Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-175-2020.pdf
PDF · 136 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/175/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, W. X, XXX XX X., zastúpenému: Advokátska kancelária Zelenay & spol. s.r.o., Ul. 29. augusta 19, 811 09 Bratislava, IČO: 35 711 795 o zaplatenie 2.629,19 Eur s prísluš., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/81/2018-303 zo dňa 9.6.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/81/2018-303 zo dňa 9.6.2020 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava II rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,19 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 13.04.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.629,19 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Podľa žalobcu na odbernom mieste žalovaného Klatovská 4, Bratislava, v období od 22.1.2015 do 21.1.2016 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška, so sídlom Severná 26, 974 01 Banská Bystrica. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2.629,19 Eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000221071 zo dňa 29.3.2016, splatná dňa 12.4.2016, znejúca na sumu vo výške 2.629,19 Eur.
3. Súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj ustanoveniami § 373, § 379 Obchodného zákonníka, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, § 71 ods. 2,
§ 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 1 ods. 9 a 14 Vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., § 2 písm. m), § 15 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok náhradu škody 2.629,19 Eur s príslušenstvom, ktorá žalobcovi vznikla tým, že na odbernom mieste žalovaného v období od 22.01.2015 do 21.01.2016 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca svoj uplatnený nárok na náhradu škody relevantne preukázal prostredníctvom znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Petra Leška, z ktorého je zrejmé, že s veľkou pravdepodobnosťou bolo pôvodné zabezpečenie meradla zemného plynu proti neoprávnenej manipulácií porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec skúmaním potvrdil poškodenie - odstránenie obidvoch zaisťovacích prvkov plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití malej sily. Uvedeným znaleckým posudkom žalobca preukázal, že bolo porušené zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácií, preto každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber. Zákon v takomto prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť, t. z. nie je potrebné preukazovať, či odberateľ (žalovaný) sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie poškodené bolo. Stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológií v spojení s ust. zákona o energetike brať v úvahu, preto sa spotreba zemného plynu na odbernom mieste žalovaného určuje prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z. z. Ak nie je možné určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu (čo bol daný prípad), odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla (22.01.2015) predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu (21.01.2016) v zmysle ust. § 1 ods. 9 citovanej vyhlášky. Škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu tak predstavuje sumu 2.418,72 Eur.
5. Súd prvej inštancie sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením žalovaného, že je možné určiť dobu trvania neoprávneného odberu, a to na základe vyhlásenia Y. Š. a H. P. o tom, že predmetné obchodné priestory neboli zhruba jeden rok vôbec využívané, neboli v nájme a teda boli celkom prázdne. Uvedená skutočnosť je irelevantná z dôvodu, že aj keby boli priestory prázdne, nie je vylúčené, že aj napriek tomu dochádzalo na danom odbernom mieste k spotrebe plynu (napr. temperovanie a pod.), preto je na mieste aplikácia citovanej vyhlášky na určenie výšky škody za neoprávnený odber za celé obdobie 22.01.2015 až 21.01.2016. Žalobca si ako súčasť škody vyčíslil aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním NO ZP, konkrétne za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 140,76 Eur, za znalecký posudok na meradlo 35,- Eur, za overenie plynomeru G4-G6 15,14 Eur a za opravu plynomeru G4-G6 19,57 Eur. Uvedené náklady v celkovej sume 210,47 Eur považuje súd za primerané a na ich zaplatenie má žalobca nárok v zmysle § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného ohľadom nedodržania všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu aspoň minimálne zamedziť prístup tretím osobám do meracieho zariadenia, aby nemohlo dôjsť k nežiaducemu zásahu. Podľa názoru súdu žalobca zabezpečil meracie zariadenie štandardným spôsobom a pri dodržaní všeobecnej prevenčnej povinnosti, nakoľko skrinka bola riadne uzavretá na kľúč. Aj keby skrinku meracieho zariadenia žalobca zabezpečil zložitejším ochranným systémom, nevylúčila by sa tým možnosť zásahu do neho treťou osobou, a to napr. prostredníctvom komplikovanejších metód. Okrem toho zo žiadneho dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že by predmetnou plombou zabezpečili zariadenie žalovaného práve zamestnanci žalobcu, či už úmyselne, alebo omylom.
6. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na uznesenie sp. zn. 5 Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018.
7. Súd mal za to, že výsluchom p. Š., či p. P. by nedošlo k exaktnému preukázaniu skutkového stavu, teda, že k neoprávnenému odberu nepochybne dochádzalo kratší čas, ako je požadované obdobie max. 12 mesiacov. Z uvedeného dôvodu súd preto zamietol žalovaného návrh na doplnenie dokazovania o výsluch týchto svedkov.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že podstata jeho obrany nespočíva v spochybňovaní zaužívanej justičnej praxe pokiaľ ide o aplikáciu objektívnej zodpovednosti, ale poukazuje na iné ustanovenia, ktoré vylučujú, prípadne znižujú jeho zodpovednosť.
10. Žalovaný tvrdí, že aplikácia súdu tej časti § 1 ods. 9 Vyhlášky MH SR, ktorá hovorí o účtovaní plynu odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu je nesprávna, keďže túto časť ustanovenia citovanej vyhlášky je možné aplikovať len vtedy, keď nemožno zistiť skutočnú dobu trvania odberu plynu. Vo svojom prípade predložil dva listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že plynové zariadenie
- kotol využívalo plyn len v období od 01. do 15.01.2016. Prvostupňový súd v rozpore s predloženými dôkazmi vyhodnotil obsah týchto listín tak, že nie je vylúčené ak predmetné obchodné priestory neboli zhruba jeden rok vôbec využívané, neboli v nájme a boli teda celkom prázdne, že aj napriek tomu mohlo dochádzať na danom odbernom mieste k spotrebe plynu, napríklad temperovaním. Z oboch predložených listinných dôkazov pritom jednoznačne vyplýva, že tieto priestory nielenže boli prázdne a neprenajaté, ale neboli ani vykurované prípadne temperované okrem uvedeného obdobia. Z obsahu predmetných listín potom jednoznačne vyplývalo v akom období došlo k temperovaniu predmetných priestorov. Ak teda z vyhlásenia pána H. P. a Y. U. vyplýva jednoznačne, že tieto priestory neboli vykurované ani temperované, nie je jasné o čo oprel súd svoju úvahu o tom, že priestory mohli byť vykurované.
11. Keďže obe osoby, ktoré podpísali vyhlásenie, pán Y. Š. a pán H. P. boli jediní svedkovia, ktorí mohli potvrdiť žalovanému dobu odberu plynu počas relevantného obdobia, zamietnutie ich výsluchu ako svedkov so zdôvodnením, že by nevedeli exaktne preukázať skutkový stav pokiaľ ide o dobu odberu plynu napriek pravidelnej kontrole priestorov, takýto názor prvostupňového súdu znie nepresvedčivo a v priamom rozpore s obsahom písomného prejavu oboch osôb a tu bol žalovaný ukrátený o právo na účinnú obranu. Toto je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, pokiaľ odvolaciemu súdu nebude postačovať ich výpoveď obsiahnutá v listinných dôkazoch, prípadne dokazovanie nedoplní sám.
12. Žalovaný zastáva názor, že v tomto prípade nedošlo k objektívnemu zisteniu, že na predmetnom meradle plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znaleckým dokazovaním nedošlo k jednoznačnému preukázaniu, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Znalec konštatuje, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Potvrdil, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie približne v tvare loga spoločnosti Elster s.r.o. a potvrdil, že zistil obsahovú zhodu na spornej značke s otlačkom na kontrolnej značke. Toto sú všetko zistenia, ktoré znalec zistil objektívne. Záver, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou znalec nezistil. Sám uvádza, že v tomto prípade ide o len o jeho predpoklad.
13. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdí, že zákonodarca pri formulácii ustanovení ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike nepredpokladal, že k neoprávnenému odberu plynu dôjde na zariadení, ktoré je riadne zaplombované, ale nedochádza k stopercentnej zhode medzi značkami, ktoré sa na plombách nachádzajú a značkami, ktoré by sa na ňom mali nachádzať podľa tvrdenia žalobcu. Nesprávne preto súd prvého stupňa prevzal argumentáciu žalobcu, že v tomto prípade išlo o „porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii".
14. Má za to, že súd prvého stupňa sa celkom vyhol vyhodnoteniu kvalifikovanej obrany žalovaného, ktorý svoju obranu okrem iného oprel aj o aplikáciu ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. a § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného túto obranu žalovaného mal súd prvého stupňa vyhodnotiť najmä preto, že žalovaný by mal mať absolútnu zodpovednosť za neoprávnený odber, keďže ide o objektívnu zodpovednosť. Na druhej strane však nemôže byť ani žalobca bez akejkoľvek povinnosti, keďže vzájomne povinnosti v rámci takéhoto právneho vzťahu majú byť aspoň čiastočne vyrovnané. Neobstojí obrana žalobcu v tom smere, že si svoju povinnosť splnil tým, že opatril meracie zariadenie plombou. Samotná plomba totiž meracie zariadenie nijakým spôsobom nechráni pred nepovolenou manipuláciou, len jej odstránenie umožňuje signalizáciu, že do meracieho zariadenia bolo zasiahnuté neoprávneným
spôsobom. Nesprávne súd konštatuje, že meracie zariadenie bolo zabezpečené zámkom, keďže toto zariadenie žiadny zámok nemá a prístup k zariadeniu má každý, kto o to prejaví záujem. Žalovaný napadol rozhodnutie aj v časti, kde bol zaviazaný na znášanie nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním NOZP. V tejto časti považuje odôvodnenie za nepreskúmateľné.
15. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, alternatívne podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 21.8.2020. Poukázal na to, že nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca použil výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia a to vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z. z. Má za to, že vyhlásenia osôb o tom, že v danom období neboli tieto podnikateľské priestory využívané nemožno považovať za hodnoverné, nakoľko pán Y. Š. je synom žalovaného, teda blízkou osobou a pán H. P. bol pomocníkom žalovaného. Uvedené tvrdenia sa však nijako nedajú preukázať a vyhlásenia a výpovede zaujatých svedkov nemožno brať za hodnoverné preukázanie tvrdených skutočností. Zákon a vykonávací predpis jednoznačne upravujú spôsob výpočtu škody pri neoprávnenom odbere zemného plynu a žalobca týmto spôsobom aj postupoval. Zákon o energetike za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe odčítania spotreby plynu jednotlivými odberateľmi, ktorí majú uzavretú zmluvu o dodávke s tým istým dodávateľom zisťuje, či množstvo odobraného plynu zodpovedá množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom. Ak medzi týmito množstvami vznikne nesúlad, je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného. Z uvedeného je zrejmé, akým spôsobom vzniká pri neoprávnenom odbere škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo odobraného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Údaje zaznamenané meradlom a údaj, predstavujúci priemer hodnôt množstva plynu spotrebovaného v predchádzajúcom období nie je možné použiť ako objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie výšky škody, a teda nie je možné z týchto dôkazov pri určení výšky škody vychádzať. Názor, že údaje o predchádzajúcej spotrebe nemožno použiť pre určenie výšky škody potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa zaoberá danom problematikou (uznesenie sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, rozsudok sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019, uznesenie sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019). Za hodnoverné taktiež nemožno považovať ani vyhlásenia blízkych a spriaznených osôb žalovaného.
17. Žalovaný nesúhlasí s výkladom ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP. Tvrdenie žalovaného, že by mal súd považovať skutočnosti uvedené vo vyhláseniach H. P. a Y. Š. za nesporné z dôvodu, že ich žalobca údajne nepoprel, je nesprávne, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade, žalobca svoje skutkové tvrdenia o dobe neoprávneného odberu uviedol v žalobnom návrhu, z ktorého jednoznačne vyplýva za aké obdobie si uplatňuje nárok na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu. Vyjadreniami uvedenými vo vyhláseniach žalovaný fakticky poprel tvrdenie žalobcu o dobe neoprávneného odberu. Z uvedeného je zrejmé, že skutkové tvrdenia o dĺžke neoprávneného odberu sú sporné.
