Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/73/2015

Potvrdené rozhodnutím 9Sžso/220/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5015200535 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5015200535.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobcu mal. G. D., nar. XY, bytom G., zastúpeného matkou G. D., nar. XY, bytom G., právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/9971 zo dňa 18. marca 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/73/2015-32 zo dňa 30. septembra 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/73/2015-32 zo dňa 30. septembra 2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: maloletý G. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený matkou: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX F., právne zastúpený: advokátska kancelária ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, J.M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/9971 zo dňa 18.03.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/9971 zo dňa 18.03.2015 z r u š u j e podľa a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 355,73 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/9971 zo dňa 18.03.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OPPnK/SOC/2014/81260 č. 2014/534465/Pla zo dňa 22.12.2014 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V žalobe žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu podanej podľa , pričom žalovaný na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca mal za to, že je ukrátený na svojich právach a tieto rozhodnutia a postup považuje za nezákonné. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyhovel prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu s tým, že poukázal na komplexný posudok zo dňa 11.12.2014 a lekársky posudok zo dňa 24.11.2014, z ktorých síce vyplýva, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 100%, ale podľa jeho názoru vzhľadom na charakter jeho zdravotného postihnutia nie je osobou, ktorá by v zmysle bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že práve odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je jednou z rozhodujúcich skutočností pre priznanie požadovaného príspevku. Rovnako žalovaný poukázal na lekársku správu a komplexný posudok zo dňa 11.03.2015, ktoré sám v rámci odvolacieho konania zabezpečil. Konštatoval, že žalobca nie je osobou, ktorý by v zmysle zákona bol odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobca poukázal na zákona, že cieľom právnej úpravy vzťahov podľa je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej

účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Ďalej poukázal na zákonné ustanovenie , na a predmetného zákona. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmyslom priznania a poskytnutia príspevkov a iných plnení podľa tohto zákona, včítane vydania parkovacieho preukazu, je v prvom rade podpora sociálnej integrácie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím tak, aby táto osoba v čo najmenšej miere pociťovala obmedzenia vyplývajúce a spojené s jej zdravotným stavom a charakterom postihnutia. Pokiaľ ide o posúdenie toho, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je alebo nie je odkázaná na prepravu osobným motorovým vozidlom, je potrebné zdôrazniť, že citované ustanovenie kladie dôraz predovšetkým na to, či takáto osoba je alebo nie je schopná na rovnakom základe, t.j. za rovnakých podmienok ako ostatné fyzické osoby, zvládať rôzne situácie spojené s prepravou v prostriedku verejnej hromadnej dopravy. Pritom je zrejmé, že výpočet takýchto situácii uvedených pod písm. a) až c) tohto zákonného ustanovenia je len príkladný, t.j. zákon neobsahuje a z povahy veci ani nemôže obsahovať taxatívny výpočet všetkých iných situácii vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, ktoré postihnutá fyzická osoba nemôže byť schopná zvládnuť, aby o nej bolo možné hovoriť ako o osobe, ktorá je odkázaná na prepravu osobným motorovým vozidlom. Za takúto inú situáciu je teda s určitosťou možné považovať aj prepravu samotnú. Zdôraznil, že v nadväznosti na vyššie uvedené už v posudkovom závere bolo zo strany zákonných zástupcov žalobcu uvedené, že z dôvodu prevencie infekcie zabezpečujú prepravu žalobcu výlučne zapožičaným motorovým vozidlom. Žalobca totiž trpí chorobou označovanou ako akútna lymfoblastová leukémia. Ide o ochorenie krvi, ktoré bez ohľadu na štádium liečby vyžaduje zvýšenú prevenciu pred infekciou akejkoľvek povahy. Každá aj menej závažná infekcia napr. chrípka a podobne môže žalobcovi spôsobiť vážne zdravotné komplikácie a výrazné zhoršenie zdravotného stavu. Z tohto dôvodu žalobcu prepravujú individuálne a to nielen v súvislosti s návštevami lekára, ktoré vyžaduje jeho liečba, ale de facto v každej životnej situácii, ktorá vyžaduje jeho prepravu. Z vyššie uvedených dôvodov súčasne rodičia zabezpečujú a organizujú jeho vzdelávanie a voľnočasové aktivity tak, aby bolo v čo najväčšej miere eliminované riziko infekcie. To v praxi znamená napr. to, že hru na klavír žalobca študuje individuálne, len za prítomnosti jeho učiteľa. Pokiaľ chcú rodičia spolu so žalobcom navštíviť príbuzných alebo známych alebo naopak, príbuzní chcú navštíviť jeho, sú nútení pred každou takouto návštevou preverovať zdravotný stav osôb, s ktorými sa má žalobca stretnúť. Rovnako vychádzky a iné voľnočasové aktivity žalobcovi plánujú a organizujú tak, aby neprichádzal do styku s viacerými osobami naraz. V maximálnej možnej miere sa teda snažia o to, aby žalobca netrpel nedostatkom sociálnej interakcie. Jeho prepravu spojenú s výkonom rôznych spoločenských, rodinných, vzdelávacích, či kultúrnych aktivít sú však rodičia žalovaného z dôvodu prevencie nútení realizovať individuálne, osobným motorovým vozidlom. Všetky vyššie uvedené opatrenia sú vykonávané aj z toho dôvodu, že v dôsledku leukémie má žalobca závažný sekundárny imunodeficitný stav. O tejto skutočnosti rodičia žalobcu pri posudkových záveroch predložili príslušné potvrdenie vystavené DFNsP v Banskej Bystrici, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že pre zvýšené riziko infekčných komplikácií nie je pre žalobcu vhodné cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a že vyžaduje individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Predmetné potvrdenie žalobcova matka predložila v originálnom vyhotovení. Napriek tomu prvostupňový správny orgán k tomuto potvrdeniu vôbec neprihliadal. V odôvodnení rozhodnutia nie je o tom, že žalobca trpí závažným sekundárnym imunodeficitným stavom vyžadujúcim okrem iného individuálnu prepravu, žiadna zmienka. Nakoľko matka žalobcu nedisponovala kópiou spomenutého potvrdenia, spolu s odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, predložila potvrdenie zo dňa 08.01.2015, ktoré uvedené skutočnosti potvrdzuje. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia nepostupoval správne, keď nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav rozhodný pre vydanie rozhodnutia. Z uvedených skutočností je totiž zrejmé, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V prípade žalobcu tak boli už ku dňu vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie parkovacieho preukazu a súčasne neexistoval a neexistuje žiadny zákonný dôvod pre jeho odňatie. Na vyššie uvedených záveroch v podstate zotrval aj žalovaný, ktorý si nad rámec dokazovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom zabezpečil komplexný posudok zo dňa 11.02.2015. Ani žalovaný sa nevysporiadal s námietkou uvádzanou žalobcom v ním podanom odvolaní. Navyše rovnako ako prvostupňový správny orgán ani žalovaný nezaoberal sa absolútne a neprihliadol k obsahu potvrdenia zo dňa 08.01.2015 vystaveného DFNsP v Banskej Bystrici, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že pre zvýšené riziko infekčných komplikácii nie je pre žalobcu vhodné cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a že vyžaduje individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Ďalej okrem uvedených nesprávností rozhodnutie nespĺňa náležitosti ani po formálnej a

obsahovej stránke, ktorá vyžaduje platná legislatíva. Poukázal na § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Citované ustanovenia ustanovujú základné požiadavky na obsah odôvodneného rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v rámci správneho konania. Je pritom potrebné zdôrazniť, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra vyžaduje, aby na každý argument, ktorý je dôvodom pre vydanie rozhodnutia bola daná jasná a zrozumiteľná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako aj Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti orgánov verejnej moci riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia v náleze publikovanom pod sp. zn. -30. Rozhodnutia správnych orgánov absolútne ignorujú vyššie uvedené legislatívne požiadavky a z nich vyplývajúce právo žalobcu na riadne zdôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie je založené na jedinej vete spočívajúcej v konštatovaní, že žalobca nie je osobou, ktorá by v zmysle § 14 ods. 6 bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom bez toho, aby správne orgány bližšie zdôvodnili prečo sa nezaoberali vyššie spomenutým potvrdením vystaveným DFNsP v Banskej Bystrici, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že pre zvýšené riziko infekčných komplikácií nie je pre žalobcu vhodné cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a že vyžaduje individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Správne orgány nevysvetlili zásadný rozpor medzi vlastnými tvrdeniami a tvrdeniami žalobcu k otázke, ktorá je pre vydanie ich rozhodnutí rozhodujúca. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym posúdením vo veci. Poukázal na to, že na základe komplexných a lekárskych posudkov vo veci bolo preukázané, že z medicínskeho hľadiska došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu. Ide o akútnu lymfoblastovú leukémiu, toho času v úplnej remisii. Z dôvodu zmeny zdravotného stavu G. D. považovali za neopodstatnenú námietku žalobcu k zhodnoteniu zdravotného stavu a ďalšiu námietku uvádzanú v žalobe, že správny orgán neprihliadol k obsahu potvrdenia zo dňa 08.01.2015. Posudková lekárka zhodnotila odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom rozdielne ako uvedená hematologička. Poukázal zároveň na to, že v konaní pod sp. zn. bola žaloba podaná po dvojmesačnej lehote. Žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a to dňa 30.09.2015 s poukazom na , v spojení s . Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu vyjadril súhlas s rozhodnutím súdu o žalobe bez nariadenia pojednávania, ktorý písomný súhlas bol súdu doručený dňa 16.06.2015. Žalovaný správny orgán prevzal výzvu súdu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s poučením, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky dňa 29.05.2015. V stanovenej lehote sa žalovaný nevyjadril, preto sa predpokladá, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá žiadne námietky.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť pri aplikácii a to pre nedostatok dôvodov, resp. pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu z týchto dôvodov:

