Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/131/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej vo veci žalobkyne P.. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/B, C.-O., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko s.r.o., IČO: 53769589, so sídlom Račí potok 3, Košice proti žalovanému T.. O. I., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX/B, C.-O., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23. mája 2022 č.k. -44

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu vstupu žalovanému na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. O., obec C.-O.U., okres Košice II, ako rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku par. č. XXX/X, pozemky registra „C“ parc. č. XXX/X a č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/X Q. XXX/X záhrada, a uloženia zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 m. Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobkyňa bola v konaní neúspešná a žalovanému trovy konania nevznikli.

2. Súd mal v konaní preukázané, že z dôvodu pretrvávajúcich rozporov medzi žalobkyňou a žalovaným je vedené konanie o rozvod manželstva Okresným súdom Košice II pod sp.zn. , pričom do času rozvodu manželstva boli upravené ich rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva A. I., nar. XXXX, A. I., nar. XXXX a A. I., nar. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 23.11.2021 čk. -259 tak, že bola schválená dohoda rodičov o striedavej osobnej starostlivosti. Výpisom z listu vlastníctva LV č. XXXX, kat. úz. O., obec C.-O., okres Košice II mal potvrdené, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha zákazu vstupu.

3. Pri rozhodnutí vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, že v roku 2020 sa žalovaný dobrovoľne odsťahoval z domácnosti, rodinný dom od uvedenej doby neužíval, náklady spojené s bývaním znáša sama, žalovaný býva v dome svojich rodičov situovanom oproti ich spoločnému domu, avšak situácia sa zmenila lebo od novembra 2021 sa žalovaný pod rôznymi zámienkami snažil dostať do ich rodinného domu, zotrvával tam bez ich vzájomnej dohody a jej súhlasu, čo narúša jej súkromie. V tej súvislosti žalovaný navrhoval, aby sa striedavá rodičovská starostlivosť v čase, v ktorom sú deti v jeho osobnej starostlivosti realizovala v spoločnom dome, ktorý užíva ona s deťmi. Žalobkyňa uviedla, že nadobudla podozrenie, že žalovaný si prezerá jej osobné veci, podala preto dňa 3.5.2022 oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody, konanie žalovaného hodnotila ako psychické deptanie a 5.5.2022 podala trestné oznámenie o podozrení z trestného činu

nebezpečného prenasledovania. Konanie žalovaného vnímala ako agresívne, stupňujúcej sa intenzity pri narúšaní jej súkromia, čo ju vedie k obavám z fyzického napadnutia žalovaným. Žalobkyňa súdu predložila kópiu komunikácie so žalovaným prostredníctvom SMS správ, z ktorej súdu vyplynulo, že v nej žalobkyňa žiadala žalovaného o rešpektovanie jej súkromia, a že žalovaný navštívil spoločnú nehnuteľnosť za účelom stretnutia s maloletými deťmi alebo prevzatia jemu patriacich vecí.

4. Zhodnotiac obsah podania žalobkyne, ktoré neosvedčovalo hrozbu fyzického či psychického násilia páchaného na žalobkyni, súd na ňou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania aplikoval ustanovenia , , podľa ktorých neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (f), sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5. Po citácii , , , , , a vymedzení právnou teóriou ustálených predpokladov, za ktorých je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov. Konštatoval, že obsah neodkladných opatrení v zmysle až h/ vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady EÚ č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom takejto úpravy je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd zdôraznil, že neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, ale musia byť osvedčené okolnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, keď je povinnosťou žalobcu už v návrhu hodnoverne takéto okolnosti opísať. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti neodkladnej úpravy práv predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia podložené dostupnými listinnými dôkazmi a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorej vyplýva záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá.

