Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Svk-8-2021.pdf
PDF · 144.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Svk/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej v právnej veci žalobkyne: I.. S. G.Á., bytom W. T. XXX/XX, H., zastúpenej Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. I.. I. S., H. T. C. XXXX/XX, H., X. M. C., H. F. XX, H., X. N. C., H. U. X, H., X. C. C., H. U. X, H., X. M. N., H. U. XX, H., X. I.. W. Y., H. U. XX, H., X. M.. V.. I. Y., H. U. XX, H., X. Z. H., H. T. K. XXXXX/X, H., X. C. I., H. R. X, H., XX. V. Š., H. R. XXXX/X H., XX. W. Z., H. R. X, H., XX. D. H., H. R. X, H., XX. I. C., H. R. X, H., XX. N.. I. O., H. C. D. XXX/F, H., XX. I.. I. S., H. G. XX, H., XX. C.. N. C., C.., H. Y. X, H., XX. S.. V.. Z.. I. Z., C.., H. R. XX, H., XX. I.. J. H., H. Y. XX, H., XX. M. H., H. Y. XX, H., XX. I.. C. Y., H. R. X, H., XX. I. I., H. Y. XX, H., XX. I. I., H. Y. XX, H., XX. U. B., H. R. X, H., XX. Y. C., H. R. XXXX/X, H., XX. I. C., H. R. X/A, H., XX. D. Š., H. T. C. XX, H., XX. C.. S. G., H. D. XX, H., XX. H.. H. G., H. D. XX, H., XX. H.. S. G., H. D. XX, H., XX. C.. H. G., H. D. XX, H., XX. Z. Š., H. R. X, H., XX. U. Š., H. I. T.. XXXX/XX, I. C. C., XX. N. H., H. R. X, H., XX. W. H., H. R. X, H., XX. Š. H., H. R. X, H., XX. H. H., H. R. X, H., XX. Ľ. H., H. R. X, H., XX. I. H., H. R. X, H., XX. Y. H., H. R. X, H., XX. Y. R., H. R. X, H., XX. G. R., H. R. X, H., XX. S. R., H. R. X, H., XX. H. R., H. R. X, H., XX. N. Y., H. R. X, H., XX. Y. W. F., H. R. X, H., XX. U. W., H. R. X, H., XX. S. I., H. R. X, H., XX. G. C., H. R. X, H., XX. I. Š., H. R. X, H., XX. I. Š., H. R. X, H., XX. I. Š., H. R. X, H., XX. I. Š., H. Y. XXXX/XC, M., XX. C. Š., H. R. X, H., XX. Z. Š., H. R. X, H., XX. S. F., H. R. X, H., XX. N. F., H. R. X, H., XX. U. F., H. R. X, H., XX. Z. H., H. R. X, H., XX. I. K., H. R. X, H., XX. N. R., H. R. X, H., XX. U. R., H. R. X, H., XX. G. N., H. R. X, H., XX. C. Y., H. R. X, H., XX. J. Y., H. R. X, H., XX. Y. C., H. R. X, H., XX. Z. G., H. R. X, H., XX. N. U., H. R. X, H., XX. I. D., H. R. X, H., XX. I. F., H. R. X, H., XX. V.. C. Ž., H. U. XX, H., XX. I.. Y. Ž., H. U. XX, H., XX. V.. I. T., H. R. XX, H., XX. V.. F. T., H. R. XX, H., XX. I.. I. Š., H. D. X, H., XX. V.. Ľ. Š., H. D. X, H., XX. V.. N. I., H. R. XXXXX/XXE, H., XX. S.. V.. I.. V. I., H. R. XX/F, H., XX. V.. C. D., H. H. XX, H., XX. I.. I. R., H. I. X, H., XX. I. N., H. I. XXXXX/X, H., všetci v zastúpení: JUDr. Martina Urbanová, so sídlom Pri Vinohradoch 269/F, Bratislava, 82. Priatelia Rače, občianske združenie, so sídlom Závadská 7615/4, Bratislava, IČO: 45789444, 83. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, zastúpeného JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, 84. Cyklokoalícia, občianske združenie, so sídlom Karadžičova 3968/6, Bratislava, IČO: 31800394, 85. Mestská časť Bratislava-Rača, so sídlom Kubačova 21, Bratislava, IČO: 00304557, 86. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, 87. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, 88. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, 89. Grunt, a.s., so sídlom Horská 11/C, Bratislava, zastúpený: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26. októbra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne a účastníka konania 82. proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/4/2019-396 zo dňa 28. januára 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť účastníka konania 83. Združenia domových samospráv, o.z. o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania o kasačnej sťažnosti účastníka konania 83. Združenia domových samospráv, o.z.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/4/2019-396 zo dňa 28. januára 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I.