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa , fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

Podľa , peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

Podľa , na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( Z. Správny poriadok ) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Podľa , podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

Podľa , rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa , výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 05.11.2014, prostredníctvom zákonného zástupcu - matky D. G., požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Prvostupňový správny orgán dňa 22.12.2014 rozhodol tak, že podľa žiadosti nevyhovel a žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na lekársky posudok č. 2014/52163 zo dňa 24.11.2014 a posudkový záver, z ktorého vyplynulo, že maloletý D. G. nemá v súčasnosti narušenú pohybovú, orientačnú a komunikačnú schopnosť. Chôdza je samostatná, bez opory, ortopedickej pomôcky, možná po rovine i do schodov, na kratšie i dlhšie vzdialenosti. Orientácia a komunikácia je primeraná veku. Do posudkového záveru rodičia maloletého dieťaťa uviedli, že vzhľadom na prevenciu infektov sa maloletý G. prostriedkami verejnej dopravy v súčasnosti neprepravuje. Prepravu mu rodičia zabezpečujú zapožičaným vozidlom, nakoľko nie sú vlastníkmi automobilu. Dieťa v súčasnosti nenavštevuje kolektívne zariadenia, je však prijaté do nultého ročníka Základnej umeleckej školy, Ľ. Árvaya v Žiline, ktorá má detašované pracovisko v Belej. Študuje hru na klavír a to individuálne v

priestoroch Obecného úradu v Terchovej - 1x do týždňa a teóriu navštevuje 2x do týždňa v Žiline. Z lekárskeho posudku vyplýva, že vzhľadom na charakter postihnutia maloletý je považovaný za fyzickú osobu, ktorá nie je v zmysle § 14 ods. 6 zákona odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopná v sprievode inej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, udržať sa a zvládnuť situácie v nich. Taktiež netrpí praktickou ani úplnou slepotou oboch očí. Vzhľadom k tomu, že odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je jednou z rozhodujúcich skutočností pre indikáciu požadovaného peňažného príspevku, prvostupňový správny orgán neodporúča jeho poskytnutie.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v odvolaní poukazoval na to, že v posudkovom závere uvádzali, že z dôvodu prevencie infekcie zabezpečujú prepravu syna rodičia výlučne zapožičaným motorovým vozidlom, nakoľko ich syn trpí akútnou lymfoblastovou leukémiou, pričom ide o ochorenie krvi, vyžaduje zvýšenú prevenciu pred infekciou akejkoľvek povahy. Jeho prepravu spojenú s výkonom rôznych spoločenských rodinných, vzdelávacích, či kultúrnych aktivít z dôvodu prevencie sú nútení realizovať individuálne osobným motorovým vozidlom. Syn trpí závažným sekundárnym imunodeficitným stavom, o čom boli predložené príslušné potvrdenia, pričom bolo konštatované, že vyžaduje individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Na túto skutočnosť však správny orgán neprihliadol.