18. K tvrdeniu, že nedošlo k objektívnemu zisteniu skutočnosti, či na meradle plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii uviedol, že znalecký posudok znalec vyhotovuje porovnávaním sporných otlačkov, nachádzajúcich sa na zaistenom meradle s kontrolnými otlačkami, ktoré mu predkladá žalobca. Žalobca tieto kontrolné otlačky zabezpečuje priamo od oprávnených a poverených subjektov na overovanie meradiel, pričom tie priamo odovzdá znalcovi na výkon jeho znaleckej činnosti. V prípade ak znalec konštatuje nezhodu medzi kontrolným odtlačkom (odtlačok zabezpečený od oprávneného a licencovaného subjektu) a sporným odtlačkom (odtlačok nachádzajúci
sa na odbernom mieste) je zrejmé, že plomba umiestnená na skúmanom meradle nepochádza od osoby oprávnenej ju používať a pôvodné zabezpečenie muselo byť nahradené iným. Znalec ďalej uviedol, že skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.
19. Poukázal na to, že zákonná úprava ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Za škodu takto vzniknutú robí zákon bez ďalšieho zodpovedným odberateľa. Princíp objektívnej zodpovednosti za škody vzniknuté neoprávneným odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii spočíva v tom, že pri naplnení tejto skutkovej podstaty nie je potrebné preukazovať, či meradlo bolo poškodené zavinením žalovaného a či k porušeniu došlo v dôsledku jeho zásahu. Predkladá prehľad judikatúry, v ktorých Najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že zodpovednosť za škodu za neoprávnený odber zemného plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Za najvýznamnejšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zaoberajúce sa aj otázkou objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) je možné považovať Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 51/2017 zo dňa 22.03.2018 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Obdo/32/2012 zo dňa 29.11.2018.
20. Zdôraznil, že znalecký posudok znalec vyhotovuje porovnávaním sporných otlačkov nachádzajúcich sa na zaistenom meradle s kontrolnými otlačkami, ktoré mu predkladá žalobca. Žalobca tieto kontrolné otlačky zabezpečuje priamo od oprávnených a poverených subjektov na overovanie meradiel, pričom tie priamo odovzdá znalcovi na výkon jeho znaleckej činnosti. V prípade, ak znalec konštatuje nezhodu medzi kontrolným otlačkom (otlačok zabezpečený od oprávneného a licencovaného subjektu) a sporným otlačkom (otlačok nachádzajúci sa na odbernom mieste) je zrejmé, že plomba umiestnená na skúmanom meradle nepochádza od osoby oprávnenej ju používať a pôvodné zabezpečenie muselo byť nahradené iným.
21. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
22. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 28.9.2020. Uviedol, že pokiaľ ide o spôsob výpočtu, súd až po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré môžu napomôcť vyčísleniu skutočne vzniknutej škody rozhodne, či na výpočet použije vyhlášku MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorá hovorí, že len ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, potom sa odber plynu účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla. Takže aj podľa predmetnej vyhlášky sa v prvom rade zisťuje doba trvania neoprávneného odberu plynu a len ak sa nepodarí zistiť, nastupuje výpočet tak, ako je vo vyhláške ďalej uvedený.
23. Uviedol, že použiteľnosť predložených dôkazov - listín, z ktorých obsahu vyplýva skutočná doba, kedy bolo plynové zariadenie v prevádzke sa opiera o ust. § 187 ods. 1, 2 CSP. Má za to, že samotná skutočnosť, že jeden z navrhovaných svedkov je v priamom príbuzenskom vzťahu so žalovaným a ďalší svedok nie je ani v rodinnom ani zamestnaneckom vzťahu so žalovaným, nie je dôvodom na odmietnutie ich výsluchu. Je toho názoru, že je oprávnený požadovať také vyčíslenie náhrady škody, z ktorého je jasné ako a na základe akého právneho predpisu boli jednotlivé položky vypočítané tak, aby mal žalovaný možnosť skontrolovať správnosť aplikácie príslušného právneho predpisu.