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/4/2019-396 zo dňa 28. januára 2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26. októbra 2018, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne, ako aj účastníkov konania 1. a 83. a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02. júla 2018, ktorým tento ako príslušný stavebný úrad podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodol o umiestnení stavby „B. G. S. G., H. - M.“, na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/ X-X, XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX (J.-Y. XXXXX/X), k.ú. M., a na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, k.ú. D., pre navrhovateľa - spoločnosť GRUNT, a.s., Horská 11/C, 831 52 Bratislava, IČO: 35 771 160.
2. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, pričom námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dospel k záveru, že dôvody žalobkyne uvedené v žalobe, ako aj dôvody uvedené vo vyjadreniach ďalších účastníkov konania, a to Združenia domových samospráv, o.z., a I.. I. S. sú neopodstatnené a nemajú oporu v príslušných zákonných ustanoveniach. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými účastníkmi konania v ich odvolaniach a náležite odôvodnil svoje rozhodnutie. Dodal, že žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa správne postupovali a rozhodnutia vydali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vo svojich rozhodnutiach uviedli relevantné právne predpisy, ako aj rozvili svoju správnu úvahu.
3. Uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je územný plán obce alebo územný plán zóny, pričom v danom prípade Stanoviská dotknutých orgánov k navrhovanej stavbe boli kladné. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj „hlavné mesto“) listom zo dňa 06. apríla 2018 potvrdilo vydané súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti. Doplnil, že prvostupňový orgán v územnom rozhodnutí opakovane konštatoval, že umiestnenie projektu je v súlade s územným plánom, čiže sám vyjadril svoju správnu úvahu o súlade stavby s podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Postupoval tak v súlade s § 37 ods. 2 stavebného zákona, pričom je zrejmé, že sa musel vysporiadať so záväznými stanoviskami hlavného mesta, a to v súlade s § 140a a 140b stavebného zákona. Hlavné mesto ako dotknutý orgán, uplatňuje v konaní obsah územného plánu a obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán záväzný.
4. Ohľadom súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SM1/RAK zo dňa 06. decembra 2017 s umiestnením komunikácie označenej ako S0 206, uviedol, že starosta Mestskej časti Bratislava - Rača nepochybil pri vydávaní tohto súhlasu. Kompetencia starostu Rače pri vydávaní súhlasu je daná § 13 ods. 4 písm. e/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Citovaný súhlas je dostatočným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Samotný súhlas je podmienený - je v ňom uvedené, že pred vydaním stavebného povolenia bude musieť s Mestskou časťou Bratislava-Rača navrhovateľ uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorá ho bude oprávňovať uskutočniť navrhované umiestnenie a výstavbu komunikácie. Obecnému zastupiteľstvu je vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, a tiež schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. V tejto veci nebol dôvod, aby malo
o danej záležitosti rozhodovať obecné zastupiteľstvo. Súhlas s umiestnením komunikácie nie je jedným z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku obce, ktorý by musel byť schválený miestnym zastupiteľstvom. Súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť plánovanou stavbou dotknutá, je ako inštitút pre účely územného konania upravený v § 38 stavebného zákona. Súhlas je právom dovolený a postačujúci pre územné konanie a rozhodnutie. Súhlas obce pre účely územného konania nie je nakladaním s majetkom obce v pravom zmysle slova. Jedná sa iba o predbežný úkon, z ktorého pre subjekt, ktorému bol súhlas daný, nevyplýva právo užívať uvedený majetok obce ani žiadne iné právo. Iba úkon obce, ktorý by zakladal napr. právo stavby na majetku obce, by bol nakladaním s majetkom obce. Až v stavebnom konaní ide o tzv. iné právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ktorým musí stavebník v stavebnom konaní preukázať vzťah k pozemku, na ktorom má byť povolená stavba. Ustanovenia smernice Mestskej časti Bratislava-Rača č. 5/2009 o zásadách hospodárenia nedeklarujú nič o úkonoch rovnakých či obdobných ako je táto (čl. 7 ods. 4 tejto smernice upravuje predaj obecného majetku a ods. 9 nájom obecného majetku). Súhlas Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 06. decembra 2017 s umiestnením komunikácie teda nie je neplatným a už vôbec nulitným úkonom.