Žalovaný správny orgán o odvolaní rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Poukázal na vypracovaný lekársky posudok zo dňa 11.03.2015, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy ťažko zdravotne postihnutého G. 100%. Podľa prílohy č. 3 časti II. 8b a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o akútnu lymfoblastovú leukémiu, toho času v úplnej remisii. Na základe predmetného lekárskeho posudku nebol mu navrhnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakoľko nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Tento nebol navrhnutý ani v komplexnom posudku zo dňa 11.03.2015. Poukázal na to, že v danom prípade z legislatívneho hľadiska ide o fakultatívne príspevky, to znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, pričom na peňažné príspevky na kompenzáciu nevzniká právny nárok. Správne orgány vychádzali z lekárskych nálezov, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím predložila, ktoré objektívne dokumentujú jej zdravotný stav.

Správne orgány konajúce a rozhodujúce vo veciach kompenzácie podľa musia mať na zreteli, že konanie vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je osobitne upravené v piatej časti a súčasne, že subsidiárnym právnym predpisom všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle iba o správnom konaní (Správny poriadok).

Základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.

Sledujúc takto vymedzený cieľ podľa názoru súdu mal žalovaný pristúpiť k výkladu ustanovenia spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme. Žalobca v žalobe poukazuje najmä na to, že nebol zohľadnený, resp. že nebolo zohľadnené potvrdenie vystavené DFNsP Banská Bystrica vo vzťahu k žalobcovi, že pre zvýšené riziko infekčných komplikácií nie je pre neho vhodné cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy a že vyžaduje individuálnu dopravu motorovým vozidlom. Je nesporné, že takéto potvrdenie a takáto námietka bola vznesená v rámci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou rozhodnutia. Odvolanie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov, správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností (). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie,

prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkoch. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovým zistením musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy.

Z rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, že by sa vôbec zaoberal takýmto tvrdením, resp. námietkou žalobcu, pričom žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade ide o fakultatívnu dávku, kde podkladom pre rozhodnutie je komplexný posudok. Súd s uvedeným názorom súhlasí, že podkladom pre rozhodnutie o priznaní, nepriznaní kompenzačných dávok je komplexný posudok. Podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu sa posudzujú v kontexte s ust. , pričom je potrebné poukázať na to, že nie je možné toto ustanovenie vykladať a vyhodnocovať len čisto formálne. Z administratívneho spisu je zrejmé, že síce v lekárskom posudku, ktorý bol vyhotovený pred druhostupňovým správnym orgánom č. ZA/2015/10080-3 zo dňa 11.03.2015 je uvedené hematologické vyšetrenie od MUDr. Bubánskej z 08.01.2015, avšak podľa názoru súdu bližšie k tomuto potvrdeniu nie je lekárskom posudku, resp. v komplexnom posudku uvedené nič. Pričom z tohto potvrdenia vyplýva, že dieťa je od augusta 2013 liečené v DFNsP Banská Bystrica so závažným hematologickým ochorením. Od apríla 2014 je na udržiavacej chemoterapii - liečba už prebieha prevažne ambulantným spôsobom. Kontroly v hematologickej ambulancii DFNsP Banská Bystrica sú jedenkrát za 14 dní. Dieťa má súčasný závažný imunodeficitný stav. Pre zvýšené riziko infekčných komplikácií nie je vhodné cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy, vyžaduje sa individuálna doprava motorovým vozidlom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude zo strany žalovaného správneho orgánu potrebné zdôvodniť, prečo uvedené potvrdenie nie je možné brať do úvahy v kontexte s pís c) . Súd poukazuje na to, že v danom prípade s poukazom aj na vek dieťaťa a závažnosť ochorenia (aj keď je konštatovaná remisia ochorenia), aj z hľadiska budúcnosti je potrebné zdôvodniť závery aj v spojitosti s uvedeným potvrdením MUDr. Evy Bubánskej, ktorá je špecialistka v obore hematológie a transfúziológie aj z hľadiska predchádzania vzniku komplikácii a následne vydať rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre nedostatok zdôvodnenia rozhodnutia s poukazom na

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 16.06.2015 v celkovej výške 355,73 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 139,83 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 2. žaloba zo dňa 20.05.2015 - 139,83 Eur; režijný paušál 8,39 Eur; a ďalej DPH 59,29 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „") je výpočtovým základom na účely tejto priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ")..

Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 19.05.2015, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s vo výške 139, Eur, . písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 20.05.2015 v súlade s vo výške 139, Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 279, Eur.

B/ Podľa možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s a priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (2 x 8, Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s DPH (20 %) vo výške 59, Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného čísla SK2022890936 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 355,73 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .