Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-307-2015.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/307/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s. so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO 47 248 980, právne zastúpený spoločnosťou PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Tomáškova 23/C, Bratislava, proti odporcovi: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, O. A. P., o zaplatenie 465,50 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C 350/2014-28 zo dňa 11. februára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu ponecháva nedotknutý vo výroku (I) o priznaní sumy 18,58 eur spolu s príslušenstvom.
Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o t v r dz u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 18,58 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bola dňa 13.4.2011 uzavretá zmluva o pripojení. Nakoľko odporkyňa porušila zmluvné povinnosti, ku splneniu ktorých sa zaviazala, považoval návrh za dôvodný v časti týkajúcej sa ceny poskytnutých služieb vyúčtovaných so splatnosťou k 17.09.2011 a 17.10.2011 (4,6 eur + 13,98 eur). Vzhľadom na omeškanie odporkyne s plnením peňažného dlhu zároveň navrhovateľovi priznal i úrok z omeškania (z prisúdenej čiastky) v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo vzťahu k faktúre č. 77289882056 splatnej 17.07.2011 a faktúre č. 8729985501 splatnej 17.08.2011 prvostupňový súd s poukazom na spotrebiteľský charakter dotknutého zmluvného vzťahu pristúpil k aplikácii § 5b zák. č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej moci prihliadol na premlčanie takto uplatneného nároku. Návrh bol totiž na súd podaný dňa 18.08.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Ako nepreukázaný následne súd I. stupňa zamietol aj uplatnený nárok na zaplatenie čiastky 394,90 eur titulom zmluvnej pokuty. Konštatoval, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by odporkyňa nedodržala dobu viazanosti, že by došlo k zániku zmluvy o pripojení pred uplynutím 24 mesačnej viazanosti, nepreukázal, že by odporkyňa vypovedala zmluvu, požiadala o zmenu programu, resp. že by svojim konaním alebo opomenutím spôsobila dôvod, pre ktorý by mal právny predchodca navrhovateľa dôvod od zmluvy odstúpiť. Takisto v prípade zmluvných pokút za MagioBox (126 eur) a diaľkový ovládač (20 eur) z predložených dôkazov nevyplýva (v zmysle zmluvných dojednaní) skutočnosť, že by odporkyňa vypovedala zmluvu o nájme, ani že by jej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatých koncových zariadení. Nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú a v konaní nebolo preukázané, že by nájom skončil a že by odporkyni vznikla povinnosť vrátiť predmet nájmu. Pri ďalších zmluvných pokutách - za kartu 19,95 eur a za ostatné príslušenstvo 29,95 eur - nebolo preukázané, že by takáto zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi písomne dojednaná. Zároveň ako neúčinné uznanie záväzku (t.j. bez následkov predĺženia premlčacej lehoty) okresný súd vyhodnotil navrhovateľom predložený splátkový kalendár a uznanie dlhu z 05.06.2014. Argumentoval, že predložená listina predstavuje formulárové tlačivo vopred vypracované navrhovateľom. Ak mala odporkyňa vôľu splácať predmetný dlh v splátkach, musela podpísať celé formulárové tlačivo, obsahom ktorého je aj uznanie záväzku. Zdôraznil, že navrhovateľ s cieľom predĺženia premlčacej lehoty kontaktuje prostredníctvom zasielania takýchto formulárov svojich dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára do listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom. Týmto postupom podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa a dosahuje pre seba výhodu spočívajúcu v predĺžení premlčacej lehoty, ktorú by inak nedosiahol. Dospel preto k záveru že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a nekalú obchodnú praktiku s následkami neplatnosti v zmysle § 39 OZ.
Proti tomuto rozsudku, v časti nepriznania nároku na sumu vo výške 52,02 eur (t.j. neuhradené faktúry za poskytované služby), podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd v medziach napádaného rozsahu návrhu vyhovie. Namietal, že prvým dňom omeškania so zaplatením peňažného dlhu vyplývajúceho z faktúry splatnej 17.8.2011 bol deň 18.08.2011. Od daného dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku v súdnom konaní a skončila dňa 18.08.2014, t.j. najneskôr 18.08.2014 musel byť na súd podaný návrh na uplatnenie nároku. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol pritom podaný (na súd) práve 18.08.2014. Okrem toho dňa 05.06.2014 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou Splátkový kalendár - Uznanie dlhu, v rámci ktorého odporkyňa prejavila slobodnú vôľu a svojim podpisom uznala dlh čo do výšky a dôvodu a zaviazala sa zaplatiť veriteľovi svoj dlh v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom. K podpisu nebola nijakým spôsobom nútená, čo by v opačnom prípade založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodne vôle. Bol jej poskytnutý dostatočný časový priestor na preštudovanie listín a zváženie následkov záväzku vyplývajúcich z jej podpisu. Navrhovateľ preto nesúhlasil so záverom, že ide o nekalú obchodnú praktiku (resp. rozpor s dobrými mravmi), ktorej pojmovým znakom je značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií neurobil. Odvolateľ uzavrel, že bez ohľadu na uznanie dlhu v prípade druhej faktúry nedošlo k márnemu uplynutiu 3-ročnej zákonnej premlčacej lehoty.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o priznaní sumy 18,58 eur spolu s príslušenstvom) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku. Takáto súdna ochrana nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov ale o zamedzení nekalosti dodávateľov a o posilnení materiálneho prvku v rozhodovaní. Zároveň ide o splnenie si pozitívneho záväzku štátu z medzinárodnej zmluvy o fungovaní Európskej únie prispievať aktívnou ochranou (slabšieho) spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí v európskom hospodárskom priestore. V zmysle opísaného východiskového postulátu je na spotrebiteľské právne vzťahy, medzi ktoré jednoznačne patrí i posudzovaný vzťah účastníkov konania, potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva aj ohľadne právnych úkonov, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. To znamená tiež na neskoršie (eventuálne) uznanie dlhu. V súlade s už ustálenou súdnou praxou je potrebné zdôrazniť subsumovanie skutkových okolností súdenej veci pod zákonné znaky inštitútu nekalých obchodných praktík. Za preukázaný, v dôsledku ľstivého vnútenia jednostranne ne/ výhodného právneho titulu spotrebiteľovi bez jeho náležitého informovania, je možné považovať tak nedostatok požadovanej odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (§ 7 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe. Umožnenie splátok nemôže byť u spotrebiteľa tak zásadnou okolnosťou, aby vyvážila výhody vyplývajúce z možnosti účinného uplatnenia námietky premlčania. Žiadne (iné) benefity pre spotrebiteľa z uznania dlhu, resp. dohody o splátkach nevyplývajú. Odhliadnuc od ďalších nedostatkov predloženej listiny - nedostatočne špecifikovaná suma „uznaného“ dlhu, ktorá nekorešponduje žalovanej čiastke - samotný odvolateľ vymedzil pojmové znaky nekalej obchodnej praktiky ako obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie pri nedostatku informácií. Z obsahu predloženej listiny, resp. z celkového postupu navrhovateľa nevyplýva skutočnosť, že by náležitým spôsobom objasnil odporkyni právne dôsledky uznania dlhu, pričom formulár bol odporkyni zasielané tesne pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. Pokiaľ text dotknutej písomnosti odkazuje na „informácie a poučenia Dlžníka“, ktoré sa majú nachádzať „na druhej strane splátkového kalendára“, súdu žiadne predložené neboli. Bez ohľadu na uvedené je nepochybné, že v prípadoch podobných súdenej vecí má spotrebiteľ za to, že ide len o podpísanie dohody o splátkach a pritom ani netuší význam toho, čo podpisuje, t.j. následky uznania dlhu. Neposkytnutím podstatných informácií spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré ho poškodzuje a ktoré by informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Informácie, kedy dôjde k premlčaniu dlhu a aké sú v tejto spojitosti účinky uznania dlhu, sú pri uzatváraní takejto dohody pre priemerného spotrebiteľa informáciami nevyhnutnými a podstatnými, aby sa mohol zodpovedne rozhodnúť pre uzavretie takejto dohody. Je ťažko predstaviteľné, aby spotrebiteľ dobrovoľne a bez poskytnutia akejkoľvek výhody zo strany navrhovateľa sa rozhodol v čase, keď jeho dlh už má byť (počnúc nasledujúci mesiacom) premlčaný, pri riadnom oboznámení sa so všetkými okolnosťami prípadu, zhoršiť si svoje postavenie a znovu obnoviť alebo predĺžiť navrhovateľovi dobu, dokedy si môže od neho dlh vymáhať, a to až na desať rokov.
Z určujúceho hľadiska je preto správny záver súdu I. stupňa o nekalej obchodnej praktike a neplatnosti právneho úkonu „Splátkový kalendár - Uznanie dlhu“ a náležitou je nadväzne i aplikácia ustanovenia § 5b (premlčanie z úradnej moci) zák. č. 257/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Neopodstatnenou je napokon i odvolacia argumentácia o relevantnom začiatku a konci plynutia premlčacej doby vo vzťahu k faktúre č. 8729985501 splatnej 17.08.2011. Prvý raz sa právo na zaplatenie sumy 27,51 eur (predmet dotknutej faktúry) mohlo uplatniť v deň splatnosti (§ 101 OZ) - 17.8.2011 - a uplynutím 3 rokov (§ 122 ods. 2 OZ), t.j. v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína - 17.8.2014 - premlčania doba skončila. Podanie návrhu na súd až 18.8.2014 preto predstavuje uplatnenie už premlčaného nároku.
Nakoľko z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nebola namietaná, odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania, rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Rovnaký záver prijal vo vzťahu k úprave trov prvostupňového konania, založenej na (správnej) úvahe okresného súdu o čiastočnom úspechu účastníkov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) a návrhovom charaktere rozhodovania o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť odporkyni jej trovy. Nakoľko si však odporkyňa predmetný procesný nárok neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a vlastne jej ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom navrhovateľa nevznikli, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol súhrnným výrokom tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e