5. Ku žalobkyňou v žalobe namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutí vo vzťahu k S0 410 - verejná kanalizácia, v časti posúdenia súladu stavby SO 06 - miestna komunikácia R. - M. O. z titulu nedostatočného odôvodnenia, mal za to, že námietky žalobkyne neobstoja. Poukázal na kladné stanovisko hlavného mesta č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16. augusta 2017 a záväzné stanovisko č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06. apríla 2018, pričom označil za nesporné, že hlavné mesto je tvorca a „vykladač“ územného plánu chrániaci verejný záujem. Práve hlavné mesto má na zreteli záujem všetkých obyvateľov Bratislavy, a nielen záujem určitej skupiny domáhajúcej sa svojich záujmov. Týmito stanoviskami bol preukázaný súlad navrhovanej stavby s príslušnou územno- plánovacou dokumentáciou. Mal za to, že správny orgán podrobne a jasne zdôvodnil a vyjadril svoju správnu úvahu, prečo predmetná komunikácia môže byť umiestnená aj v území s funkčným využitím vinice, a prečo nie je v grafickej časti územného plánu zakreslená. V stanovisku sa okrem iného uvádza, že v zmysle územného plánu hlavného mesta sa navrhuje nová výstavba na doteraz nezastavaných plochách, pričom sa jedná o zásadnú zmenu funkčného využitia územia a zmenu spôsobu zástavby veľkého rozsahu a pre zabezpečenie týchto potrieb ako je dopravné a technické vybavenie územia alebo cyklistická doprava, musí byť zaistená efektívna dostupnosť územia, a to v prvom rade sieťou účelových komunikácií aj mimo zastavaných miest, pričom tieto komunikácie sa považujú za významnú súčasť krajiny, spravidla sa jedná o komunikácie, ktoré dopĺňajú systém významných ulíc s napojením sa na mestské triedy. Výstavba komunikácie je v zmysle záväzných stanovísk podmieňujúcou investíciou realizácie celého projektu. Bez jej realizovania nemôže byť realizovaný projekt. Táto komunikácia pritom nespochybňuje dopravnú vybavenosť pre obsluhu viníc. Všetky dokumenty vrátane stanovísk, vyjadrení či súhlasov dotknutých orgánov sú kladné. Projekt taktiež prešiel procesom posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie (EIA). Samotná komunikácia je umiestnená na plochách s viacerými funkciami, t.j. nielen na plochách s funkciou vinice, pritom na dotknutých plochách sa vinič už nepestuje. Viac ako jedna tretina komunikácie je umiestnená na plochách s funkciou zmiešaného územia obchodu a služieb a v katastri nehnuteľností je ako druh pozemku uvedený - ostatná plocha, zastavaná plocha a nádvorie, resp. trvalý trávny porast. Taktiež dal do pozornosti, že hlavné mesto vo svojom druhom záväznom stanovisku konštatuje, že komunikácie takéhoto druhu sa do územného plánu (t.j. do územného plánu na úrovni obce či mesta) nezaznamenávajú. Uvedené však neznamená, že s ním sú v rozpore. Výstavbou komunikácie nebude znemožnená dopravná obsluha susediacich viníc, čo preukazuje vyjadrenie Poľnohospodárskeho družstva Bratislava - Vinohrady.
6. Ďalej uviedol, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal aj s námietkou, týkajúcou sa verejnej kanalizácie a dažďových vôd, ktorú uplatnili viacerí odvolatelia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza stanovisko Hydromeliorácie š. p. Bratislava č. 6082-2/120/2017 zo dňa 04. decembra 2017 k existencii hydromelioračných zariadení na jednotlivých parcelách a toto stanovisko bolo podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Podmienky uvedené v predmetnom vyjadrení hydromeliorizačného úradu stavebný úrad zapracoval do územného rozhodnutia a stavebník - navrhovateľ ich bude rešpektovať pri príprave podkladov pre stavebné povolenie a stavebný úrad bude povinný ich skúmať v stavebnom konaní. Ďalej poukázal aj na záverečné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, č. OU-BA- OSZP3-2017/010966/LUP zo dňa 02. marca 2017, ako aj na hydrogeologické posudky vypracované
spoločnosťou DRILL s. r. o. na uvedený projekt, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Na základe týchto dokumentov boli vo výroku územného rozhodnutia uvedené podmienky, ktoré bude musieť splniť navrhovateľ - stavebník v ďalších povoľovacích konaniach. Rovnako tak poukázal na vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo dňa 30. novembra 2016. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že účastník konania 89. - Grunt, a.s. musí v rámci projektu vybudovať retenčnú nádrž s objemom 270 m3, pričom retenčný objem bude ďalej zväčšený o objem hlavnej vetvy dažďovej kanalizácie DN600 o 55 m3. To, že v tomto vyjadrení, ako aj v projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie je táto problematika riešená komplexnejšie (vrátane priľahlého územia s potenciálom výstavby rodinných domov), je podľa správneho súdu potrebné privítať, keďže má za cieľ komplexne vyriešiť celý územný celok. Územné rozhodnutie však týmto nezaväzuje tretie osoby - budúcich stavebníkov rodinných domov, ktorí budú musieť akceptovať podmienky dotknutých orgánov vo svojich konaniach.
7. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo aj z podkladov, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, keď žalobkyňa poukázala na podanie prvostupňového správneho orgánu označené ako „predloženie odvolania proti rozhodnutiu č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02. júla 2018“, uviedol, že táto námietka žalobkyne neobstojí a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jedná sa totiž o písomnosť, ktorou stavebný úrad predložil spisový materiál na odvolacie konanie odvolaciemu orgánu. S takouto písomnosťou stavebný orgán nemusí účastníkov správneho konania oboznamovať. Stavebný úrad vyjadril v podklade svoj názor k podaným odvolaniam, avšak odvolací orgán nie je povinný na tieto skutočnosti uvedené v tomto podklade prihliadať. Nešlo pritom o nové dôkazy alebo novoty dôležité pre ďalšie konanie. Nedošlo k negatívnemu zásahu do práv žalobkyne, ktoré by bolo potrebné naprávať. Prvostupňový orgán neporušil § 56 a 57 správneho poriadku. Doplnil, že stavebný úrad si povinnosť v zmysle § 56 správneho poriadku splnil a upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní a poskytol im lehotu na vyjadrenie. Ide o právo účastníka vyjadriť sa k odvolaniu, a nie povinnosť.
8. Za neopodstatnenú pokladal aj ďalšiu námietku, týkajúcu sa doručovania prvostupňového rozhodnutia, keď mal za to, že uvedené rozhodnutie bolo doručené správne v súlade s § 26 správneho poriadku, t.j. vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu. Zdôraznil, že v danom prípade osobitný zákon umožňuje zverejniť územné rozhodnutie verejnou vyhláškou, nakoľko je to konanie s veľkým počtom účastníkov. Námietka žalobkyne, že územné rozhodnutie nebolo zverejnené na webovom sídle, nemá vplyv na doručenie. Je to chyba stavebného úradu, ale práva žalobkyne týmto pochybením neboli nijakým spôsobom dotknuté. Zverejňovanie na webovom sídle orgánu sa vníma tak, že ide o zverejnenie z hľadiska informovanosti verejnosti podľa § 3 ods. 6 správneho poriadku, pričom porušenie informačnej povinnosti nemá vplyv na doručenie písomnosti. Navyše § 42 ods. 2 stavebného zákona ako lex specialis k správnemu poriadku ustanovuje doručenie územného rozhodnutia, ktoré sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým, pričom posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Tiež dal do pozornosti, že nebola zverejnená len grafická príloha územného rozhodnutia a prvostupňový orgán vysvetlil dôvody, prečo sa tak stalo. Uvedené pochybenie však neznamená, že žalobkyni bola odňatá možnosť uplatniť si svoje procesné práva v konaní. Územné rozhodnutie bolo riadne vyvesené na úradnej tabuli prvostupňového orgánu a tiež bolo zverejnené bez grafickej prílohy na jeho webovom sídle. Účastníci konania mali k dispozícii dostatočnú informáciu o vydaní a obsahu územného rozhodnutia a náležite využili svoje práva podaním odvolaní.
9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli a ani si ich neuplatnil. Účastníkovi konania 89. - Grunt, a. s. správny súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Účastníkom konania 1. až 88. správny súd náhradu trov konania nepriznal. II.
10. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa, ako aj účastník konania 83. Združenie domových samospráv, o.z. v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
11. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti zo dňa 09. júna 2020 namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
12. V podanej kasačnej sťažnosti namietala nesprávnosť záveru krajského súdu, ktorý konštatoval súlad miestnej komunikácie R. - M. O. (stavba SO 206) s územným plánom, ako aj jasné zdôvodnenie zo strany správneho orgánu o tejto otázke. Uviedla, že právne posúdenie krajského súdu v tejto súvislosti považuje za nesprávne, nakoľko umiestnením predmetnej komunikácie bolo popreté funkčné využitie územia viníc v zmysle územného plánu, dodávajúc, že ak by aj bolo možné pripustiť odklon od regulatívov územného plánu, takýto odklon nebol riadne odôvodnený, teda absentuje tu vykonanie testu proporcionality. Zároveň uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, tento opomenul zaoberať sa s námietkou žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Doplnila, že samotný dotknutý orgán - hlavné mesto v potvrdzujúcom stanovisku zo dňa 06. apríla 2018 konštatoval, že v území je prípustné v zmysle územného plánu umiestňovať v obmedzenom rozsahu zariadenia a vedenia technickej a dopravenej vybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy. Zdôraznila, že ak teda umiestnenie takejto komunikácie územný plán výslovne neumožňuje, je dôležité s osobitným dôrazom preskúmať argumenty, ktoré viedli dotknutý orgán hlavné mesto, ako aj žalovaného a správny orgán prvého stupňa k súhlasu s umiestnením cesty cez vinice. Preto krajskému súdu vyčítala nedostatočné odôvodnenie popretia záväzných regulatívov pre funkčné využitie plochy kód 1202 (vinice) v rámci územného plánu, a to bez zdôvodnenia potreby uprednostniť práve taký rozsah navrhovanej stavby, vyžadujúcej si popretie funkčného využitia plochy viníc.