24. Poukázal na to, že pokiaľ žalobca nechce, aby nastúpili účinky ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, musí výslovne poprieť každé skutkové tvrdenie protistrany. Všeobecné odmietnutie obrany žalovanej strany bez výslovného opretia a uvedenia vlastných tvrdení o skutkových okolnostiach nemajú účinky riadneho popretia skutkových tvrdení protistrany.
25. Žalovaný ďalej uviedol, že jednoznačnosť zistenia či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemôže byť nahrádzaná len úvahou o tom, že je možné s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Rovnako totiž obstojí aj obrana žalovaného, že
plomba odstránená nebola a takouto plombou (možno mylne) bolo takéto zariadenie zabezpečené oprávnenými osobami už od počiatku.
26. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že výklad ust. § 151 CSP ako ho uviedol žalobca je správny, logický a v súlade s účelom zákona. Rovnako správnosť výkladu potvrdzuje aj názor odbornej verejnosti na výklad ust. § 151 CSP. Naopak, výklad ust. § 151 CSP tak ako ho uviedol žalovaný je v rozpore s účelom predmetného zákonného ustanovenia, pričom tento je nielen nesprávny a v rozpore s princípmi Civilného sporového poriadku (čl. 3 ods. 1 a 2 CSP) ale aj zjavne nelogický.
27. V nadväznosti na námietku, že škoda nebola vyčíslená správne, upozornil na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018 publikované v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 45/2019, kde Najvyšší súd konštatoval, že: „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca použil výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia a to vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z. z. Zákon o energetike za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle.
28. Žalobca zopakoval, že znalecký posudok znalec vyhotovuje porovnávaním sporných otlačkov, nachádzajúcich sa na zaistenom meradle s kontrolnými otlačkami, ktoré mu predkladá žalobca. Žalobca tieto kontrolné otlačky zabezpečuje priamo od oprávnených a poverených subjektov na overovanie meradiel, pričom tie priamo odovzdá znalcovi na výkon jeho znaleckej činnosti. V prípade, ak znalec konštatuje nezhodu medzi kontrolným odtlačkom (odtlačok zabezpečený od oprávneného a licencovaného subjektu) a sporným odtlačkom (odtlačok nachádzajúci sa na odbernom mieste) je zrejmé, že plomba umiestnená na skúmanom meradle nepochádza od osoby oprávnenej ju používať a pôvodné zabezpečenie muselo byť nahradené iným. Má za to, že žalobca žiadnu svoju prevenčnú povinnosť porušiť nemohol, naopak v čase montáže meradla boli v platnosti ust. § 54 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z. z., z ktorých jednoznačne vyplýva, že odberateľ je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby určené meradlo nepoškodil. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že k porušeniu zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii došlo. Žalobca na tomto mieste upozorňuje na skutočnosť, že nikdy netvrdil, že žalovaný bol osobou, ktorá zabezpečovacie zariadenie porušila. Avšak vzhľadom na objektívnu zodpovednosť nie je žalobca povinný preukazovať, kto a kedy toto zabezpečenie porušil.
29. Dňa 9.3.2021 doručil žalovaný odvolaciemu súdu dôkazný materiál k odvolaniu a to Uznesenie OR PZ Obvodné oddelenie Vysoké Tatry ČVS: ORP-1378/VY-PP_2013 zo dňa 20.11.2013 a Rozhodnutie Okresného úradu Poprad č. OU-PP-OVVS-2014/010702-8 zo dňa 3.10.2014 na podporu svojho tvrdenia, že skutočnú dobu neoprávneného odberu možno ustáliť na základe výsluchu svedkov a takto vyčísliť škodu.