6. Súd prvej inštancie vyhodnocujúc obsah skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že nebolo osvedčené priame ohrozenie žalobkyne žalovaným formou fyzického či psychického násilia, keď z pripojených potvrdení o podaní trestného oznámenia porušovania domovej slobody či týrania blízkej či zverenej osoby nebol zrejmý vôbec obsah trestných oznámení, na čom sa mal zakladať skutok žalovaného. Tvrdenia žalobkyne, že jej hrozí napadnutie zo strany žalovaného, alebo že v minulosti ju mal žalovaný napadnúť nepodporovali žiadne dôkazy, a ani žalobkyňou opísané konanie žalovaného. Predložená SMS komunikácia podľa názoru súdu rovnako neosvedčovala žiadnu hrozbu fyzického či psychického násilia, ani agresívne správanie žalovaného, lebo bolo zrejmé, že žalovaný navštevuje spoločné obydlie, ktoré je jeho vlastníctvom, vstupuje do obydlia za účelom stretnutia s maloletými deťmi alebo v prípade, ak si ide prevziať veci, ktoré má vo svojom vlastníctve. Vychádzajúc z uvedeného, keď žalobkyňou tvrdené skutočnosti o fyzickom a psychickom násilí žalovaného neboli žiadnym spôsobom osvedčené, návrh zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa uplatňujúc odvolacie dôvody vymedzené , , , , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a jej návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

8. Odvolateľka označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za alibistické, pokiaľ súd odmietol ňou žiadanú neodkladnú úpravu právnych pomerov z dôvodu, že obydlie predstavuje majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve strán a deti pochádzajúce z ich manželstva má so žalovaným v striedavej starostlivosti. Uviedla, že žalovaný si nainštaloval kameru, aby mohol sledovať obydlie, aj keď v ňom nebýva, a ňou predložená SMS komunikácia z roku 2021 a 2022 nepochybne dokladuje narúšanie jej súkromia.

Zopakovala, že žalovaný jej kontroluje veci, atakuje ju verbálne, nerešpektuje jej výzvy na nevstupovanie do obydlia a upustenie od konania, ktorým zasahuje do jej súkromia, a pokiaľ ide o striedavú starostlivosť a odovzdávanie detí, vzhľadom na susedstvo domu, v ktorom žalovaný žije, je možné takéto odovzdávanie detí urobiť aj na diaľku. V tomto kontexte uviedla, že v konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom do času rozvodu manželstva žalovaný prezentoval, že má vytvorené podmienky na pobyt detí. Zdôraznila, že právo na ochranu života a zdravia má prednosť pred právom na nedotknuteľnosť obydlia a ochranu vlastníckeho práva.

9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom vyhodnotení včasnosti i procesnej prípustnosti odvolania žalobkyne, prejednal ho bez nariadenia pojednávania v zhode s a contrario v rozsahu vymedzených odvolacích dôvodov podľa a dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v súlade s ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolacie dôvody neboli naplnené, lebo súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, ktoré podriadil pod správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto aj správne vyložil, a odvolací súd nezistil existenciu žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v zmysle platného procesného poriadku je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), odvolací súd pri svojom rozhodnutí nemôže prihliadať ani na dôkazy predložené až v odvolacom konaní, teda sa neuplatňuje ani aplikácia odvolacieho dôvodu v zmysle .

12. Žalobkyňa sa svojím návrhom podaným pred začatím konania vo veci samej domáha ochrany svojej fyzickej a psychickej integrity tvrdiac, že konanie žalovaného zasahuje do jej osobnej slobody, súkromia, psychickej pohody, narúša jej bezpečnosť, zakladá obavy z fyzického útoku, teda, že žalovaný sa voči nej dopúšťa násilia. Niet sporu, že v prípade konania o neodkladnom opatrení, ktoré má poskytnúť ochranu obeti psychického či fyzického násilia sa nevyhnutne nevyžaduje preukázanie fyzického útoku, je však potrebné, aby obsah skutkových tvrdení, ktorými sa návrh odôvodňuje, obsahoval opísanie situácií osvedčujúcich, že sa obeť (žalobca) ocitol pod fyzickým či psychickým tlakom žalovaného, ktoré konanie žalovaného je v časovej súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd rozhodujúci o takomto návrhu musí mať v čase jeho vydania osvedčené, že zásah do práv povinného subjektu je nutný v záujme ochrany navrhovateľa neodkladného opatrenia.

13. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania ako návrh uplatnený podľa , , , v zmysle ktorých ustanovení z ponúkaných dôkazných prostriedkov zisťoval, či žalobkyňou tvrdená skutočnosť ohrozenia jej fyzickej a duševnej integrity, je vzhľadom na všetky okolnosti nanajvýš pravdepodobná.

