Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/57/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DSO Slovakia, s. r. o., Havelkova 14, 841 03 Bratislava, IČO: 45 390 177, zast. Advokátska kancelária Michal Maťaš, s. r. o., Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 47 245 751, proti odporcovi: Swiss Capital Invest, a. s., Pajštúnska 3, 851 02 Bratislava, IČO: 35 870 419, (predtým TRIPLUM, s. r. o., IČO: 36 828 599), zast. JUDr. Máriou Karcolovou, advokátkou, Panenská 8, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 2.452,64 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 11. 2014 č. k. -39, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolanie odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 11. 2014 č. k. -39 o d m i e t a .

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.452,64 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 300,- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 01. 06. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 01. 07. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 01. 08. 2010 do zaplatenia, zo sumy 152,- Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 26. 08. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 147,50 Eur spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 263,76 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 2.452,64 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia platieb vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci. Svoj nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 01. 04. 2010 uzavrel s odporcom zmluvu o spolupráci, ktorej predmet bol upravený v čl. 1 tejto zmluvy. Odporca sa v zmysle čl. 4 zmluvy zaviazal uhrádzať percento z provízie z celkového objemu zrealizovaných obchodných prípadov, ako aj fixnú odmenu vo výške 1.000,- Eur za prvé 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti zmluvy bez ohľadu na zrealizované obchody. Fixné odmeny boli vyúčtované faktúrami č. 1/2010, 2/2010 a 3/2010. Provízie z celkového predaja boli vyúčtované faktúrou č. 4/2010. Celková fakturovaná čiastka bola vo výške 3.152,64 Eur. Z tejto uhradil odporca iba čiastku 700,- Eur z faktúry č. 1/2010, pričom zvyšnú sumu 2.452,64 Eur odporca do dnešného dňa aj napriek viacerým výzvam neuhradil.

Súd uznesením zo dňa 12. 10. 2011 uložil odporcovi, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k návrhu písomne vyjadril a aby v prípade, že uplatnený nárok v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd poučil odporcu, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa §153b. Uznesenie zo dňa 12. 10. 2011, ktorým bol odporca vyzvaný, aby sa vyjadril k návrhu a zároveň poučený o možnosti rozhodnúť vec

rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, ak sa k návrhu v stanovenej lehote nevyjadrí, bolo doručené odporcovi spolu s návrhom na začatie konania a prílohami dňa 07. 12. 2011 v zmysle ust. 47 ods. 2 , pričom odporca sa k predmetnému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že sa naplnila dikcia ust. , a preto o predmetnom návrhu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, keďže sa v takomto prípade podľa ust. nepoužijú ustanovenia a a

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na , a , , a , , na , , , veta prvá a a na , pričom uviedol, že súd mal skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi, a to návrhom, zmluvou o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010, faktúrami č. 01/2010, č. 02/2010, č. 03/2010, č. 04/2010, prílohou k faktúre č. 04/2010 a pokusom o mimosúdne riešenie veci zo dňa 11. 11. 2010. Nakoľko bol odporca v konaní nečinný a k návrhu sa nevyjadril, t. j. nijakým spôsobom nespochybnil nárok uplatnený navrhovateľom, súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, z ktorých mal uplatnený peňažný nárok navrhovateľa za osvedčený z hľadiska právneho titulu aj výšky nároku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd návrhu na začatie konania voči odporcovi v celom rozsahu vyhovel, pričom o trovách konania rozhodol podľa tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie jeho práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to vo výške 147,50 Eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh a vo výške 263,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia za dva právne úkony á 101,24 Eur (prevzatie právneho zastúpenia a príprava, písomné podanie) + 2 x režijný paušál á 7,41 Eur + DPH.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca považoval napadnutý rozsudok za procesne a vecne nesprávny, nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ust. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa nemal vo veci rozhodovať bez nariadenia pojednávania, pričom na základe predložených dôkazov, ktoré podľa názoru odporcu nie sú postačujúce pre správne rozhodnutie veci, dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo sú aj dôvody podania odvolania odporcu.

Namietal, že uznesenie zo dňa 12. 10. 2011 žiadne poučenie odporcu na možný následok zmeškania lehoty na vyjadrenie sa a predloženie relevantných dôkazov v zmysle neobsahuje. Vo výrokovej časti tohto uznesenia nadväzujúcej na uloženie povinnosti vyjadriť sa k návrhu v zmysle ust. súd neuviedol, že ak si odporca bez vážneho dôvodu nesplní túto uloženú povinnosť, súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa Odporca v tejto súvislosti uviedol, že uvedené uznesenie si v odbernej lehote na pošte neprevzal, nakoľko sa osoba oprávnená preberať poštu v jeho mene v danom čase zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky, avšak keby sa aj uznesenie dostalo do jeho dispozície, faktom by bolo, že zo strany konajúceho súdu by nebol zákonne poučený o možných následkoch zmeškania súdom určenej lehoty na vyjadrenie sa. Odporca mal za to, že v danom prípade pri danosti zákonnej fikcie doručenia uznesenia 12. 10. 2011 odporcovi v zmysle ust. nebolo možné prvostupňovým súdom vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že súd odporcu nepoučil o možnosti rozhodnutia sporu rozsudkom pre zmeškanie.

Odporca ďalej argumentoval, že pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie neboli splnené podmienky aj z dôvodu, že skutkový stav v danom prípade nemožno považovať za nesporný, keďže listinné dôkazy predložené navrhovateľom súdu nespochybniteľne nepreukazujú danosť a oprávnenosť jeho nárokov, ktorých sa domáha voči odporcovi. Tieto dôkazy nie sú postačujúce na to, aby predstavovali základ pre rozhodnutie súdu v merite veci. V prvom rade navrhovateľ na výzvu súdu nepreukázal, že medzi ním a odporcom bola platne uzavretá zmluva o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010 a túto skutočnosť mal súd zisťovať v ďalšom konaní v rámci vykonávaného dokazovania. K nároku navrhovateľa na paušálnu mesačnú odmenu za prvé tri mesiace účinnosti zmluvy o spolupráci odporca uviedol, že aj keď tento nárok nemal byť v zmysle čl. 4 ods. 5 zmluvy viazaný na realizáciu sprostredkovaných obchodných prípadov, toto ustanovenie zmluvy neeliminuje a neneguje podstatu samotného zmluvného vzťahu navrhovateľa a odporcu založeného zmluvou, ktorá spočíva v tom,

že navrhovateľ je povinný zmluvu a jej predmet riadne plniť, čo však odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by skutočne malo dôjsť k plneniu predmetu zmluvy zo strany navrhovateľa, tak by mal navrhovateľ preukázať, že skutočne vykonával pre odporcu činnosť smerujúcu k predaju špecifikovaného tovaru, za vykonávanie ktorej by mu reálne vznikol nárok na odmenu. Len na základe tvrdení navrhovateľa a ním predložených dôkazov súd nemohol určiť, či navrhovateľovi skutočne vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie požadovaných odmien alebo nie. V predmetnej veci preto nebolo možné rozhodnúť o priznaní navrhovateľom uplatňovaných nárokov voči odporcovi bez potreby ďalšieho dokazovania a nariadenia pojednávania, na ktoré mal súd odporcu riadne predvolať.

Odporca ďalej vytýkal, že súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, a to tak, že rozsudok iba vyhlásil po tom, čo podľa zverejnil na úradnej tabuli miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Súd teda vo veci nenariadil pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok pre zmeškanie, a odporcu na toto pojednávanie vôbec nepredvolával, čím nemohla byť splnená jedna z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle , za ktorých možno takýto druh rozsudku vyhlásiť, a to že odporca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia o návrhu rozsudkom pre zmeškanie.

K odvolaniu odporcu sa dňa 13. 02. 2015 písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že v predmetnej veci rozhodol súd o nároku navrhovateľa rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania podľa , čo je jedným z dvoch od seba odlišných druhov rozsudkov pre zmeškanie v rôznych procesných rovinách, pričom len pri druhom druhu rozsudku pre zmeškanie, ktorý sa podľa vydáva v prípadoch, keď už súd nariadil vo veci pojednávanie, by muselo vydaniu takéhoto rozsudku predchádzať súčasné splnenie podmienok uvedených v , a teda v danom prípade súd postupoval správne, ak oznámil na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie, na ktoré nie je potrebné vyhlasovať osobitné pojednávanie.

K nespornosti uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že spolu s návrhom na začatie konania boli súdu predložené jednak zmluva o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010, s ktorej obsahom vyslovil odporca súhlas tým, že ju podpísal, ako aj faktúry, ktoré boli odporcovi riadne doručované. Z uvedeného dôvodu už len za existencie zmluvy samotnej vznikol navrhovateľovi nárok na úhradu fixnej odmeny vo výške 3.000,- Eur tak, ako sa k tejto úhrade zaviazal odporca v čl. 4 ods. 5 zmluvy, a to bez ohľadu na zrealizované obchody. Tvrdenia odporcu, že si navrhovateľ za obdobie apríl až jún 2010 zmluvné povinnosti neplnil, navrhovateľ nepovažoval za pravdivé, pričom uviedol, že pokiaľ mal odporca subjektívny pocit o týchto skutočnostiach, bola tu možnosť obchodnoprávnu spoluprácu medzi ním a navrhovateľom ukončiť. Všetky zrealizované obchodné prípady vykázal navrhovateľ v prílohe k faktúre č. 04/2010, pričom ich uskutočnenie odporca nikdy nenamietal, práve naopak, z faktúry č. 1/2010 uhradil dokonca 700,- Eur, čím uznal zodpovednosť za splnenie svojho záväzku. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ trval na tom, že súdom zistený skutkový a právny stav uplatňovaného nároku je správny, a preto táto skutočnosť nemôže zakladať dôvod pre podanie odvolania.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec podľa ust. , prejednal odvolanie podľa ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a je potrebné ho odmietnuť.

Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa po zvážení zákonných podmienok rozhodol podľa ust. vydaním rozsudku pre zmeškanie, pričom zrejmým účelom kontumačného rozhodnutia sporu bolo čeliť prieťahom konania spôsobených pasivitou druhého účastníka konania, keď sa odporca k návrhu na začatie konania v súdom určenej lehote nevyjadril, hoci uznesenie súdu zo dňa 12. 10. 2011 s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania v lehote 15 dní od jeho doručenia bolo odporcovi spolu s návrhom a jeho prílohami doručené v zmysle ust. dňa 07. 12. 2011.

Podľa ust. , ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca

bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

Podľa ust. , uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901>; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> a ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> sa nepoužijú.

Podľa ust. , odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ustanovenie upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné, alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom). Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudkom uvedeným v ust. Napriek tomu prípustnosť odvolania proti nim je daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie takýchto rozsudkov vrátane rozsudku vydaného podľa ust. Prípustnosť odvolania pritom zakladajú len nesplnené predpoklady, a preto na záver o prípustnosti nestačí tvrdenie odvolateľa, že došlo k opomenutiu niektorého z týchto predpokladov. Druhý dôvod prípustnosti odvolania proti takýmto rozsudkom spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým sa rozumie podradenie zisteného skutkového stavu (navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahujú.

Za daných okolností rozhodnutím veci formou rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu procesných práv odporcu. Zásielka doručovaná do vlastných rúk odporcovi (č. l. 35-35a spisu) obsahovala návrh na začatie konania, jeho prílohy a uznesenie zo dňa 12. 10. 2011, ktorým súd v súlade s ust. odporcu vyzval, aby sa do 15 dní od doručenia uznesenia k návrhu písomne vyjadril, a aby v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V tomto uznesení súd tak v jeho výrokovej časti, ako aj v rámci odôvodnenia poučil odporcu, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú mu týmto uznesením, súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa Súd teda odporcu na možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v prípade nesplnenia povinnosti uloženej mu uznesením zo dňa 12. 10. 2011 v danom prípade poučil v súlade s ust. V prípade vydania rozsudku podľa tohto ustanovenia sa pritom nepoužijú ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> a ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> a c) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20150901> , stanovujúce ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené len vtedy, keď súd rozsudok pre zmeškanie vydá na nariadenom pojednávaní, ku ktorému sa tieto ďalšie podmienky viažu. Pre vydanie predmetného rozsudku pre zmeškanie podľa ust. preto nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, čo však nemá vplyv na povinnosť súdu tento rozsudok verejne vyhlásiť v zmysle , , ako to bolo aj v tejto veci.

K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci bol zistený skutkový stav tak, ako ho tvrdil navrhovateľ vo svojom návrhu. Tento skutkový stav bol preukázaný navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi, a to návrhom, zmluvou o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010 (čl. 4), s ktorej obsahom vyslovil odporca svojim podpisom súhlas, faktúrami č. 01/2010, č. 02/2010, č. 03/2010, č. 04/2010, prílohou k faktúre č. 04/2010 a pokusom o mimosúdne riešenie veci zo dňa 11. 11. 2010, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ takto zistený skutkový stav

považoval za daných okolností za nesporný v zmysle ust. Zistený skutkový stav bol súdom správne podradený pod ustanovenia , , , , a , ktoré sa na predmetný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 04. 2010 vzťahujú. Odporca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť subsumpcie súdom zisteného skutkového stavu pod uvedené zákonné ustanovenia a taktiež ani v odvolaní obsiahnuté skutočnosti nie sú spôsobilé v tomto smere ovplyvniť skutkové a právne závery súdu prijaté v súlade s ust. Napadnutý rozsudok teda nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné podľa ust. Odvolací súd preto odvolanie odporcu v zmysle ust. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.