13. Rovnako tak vyčítala krajskému súdu, že sa nevyjadril k súladu postupu žalovaného s § 37 ods. 2 stavebného zákona, keď sa obmedzil len na konštatovanie, že v danej veci bol postup v súlade s § 37 ods. 2, ako aj § 140a, a § 140b stavebného zákona, pričom tvrdil, že prvostupňový správny orgán sám vyjadril svoju správnu úvahu o súlade stavby s podkladom pre vydanie územného rozhodnutia. Súčasne sa nestotožnila s právnym záverom krajského súdu o súlade rozhodnutia prvostupňového orgánu s § 37 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa správna úvaha o súlade stavby s územným plánom podľa názoru žalobkyne nenachádza, a ani nasledovné strohé konštatovanie prvostupňového správneho orgánu v jeho rozhodnutí nespĺňa zákonné predpoklady rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, kladené na odôvodnenosť správnej úvahy.
14. Za nesprávne pokladala aj závery krajského súdu vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia v časti SO 410 - Verejná kanalizácia dažďová, keď tento konštatoval, že tvrdenia navrhovateľa v projektovej dokumentácii, ako aj dotknutého orgánu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. sú prejavom komplexného riešenia. Naopak žalobkyňa mala za to, že ide o nepreskúmateľné riešenie retencie dažďových vôd, pretože nie je doposiaľ zrejmé, či retenčné opatrenia navrhovateľa sú dostatočné.
15. Taktiež dala do pozornosti, že v odôvodnení rozsudku krajského súdu úplne absentuje odpoveď na žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k platnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06. decembra 2017.
16. Nesúhlasila ani so záverom krajského súdu, ktorý nepovažoval súhlas starostu mestskej časti za jeden z najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku obce, a preto nebol dôvod, aby o tom rozhodovalo zastupiteľstvo. Tiež vyslovila, že súhlas nie je nakladaním s majetkom obce, keďže ide o predbežný úkon. V tomto smere mala za to, že je potrebné vyhodnotiť účinky a záväznosť takéhoto súhlasu starostu voči zastupiteľstvu z pohľadu prípadných obmedzení jeho rozhodovacej právomoci, a to v tom zmysle, či si môže navrhovateľ spájať s takýmto predbežným súhlasom legitímne očakávania na vydanie neskoršieho schválenia práva k pozemku zo strany zastupiteľstva, ktoré ak by uvedené neschválilo, možno uvažovať o náhrade škody. Zároveň tiež tým, že sa krajský súd touto otázkou podrobnejšie nezaoberal, podľa žalobkyne zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
17. V kasačnej sťažnosti tiež namietala, že žalobkyni nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom napádaného rozhodnutia. Tvrdila, že žalobkyňa nebola oboznámená s vyjadrením správneho orgánu prvého stupňa č. 14834/19/2018UPSP-PR zo dňa 05. septembra 2018, z ktorého vychádzal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. S uvedeným mala podľa žalobkyne súvisieť aj vada doručovania, avšak krajský súd nepovažoval uvedené pochybenia za významné.
18. Napokon namietala aj nesprávnosť výroku o priznaní trov konania účastníkovi konania 89. obchodnej spoločnosti Grunt, a.s., nakoľko jej nie je známe, že by účastník konania plnil nejakú súdom uloženú povinnosť a rovnako ani, že by tento žiadal priznať právo na náhradu ďalších trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
19. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v spojení so záväzným stanoviskom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16. augusta 2017, v spojení so stanoviskom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 06. apríla 2018 a v spojení so záväzným stanoviskom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. č. CS SVP OZ BA 713/17791/2016 zo dňa 30. novembra 2016 zruší a vec vráti stavebnému úradu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. Účastník konania 83. Združenie domových samospráv, o.z. v kasačnej sťažnosti zo dňa 30. apríla 2020 namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
21. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
III.
22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 05. augusta 2020. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správnej právnej úvahy a v súlade so zákonom. Preto sa s dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti nestotožnil, túto označil za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.
