.č. na neznámom mieste, na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov v konaní . V odôvodnení uznesenia uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu v 2. rade, tento sa v súčasnej dobe zdržuje na neznámom mieste, preto mu súd v zmysle ustanovil opatrovníka pre toto konanie. V ďalšej časti odôvodnenia uznesenia iba citoval ustanovenie , a Podľa ak súd neurobí iné opatrenia, má možnosť ustanoviť účastníkovi opatrovníka a to aj vtedy, ak jeho pobyt nie je známy. V takom prípade by mal súd zvažovať záujem účastníka, na strane ktorého je daná možnosť ustanovenia opatrovníka. K jeho ustanoveniu by mal súd pristúpiť vždy, ak účastník o ktorého ide, by mohol utrpieť ujmu na svojich procesných právach a v konečnom dôsledku jeho neustanovenie by mohlo mať za následok porušenie jeho práv vyplývajúcich z ustanovenia , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Okolnosť neznámeho pobytu účastníka sa musí vždy hodnoverne preukázať, a táto povinnosť zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či pobyt účastníka konania je skutočne neznámy. Ďalším dôvodom na ustanovenie opatrovníka je prípad, ak sa účastník zdržuje v cudzine, a buď sa mu nepodarilo písomnosť doručiť na známu adresu, alebo doručenie písomnosti účastníkovi v cudzine je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Súd teda musí aj tu vyčerpať všetky možnosti na zistenie adresy účastníka zdržujúceho sa v cudzine a pokúsiť sa o doručenie písomnosti a až po preukázaní, že písomnosť je na známu adresu nedoručiteľná, a nemá žiadnu vedomosť o inej adrese, na ktorú by bolo možné písomnosť účinne doručiť, môže účastníkovi ustanoviť opatrovníka. Ustanoveniu opatrovníka podľa (súd ustanoví opatrovníka účastníkovi konania, u ktorého pobyt nie je známy) by malo predchádzať dôsledné šetrenie toho, či sú dané podmienky pre takýto procesný postup, keď povinnosť zistiť, či pobyt účastníka je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Uvedený procesný postup okresného súdu, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu v 2./ rade bez toho, aby vzhľadom na výsledky doterajšieho šetrenia vykonal ďalšie potrebné šetrenie za účelom zistenia pobytu tohto odporcu, ktorý podľa doterajších zistení v spise sa nachádzajúcich by mal aj podľa odporcu v 1./ rade pracovať v M. republike, pričom ani odporca v 1./ rade, ani Obvodné odd. Policajného zboru W. E. nespochybnili adresu trvalého odporcu v 1./ rade v W. E. na ul. 1. mája XXXX/XX, a keďže polícia v W. E. súdu prvého stupňa oznámila, že podľa odporcu v 1./ rade, ktorý je bratom odporcu v 2./ rade, odporca v 2./ rade sa nachádza v M. republike, potom mal aj pod hrozbou pokuty urgovať zaslanie odpovede od odporcu v 1. rade na základe žiadosti prvostupňového súdu zo dňa 03.04.2012 a až po zaslaní odpovede mal ďalej skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady na ustanovenie opatrovníka odporcovi v 2./ rade. Ďalšieho pochybenia sa dopustil súd prvého stupňa v tom smere, že pri ustanovení opatrovníka pre odporcu v 2./ rade postupoval v rozpore s ustanovením , keďže vôbec sa nezaoberal možnosťou ustanoviť za opatrovníka osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je blízke odporcovi v 2./ rade, teda sa ani nezaoberal možnosťou ustanoviť opatrovníka v osobe odporcu v 1./ rade, ktorý je bratom odporcu v 2./ rade. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že opatrovník odporcu v 2./ rade JUDr. Oliver Kolenčík bol dňa 22. októbra 2013 prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný do funkcie sudcu bez časového obmedzenia pre obvod Krajského súdu v Nitre s pridelením na Okresný súd Nitra, preto už ani ďalej nemohol byť opatrovníkom odporcu v 2./ rade, keďže už vykonáva funkciu sudcu na súde, ktorý ho predtým, než sa stal sudcom, ustanovil ako vyššieho súdneho úradníka pôsobiaceho na Krajskom súde v Nitre za opatrovníka pre konanie odporcovi v 2./ rade. Z uvedenej zmeny mal súd prvého stupňa

vyvodiť záver v zmysle § 29 ods. 4, keďže pominuli dôvody pre ustanovenie JUDr. Olivera Kolenčíka za opatrovníka. Obdobného pochybenia ako v prípade ustanovenia opatrovníka pre konanie odporcovi v 2./ rade sa súd prvého stupňa dopustil aj pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka odporcovi v 1./ rade, ktorému, napriek jednoznačne známej adrese trvalého pobytu v W. E., ul. 1. mája XXXX/XX uznesením zo dňa 24. júna 2014, č. k. -228 ustanovil opatrovníka v osobe JUDr. Ladislava Blaška, vyššieho súdneho úradníka Krajského súdu v Nitre na ochranu práv a oprávnených záujmov tohto odporcu v konaní. K ustanoveniu opatrovníka odporcovi v 1./ rade súd prvého stupňa pristúpil zrejme len na základe správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Obvodné oddelenie PZ v W. E. zo dňa 14.05.2014, ktoré v správe pre súd uviedlo, že na adrese bydliska tohto odporcu zastihli E. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom 1. mája XX, W. E., ktorý uviedol, že D. G. sa na hore uvedenej adrese nezdržiava a nič bližšie nevedel uviesť. Vykonanou lustráciou v systéme REGOB bolo zistené, že p. G. má trvalý pobyt na hore uvedenej adrese. V spise sa na č.l. 212 nachádza správa z toho istého OR PZ v Nitre, OO PZ v W. E. z 25.03.2014, v ktorej sa uvádza, že s osobou menom D. G. sa v ranných hodinách skontaktovali a uviedla im, že je momentálne PN a z toho dôvodu sa nemôže dostaviť na výsluch dňa 24.03.2014 na Okresný súd Nitra a hliadke predložil potvrdenie o práceneschopnosti č. 1310926 od ošetrujúceho lekára MUDr. Michala Kosorína. Prvostupňový súd teda riadne nezisťoval, či už dopytom na uvedeného ošetrujúceho lekára alebo dopytom na príslušnú sociálnu poisťovňu pobyt odporcu, ale unáhlene ustanovil odporcovi v 1./ rade opatrovníka pre konanie a ani sa vôbec nezaoberal možnosťou ustanoviť opatrovníka uvedenému odporcovi v osobe pôsobiacej v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí tohto odporcu. Uvedené pochybenia súdu prvého stupňa mali za následok odňatie možnosti konať pred súdom odporcovi v 2./ rade, ale aj odporcovi v 1./ rade, ktorí sa tiež nemohli ani vyjadriť k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka, preto Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporcov v 1./ a 2./ rade zaplatiť navrhovateľovi 3.968,58 eura s príslušenstvom ako aj v časti výroku o náhrade trov konania v zmysle a zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i odvolacieho konania ( ). Záverom odvolací súd k veci samej poznamenáva, že súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením ani neodôvodnil, z čoho pozostáva istina 3.530,06 eura, ktorú priznal navrhovateľovi spolu s riadnym úrokom o výške 438,52 eura, keď z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol odporcovi v 1./ rade finančné prostriedky vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk), nevysporiadal sa dostatočne s námietkou vedľajšieho účastníka ohľadne postúpenia pohľadávky na neznámy zahraničný subjekt so sídlom na Britských Panenských ostrovoch, čo podľa neho predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj nekalú obchodnú praktiku, keďže podľa názoru vedľajšieho účastníka uplatňovanie práv proti neznámemu zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné, výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv a je to aj v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď vedľajší účastník vo vyjadrení k veci poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré považujú postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd prvého stupňa sa s týmito argumentmi ohľadne nekalej obchodnej praktiky dostatočne nevysporiadal. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a práva podľa dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať aj námietkou premlčania jednotlivých splátok, ktorú uplatnil vedľajší účastník v podanom odvolaní a navyše sa bude musieť zaoberať premlčaním aj ex offo, keďže podľa o ochrane spotrebiteľa (doplneného s účinnosťou od 01.05.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. Navrhovateľ proti vznesenej námietke premlčania namietol oprávnenosť vedľajšieho účastníka v konaní vzniesť námietku premlčania, majúc za to, že z dikcie Obč. zák. je oprávnený vzniesť námietku premlčania jedine dlžník, ktorým je odporca. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený účastník konania, ktorého v konaní podporuje, s výnimkou dispozície s konaním a predmetom konania. Námietka premlčania je síce obranou proti žalobe, ktorá má pôvod v hmotnom práve, avšak nemá rýdzo hmotnoprávny charakter, a to z toho dôvodu, aby premlčanie práva vyvolalo právom predvídané právne následky v sfére hmotnoprávneho vzťahu (teda nemožnosť priznať premlčanému právu súdnu ochranu), je nevyhnutné vzniesť námietku premlčania (uplatniť premlčanie) v konaní pred súdom, pretože uplatnenie premlčania mimo súdneho konania prakticky nevyvoláva právne následky, ktoré sú týmto inštitútom sledované. Pri takomto ponímaní námietky premlčania možno hovoriť o nej ako o procesnom inštitúte. Keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ktorého v konaní podporuje, vedľajší účastník bude procesne legitimovaný na vykonanie úkonu, ak oprávnenie vykonať takýto úkon má aj účastník, na ktorého strane vystupuje. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na uskutočnenie takéhoto úkonu, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Z toho vyplýva, že ak odporca v konaní je oprávnený vzniesť námietku premlčania ako procesný úkon, ktorým sa bráni proti žalobe, rovnaké právo v zmysle má aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, ktorého v konaní podporuje a ktorý robí úkon v jeho prospech. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že vedľajší účastník je oprávnený vzniesť v konaní pred súdom v rámci obrany v prospech účastníka, na ktorého strane vystupuje, účinne námietku premlčania uplatnených nárokov. Keďže vedľajší účastník na strane odporcu v predmetnej právnej veci účinne vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov, súd prvého stupňa sa bude touto námietkou vecne zaoberať. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.