30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 17.10.2022 (t.j. v zákonnej lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a písomnými vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
31. Podľa § 387 ods. 2, 3 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné hmotnoprávne normy a rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva.
33. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval tú časť § 1 ods. 9 Vyhlášky MHSR, ktorá hovorí o účtovaní odberu plynu odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu, keďže podľa žalovaného túto časť ustanovenia citovanej vyhlášky je možné aplikovať len vtedy, keď nemožno zistiť skutočnú dobu trvania odberu plynu. Skutočnú dobu trvania odberu plynu preukazoval žalovaný písomnými vyhláseniami Y. Š. a H. P. a návrhom na výsluch týchto osôb ako svedkov.
34. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej iba zákon o energetike) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Podľa § 71 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, odberateľ plynu v domácnosti je povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Podľa § 76 ods. 11 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Podľa ods. 14 k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
35. Citované ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike umožňuje pre prípady, kedy došlo k vzniku škody, avšak jej výšku nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použiť náhradný spôsob výpočtu škody s použitím fikcií a pravidiel podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='449/2012%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, ak použil výpočet škody podľa citovanej vyhlášky. V tomto prípade totiž nebolo možné vyčísliť škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov ako ustanovuje zákon. Za takéto objektívne podklady nie je možné považovať písomné vyhlásenie osôb Y. Š. a H. P., ktorí vyhlásili, v akom období sa v predmetných priestoroch nekúrilo. Preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ich výsluch by bol nadbytočný. Odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, že je v kompetencii všeobecného súdu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a v prípade, že návrh na dokazovanie zamietne, je úlohou súdu vysporiadať sa s týmto svojim postupom v odôvodnení rozhodnutia. Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý
má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok. Súd prvej inštancie teda postupoval v súlade s procesným poriadkom a dospel k správnemu záveru, že výsluchom svedkov by nedošlo k exaktnému preukázaniu skutkového stavu, že neoprávnený odber trval menej ako 12 mesiacov. Odvolací súd netvrdí, že výpoveď svedka, ktorý je príbuzným žalovaného a svedka, ktorý je bývalým pomocníkom žalovaného je automaticky zaujatá, nie je však spôsobilá objektívne a spoľahlivo, t.j. preukázateľne potvrdiť sporné skutočnosti. Objektívnymi podkladmi na preukázanie konkrétneho obdobia, kedy bolo plynové zariadenie v prevádzke, by mohli slúžiť listinné dôkazy preukazujúce tieto skutočnosti, napr. doklad o inštalovaní plynového zariadenia, resp doklad o jeho odinštalovaní a podobne. Keďže žalovaný žiadne iné dôkazy ako výsluch svedkov, ktorých písomné vyhlásenia súdu predložil, nenavrhol, súd prvej inštancie správne uzavrel, že vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych podkladov a správne použil výpočet škody pri neoprávnenom odbere na základe zákona a vykonávacieho predpisu. Zákon o energetike za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Ak teda bolo v konaní preukázané, že odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba), ide o neoprávnený odber zemného plynu a vyhlásenie osôb o tom, že priestory neboli vykurované v predmetnom období, nemá potenciál preukázať sporné skutočnosti.
36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného pokiaľ ide o výklad ust. § 151 ods. 1, 2 C.s.p. Nesúhlasí s jeho názorom, že ak žalobca nepoprel a neuviedol vlastné skutkové tvrdenia na skutkové tvrdenia žalovaného o dĺžke odbere plynu v relevantnom období, mal ich súd považovať za nesporné. Z ust. § 151 C.s.p. vyplýva, že identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku, popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany. Procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany zaťažuje stranu sporu. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V predmetnom konaní žalobca svoje skutkové tvrdenia o dobe neoprávneného odberu uviedol v žalobnom návrhu a ako listinný dôkaz pripojil znalecký posudok. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany uviedol vlastné tvrdenia o dĺžke odberu plynu, čo preukazoval písomnými vyhláseniami svedkov. Podľa odvolacieho súdu popretím skutkových tvrdení žalobcu žalovaným sa stali tieto skutkové tvrdenia sporné a povinnosťou súdu bolo vyhodnotiť ich na základe vykonaných dôkazov, čo súd prvej inštancie aj vykonal, resp. takto postupoval.
37. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že v tomto prípade nedošlo k objektívnemu zisteniu, že na predmetnom meradle plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd poukazuje na ust. § 82 ods. 1 zákona o energetike, z ktorého vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva skutkové podstaty, kedy je možné považovať odber plynu za neoprávnený. Jednou zo skutkových podstát je aj odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d). Pokiaľ by bola osadená plomba originálna, nemohlo by sa jednať o neoprávnený odber zemného plynu podľa citovaného ustanovenia zákona, na predmetnom meradle umiestnenom na danom odbernom mieste však bolo zistené, že došlo k porušeniu zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii. Na meradle síce bola zistená plomba, ale znaleckým skúmaním bolo zistené, že táto nebola vyhotovená nástrojom a raznicami oprávneného a kvalifikovaného subjektu (v tomto prípade spoločnosťou EIster s.r.o.). Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška zo dňa 25.2.2016. Podľa odvolacieho súdu nemožno považovať za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii len poškodenie plomby, ako uvádza žalovaný, ale aj situáciu, kedy k neoprávnenému odberu plynu dôjde na zariadení, ktoré je riadne zaplombované, ale nedochádza k stopercentnej zhode medzi značkami, ktoré sa na plombách nachádzajú a značkami, ktoré by sa na ňom mali nachádzať. Za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je potrebné považovať každý neoprávnený zásah do plomby meradla, v opačnom prípade by nebol naplnený účel zákona, konkrétne citovaného § 82 ods. 1 zákona o energetike, ktorým je zabránenie neoprávneného odberu plynu.
38. Pokiaľ ide o aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí, odvolací súd je toho názoru, že žalobca žiadnu prevenčnú povinnosť neporušil, keďže zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu zabezpečiť neprístupnosť, resp. uzamknutie zariadenia. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili (viď rozsudok NS SR z 29. novembra 2011, sp. zn. 4Cdo/102/2010, uznesenie NS SR z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008).
39. K výhrade žalovaného, že výška škody nebola riadne špecifikovaná, odvolací súd poukazuje na listinné dôkazy Vyúčtovanie škody zo dňa 22.3.2016, Zápis zo dňa 21.1.2016 o zisťovaní skutočností na odbernom mieste, Výpočet škody zo dňa 19.2.2016, Vyúčtovanie škody zo dňa 29.3.2016 a Cenník externých služieb SPP - distribúcia a.s. Z vyúčtovania škody za odber zemného plynu vyplýva, že prílohou vyúčtovania bol výpočet škody, sprievodný list a kópia znaleckého posudku, pričom výpočet škody obsahuje jednak výpočet množstva neoprávneného odobratého zemného plynu v súlade s citovanou vyhláškou a jednak náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu. Pokiaľ ide o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu, ide o náklady predpokladané zákonom a podľa súdnej judikatúry je potrebné považovať ich za skutočnú škodu, na ktorú má žalobca nárok.
40. K listinným dôkazom Uznesenie OR PZ Obvodné oddelenie Vysoké Tatry ČVS: ORP-1378/VY- PP_2013 zo dňa 20.11.2013 a Rozhodnutie Okresného úradu Poprad č. OU-PP-OVVS-2014/010702-8 zo dňa 3.10.2014, ktoré predložil žalovaný až v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, resp. nové skutočnosti a dôkazy, je obmedzené. Uvedené vyplýva z ust. § 366 C.s.p. Odvolacia argumentácia v podobe nových tvrdení, resp. predkladanie nových dôkazov je tak prípustné iba zo zákonom stanovených podmienok. Podľa odvolacieho súdu citované listinné dôkazy mohol použiť odvolateľ bez svojej viny už konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tak neurobil. Neobstojí jeho argumentácia, že mal problém sa k uvedeným rozhodnutiam dopátrať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na tieto listinné dôkazy neprihliadal.
41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
43. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).