23.Účastník konania 83. sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 07. augusta 2020, v ktorom uviedol, že s kasačnou sťažnosťou sa v plnej miere stotožňuje a kasačnému súdu navrhol, aby tejto vyhovel a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
24. Účastník konania 89. sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 04. septembra 2020. Vo vyjadrení uviedol, že podanú kasačnú sťažnosť pokladá za neprípustnú, ako aj nedôvodnú. Dôvod jej neprípustnosti videl v tom, že žalobkyňa namietanú vadu nesprávneho právneho posúdenia nešpecifikovala v súlade s § 440 ods. 2 SSP. Za nedôvodnú kasačnú sťažnosť pokladal, nakoľko mal za to, že krajský súd sa vady nesprávneho právneho posúdenia veci nedopustil. S ohľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne odmietol. Alternatívne žiadal, aby túto zamietol.
25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti účastníka konania 83. vyjadril podaním zo dňa 05. júna 2020. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správnej právnej úvahy a v súlade so zákonom. Preto sa s dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti nestotožnil, túto označil za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.
26. Účastník konania 89. sa ku kasačnej sťažnosti účastníka konania 83. vyjadril podaním zo dňa 05. júna 2020, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu pokladá za vecne správny, ako aj riadne odôvodnený v súlade s § 139 SSP a preskúmateľný. Podanú kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.
27. Následne dňa 14. septembra 2020 účastník konania 89. predložil podanie označené ako „Doplnenie vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti“, v ktorom ku kasačnej sťažnosti účastníka konania 83. uviedol, že na základe predložených podkladov, vychádzajúc zo znenia kasačnej sťažnosti má za to, že kasačný sťažovateľ nesplnil podmienku pre výnimku z povinného zastúpenia advokátom podľa § 449 ods. 2
SSP, nakoľko z predloženého Poverenia nevyplýva, že p. G. bol oprávnený za sťažovateľa konať alebo ho zastupovať v konaní o kasačnej sťažnosti pred kasačným súdom. Taktiež uviedol, že predmetné Poverenie nebolo p. G. podpísané, teda nie je zrejmé, že p. G. Poverenie prijal a akceptoval konanie za sťažovateľa v rozsahu udeleného Poverenia. Rovnako tak zdôraznil, že z kasačnej sťažnosti nevyplýva, že by sa na jej príprave v akomkoľvek rozsahu p. G. podieľal, keďže táto bola podpísaná p. G., ktorý je predsedom sťažovateľa, avšak nie p. G., t.j. osobou, ktorá mala byť oprávnená konať za sťažovateľa na základe Poverenia. Dodal, že z textu kasačnej sťažnosti nevyplýva, že bola spísaná osobou, ktorá spĺňa podmienky podľa § 449 ods. 2 písm. a/ SSP. Napokon uviedol, že sťažovateľ nepreukázal, že p. G. nadobudol vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy na území Slovenskej republiky podľa § 489 SSP, pričom predložený diplom potvrdzuje, že p. G. nadobudol právnické vzdelanie druhého stupňa na právnickej fakulte v Českej republike. Sťažovateľ však v rozpore s § 489 SSP nepredložil doklad o uznaní uvedeného vysokoškolského vzdelania podľa zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S ohľadom na uvedené navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 459 písm. d/ SSP.
28. Účastníci konania 1. až 82. a 84. až 88. sa ku kasačným sťažnostiam podaným žalobkyňou a účastníkom konania 83. písomne nevyjadrili.
IV.
29. Žalobkyňa sa k vyjadreniu účastníka konania 89. zo dňa 04. septembra 2020 vyjadrila podaním zo dňa 20. mája 2021. Vo vyjadrení k časti, týkajúcej sa neprípustnosti kasačnej sťažnosti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, uviedla, že strana 2 kasačnej sťažnosti obsahuje prehľad žalobných bodov (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP), ako aj konkrétne odseky rozsudku krajského súdu, ktoré na tieto žalobné body reagovali, dodávajúc, že žalobkyňa sa v častiach II.1 až II.7 kasačnej sťažnosti venuje jednotlivým sťažnostným bodom, pri ktorých výslovne pomenúva, v čom spočíva ten ktorý dôvod kasačnej sťažnosti. Taktiež uviedla, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP jasne formulovala vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu súladu stavby s územným plánom, ako aj v súvislosti s retenčnými opatreniami v území, posúdením námietky porušenia práv žalobkyne a námietky nesprávneho procesného postupu krajského súdu. Opätovne žiadala, aby kasačný súd rozhodol v zmysle žiadosti žalobkyne prednesenej v kasačnej sťažnosti. 30. Vyjadrenia žalovaného, ako aj účastníkov konania 83. a 89. boli doručené na vedomie kasačným sťažovateľom.
V.
31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť účastníka konania 83. Združenia domových samospráv, o.z. je potrebné odmietnuť v súlade s § 459 písm. d/ SSP.
32. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
33. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
34. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
35. Podľa § 459 písm. d/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449.
36. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu bol účastníkovi konania 83. doručený dňa 15. apríla 2020 s tým, že predmetný rozsudok obsahoval okrem iného aj poučenie podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP. Kasačná sťažnosť bola spísaná a podpísaná sťažovateľom, resp. jeho štatutárnym orgánom - predsedom združenia I. G.. Je teda zrejmé, že kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom, t.j. tak, ako to predpokladá § 449 ods. 1 SSP. Vzhľadom na to, že z povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní pripúšťa Správny súdny poriadok v § 449 ods. 2 výnimky, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či nešlo o žiaden z dôvodov uvedených pod písm. a/, b/, c/ tohto ustanovenia. Vzhľadom na okruh účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, resp. jeho predmet, tak do úvahy prichádzalo zastúpenie sťažovateľa v kasačnom konaní jeho zamestnancom alebo členom, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V tejto súvislosti považoval kasačný súd za potrebné poznamenať, že na splnenie podmienky v zmysle § 449 ods. 2 písm. a/ SSP nepostačuje, ak sťažovateľ zamestnáva zamestnanca, resp. jeho členom je osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ale je nutné, aby bola kasačná sťažnosť touto osobou spísaná s doložením príslušného dokladu o dosiahnutom vzdelaní. Ustanovenie § 449 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého ,,povinnosti podľa odseku 1 neplatia“ je potrebné vykladať ako uplatnenie výnimky z povinnosti sťažovateľa byť v kasačnom konaní zastúpený advokátom. Vylúčenie tejto zákonnej povinnosti sa však nevzťahuje na povinnosť spísania kasačnej sťažnosti právne kvalifikovanou osobou - zamestnancom alebo členom sťažovateľa, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Kasačný súd skúmajúc splnenie uvedenej výnimky v zmysle § 449 ods. 2 písm. a/ SSP zistil, že v čl. 1. bode 3 kasačnej sťažnosti je uvedené, že členom sťažovateľa s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a zároveň osobou poverenou sťažovateľom na konanie a spísanie tejto kasačnej sťažnosti v zmysle § 449 ods. 2 SSP je N.. W. G.. Z obsahu kasačnej sťažnosti - podpísanej štatutárnym orgánom sťažovateľa - predsedom združenia I. G. však nevyplýva, že by sa na jej spísaní uvedený zamestnanec/člen sťažovateľa akýmkoľvek spôsobom podieľal. Za tohto stavu uvedenú skutočnosť (s poukazom na to, že sťažovateľ bol krajským súdom riadne o povinnosti podľa § 449 SSP poučený) nebolo možné vyhodnotiť inak ako neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého jediným procesným dôsledkom v kasačnom konaní je odmietnutie kasačnej sťažnosti podľa § 459 písm. d/ SSP.
37. Z dôvodu, že kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol podľa § 459 písm. d/ SSP, bolo potom už bezpredmetné zaoberať sa námietkami obsiahnutými v kasačnej sťažnosti.
38. O trovách kasačného konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 SSP s primeraným použitím § 170 písm. a/ SSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
VI.
39. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti žalobkyne (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
40. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy č. OU-BA-OVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26. októbra 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne, ako aj účastníkov konania 1. a 82. a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02. júla 2018, ktorým tento rozhodol o umiestnení stavby „B. G. S. G., H. - M.“, na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXXX/ XX, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX (J.-Y. XXXXX/X), k.ú. M., a na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, k.ú. D., pre navrhovateľa - spoločnosť GRUNT, a.s., Horská 11/C, 831 52 Bratislava, IČO: 35 771 160.
41. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo preskúmať rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/4/2019-396 zo dňa 28. januára 2020 v medziach podanej kasačnej sťažnosti, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy č. OU-BA-OOP3-2017/050347-HAN zo dňa 15. mája 2017, najmä z toho pohľadu, či kasačné body sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.
42. Na úvod najvyšší správny súd konštatuje, že cieľom územného plánovania, v kontexte aj s inými plánovacími nástrojmi je dosiahnutie trvalého súladu všetkých činností v území. Tento cieľ zabezpečuje územné plánovanie prostredníctvom územnoplánovacích nástrojov, ktorými sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodovanie, územné plánovanie zabezpečuje optimálne zásady vecnej a časovej koordinácie stavebnotechnických priestorových a územných aktivít v krajine.
43. Územným rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a podmienky na projektovú prípravu stavby. Podmienky na umiestnenie stavby musia byť vymedzené priamo vo výroku rozhodnutia a vyznačené v grafickej prílohe, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Stavebný úrad pri ich určovaní vychádza zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré spolupôsobili v územnom konaní, a z oprávnených námietok účastníkov.
44. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, pri súčasnom zohľadnení všetkých vyššie uvedených aspektov a záverov, najvyšší správny súd konštatuje, že rozhodnutiu krajského súdu chýba argumentačne zrozumiteľný a jasný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil a odôvodnenie rozsudku považuje najvyšší správny súd za nepreskúmateľné.
45. Z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že argumenty uvádzané správnym súdom si nesmú navzájom odporovať. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.
46. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
47. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.
48. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že „Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12. júna 2008).
49. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Najvyšší správny súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne nezaoberal, nevysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobkyne a nevyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré by náležite aj odôvodnil, pričom dospel k predčasným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
50. Kasačný súd vo vzťahu k vytýkanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu uvádza, že s existenciou tejto vady je potrebné sa zaoberať najmä v kontexte skúmania určitosti a zrozumiteľnosti právneho posúdenia prejednávanej veci.
51. V tomto smere je potrebné prisvedčiť správnosti námietky žalobkyne, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia namietaného nesúladu stavby SO 206 - miestnej komunikácie R. - M. s územným plánom obce. Kasačný súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje riadne zdôvodnenie, na základe akého myšlienkového postupu, teda akých relevantných skutkových okolností a právnych argumentov správny súd dospel k záveru o súlade navrhovanej komunikácie s územným plánom, nakoľko krajský súd opomenul reagovať na argumenty žalobkyne, že prístupová komunikácia k stavbe je umiestnená na území viníc, čím bolo popreté funkčné využitie územia v zmysle územného plánu, keďže účelom predmetnej komunikácie podľa podanej žiadosti navrhovateľa nemá byť zabezpečenie možnosti obhospodarovať vinice. Napokon sa tiež v súvislosti s uvedeným nevysporiadal s námietkou žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci.
52. Na uvedené pochybenie krajského súdu nadväzuje ďalšia kasačná námietka žalobkyne, týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia jeho rozsudku. Chýbajúce posúdenie súladu navrhovanej komunikácie s územným plánom sa premietlo aj do absencie dôkladného vyhodnotenia žalobnej námietky, vzťahujúcej sa k súladu postupu žalovaného s § 37 ods. 2 stavebného zákona. Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval súlad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s § 37 ods. 2 stavebného zákona, podrobnejšie vysvetlenie, na podklade akých skutočností uvedené vyslovil, sa však v odôvodnení jeho rozsudku nenachádza. Krajský súd tak nereagoval na námietku žalobkyne, ktorá poukázala na nejednoznačnosť splnenia povinností v zmysle stavebného zákona, ktoré tento ukladá stavebnému úradu na to, aby mohol vydať rozhodnutie o umiestnení stavby, a to konkrétne povinnosti posúdiť v územnom konaní návrh vo vzťahu k územnému plánu.
53. Kasačný súd pokladá za dôvodnú aj námietku žalobkyne, že krajský súd nevenoval dostatočnú pozornosť ani otázke riešenia retencie dažďových vôd vo vzťahu k navrhovaným opatreniam navrhovateľa a postačujúcim spôsobom neodôvodnil, prečo dospel k záveru, že tieto v zmysle návrhu navrhovateľa sú prejavom komplexného riešenia. Najmä sa nezaoberal namietanou skutočnosťou, že podmienka retencie dažďovej vody je splnená len v prípade výstavby týchto rodinných domov spolu s ich samostatnými retenčnými nádržami v objeme 8 m3, ktoré však nie sú predmetom územného rozhodnutia.
54. Krajský súd sa v plnej miere opomenul vysporiadať aj s odpoveďou na žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k platnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 06. decembra 2017.
55. Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobkyne v žalobe, a prečo považuje námietky žalobkyne za neopodstatnené, je nutné považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.
56. Napokon kasačný súd dodáva, že vada nepreskúmateľnosti sa spája aj s treťou výrokovou vetou napadnutého rozsudku, ktorou krajský súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania vo výške 100 % účastníkovi konania 89. obchodnej spoločnosti Grunt, a.s. V predmetnej výrokovej vete totiž
absentuje označenie subjektu, ktorému prináleží povinnosť trovy konania tomuto účastníkovi konania nahradiť. Takýto výrok o náhrade trov konania nespĺňa podmienku určenia konkrétnych práv a povinností účastníkov konania, a to určito a zrozumiteľne tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné.
57. Preto s poukazom na § 462 ods. 1 SSP kasačný súd preskúmavaný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude v zmysle vyššie uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 SSP) vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
58. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania o kasačnej sťažnosti žalobkyne (§ 467 ods. 3 SSP).
59. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.