14. Okolnosti tvrdené v návrhu a preukazované v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa realizujú listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie maximálne zrýchlené z procesného hľadiska. Zo skutočností opísaných žalobkyňou v návrhu a vyplývajúcich z pripojených listín však nevyplýva existencia konania žalovaného majúca prvky fyzického, či psychického násilia, ale iba fakt, že žalobkyňa si neželá, aby s ňou žalovaný naďalej zdieľal spoločnú domácnosť. Zákaz vstupu žalovanému na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán a zákaz priblíženia sa k žalobkyni, je v zásade odôvodnený len zmenou v osobných pomeroch strán sporu, keď sa žalovaný v minulosti odsťahoval zo spoločnej nehnuteľnosti do domu svojich rodičov, ktorý je situovaný oproti ich spoločnému obydliu, ktorý stav užívania mieni žalobkyňa podľa obsahu a účelu svojho návrhu zachovať. Samotné narušenie manželského spolužitia, či odchod jedného z partnerov zo spoločnej domácnosti pre napäté vzťahy, však nezakladá právo druhému z manželov, vylúčiť ho z jej užívania aj pre budúcnosť. Fakt, že žalobkyňa ťažko znáša prítomnosť žalovaného v dome a považuje ho za neželaný a negatívne na ňu psychicky vplývajúci, neumožňuje súdu z obsahu návrhu vyvodiť, aby žalovaný svojím správaním napĺňal znaky fyzického alebo psychického násilia zasahujúceho do osobnej integrity žalobkyne, či narúšajúcej pocit jej osobnej bezpečnosti.

15. Samotné podanie trestného oznámenia žalobkyňou neosvedčuje existenciu žiadneho psychického či fyzického násilia, keďže priložené listinné dôkazy poskytujú súdu len informáciu o tom, že také

podanie žalobkyňa urobila. Žalobkyňou predložená SMS komunikácia z mesiacov január, marec august, november 2021, január 2022, rovnako nepredstavuje žiaden dôkaz osvedčujúci existenciu psychického nátlaku zo strany žalovaného alebo existenciu akýchkoľvek fyzických útokov. Podľa obsahu textových správ žalobkyňa žiadala žalovaného, aby rešpektoval jej súkromie, v textových správach uvádzala, že „si neželá, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom narúšal jej súkromie, bývanie, osobný priestor, domácnosť, keďže sa o všetko stará ona s tým, že pár mesiacov ešte žalovaný vydrží, kým sa porieši BSM“, obviňovala ho z toho, že chodí a sliedi okolo domu. Z odpovedí žalovaného vyplýva, že išiel do spoločného rodinného domu, lebo potreboval nájsť kameru, nabíjačku na autobatérie, maloleté deti chceli ísť do miesta ich bydliska, preto bol s nimi v dome asi tri hodiny, keď sa hrali, vyvracal tvrdenia žalobkyne, aby akokoľvek sledoval jej domácnosť a potvrdil, že si bol uvariť kávu i zacvičiť na hrazde.

16. Aj keď pri neodkladnom opatrení týkajúcom sa ochrany osoby ohrozenej na telesnej či duševnej integrite nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivá sporová strana k bytu či domu, rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je potrebné skúmať, je dôvodnosť podozrenia z neprípustného správania sa, ktoré sa v prípade psychického či emocionálneho týrania prejavuje vyhrážaním, deprimovaním, ponižovaním a obdobným správaním, z ktorého je zrejmé znevažovanie sebaúcty navrhovateľa neodkladného opatrenia, zneužívanie fyzickej či psychickej nadradenosti na strane podozrivej osoby. Žiadne takéto okolnosti svedčiace pre ohrozenie fyzickej či psychickej integrity však žalobkyňa neosvedčila obsahom skutkových tvrdení v návrhu ani listinnými dôkazmi, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Popísané konanie žalovaného, či obsah komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným nepreukazuje také správanie žalovaného, ktoré by smerovalo k ohrozeniu psychického či fyzického zdravia žalobkyne, alebo ktoré by dôvodne mohlo v žalobkyni vyvolať strach z konania žalovaného.

17. Odvolacie námietky žalobkyne boli nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto ho odvolací súd potvrdil vrátane zákonu zodpovedajúceho rozhodnutia o trovách konania založeného na zásade procesného úspechu v spore.

18. Nakoľko prejednávané neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí a nenadväzuje naň ďalšie konanie, odvolací súd rozhodol v súlade s , aj o náhrade trov odvolacieho konania. Odvolateľka bola v konaní neúspešná, protistrane nevznikli žiadne trovy, preto žiadnej strane sporu nebola náhrada trov konania o odvolaní priznaná.

19. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).